Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613211758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613211758.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XXXX/
X, 2. D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XXXX/X, 3. H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XXXX/
X, zastúpení Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti
žalovaným: 1. D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., A. XXXX/XX, 2. Pagastav, s. r. o., so sídlom Nová
Dubnica, SNP 7/13, IČO: 36 754 277, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a o náhradu škody, o
odvolaní žalovaného 1. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/432/2013-253 z 11. apríla
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1. až 3. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom č. k. 7C/432/2013-253 z 11. apríla 2018, uložil žalovaným 1. a 2.
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur a
zaplatiť z titulu pohrebných nákladov sumu 1 265,97 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1 265,97 eura od 24. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.

uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2. náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 12 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalovaným 1. a
2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12 000
eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov
1. až 3. nad priznanú sumu žalobu zamietol. Žalovaným 1. a 2. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť do učtárne Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 76 eur a v sume 1 170 eur, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcom 1. až 3. priznal nárok

na náhradu trov konania z priznaných súm vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 11, § 13, § 16, § 415, § 420 ods. 1, 2 a § 449 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobcovia 1. až 3. sa podanou žalobou proti
žalovaným 1. a 2. domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a žiadali, aby súd zaviazal

žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1. až 3. nemajetkovú ujmu každému v sume
30 000 eur a žalobkyni 1. aj sumu 1265,97 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia z titulu náhrady škody. Žalobu zdôvodnili tým, že
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 1T/81/2013-504 z 25. júna 2014 žalovaný 1. bol uznanývinným na tom skutkovom základe, že v priebehu doby od mesiaca máj 2012 do 8.52 hodiny dňa 19.
06.2012 v Q.a E. v objekte bývalej TaPCH a RDG budovy ako konateľ JASTA PLUS s.r.o., Topoľčany, na
základe ústnej dohody so stavebníkom O.. E. R., konateľkou P. spol. s.r.o., Q., o uzavretí zmluvy o dielo

ako zhotoviteľ stavby, ústne bez riadne písomne uzavretej písomnej zmluvy, bez vedomia stavebníka
a pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, vydaného Mestom Q. dňa 13. 06.2012
pod č.k. 2012/VÝST. 03574-K na Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budovy na zdravotné
stredisko s polyfunkciou, za vopred dohodnutú hodinovú mzdu poveril D. U., nar. XX.XX.XXXX, a jeho
syna H. U. vykonávaním búracích prác, hoci im nevykonal povinné vstupné školenie o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci, nevykonal potrebné opatrenia, vrátane zabezpečenia prevencie, potrebných
prostriedkov a vhodného systému riadenia, navyše bez podrobnej prehliadky rekonštruovaného objektu
a jeho statického posúdenia, bez stáleho dozoru zodpovedného pracovníka, bez prieskumu stavu
objektu a vypracovania technologického postupu búracích prác, pričom D. U. a H. U. na základe
ústnych pokynov sa s jeho vedomím neodborne uskutočňovali búracie práce, počas ktorých odstránili
konštrukčné prvky schodiska - spodnú schodnicu a nosné murivo, v dôsledku čoho dňa 19. 06.2012 o

8.52 hod. došlo k pádu nástupného ramena a schodiska vedúceho z prízemia na prvé poschodie, ktoré
D. U. privalilo a boli mu spôsobené podľa znaleckého posúdenia mnohonásobné poranenia na tele s
drvivým poranením panvy s polytraumou, na následky ktorých D. U. dňa 19. 06.2012 o 14.03hod. v
Nemocnici s poliklinikou n.o., Q., zomrel. Obvinený D. R. porušil ustanovenia § 62 ods. 1, 2, § 63 ods.
1, 2 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb.

o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i) ,
písm. n) písm. q), ods. 2 písm. a), ods.7, ods. 9, § 7 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ako aj § 147 zák. NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a za to bol žalovaný uznaný
vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky,
ako i zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva na dobu 5 rokov. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku bol žalovaný zaviazaný zaplatiť VšZP škodu vo výške 2 925,13 eura, žalobkyňa
1. ako poškodená bola so svojim nárokom podľa §288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná na konanie
vo veciach občianskoprávnych. Podľa § 135 OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o

tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
prepisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a
o zápise základného imania. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 415, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods.
1, 3, § 449 ods. 2, § 11, § 13 ods. 1 - 3, článok 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru č.
209/1992 Zb., § 853 OZ.

4. Konanie žalovaného 1., ktoré spôsobilo úmrtie manžela žalobkyne 1., a teda násilné pretrhnutie
citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi manželmi je konaním nesúcim znaky neoprávneného
zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Žalobkyňa 1. sa voči žalovaným
domáha nemajetkovej ujmy v sume 30 000 eur vzhľadom na závažnosť ujmy a na okolnosti za akých

došlo k porušeniu práva, keď D. U., dňa 19. 06. 2012 pri vykonávaní prác na pokyn žalovaného 1.
utrpel úraz, pričom mu boli spôsobené poranenia na tele s drvivým poranením panvy s polytraumou,
na následky ktorých dňa 19. 06. 2012 zomrel. Následkom smrti manžela žalobkyne 1. a otca žalobcov
2. a 3. došlo k vážnemu a zásadnému narušeniu osobnostných práv chránených § 11 a nasl. OZ,
konkrétne práva na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život zahŕňajúci právo fyzickej osoby

vytárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú osobnosť. Zásah do
života žalobcov je trvalý, neodstrániteľný, v dôsledku straty manžela žalobkyňa 1. utrpela psychickú
traumu, podstatne sa znížila jej životná úroveň, rodina stratila živiteľa, ale aj osobu, ktorá vo veľkej
miere pomáhala v chode domácnosti a bola veľkou oporu v každej životnej situácii, žalobkyni 1. manžel
veľmi chýba. Život rodiny sa zmenil, došlo k zhoršeniu materiálnej a sociálnej situácie ich rodiny,

žalobkyňa 1. v apríli 2011 utrpela zlomeninu nohy v kolene, od októbra 2011 bola na vozíku. Manžel ju
všade odprevádzal a vozil, teraz je odkázaná na odvoz sanitkou a na syna. Je starobná dôchodkyňa
s dôchodkom cca 370 eur mesačne, s manželom majú 3 deti, najmladší D.D. žil s nimi v spoločnej
domácnosti, ona je od 17. 09. 2012 osobou ZŤP. Žalobkyňa 1. v súvislosti s úmrtím manžela vynaložila
pohrebné náklady, náklady dedičského konania a náklady na pomník: 200 eur A. I. P. D., 250 eur A.

I. P. D., 100 eur A. I. P. D. notárke D.. R. S. XXX,XX eura za dedičské konanie 5D/46/2012, O. P.
B. za rakvu s príslušenstvom 474,60 eura, A. I. P. D., XXX eur vyúčtovanie za pomník, 500 eur A.
I. P. D., za cintorínske služby 127,49 eura O. P. B. Q.. S poukazom na § 449 ods. 2 OZ v spojení s
§101 zákonom č. 461/2003 Z.z. si uplatňuje žalobkyňa 1. pohrebné náklady 127,49 eur a 474,60 eura,náklady na pomník s poukazom na § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia
č. 281/2010 vo výške 663,88 eura, spolu 1 265,97 eura aj s úrokom z omeškania 5,25% od 04.12.
2013 do zaplatenia. Žalobkyňa 1. aj žalobcovia 2. a 3. utrpeli smrťou D. U. objektívne citovú ujmu

vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva - vzťahu s blízkou osobou.
Žalovaný 1. počas trestného konania nepriznal vinu, nezmiernil škodlivý následok spôsobený žalobcom,
trestný čin neoľutoval a neospravedlnil sa poškodeným. Žalovaný 1. spáchal trestný čin (protiprávne
konanie) ako konateľ právnickej osoby pôvodne spoločnosti JASTA PLUS s.r.o., preto žalobcovia
žalovali aj spoločnosť Pagastav, s.r.o., ako žalovaného 2., keďže sa nedal bez pochybností vylúčiť

exces žalovaného 1. pri činnosti právnickej osoby a spôsobení neoprávneného zásahu do osobnostných
práv žalobcov a podľa § 153a ods. 5 ObZ, nie je vylúčené, že žalovaný 2. nebude schopný uspokojiť
pohľadávku (nemajetkovú ujmu a škodu) z majetku spoločnosti.

5. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 7C/432/2013-170 z 02. 12.
2015, ktorým rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1.

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8 000 eur a zaplatiť z titulu pohrebných nákladov sumu 1 265,97
eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 265,97 eura od 04.12.2013 do zaplatenia,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozhodol tak, že žalovaní
1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2. náhradu nemajetkovej ujmy v sume
7 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7 000 eur, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcov 1. až 3. zamietol. Ďalej žalovaným 1. a 2. uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v
sume 76 eur a v sume 660 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto

rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaný 1., v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre uznesením sp.
zn. 5Co/77/2016-217 z 21. júna 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho

súdu, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1. až 3. je dôvodná. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 1T/81/2013 z 25. júna
2014, právoplatným dňa 4. decembra 2014, bol žalovaný 1. uznaný vinným, že v priebehu doby od
mesiaca máj 2012 do 8.52 hodiny dňa 19.06.2012 v Q. na E., v objekte bývalej Q. a RDG budovy
ako konateľ D. H. s.r.o., Q., na základe ústnej dohody so stavebníkom O.. E. R., konateľkou P. spol.

s.r.o., Q., o uzavretí zmluvy o dielo ako zhotoviteľ stavby, ústne bez riadne písomne uzavretej písomnej
zmluvy, bez vedomia stavebníka a pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, vydaného
Mestom Q. dňa 13.06.2012 pod č. k. 2012/VÝST. 03574-K na Stavebné úpravy objektu bývalej Q.
a S. budovy na zdravotné stredisko s polyfunkciou, za vopred dohodnutú hodinovú mzdu, poveril D. U.,
nar. XX.XX.XXXX, a jeho syna H. U. vykonávaním búracích prác, hoci im nevykonal povinné vstupné

školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nevykonal potrebné opatrenia, vrátane zabezpečenia
prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému riadenia, navyše bez podrobnej prehliadky
rekonštruovaného objektu a jeho statického posúdenia, bez stáleho dozoru zodpovedného pracovníka,
bez prieskumu stavu objektu a vypracovania technologického postupu búracích prác, pričom D. U. a
H. U. na základe ústnych pokynov a s jeho vedomím neodborne uskutočňovali búracie práce, počas

ktorých odstránili konštrukčné prvky schodiska - spodnú schodnicu a nosné murivo, v dôsledku čoho
dňa 19. 06.2012 o 8.52hod. došlo k pádu nástupného ramena a schodiska vedúceho z prízemia na
prvé poschodie, ktoré D. U. privalilo a boli mu spôsobené podľa znaleckého posúdenia mnohonásobné
poranenia na tele s drvivým poranením panvy s polytraumou, na následky ktorých D. U. dňa 19.06.2012
o 14.03 hod. v Nemocnici s poliklinikou n.o., Q. zomrel.

7. Obvinený D. R. porušil ustanovenia § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, 2 Vyhlášky Slovenského úradu
bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických
zariadení pri stavebných prácach , ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i) , písm. n) písm. q), ods. 2 písm. a),
ods. 7, ods. 9, § 7 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj § 147 zák. NR SR
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Za to bol žalovaný uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, ako i zákaz vykonávať podnikateľskúčinnosť v oblasti stavebníctva na dobu 5 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť VšZP škodu vo výške 2 925,13eura, žalobkyňa 1. ako poškodená bola so svojim
nárokom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

8. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/104/2014-529 zo 4. decembra 2014 podľa § 319
Trestného poriadku bolo odvolanie obžalovaného D. R. zamietnuté. Uznesením Najvyššieho súdu SR
č. k. 4Tdo60/2015 z 28. júla 2016 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bolo dovolanie obvineného
D. R. odmietnuté.

9. Z poštových poukazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa 1. zaplatila 200 eur A. I. P. D., XXX eur
A. I. P. D. a 100 eur A. I. P. D.. Z príjmového pokladničného dokladu zo 07.09.2012 mal za preukázané,
že žalobkyňa 1. zaplatila notárke D.. R. S. za dedičské konanie sp. zn. 5D/46/2012 sumu 461,90 eura,
z príjmového pokladničného dokladu z 22.06.2012 vyplýva, že zaplatila sumu 474,60 eura O. P. B. za
rakvu s príslušenstvom, ďalej zaplatila sumu 450 eur A. I. P. D. - vyúčtovanie za pomník, z príjmového

pokladničného dokladu zo 04.06.2013 vyplýva, že zaplatila sumu 500 eur A. I. P. D., z príjmového
pokladničného dokladu z 22.06.2012 vyplýva, že zaplatila sumu 127,49 eura O. P. B. Q. za cintorínske
služby.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že je bez akýchkoľvek pochýb, že nečakaným úmrtím manžela

žalobkyne 1. a zároveň otca žalobcov 2. a 3. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcov1.až3.,spočívajúcehovobmedzeníichsúkromnéhoarodinnéhoživota,žežiadnazmorálnych
foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Vychádzajúc z
ods. 2 citovaného ustanovenia v jeho prvej vete je použitý pojem „najmä“, čo značí, že predpokladom pre
priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch môže byť aj iný ako tam uvedený, t.j. porovnateľný

aspekt. Protiprávnym konaním žalovaného1., ktorého dôsledkom bola smrť manžela žalobkyne 1. a
zároveň otca žalobcov 2. a 3., s následným ďalším následkom - zásahom do osobnostnej súkromnej
sféry žalobcov, je bezpochyby takým z porovnateľných aspektov pre priznanie práva na nemajetkovú
ujmu v peniazoch, aký § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá. Následky tohto zásahu do
súkromia žalobcov 1. až 3. sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom 1. až 3.

vznikla, môže byť poskytnutá v peniazoch a aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu.

11. Z dokazovania vyplynulo, že dôsledky úmrtia D. U. sú u žalobcov osobitne závažnou ujmou, čo bolo
preukázané aj svedeckými výpoveďami svedkýň C. R. a Q. P., ktoré uviedli, že manžel žalobkyni 1.
a zároveň otec žalobcom 2. až 3. veľmi chýba, sú smutní, chýba jeho osobná pomoc pri návštevách

lekárov žalobkyne 1., keď ju nebohý manžel vozil na vyšetrenia, chýba taktiež jeho ekonomický prínos do
rodiny.Stratamožnostirozvíjaťďalšiecitovéväzbysnebohýmsúpodľanázorusúduprávevkonkrétnom
súkromnom živote žalobcov 1. až 3. osobitne zreteľa hodné. Žalobcovia 1. až 3. sú o možnosť rozvoja
väzieb s otcom, a to citových, sociálnych a iných, definitívne ochudobnení.

12. Žalovaný 1. spáchal prečin usmrtenia (protiprávne konanie) ako konateľ právnickej osoby, pre ktoré
je charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré
sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok,
koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní
povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba,

ktorá bola právnickou sobou použitá na výkon jej činnosti, bolo potrebné vyriešiť otázku, či konanie
tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama, (bezprostredne konajúca
fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. V zmysle § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť

podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Ide o takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti
právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového, môže teda ísť o činnosť zamestnancov
či členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, či majú títo pracovníci (členovia) postavenie orgánov,
resp. štatutárnych orgánov alebo nie. Ide o vnútorný vzťah k činnosti právnickej osoby, ktorá túto činnosť
vyvíja, a nie činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Iba v prípade, ak konanie

osoby, ktorá škodu spôsobila, nie je možné považovať za činnosť právnickej osoby, ku ktorej bola
konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti (o tzv. exces), a v takom prípade by bola
daná priama zodpovednosť tejto osoby. Žalovaný 1. spôsobil zásah do osobnostných práv žalobcov akokonateľ spoločnosti JASTA H., s.r.o., IČO: 36 754 277, ktorá v súčasnosti vystupuje pod obchodným
menom Pagastav, s.r.o., so sídlom Nová Dubnica SNP 7/13.

13. V konaní nebolo možné bez pochybností vylúčiť exces žalovaného 1. pri činnosti právnickej osoby a
spôsobení neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov, keďže obaja žalovaní 1. a 2. boli v
konaní nečinní, na nariadené pojednávania sa nedostavili, nevyjadrili sa k prejednávanej veci, preto súd
dospel k záveru, že nie je vylúčená zodpovednosť žalovaného 1. pri spôsobení neoprávneného zásahu
do osobnostných práv žalobcov, pričom podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nie je tiež vylúčené,

že spoločnosť Pagastav, s.r.o., nebude schopná uspokojiť nemajetkovú ujmu a škodu z majetku
spoločnosti, preto súd posúdil, že je daná zodpovednosť oboch žalovaných 1. a 2. za neoprávnený
(protiprávny) zásah do osobnostných práv žalobcov a obaja žalovaní 1. a 2. zodpovedajú aj za škodu
spôsobenú žalobkyni1., ktorá jej vznikla na nákladoch spojených s pohrebom neb. manžela D...

14. Žalobkyňa 1. v súvislosti s úmrtím manžela vynaložila pohrebné náklady celkovo vo výške 1 265,97

eura, ktoré jej súd prvej inštancie priznal s poukazom na § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s §101 zákona č. 461/2003 Z. z., aj s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 24.03.2015 do zaplatenia
v zmysle § 517 ods. 2 OZ, keďže žalovaní 1. a 2. sa dostali do omeškania s plnením dlhu odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby (žaloba bola doručená žalovanému 1. dňa 13.03.2015 a žalovanému
2. dňa 23.03. 2015), na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne.

15. Žalobcovia 1. až 3. žiadali priznať každý 30000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Na základe
uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa 1. - manželka poškodeného jeho smrťou utrpela
najväčšiu citovú ujmu, stratila oporu, pretrhli sa jej citové väzby, v dôsledku čoho stratila možnosť
realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojim manželom, zároveň utrpela citovú ujmu. V konaní bolo

preukázané, že vzťah žalobkyne 1. a poškodeného bol veľmi dobrý, v dôsledku straty manžela utrpela
psychickú traumu, podstatne sa znížila jej životná úroveň, stratila živiteľa a osobu, ktorá jej pomáhala v
chode domácnosti, aj bola oporou v každej životnej situácií. Žalobkyňa 1. v roku 2011 utrpela zlomeniu
nohy v kolene, od októbra 2011 bola na vozíku a manžel ju vozil do nemocnice a na kontroly k lekárom.
Od 17. 09.2012 je žalobkyňa 1. ZŤP, v čase podania žaloby poberala dôchodok 370 eur, žila v spoločnej

domácnosti so synom D. ktorý je žalobcom 2. Pokiaľ ide o žalobcu 2., býva s matkou - žalobkyňou
1., chodieval s neb. otcom na fušky, od mája 2015 bol nezamestnaný. V konaní bolo preukázané, že
žalobca 2. mal s neb. otcom dobrý vzťah, mali plány prerobiť dom. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že zle
na neho vplýva, keď je matka smutná a plače. Vnímal svojho otca ako vzor, všetko ho učil, keď spolu
chodili na fušky, nebol anjel, ale o rodinu sa staral. Žalobca 3. je synom poškodeného, nebýva s matkou

a bratom, býva v podnájme s priateľkou, nebýval s nimi, keď otec zomrel. Chodieval s otcom robiť, aj v
tejto veci, čo sa stala, on bol s otcom pracovať, bol nezamestnaný, bol mu len pomáhať. Matke občas
finančne pomôže, podľa toho, akú má výplatu. Otec bol srandista, porobili, mali dobrý vzťah. Začiatkom
2013 začal pracovať v nemocnici.

16. Súd pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia tiež prihliadol na okolnosti na strane žalovaných 1. a
2. (subjektov zodpovedných za spôsobenú imateriálnu ujmu), a to na mieru zavinenia, že išlo o hrubú
nedbanlivosť vyššie popísaným konaním, žalovaní neprejavili žiadnu ľútosť, dobrovoľne neuhradili
žiadnu škodu ani sa žalobcom neospravedlnili. V konaní boli nečinní, na nariadené pojednávania sa
nedostavili, nevyjadrili sa k prejednávanej veci, takže ďalšie okolnosti na strane žalovaných nebolo

možné ani posúdiť.

17. Čo sa týka inej satisfakcie, určitá satisfakcia žalobcom 1. až 3. bola daná aj tým, že žalovaný 1.
bol uznaný vinným a bol odsúdený pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu 3 roky, ako aj zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva na dobu
5 rokov. Za dôležité súd považoval to, že nešlo o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že pre stanovenie výšky finančného odškodnenia vychádzal z limitov
odškodňovania obetí úmyselných trestných činov podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní

osôb poškodených násilnými trestnými činmi. V čase podania žaloby, t. j. v roku 2013 predstavoval limit
16 900eur (338eur x50) a v roku 2018 predstavuje tento limit 24 000 eur (480eur x50). Pokiaľ pri smrti
zavinenej úmyselným trestným činom možno priznať náhradu maximálne v uvedenej výške, potom v
prípade nedbanlivostného zavinenia by táto náhrada mala byť nižšia. Ďalším podporným argumentommôže byť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade KZ. c/a Slovenská republika, ktorým
bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25 000 eur za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo
zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch maloletých detí, pričom sťažovateľka žiadne

iné deti nemala.

19. Berúc do úvahy uvedené okolnosti, súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške
15 000 eur v prípade žalobkyne 1., ktorá utrpela najväčšiu citovú ujmu v dôsledku smrti nebohého
manžela a za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12 000 eur v prípade žalobcov 2. a 3., keď

vychádzal z okolnosti pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy poskytovanej pozostalým osobám
- intenzity vzťahu žalobcov so zomrelým (existencia príbuzenského vzťahu), išlo o manžela žalobkyne
1. a otca žalobcov 2. a 3., vek pozostalých synov, keď strata rodiča predstavuje ujmu v každom veku,
ale inak je znášaná u batoľaťa, u dieťaťa školského veku alebo u dospelého jedinca, ktorý už nežije v
spoločnejdomácnostisusmrtenýmrodičomamávlastnúrodinu,otázkouhmotnejzávislostipozostalého
na usmrtenej osobe (toto kritérium úzko súvisí s vyššie uvedenými kritériami), keď žalobkyňa 1. je už

dôchodkyňa a žalobcovia 2. a 3. - synovia poškodeného sú v produktívnom veku, obaja pracujú, žalobca
3. žije v spoločnej domácnosti s družkou.

20. Vychádzajúc zo zistených skutočností ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd
určil tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných 1. a

2. spoločne a nerozdielne a vo zvyšku žalobu zamietol.

21. Žalovaných 1. a 2. súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne Okresného súdu
Topoľčany súdny poplatok v sume 1 170 eur podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov
(3 % z výšky nemajetkovej ujmy - zo sumy 15 000 eur +12 000 eur + 12 000eur = 39 000eur) a súdny

poplatok 76 eur zo sumy 1 265,97eur podľa položky 1 písm. a/) Sadzobníka súdnych poplatkov (6 % z
ceny predmetu sporu), keďže žalobcovia 1. až 3. boli v konaní oslobodení od platenia súdnych poplatkov
v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a
dodatkov.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, a žalobcom 1. až 3.
priznal nárok na náhradu trov konania z priznaných súm vo výške 100 %, keď žalobkyňa 1. bola vo veci
plne úspešná, pokiaľ ide o zaplatenie pohrebných nákladov v sume 1 265,97 eura s 5,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1 265,97 eura od 24.03. 2015 do zaplatenia, a pokiaľ ide o nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, v tejto časti žaloby súd rozhodol o nároku žalobcov 1. až 3. tak, že výšku nároku

určil podľa svojej úvahy. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku.

23. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti, v časti súdneho poplatku a trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný 1., domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej

časti. Namietal, že jemu ani jeho bývalému právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na
pojednávanie, na ktorom bol dňa 11. 04. 2018 vyhlásený rozsudok. Taktiež zdôraznil, že mu rozsudok
súdu prvej inštancie nebol doručený.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 1. vo vyhovujúcej časti výroku a v súvisiacom výroku o súdnom poplatku a trovách konania
nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

25. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

30. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1. až 3. podanou žalobou proti žalovaným 1. a 2. domáhali
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a žiadali, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobcom 1. až 3. nemajetkovú ujmu každému v sume 30 000 eur a žalobkyni 1. aj sumu
1 265,97 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do

zaplatenia z titulu náhrady škody. Žalobu zdôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
č. k. 1T/81/2013-504 z 25. júna 2014 žalovaný 1. bol uznaný vinným na tom skutkovom základe,
že v priebehu doby od mesiaca máj 2012 do 8.52 hodiny dňa 19. 06. 2012 v Q. na E. v objekte
bývalej TaPCH a RDG budovy ako konateľ JASTA PLUS s.r.o., Topoľčany, na základe ústnej dohody
so stavebníkom O.. E. R., konateľkou P. spol. s.r.o., Topoľčany, o uzavretí zmluvy o dielo ako

zhotoviteľ stavby, ústne bez riadne písomne uzavretej písomnej zmluvy, bez vedomia stavebníka a
pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, vydaného Mestom Q. dňa 13. 06. 2012 pod
č. k. 2012/VÝST. 03574-K na Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budovy na zdravotné
stredisko s polyfunkciou, za vopred dohodnutú hodinovú mzdu poveril D. U., nar. XX. XX. XXXX, a jeho
syna H. U. vykonávaním búracích prác, hoci im nevykonal povinné vstupné školenie o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci, nevykonal potrebné opatrenia, vrátane zabezpečenia prevencie, potrebných
prostriedkov a vhodného systému riadenia, navyše bez podrobnej prehliadky rekonštruovaného objektu
a jeho statického posúdenia, bez stáleho dozoru zodpovedného pracovníka, bez prieskumu stavu
objektu a vypracovania technologického postupu búracích prác, pričom D. U. a H. U. na základe
ústnych pokynov sa s jeho vedomím neodborne uskutočňovali búracie práce, počas ktorých odstránili

konštrukčné prvky schodiska - spodnú schodnicu a nosné murivo, v dôsledku čoho dňa 19. 06. 2012 o
8.52 hod. došlo k pádu nástupného ramena a schodiska vedúceho z prízemia na prvé poschodie, ktoré
D. U. privalilo a boli mu spôsobené podľa znaleckého posúdenia mnohonásobné poranenia na tele s
drvivým poranením panvy s polytraumou, na následky ktorých D. U. dňa 19. 06. 2012 o 14.03 hod. v
Nemocnici s poliklinikou n. o., Q., zomrel.

31. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 7C/432/2013-170 z 02. 12. 2015,
ktorým rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1. náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 8 000 eur a zaplatiť z titulu pohrebných nákladov sumu 1 265,97 eura s
5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 265,97 eura od 04. 12. 2013 do zaplatenia, všetko

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7 000 eur, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 3. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 7 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Vo zvyšku žalobu žalobcov 1. až 3. zamietol. Ďalej žalovaným 1. a 2. uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť do učtárne Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 76 eur a v sume 660
eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaný
1., v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5Co/77/2016-217 z 21. júna 2017 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd
prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozsudku odvolacieho súdu rozhodol
napadnutým rozsudkom.

32. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti súdneho poplatku, keďže bola
jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Odvolací súd poznamenal, že žalovaný 1.
v podanom odvolaní vymedzil ako odvolací dôvod, teda dôvod, v ktorom videl nedostatok rozhodnutia

súdu prvej inštancie takzvané odňatie možnosti konať, čo zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.

33. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

34. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

35. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok

času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

36.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

37. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

38. Ustanovenie § 178 CSP určuje osobitné podmienky predvolávania strán a ich zástupcov na
pojednávanie. Netýka sa predvolania iných osôb - svedkov a znalcov - a je osobitným ustanovením vo

vzťahu k všeobecným ustanoveniam o predvolaní, ktoré sú obsiahnuté v § 100 CSP. Predvolanie na
pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosťou predvolať na pojednávanie
všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na pojednávanie sa zabezpečuje, aby bolo strane
konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť
zúčastniť sa na pojednávaní. Ak strana nie je v konaní zastúpená na celé konanie, súd vždy predvolá

stranu. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom na celé konanie, súd vždy predvolá zástupcu
strany. Zákon ustanovuje, že strana sa na pojednávanie predvolá len v takom prípade, ak je nevyhnutné
vykonaťjejvýsluch.Odvolacísúddodáva,žepojednávanieniejeprocesnýmnástrojomlennavykonanie
dokazovania, ale aj osobitným spôsobom bezprostredného konania súdu so stranami, z ktorého môžu
vyplynúť ďalšie okolnosti, ktoré prispejú k plynulému skončeniu konania. Osobitne v niektorých druhoch

sporov môže prítomnosť i pre celé konanie zastúpenej strany na pojednávaní prispieť k tomu, že priamo
na pojednávaní budú vyriešené niektoré sporné skutočnosti, strany doplnia svoje skutkové tvrdenia,
prípadne dôjde i k skončeniu sporu uzavretím zmieru.

39. Doručenie predvolania na pojednávanie sa doručuje a primárne vyhotovuje ako písomnosť.

Predvolanie možno doručiť priamo na úkone súdu (§ 105 ods. 1 CSP), na žiadosť strany na jej
elektronickú adresu (§ 105 ods. 2 CSP) alebo doručujúcim orgánom na adresu podľa § 106 CSP, a
to doručovaním inak, ako do vlastných rúk podľa § 112 CSP. Doručenie písomnosti o predvolaní treba
považovať za vykázané, ak došlo k doručeniu predvolania na elektronickú adresu podľa § 105 ods.2 CSP, alebo ak sa súdu vrátilo potvrdenie o doručení písomnosti podľa § 111 ods. 1 CSP, prípadne
sa zásielka s predvolaním vrátila ako nedoručená z adresy podľa § 106 CSP alebo odopretá podľa §
113 CSP. Doručenie predvolania ako písomnosti je spoľahlivým prostriedkom na získanie procesného

podkladu pre postup súdu o tom, či vykoná nariadené pojednávanie v prípade, ak sa strana alebo
jej zástupca na pojednávanie nedostaví. Stranu alebo jej zástupcu na pojednávanie možno predvolať
telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami.

40. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní.

Možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné.
Dôvody na odročenie pojednávanie by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a
nariadení termínu pojednávania. Ak strana sporu alebo jej zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu
pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené
zákonné dôvody na odročenie pojednávania. Strana sporu alebo zástupca musia výslovne žiadať
o odročenie termínu pojednávania, pretože ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o

odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany, resp. jej zástupcu o odročenie
termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/345/2012). V žiadosti odročenie
pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné
preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2010).

41. Podľa § 219 ods. 1 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

42. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

43. V prípade, ak súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, rozsudok sa spravidla vyhlasuje hneď

po skončení toho pojednávania, ktoré predchádzalo vyhláseniu. S prihliadnutím na účel sporového
súdneho konania by súd mal viesť konanie a pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla
na jedinom pojednávaní. Vyhláseniu rozsudku bezprostredne predchádzajú záverečné reči sporových
strán a rozhodnutie o skončení dokazovania a pojednávania. Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát
alebo sudca odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok hneď po skončení

pojednávania, môže súd na vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najdlhšie na 30 dní. V takomto
prípadesanepoužijúvšeobecnéustanoveniaoodročenípojednávaniaajetreba,abysúdurčilkonkrétny
termín pojednávania, na ktorom bude rozsudok vyhlásený. Prítomné strany a ich zástupcov súd o tomto
termíne upovedomí a neprítomné strany súd o tomto termíne upovedomí a neprítomné strany a ich
zástupcov nie je potrebné osobitne predvolávať, pretože ide vo svojej podstate o pokračovanie práve

skončeného meritórneho pojednávania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajanková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 809.).
Dôvodom na odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku bude spravidla potreba súdu
vyhodnotiť vykonané dokazovanie, zrekapitulovať zistený skutkový stav, prípadne zvážiť aplikáciu a
interpretácii u konkrétnych ustanovení hmotného práva na zistený skutkový stav. V čase do určeného

termínu odročeného pojednávania je povinnosťou súdu pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré
sadoručíprítomnýmstranámaleboichzástupcomnaodročenompojednávaní.Akstrananiejeprítomná
pri vyhlásení rozsudku na odročenom pojednávaní, odošle sa jej písomné vyhotovenie rozsudku
najneskôr do troch dní od vyhlásenia.

44. Žalovaný 1. v podanom odvolaní smerujúcom proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal len tú
skutočnosť, že nevedel, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol, pretože žiadny rozsudok nedostal.
Taktiež nevedel, že dňa 11. 04. 2018 bolo pojednávanie a o uvedenom termíne pojednávania nemal
vedomosť ani vtedy ho zastupujúci advokát, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa
na nariadenom pojednávaní. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že žalovaným 1. vymedzený

dôvod odvolania nepovažoval ako dôvodný, pretože z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva,
že právny zástupca žalovaného 1., ktorý ho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zastupoval v
konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal vedomosť o rozhodnutí súdu prvej inštancie.
Z obsahu súdneho spisu - doručenky podpísanej D. D., právny zástupca žalovaného 1. prevzal dňa16. 02. 2018 predvolanie na termín pojednávania, ktoré bolo nariadené na 19. 03. 2018. Dňa 16. 03.
2018 doručil D.. H. D. podanie označené ako ospravedlnenie, obsahom ktorého bola jeho žiadosť o
ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní nariadenom na 19. 03. 2018 z dôvodu kolízie pojednávaní

a taktiež aj ospravedlnenie neúčasti žalovaného 1. na tomto pojednávaní z dôvodu, že klient trvá na
spoločnej účasti a vylúčil substitučné zastúpenie. Zároveň dodal, že nemá žiadne návrhy na doplnenie
dokazovaniaaanisanechcekvecivyjadriť.Vdôsledkutoho,žeprávnyzástupcažalovaného1.nežiadal
o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie vo veci pojednával a na pojednávaní dňa 19. 03. 2018
vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že pojednávanie odročuje za účelom vyhlásenia rozsudku na

11. 04. 2018 o 12.40 hod. Dňa 11. 04. 2018 súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní vyhlásil
rozsudok v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaných 1. a 2.
a právneho zástupcu žalovaného 1. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/432/2013-253 z 11. apríla
2018 bol následne doručovaný stranám sporu a ich právnym zástupcom. Právny zástupca žalovaného
1. prevzal písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku dňa 16. 04. 2018.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie, napriek
argumentácii v Komentári k CSP pri ust. § 219 CSP (pozri bod 43 tohto odôvodnenia) porušil
ustanovenia procesného predpisu - Civilného sporového poriadku upravujúce vedenie konania alebo
ustanovenia súvisiace s úpravou vyhlásenia rozsudku a odňal žalovanému 1. možnosť konať pred
súdom, čo malo za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie totiž

nepostupoval správne a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s Nálezmi
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2006 č. k. I. ÚS 252/05-88 a zo dňa 12. marca 2003
č.k. II.ÚS 85/02-58, keď nepredvolal právneho zástupcu žalovaného 1. na pojednávanie dňa 11.04.2018
o 12.40 hod., na ktorom mienil a napokon aj vyhlásil napadnutý rozsudok. Ústavný súd Slovenskej
republiky v Náleze zo dňa 12. marca 2003 č. k. II. ÚS 85/02-58, okrem iného uviedol, že vyhlásenie

rozsudku ako formy rozhodnutia vo veci samej vždy predpokladá pojednávanie; na každé pojednávanie
(aj na také, kde sa len vyhlási rozsudok podľa § 156 ods. 2 O.s.p., teraz § 219 ods. 2 CSP - pozn.
odvolacieho súdu) sa však vždy musia predvolať účastníci. Niet rozumného dôvodu netrvať na tom,
aby sa účastníci aj v konaní pred dovolacím súdom dozvedeli o termíne, v ktorom dôjde k vyhláseniu
rozsudku, a aby takéto vyhlásenie rozsudku bolo uvedené v zozname prejednávaných vecí, aj keď pôjde

len o vyhlásenie rozsudku. Ústavný súd zdôraznil, že verejné vyhlásenie rozsudku patrí k ústavným
princípom právneho štátu. Konštatovanie, že rozsudok bol vyhlásený verejne, predpokladá, aby súd dal
verejnosti najavo, že rozsudok vyhlási. Minimálny štandard takéhoto oznámenia predpokladá osobitný
postup súdu (aj najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu), ktorý smeruje k verejnosti (informovanie o
čase a mieste vyhlásenia rozsudku spôsobom v tomto prípade obvyklým, napr. na oznamovacej tabuli

súdu, na internetovej stránke súdu) bez ohľadu na to, či pri konkrétnom vyhlásení rozsudku verejnosť
právo na prítomnosť využije alebo nie. Ústavný súd SR v Náleze z 22. marca 2006 č. k. I.ÚS 252/05-88
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako dovolacieho súdu, konkrétne na
rozsudok sp. zn. 3 Cdo 108/2005 z 30. júna 2005, v ktorom dovolací súd uviedol, že „pokiaľ odvolací súd
vrozporesozákonomvykonalodvolaciepojednávanievneprítomnostiúčastníka(napriekjehodôvodnej

žiadosti o odročenie pojednávania) a potom následne vyniesol rozsudok o päť dní neskôr postupom
podľa § 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, hoci účastník o termíne vyhlásenia odvolacieho
rozsudku nebol upovedomený, zaťažil tým konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku. Došlo totiž k znemožneniu účasti na verejnom vyhlásení rozsudku - verejnom oboznamovaní
súdu o tom, ako a z akých dôvodov rozhodol. Tento nesprávny procesný postup odvolacieho súdu mal

pre účastníka ďalší negatívny procesný dôsledok, keďže v porovnaní s iným účastníkom , ktorý bol
oboznámený, kedy bude rozsudok vyhlásený, mu odvolací súd nevytvoril procesnú možnosť kontroly, či
výrok verejne vyhláseného rozsudku nebol prípadne dodatočne zmenený. Účastník bol teda v rozpore
s princípom rovnosti zbraní znevýhodnený“. Ústavný súd SR v Náleze č. k. I. ÚS 252/05-88 z 22.marca
2006 poukázal ďalej na to, že „v prejednávanej veci (3 Cdo 65/2005 z 28.júla 2005 - pozn. odvolacieho

súdu) posunul najvyšší súd hranicu ešte ďalej, a to tým, že za vadu v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku považoval aj vyhlásenie rozsudku súdu prvého stupňa postupom podľa § 156 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadkuzasituácie,keďjedenzúčastníkovnebolotermínevyhláseniarozsudku
upovedomený a vyhlásenia rozsudku sa preto nemohol zúčastniť. I v tomto prípade poukázal najvyšší
súd na to, že neprítomný účastník nemohol uplatniť právo kontroly ohľadom toho, či sa vyhlásený

rozsudok zhoduje s písomne vyhotoveným rozsudkom“.

46. Keďže súd prvej inštancie v procesnom postupe, ktorý vydaniu napadnutého rozsudku predchádzal,
pochybil, čo by bol dôvod na zrušenie prvoinštančného rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie anové rozhodnutie, avšak vzhľadom na to, že v zmysle § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne
vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a tiež s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 5/2018-28 zo dňa 5. júna 2018, v ktorom uviedol, „že opomenutie príkazu vyplývajúceho z §
390 CSP, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia
krajským súdom, zakladá danosť takého procesného excesu zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, v
príčinnej súvislosti s ktorým bolo porušené sťažovateľkou namietané základné právo na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“, preto
odvolací súd odvolateľom v tejto preskúmavanej veci vytýkaný nedostatok v postupe prvoinštančného
súdu napravil tým spôsobom, že vytýčil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 30. augusta 2019 o
11.45 hod. na č. dv. 12 v budove Okresného súdu Nitra, Štúrova 9 a miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozsudku a o tom aj písomne upovedomil odvolateľa - žalovaného 1., ktorý sa však na vyhlásenie

rozsudku nedostavil.

47.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievčastitýkajúcej
sa povinnosti žalovaného 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 15 000 eur a zaplatiť z titulu pohrebných nákladov sumu 1 265,97 eura s 5,25 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 1 265,97 eura od 24. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, v časti výroku o povinnosti žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 2. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
v časti výroku o povinnosti žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3. náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 12 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj v časti výroku o

povinnosti žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne Okresného súdu Topoľčany
súdnypoplatokvsume76euravsume1170eur,do15dníodprávoplatnostirozsudkujevyčerpávajúco,
správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci,

výsledkyvykonanéhodokazovaniaaprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný 1. sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel tak, ako
uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

48. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vyššie uvedenej časti rozhodnutia,

ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje
a nebude ich znovu opakovať.

49. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovaného 1., preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalobcom 1. až 3. nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).