Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4410213537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci navrhovateľa: T. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. II/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Mikulášom Práznovszkym, CSc.,
so sídlom Nové Zámky, Bočná 26, IČO: 11 728 094, proti druhému účastníkovi: O. C., so sídlom C., M.R.
S. 1, L.: XX XXX XXX, opatrovníkovi Dr. S. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, zastúpené M..
Lucia Jurgová advokátka s.r.o., so sídlom Poproč, Slnečná 33, IČO: 47 236 884, o určenie otcovstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov konania a to v lehote 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania
a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Súd druhému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľsa návrhomnazačatiekonaniazodňa25.8.2010(pôvodnevočiopatrovníkoviMgr.B.A.)
domáhalurčenia,že kDr.S.I.,nar.XX.X.XXXXjeotcomnavrhovateľa.Vnávrhunavrhovateľuviedol,že
vrodnomlistenavrhovateľajeakootecuvedenýS.A.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýzomrel dňaXX.XX.XXXX

v Lučenci a uviedol ,že S. A. bol v období, ktoré je rozhodujúce pre počatie žalobcu v koncentračnom
tábore O., O. a G. , pričom Dr. S. I. dňa XX.X.XXXX pred verejný notárom v Modrom Kameni uznal
navrhovateľa za svojho syna ako prirodzený otec, pričom S. A. a matka navrhovateľa L. A. uzavreli
manželstvo v U. dňa XX.X.XXXX. Z rodného listu a z výpisu z knihy narodení matričného úradu Lučenec
vyplýva, že otec navrhovateľa nie je uvedený a v stĺpci 10 dodatočnej záznamy opravy je uvedené ,že
„ dieťa bolo uzákonené manželstvom matky uzavretím v U. dňa XX.X.XXXX s prirodzeným otcom S. A. .“
Navrhovateľ ďalej uviedol , že Dr. S. I., nar. XX.X.XXXX zomrel v meste Zug ( Švajčiarska konfederácia )

dňa XX.X.XXXX, pričom miestom jeho posledného bydliska pred jeho opustením býv. Československej
republiky na jar 1948 bol Hlohovec. Napokon tiež uviedol, že otcovstvo S. A. k navrhovateľovi bolo podľa
znaleckého posudku spoločnosti Confidence - DNA - Analisen GmbH Wien, Formánekgasse zo dňa
10.12.2009 na 100 % vylúčené. K návrhu navrhovateľ pripojil rodný list navrhovateľa zo dňa 21.8.2002,
kdejeakootecnavrhovateľauvedenýS.A.,úmrtnélistyS.A.aL.A.,registračnýpreukazS.A.,zápisnicu
notára JUDr. Víťazoslava Kubalu zo dňa XX.X.XXXX a vyššie uvedený znalecký posudok spoločnosti
Confidence - DNA - Analisen GmbH Wien, Formánekgasse zo dňa 10.12.2009.

2. Navrhovateľ na základe výzvy súdu podaním zo dňa 7.2.2011 oznámil súdu ,že S. I. bol v čase
smrti štátnym občanom Československej republiky a uviedol, že navrhovateľ návrh o zapretie otcovstva
nepodával, keďže ani jeden z jeho rodičov nežije. K uvedenému podaniu pripojil potvrdenie Ministerstvavnútra SR o osobných údajoch S. I., uznesenie Okresného súdu Piešťany, ktorým bola odporkyňa Mgr.
B. A. ustanovená za opatrovníčku Dr. S. I., nar. XX.X.XXXX. Konajúci súd si v priebehu konania
vyžiadal originál uvedeného uznesenia.

3. Na pojednávaní dňa 3.6.2011 navrhovateľ so svojim právnym zástupcom zhodne uviedli, že trvajú
na podanom návrhu, pričom poukázali na skutočnosť, že Dr. S. I. v zápisnici uviedol, že uznáva
navrhovateľa za svojho syna ako prirodzený otec a poukázal na to, že S. A., ktorý je v súčasnosti
zapísaný v knihe narodení ako otec navrhovateľa nie je jeho prirodzeným otcom, čo dokazuje

navrhovateľom predložený znalecký posudok a taktiež poukázal na to, že dodatočné uznanie otcovstva
dieťaťa uzavretím manželstva S. A. s matkou navrhovateľa L. A., rod. S. je neplatné.

4. Opatrovníčka odporcu na uvedenom pojednávaní uviedla, že žiada návrhu vyhovieť.

5. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č. XC/XXX/XXXX-XX, ktorým návrh navrhovateľa zamietol

a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok odvolaním napadla opatrovníčka
navrhovateľa a tiež právny zástupca navrhovateľa. Ako dôvod odvolania navrhovateľ uviedol, že k
určeniu otcovstva navrhovateľa nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov ale uzákonením dodatočne
uzavretým manželstvom S. A. s matkou navrhovateľa tak ako to vyplýva z poznámky č. 10 výpisu
na rodnom liste navrhovateľa. Zároveň namietal, že v zákone nemá oporu tvrdenie konajúceho súdu,

že zapretie otcovstva v prípade, že sú obaja rodičia mŕtvi podľa § 96 ods. 3 Zákona o rodine nie je
možné. Poukázal na to, že predložil súdu dôkazy o tom, že bolo vyvrátené prirodzené otcovstvo S. A.
k navrhovateľovi.

6. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného
uznesenia odvolací súd uviedol, že v danom prípade došlo k procesnej vade keď súd prvého stupňa vec
prejednal a rozhodol, pričom nezohľadnil, že v danom prípade ako substitučný zástupca navrhovateľa
na pojednávaní dňa 3.6.2011 bol otec opatrovníčky nebohého Dr. S. I., pričom opatrovníčka Dr. S. I.
nekonala v súlade so záujmami zastupovanej osoby keďže súhlasila s podaným návrhom bez ďalšieho

dokazovania. Úlohou súdu prvého stupňa teda bolo v ďalšom konaní posúdiť či u opatrovníčky Dr. Dr.
S. I. nie sú dôvody nezlúčiteľné s jej ustanovením za opatrovníčku Dr. Dr. S. I. a či konanie nie je v
rozpore s jeho záujmami.

7. V predmetnej veci Okresný súd Trnava uznesením č. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.7.2017 odvolal

Mgr. B. A. z funkcie opatrovníka nebohého Dr. S. I. a zároveň za opatrovníka Dr. S. I. ustanovil Mesto
Hlohovec, pričom uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.8.2017.

8. K návrhu sa vyjadril druhý účastník, t.j. opatrovník Dr. S. I. podaním zo dňa 5.10.2017, v ktorom
uviedol,žeregistračnýpreukazS.A.zodňaXX.X.XXXX,ktorýakodôkazpredložilnavrhovateľ,považuje

za bezpredmetný keďže tento registračný preukaz potvrdzuje, že S. A. bol navrátený späť do vlasti
z koncentračného tábora a S. A. sa mal nim preukázať u repatriačných orgánov pri svojom návrate
domov, pričom z tohto dôkazu nevyplýva, kedy bola S. A. do koncentračného tábora deportovaný, a
teda navrhovateľ nepreukázal, že S. A. bol v čase počatia navrhovateľa, t.j. približne v mesiaci marec
XXXX v koncentračnom tábore. Poukázal na to, že predmetom konania je určenie otcovstva Dr. S. I. k

navrhovateľovi a nie to či S. A. mohol alebo nemohol byť otcom navrhovateľa.

9.VuvedenomvyjadreníopatrovníkDr.S.I.uviedol,ženotárskuzápisnicuč.X/XXXXspísanúvModrom
Kameni XX.X.XXXX pred notárom Dr. Víťazoslavom Kubalom považuje za bezpredmetnú keďže táto
zápisnica bola sfalšovaná a poukázal na to, že Dr. Víťazoslav Kubala pôsobil ako verejný notár v

ModromKamenivobdobí1943-1944čovyplývazpublikácieInformatívnysprievodcaštátnymarchívom
Slovenskej republiky II/2, ktorú vydal odbor archívnictva spisovej služby Ministerstvo vnútra SR v roku
2001 (Štátny okresný archív vo Veľkom Krtíši). Z uvedeného vyplýva, že uvedený notár dňa 12.1.1945 v
ModromKameninepôsobilajeajpochybnéčivuvedenomčaseboluvedenýnotároprávnenývykonávať
notársku činnosť. Zároveň poukázal na to, že podpis Dr. S. I. na uvedenej zápisnici nie je pravý keďže

opatrovník disponuje listinou z matričného úradu v Hlohovci, na ktorej je vlastnoručný podpis Dr. S. I.
zo dňa X.X.XXXX keď uzavrel manželstvo s V. Z. a pri porovnaní uvedených listín je jednoznačné, že
podpis na týchto listinách neboli urobené tou istou osobou, pričom na časový odstup rok a pol od oboch
podpisov sa nemohol tak výrazne zmeniť podpis Dr. S. I..10. Opatrovník Dr. S. I. zároveň poukázal na to, že podľa vtedajšej zákonnej úpravy v oblasti rodinného
práva nebolo možné aby otcovstvo bolo určené spísaním tejto skutočnosti do notárskej zápisnice.

Uviedol, že do konca roku 1949 nebolo na Slovensku rodinné právo jednotne upravené a kodifikované
a v uvedenom období platné právo vychádzalo z bývalého uhorského práva. Poukázal na to, že právna
úprava Občianskeho práva sa opierala z veľkej časti o právne obyčaje a všeobecný občiansky zákonník,
ktorý platil na území republiky, bol v roku 1919 doplnený predpisom z oblasti manželského práva tzv.
manželskou novelou, zákonom č. 320/1919 Zb. Uviedol, že na Slovensku a v Podkarpatskej rusi platili

predpisy týkajúce sa ochrany detí v cudzej starostlivosti a deti nemanželských s platnosťou pre územie
celej republiky (zákon č. 256/21 Sb.), o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských,
vládne nariadenie č. 29 zo dňa 14.3.1930, ktorým sa vykonáva uvedený zákon, vládne nariadenie č. XX/
XXXX Sb., ktorým sa vydávajú niektoré ustanovenie o spolupôsobnosti orgánov verejnej starostlivosti,
nariadenie vlády zo dňa 9.11.1922 a vyhláška č. 87/1936. Opatrovník navrhovateľa ďalej uviedol, že v §
153 a nasl. všeobecného občianskeho zákonníka bolo upravené, v akých prípadoch sa dieťa považuje

za nemanželské dieťa pričom najjednoduchšie určenie dieťaťa za nemanželské bolo v prípade, že sa
narodila matke, ktorá nežila v manželskom zväzku. Uznanie otcovstva bolo prejavom vôle domnelého
otca, ktorým sporný nárok dieťaťa na určenie otcovstva činí nesporným, pričom podmienkami pre platné
uznanie otcovstva bolo, že otec bol spôsobilý k právnym úkonom a jednostranne prejavil svoj súhlas s
uznaním dieťaťa za svoje pričom v právnej praxi sa robil rozdiel medzi uznaním otcovstva a doznaním

otcovstva.Uviedol,žeplatnéuznanieotcovstvamohlonastaťpredporučenskýmsúdom,predmatričným
úradom a v spore o uznanie otcovstva a ak nebolo otcovstvo uznané mimosúdne pred matrikárom alebo
pred poručenským súdom, ktorý vypočul muža na základe udania nemanželskej matky, bolo potrebné
aby bolo otcovstvo zistené v spornom konaní začatom na základe žaloby, pričom žaloba predpokladala,
že nikto nebol právoplatne uznaný za manželského alebo nemanželského otca dieťaťa.

11. Opatrovník ďalej uviedol, že ďalšie právne predpisy z oblasti rodinného práva pre určenie otcovstva
vyžadovali buď súhlasné vyhlásenie oboch rodičov alebo rozhodnutie súdu. Poukázal pritom na zákon
č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve účinný od 1.9.1949 do 31.3.1964, zákon č. 94/1963 Zb. o rodine
účinný od 1.4.1963 - 31.3.2005 a zákon č. 36/2005 účinný od 1.4.2005 až doposiaľ. Opatrovník uviedol,

že uznanie otcovstva nebolo možné na základe notárskej zápisnice a ak by aj táto notárska zápisnica
bola platná, išlo by iba o doznanie otcovstva a nie o uznanie otcovstva, keďže uznanie otcovstva
nebolo urobené zákonným spôsobom. Poukázal na to, že PhDr. Jozef X. riaditeľ Vlastivedného múzea
v Hlohovci v článku Komu patrí Hlohovský zámok v novinách Život v Hlohovci uviedol, že Dr. S. I. mal
právne vzdelanie a teda je dôvod predpokladať, že poznal právo aj právne predpisy rodinného práva a

ak teda mal skutočný záujem uznať navrhovateľa ako nemanželské dieťa so všetkými tými spojenými
právami a povinnosťami, tak by to urobil spôsobom, ktorý predpokladal vtedy platný právny poriadok a
uznanie otcovstva by nadobudlo aj právne účinky. Poukázal na to, že matka navrhovateľa sa ani predtým
ani potom nevyjadrila, že otcovstvo k jej synovi T. bolo zo strany Dr. S. I. uznané, a teda k uznaniu
otcovstva zo strany Dr. S. I. voči navrhovateľovi vtedy pod menom T. S., neprišlo. Opatrovník poukázal

ďalejnato,žeDr.S.I.sanezdržiavaltrvalenaúzemíSlovenskaalezámokvHlohovcimalakoprechodné
bydlisko keďže v medzivojnovom období v Československu pôsobil v diplomatických službách pričom
sa obával o svoj majetok a vlastný život pre svoju náklonnosť k tretej ríši pričom pred a počas druhej
svetovej vojny podstatnú časť administratívny úkonov vykonával správca jeho majetku M. H.. Uviedol,
že je veľmi málo pravdepodobné aby v takom období akým boli roky 1944 a 1945, by sa Dr. I. zdržiaval

na Slovensku, resp. aby docestoval zo zahraničia za účelom spísania notárskej zápisnici o uznaní
otcovstva. Poukázal na to, že navrhovateľ sa určenia otcovstva domáhal až po uplynutí značného času
a nie skôr keď ešte žila jeho matka, ktorá by mohla navrhovateľom tvrdené skutočnosti potvrdiť alebo
vyvrátiť. Zároveň uviedol, že k ostatným dôkazom predloženým navrhovateľom sa nepovažuje potrebné
vyjadriťkeďžeznichnevyplýva,žeDr.S.I.bymalbyťbiologickýmotcomnavrhovateľa.Uviedol,žežiada

pripojiť spis Okresného súdu Nitra č. XT/XX/XXXX, v ktorom konaní sa vykonalo dokazovanie ohľadne
určenia otcovstva pričom z dokazovania vyplynulo, že ani z jedného dôkazu nevyplynula skutočnosť, že
biologickým otcom navrhovateľa bol Dr. S. I.. Zároveň žiadal pripojiť spis Okresného úradu v Lučenci č.
A/XXXX/XXXXX, v ktorom došlo na základe žiadosti navrhovateľa k zmene jeho priezviska z „A.“ na „I.“.
Opatrovník preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby konajúci súd návrh zamietol. K

uvedenému podaniu pripojil súpis Archívnych fondov a zbierok Štátneho okresného archívu vo Veľkom
Krtíši, potvrdenie Mesta Hlohovec zo dňa 5.10.2017 s prílohou, v ktorej sa nachádza podpis Dr. S. I.,
nar. XX.X.XXXX pričom tento podpis sa nachádza na sobášnom liste o uzavretí manželstva Dr. S. I. s
V. T. von N., rod. Z.. Uvedený článok mesačníka „Život v Hlohovci“ z augusta 2017.12. K uvedenému vyjadreniu opatrovníka sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa
2.11.2017, v ktorom uviedol, že opatrovník uviedol len kedy sa transporty začali, neuviedol kedy sa

uskutočnil posledný transport, či pred alebo po počatí. Zároveň poukázal, že zo skutočností uvedených
opatrovníkom o pôsobení notára Dr. Víťazoslava Kubalu v Modrom Kameni nie je možné vyvodiť záver,
že tam uvedený notár nepôsobil aj v inom období a poukázal na to, že ak sa určité archívne dokumenty z
určitého obdobia v archíve nezachovali, nie je možné vyvodiť záver, že tieto dokumenty vytvorené neboli.
Poukázal tiež na to, že zo znaleckého posudku Ústavu grafológiai intézat Kft Budapešť zo dňa 5.12.2015

vyplýva, že na notárskej zápisnici Dr. Víťazoslava Kubalu zo dňa 12.1.1945 neboli zistené žiadne stopy
po technickom falšovaní. Uviedol, že podpis Dr. S. I. na notárskej zápisnici je podobný jeho podpisu
na splnomocnení zo dňa 10.9.1918 v Budapešti. Poukázal zároveň na právnu úpravu rodinného práva
pričom do prijatia zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve rakúsky všeobecný občiansky zákonník na
ktorý sa opatrovník odvoláva, na Slovensku nikdy neplatil a k uznaniu otcovstva dňa 12.1.1945 došlo
podľa § 41 účinného zákonného článku XXXIII z roku 1894 o štátnych matrikách, v ktorom sa uvádza, že

„Uznanie nezákonného (nemanželského) dieťaťa za jeho vlastné prirodzeným otcom môže sa zaznačiť
do rodnej matriky len vtedy keď toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára alebo ak
jeho uznanie bolo pojaté do verejnej listiny.“ V danom prípade uvedená notárska zápisnica č. 4/45 zo
dňa 12.1.1945 je verejnou listinou. Uviedol, že Dr. S. I. nemal právnické vzdelanie. Poukázal zároveň na
ust. § 187 ods. 1 CSP a uviedol, že výsledky dokazovania o biologickom otcovi navrhovateľa v konaní

na Okresnom súde Nitra č. 1T/23/2010 sú nepoužiteľné. Zároveň poukázal na tom, že v uvedenom
trestnom konaní sa rozhodovalo na základe analýzy DNA medzi navrhovateľom a jeho starým otcom
a nie medzi navrhovateľom a Dr. S. I.. Zároveň poukázal na ust. § 7 ods. 2 Trestného poriadku, podľa
ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky
týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak o takej otázke nebolo

ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné počkať na vydanie rozhodnutia. K
uvedenému podaniu pripojil vyjadrenie Ministerstva vnútra SR Štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka
Veľký Krtíš zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sa uvádza, že v archívnom fonde sa z činnosti Dr. Víťazoslava
Kubalu, verejného notára v Modrom Kameni zachovalo len niekoľko archívnych dokumentov z roku 1943
a 1944, pričom z roku 1945 sa nezachovali žiadne spisy ani evidenčná kniha notára. Zároveň k podaniu

pripojil aj list Ministerstva vnútra SR odboru archívov a registratúr Bratislava zo dňa 9.11.2015, v ktorom
sa uvádza, že zo skutočnosti, že určitý dokument sa nenachádza v archíve, nemožno vyvodiť záver, že
tento dokument nikdy nebol vyhotovený. Taktiež k uvedenému podaniu pripojil preklad písmoznaleckého
posudku grafológiai Intézet Irás psychológiai sakértő Budapest zo dňa 15.3.2017, v ktorom sa uvádza,
že totožnosť podpisu Dr. S. I. na notárskej listine zo dňa 12.1.1945 a podpisu Dr. Gróf I. S. na listine

označenej ako „Meghatalmazás“ zo dňa 10.9.2018 v Budapešti nie je možné stanoviť so znaleckou
určitosťou.

13. Vo veci sa podaním zo dňa 18.12.2017 vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že v rodnom
liste navrhovateľa je podľa knihy narodení matričného úradu Lučenec aktuálne zapísaný ako otec

navrhovateľaS.A.aaknavrhovateľspochybňujejehootcovstvo,jepotrebnéabybolonajprvprávoplatne
rozhodnuté o zapretí otcovstva S. A., pričom toto konanie musí predchádzať konaniu o určenie
otcovstva. Poukázal pritom na ust. § 96 ods. 3 Zákona o rodine, ak nežije ani jeden z rodičov, návrh
nemožno podať. Poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. XXC/XXX/
XXXX, v ktorom sa uvádza, že ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom

môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní
aplikáciou tretej domnienky. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. XCdo/XXX/XXXX, v
ktorom sa uvádza, ak ide o prípad nezodpovedajúci skutočnému stavu otcovstva, nápravy tohto stavu je
možné oprávneným subjektom dosiahnuť za podmienok, ktoré sa spájajú s inštitútom zapretia otcovstva
a následným určením otcovstva. V uvedenom uznesení sa uvádza, že v sporoch o určenie otcovstva je

možné najskôr potom ako došlo k úspešnému zapretiu existujúceho otcovstva.

14. Ďalej opatrovník v uvedenom vyjadrení uviedol, že aj v prípade, ak by S. A. nebol otcom
navrhovateľa, neznamená to automaticky, že otcom navrhovateľa bol Dr. S. I., avšak konaniu o určenie
otcovstva musí predchádzať konanie o zapretie otcovstva. Poukázal na to, že dokladmi predloženými

navrhovateľom nebolo preukázané, že notár Dr. Víťazoslav Kubala pôsobil ako verejný notár aj v období
spísania notárskej zápisnice zo dňa 12.1.1945. Poukázal tiež na záver znaleckého posudku zo dňa
5.12.2015, ktorý predložil navrhovateľ a v ktorom sa uvádza, že nie je možné určiť s požadovanou
odbornou istotou, či podpisy pochádzajú od jednej ruky a totožnosť podpisov, ktoré sa porovnali vuvedenomznaleckomposudku,niejemožnéstanoviť.Žiadalabynavrhovateľpredložiloriginálnotárskej
zápisnice č. 4/1945 zo dňa 12.1.1945. Poukázal na to, že uznanie otcovstva, na ktoré sa navrhovateľ vo
svojom vyjadrení odvoláva, nebolo nikdy zapísané v štátnej matrike a ak uznanie otcovstva bolo poňaté

do verejnej listiny, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá otcovstvo k dieťaťu keďže táto skutočnosť
musí byť v matrike zapísaná. Napokon uviedol, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne a
preto žiadal aby súd konanie zastavil.

15. Opatrovník konajúcemu súdu zaslal dňa 19.12.2017 fotokópiu podpisu Dr. S. I. v matričnej knihe

vo vyššej kvalite.

16. Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 18.1.2018 zaslal konajúcemu súdu
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v matrike je zapísaný ako otec navrhovateľa S. A. na základe tretej
právnej skutočnosti a teda zákon nevyvodzuje z toho žiadne dôsledky. Poukázal na to, že skutočnosť,
pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú pokiaľ

v konaní nevyšiel opak najavo a v danom prípade opak nevyšiel najavo a teda bremeno dôkazu spočíva
na druhom účastníkovi. Namietal tiež, že druhý účastník konal v rozpore so záujmom jeho opatrovanca
Dr. S. I..

17. Právny zástupca navrhovateľa ďalším podaním zo dňa 18.1.2018 predložil konajúcemu súdu

fotokópiu znaleckého posudku Gi.XXXX/XXXX/X zo dňa 12.1.20018 v maďarskom jazyku a zároveň
uviedol, že súhlasí so stanoviskom druhého účastníka, že podpis Dr. S. I. na zápisnici č. X/XXXX v
porovnaní s podpisom obsiahnutého v matričnej knihe pri uzatváraní manželstva dňa 5.6.1943 „nebol
urobený tou istou osobou.“ V ďalšom podaní zo dňa 19.1.2018 právny zástupca navrhovateľa k návrhu
druhého účastníka pripojiť spis Okresného súdu Nitra č. XT/XX/XXXX uviedol, že v tomto konaní

uvedený súd nebol oprávnený riešiť osobný stav navrhovateľa ako predbežnú otázku a preto výsledky
riešenia osobného stavu navrhovateľa sú v rozpore so zákonom a teda nepoužiteľné. Zároveň uviedol,
že v konaní na Okresnom úrade v Lučenci č. V sa riešila zmena priezviska navrhovateľa, nie otcovstvo
Dr. S. I..

18. Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 16.4.2018 predložil konajúcemu súdu
preklad znaleckého posudku č. Gi.XXXX/XXXX/X zo dňa 12.1.20018 do slovenského jazyka ktorého
predmetom bolo porovnanie či podpisy S. I. z roku 1943 a podpisy S. I. zo dňa XX.X.XXXX pochádzajú
od tej istej osoby alebo nie pričom v závere znaleckého posudku sa v bode VI konštatuje, že tieto
podpisy pravdepodobne nepochádzajú od jednej ruky. Zároveň v uvedenom podaní uviedol, že k určeniu

otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo a preto nie je zákonných prekážok na konanie a
rozhodnutie o návrhu. Zároveň uviedol, že otcovstvo Štefana A. k navrhovateľovi bolo zistené uznaním
otcovstva a následným zaznačením tohto uznania do rodnej matriky podľa § 41 ods. 1 zák. čl. č.
XXXI/1894 o rodinnom práve a § 95 ods. 1 nariadenia č. 80.000/1906 matričná úprava. Uviedol, že
určenie otcovstva sa určilo dodatočným uzavretím manželstva matky navrhovateľa L. S. so S. A. dňa

XX.X.XXXX a jeho zápis do rodnej matriky sa uskutočnil podľa § 96 ods. 1 matričnej úpravy. Uviedol, že
zákon č. 94/63 Zb. o rodine zrušil inštitút uznania otcovstva podľa zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom
práve. Uviedol, že podľa § 41 ods. 1 zák. čl. XXXIII/1894 o rodinnom práve „uznanie nezákonného
(nemanželského) dieťaťa za jeho vlastné prirodzeným otcom môžu sa zaznačiť do rodnej matriky len
vtedy, keď toto uznanie učinil prirodzený otec sám osobne u matrikára alebo ak jeho uznanie bolo

pojaté do verejnej listiny.“ Poukázal na obdobné ust. podľa § 95 ods. 1 Nariadenia č. 80.000/1906
matričná úprava. Uviedol, že na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 52 zákona č.
94/1963 Zb. o rodine sa vyžaduje súhlasné vyhlásenie oboch rodičov, pričom súhlasné vyhlásenie matky
ohľadne otcovstva zákon nevyžadoval. Poukázal na to, že je treba rozlišovať medzi určením otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov a určením otcovstva jeho uznaním. Uviedol, že otcovstvo navrhovateľ

nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a preto niet zákonnej prekážky k tomu aby súd otcovstvo
určil i napriek tomu, že v rodnej matrike navrhovateľa je už iný otec zapísaný.

19. Na pojednávaní dňa 4.5.2018 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava podaného návrhu ako i svojich ústnych a následných písomných vyjadrení. Žiadal vzhľadom

na uvedené návrhu vyhovieť, zároveň predložil súdu na nahliadnutie a na porovnanie preklady
písmoznaleckých posudkov - preklad č. 182/2018 prekladateľa Mgr. Jozefa Vidu, ktorým bol preložený
znalecký posudok č. GI.XXXX/XXXX/X zo dňa 12.1.2018 vyhotoveného Grafológiai Íráspszichológiai
Szakértő a tiež preklad č. 86/2017 prekladateľa Mgr. Jozefa Vidu, ktorým bol preložený znaleckýposudok č. GI.9048/1/2015 zo dňa 5.12.2015 vyhotoveného Grafológiai Íráspszichológiai Szakértő,
ktorými boli uvedené znalecké posudku preložené z maďarského do slovenského jazyka. Uvedené
preklady sa nachádzajú na čl. 244 a 316 spisu. Uviedol, že originál zápisnice č. X/XXXX zo dňa

XX.X.XXXX na čl. 10 spisu nemá momentálne k dispozícii, originál tejto listiny sa pokúsi zadovážiť od
navrhovateľa. Uviedol, že k určeniu otcovstva otca S.a A. k navrhovateľovi došlo tak, že Štefan A. uznal
otcovstvo k navrhovateľovi, a toto sa stalo v roku 1948 podľa zákonného článku č. 33/1894 o štátnych
matrikách. Uviedol, že v Slovenskom národnom archíve sa nachádza kompletný spis ohľadne otcovstva
k navrhovateľovi.

20. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu druhého účastníka uviedla, že sa
pridržiava svojich podaní založených v spise, žiadala aby bol pripojený spis Okresného súdu v Nitre č.
XT/XX/XXXX, v ktorom sa konštatuje, že nie sú jednoznačné doklady, ktoré by svedčili že biologickým
otcom navrhovateľa je gróf Dr. S. I.. Zároveň uviedla, že návrh bol podaný predčasne preto žiada
aby konajúci súd konanie zastavil a poukazuje na svoje podanie z decembra 2017, v ktorom cituje

judikáty Najvyššieho súdu aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, v zmysle ktorých konaniu o
určenie otcovstva musí predchádzať konanie o zapretie otcovstva, nakoľko otcovstvo Štefana A.
k navrhovateľovi nebolo zapreté, nie je možné rozhodovať o ďalšom otcovstve k navrhovateľovi.
Uviedla, že zatiaľ je v rodnom liste navrhovateľa zapísaný ako otec navrhovateľa S. A., pričom osoba
nemôže mať dvoch otcov. Zároveň k zákonnému článku č. 33/1984 matrikového zákona uviedla, že z

publikácie Komentář k československému obecnímu zákonníku občanskému a občanské právo platné
na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vyplýva, že uznanie otcovstva nie je priamo upravené a len z
ust. § 41 zákonného článku č. 33/1894 možno usudzovať, že uznanie sa deje pred matrikárom. V
zmysle uvedeného zákonného článku bolo možné uznanie otcovstva spôsobom, že prirodzený otec toto
sám urobil pred matrikárom alebo bola matrikárovi predložená verejná listina, v rámci ktorej bolo toto

uznanie poňaté. Základ však spočíva v tom, že právne dôsledky mohlo mať uznanie len v prípade, ak
bolo uznanie zapísané u matrikára do matričnej knihy. Zároveň je dôležité také uznanie, pri uzákonení
dodatočným manželstvom, tu ustanovuje novela zákonný článok 36/1904 v § 19 ak uzavrie matka a
prirodzený otec nemanželského dieťaťa manželstvo, nech je táto okolnosť na žiadosť ktoréhokoľvek
záujemcu zaznamenaná v matrike narodených. Táto skutočnosť bola zaznamenaná v matrike po

uzavretí manželstva S. A. a L. S. a vyplýva to aj z rodného listu kde v rámci poznámky je uvedené,
dieťa bolo uzákonené manželstvom matky, uzavretým v Lučenci, dňa XX.X.XXXX s prirodzeným otcom
S. A.. V prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva uvedenými spôsobmi, mohlo byť určené otcovstvo len
na základe rozhodnutia súdu.

21. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že má výhrady k tomu aby súd
prihliadal na závery obsiahnuté v konaní Okresného súdu Nitra č. XT/XX/XXXX a Okresného súdu
Topoľčany č. XC/X/XXXX lebo v týchto konaniach sa riešia statusové otázky syna navrhovateľa čo
je neprípustné lebo to nepripúšťa ani trestný poriadok ani iný trestný predpis a nepripúšťa to ani iný
právny predpis. Zároveň založil do spisu podanie zo dňa 4.5.2018 s dvoma prílohami, na prvej prílohe

je informácia Ministerstva vnútra SR zo dňa 9.11.2015, na druhej je obálka, ktorou toto stanovisko
bolo doručené s tým, že rovnopis uvedeného podania súd krátkou cestou doručuje právnemu zástupcu
druhého účastníka. Zároveň poukázal na druhú vetu uvedeného stanoviska Ministerstva vnútra SR
kde sa uvádza, že „zo skutočnosti, že sa určitý dokument nenachádza v archíve, nemožno vyvodiť
záver, že tento dokument nikdy nebol vyhotovený“. Súčasne založil do spisu vo fotokópii vymenovanie

v maďarskom jazyku z roku zo dňa 26.9.1848 a týmto dôkazom chcel dokázať, že uvedený doklad sa
nenachádza v archíve a súd držal v ruke neexistujúci originál, ktorého fotokópiu súd založil do spisu.
Poukázal na to, že notárska zápisnica zo dňa 12.1.1945 je verenou listinou a teda bola vyhotovené v
súlade s uvedeným článkom 33/1894. Pridržiaval sa svojich písomných podaní, ktoré vo veci učinil.

22. Konajúci súd požiadal Mesto Modrý Kameň o oznámenie, či v januári 1945 pôsobil v Meste Modrý
Kameň verejný notár Dr. Víťazoslav Kubala, pričom elektronickým podaním Mesta Modrý Kameň zo
dňa XX.X.XXXX bolo súdu oznámené, že sa nenašli žiadne materiály o pôsobení menovaného notára
v Meste Modrý Kameň v uvedenom období. Zároveň zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra SR
pracovisko Veľký Krtíš bolo na požiadanie súdu zaslané súdu podaním zo dňa 17.5.2018 zápisnice

vyhotovené notárom Víťazoslavom Kubalom zo dňa 1.9.1943, 22.11.1943, 30.3.1944 a 4.7.1944,
na ktorých sa nachádza podpis Víťazoslava Kubalu. Súčasne bol súdu zaslaný k nahliadnutiu spis
Okresného súdu Nitra č. XT/XX/XXXX.23. Právny zástupca navrhovateľa sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 6.6.2018, v ktorom
uviedol, že na Okresnom súde Nitra konanie vedené pod č. XT/XX/XXXX sa týka odsúdeného T. Q. I.,
nar.1975,synanavrhovateľaaniesamotnéhonavrhovateľaapretožiadal,abynavýsledkydokazovania

v danom konaní neprihliadal.

24. Na pojednávaní dňa 8.6.2018 právny zástupca navrhovateľa predložil k nahliadnutiu originál listu
navrhovateľa zo dňa 30.5.2018 ktorý sa nachádza na čl. 375 spisu. Predložil súdu ďalší dôkaz - preklad
znaleckého posudku a poukázal na prehlásenie z dňa 16.2.1945, ktorým Dr. S. I. daroval všetky svoje

nehnuteľnosti svojmu synovi T., nar. XX.XX.XXXX v U., ktorého za syna svojho dňa XX.X.XXXX úradne
uznal. Uviedol, že uvedená listina zo dňa XX.X.XXXX obsahuje podpisy dvoch svedkov - Dr. G. a pána
H. a ohľadne týchto svedkov z archívu obstaral listiny, na ktorých sa ich podpisy nachádzajú a ktoré sa
nachádzajú v znaleckom posudku. Znalec zistil s určitosťou, že originál prehlásenia, ktorý skúmal, nemá
znaky technického falšovania, podpis Dr. G. je zhodný s jeho podpisom na porovnávacej listine, podpis
M. H. nemohol s dostatočnou presnosťou analyzovať a určiť zhodnosť lebo sa prekrýva s pečiatkou a u

Dr. S. I. vyslovil, že jeho podpis nie je možné určiť so znaleckou určitosťou, lebo medzi jeho podpisom
na prehlásení a podpisom na porovnávacej listine s názvom Meghatalmazás uplynulo viac než 25 rokov.
Uviedol, že pravosť podpisu Dr. Konečného a tvrdenie znalca, že originál prehlásenia nemá znaky
technického falšovania jednoznačne svedčí o tom, že táto listina je pravá, pričom sa v tejto listine -
prehlásení spomínalo, že dňa 12.1.1945 úradne uznal za svojho syna T., nar. XX.XX.XXXX, znamená to,

že toto prehlásenie jednoznačne dosvedčuje existenciu listiny o úradnom uznaní žalobcu za svojho syna
a tuto listinou je súdu známa zápisnica č. 4/1945. Zároveň založil do spisu podanie právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 8.6.2018, ktoré súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni druhého účastníka.
Uviedol, že je pravda, že súdna prax vyžaduje aby najprv bolo otcovstvo zapreté než otcovstvo tretej
osoby určí súd avšak je to iba súdna prax a nemá oporu v žiadnom zákone. Naopak, ním uvádzané

ustanovenia predchádzajúcich právnych predpisov svedčia o tom, že právny inštitút uznania otcovstva
zo strany otca podľa zákonného článku č. 33 z roku 1894 nie je zákonnou prekážkou k tomu aby súd určil
otcovstvo Dr. S. I. napriek tomu, že v rodnej matrike navrhovateľa je ako otec zapísaný S. A.. Uviedol,
že zákonodarcovi sa podarilo uzákoniť to, že prekážkou určenia otcovstva navrhovateľa je iba súhlasné
vyhlásenie rodičov a nie uznanie otcovstva. Žiadal aby súd návrhu vyhovel.

25. Právni zástupcovia strán na uvedenom pojednávaní uviedli, že nežiadajú aby dôkaz oboznámením
spisu č. XT/XX/XXXX Okresného súdu Nitra bol vykonaný.

26. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu druhého účastníka uviedla, že nesúhlasí

s právnou argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa pričom sa pridržiava svojich doterajších
ústnych vyjadrení a písomných podaní a mala za to, že podľa aktuálne platnej právnej úpravy ako aj
rozhodovacej praxe na ktorú poukázala, jednoznačne musí konaniu o určenie otcovstva predchádzať
konanie o zapretie otcovstva pričom návrh na zapretie otcovstva je možné podať až vtedy ak súd
na návrh dieťaťa rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva. Poukázala na ust. § 96 ods. 1 až 3

zákona o rodine s tým, že z odseku 3 vyplýva, ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na
zapretie otcovstva proti druhému rodičovi, ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať. Zároveň
poukázala na zákonné ustanovenie na § 41 zákonného článku XXXIII/1894 matrikový zákon, z ktorého
vyplýva, že uznanie otcovstva sa deje pred matrikárom. V danom prípade uznanie otcovstva Dr. S.
I. pred matrikárom učinené nebolo a teda nebolo urobené v súlade s uvedeným zákonným článkom.

Zároveň poukázala na § 19 zákonného článku 36/1904, z ktorého vyplýva, že ak uzavrie matka a
prirodzený otec nemanželského dieťaťa manželstvo, nech je táto okolnosť na žiadosť ktoréhokoľvek
záujemcu zaznamenaná v matrike narodených. V danom prípade matka L. S. a prirodzený otec S. A.
uzatvorili manželstvo a v zmysle citovaného zákonného článku sa T. I. pred tým T. A., považoval za
manželské dieťa L. a S. A.. V prípade, ak nebolo takýmto spôsobom uznané otcovstvo, bolo možné

uznanie len súdnym rozsudkom. Zároveň sa k podpisom notára Dr. S. G. na notárskej zápisnici č. X/
XXXX a k notárskym zápisniciam zaslaným S. archívom pracovisko Veľký Krtíš vyjadrila, že podpis
Dr. Kubalu je na notárskej zápisnici č. X/XXXX na prvý pohľad iný v porovnaní s jeho podpismi na
zápisniciach predloženým Štátnym archívom, pričom na zápisniciach zo Štátneho archívu je zrejmé, že
každý dokument bol vyhotovený na predtlačenom bodkovanom papieri a v ľavej hornej časti dokumentu

majú číslo jednania, pričom na notárskej zápisnici č. 4/1945 je číslo jednania na pravej strane, pričom
na notárskej zápisnici č. 4/1945 sa nachádza podpis zapisovateľky avšak na zápisniciach predložených
Štátnym archívom sa podpis zapisovateľky nenachádza. Z uvedeného vyplýva, že Dr. Kubala svoje
úkony spisoval na vopred predtlačených dokumentoch. Uviedla, že v prípade ak navrhovateľ mal záujemdomáhať sa určenia otcovstva tak, že jeho otcom mal byt Dr. Viliam I., mal sa tohto určenia domáhať
skôr v čase keď žila ešte jeho matka, ktorá zomrela v roku 2002, ktorá by skutočnosti ním tvrdené
vedela preukázať a poukázala na vyjadrenie sestry pána T. Q. I., ktorý je synom navrhovateľa, ktorá

uviedla, že vyrastali už ako malé deti s touto myšlienkou, teda už dávno mohol podať návrh na určenie
otcovstva. Zotrvala však na tom, že navrhovateľ nemôže mať dvoch právnych otcov, t.j. ak aktuálne
v matrike je zapísaný už otec S. A., nemôže byť učinené určenie otcovstva skôr, ako bude otcovstvo
S. A. právoplatne zapreté. Uviedla, že z dôvodu hospodárnosti konania, ak navrhovateľ disponuje
ďalšími dôkazmi, ktorými chce svoj návrh preukázať aby tak učinil v dostatočnom časovom predstihu

pred vytýčeným pojednávaním aby bolo možné sa s nimi pred pojednávaním oboznámiť. Na základe
uvedeného žiadala aby súd konanie zastavil.

27. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa založil do spisu ústavnú sťažnosť, ktorá
súvisí s uvedenou vecou, súd krátkou cestou uvedenú sťažnosť doručuje právnej zástupkyni druhého
účastníka. Uviedol, že Ústavný súd zatiaľ nerozhodol o prijateľnosti alebo neprijateľnosti uvedenej

sťažnosti. Uviedol, že právna zástupkyňa druhého účastníka neúplne citovala § 41 zákonného článku
33/1894 lebo ten ustanovuje, že uznanie otcovstva možno zapísať do matriky dieťaťa ak bolo urobené
pred matrikárom alebo ak bolo pojaté do verejnej listiny a v danom prípade uznanie otcovstva do verejnej
listiny pojaté bolo. Uviedol, že na Okresnom súde Lučenec prebieha konanie o zapretie otcovstva kde
je navrhovateľom T. I.. V tomto konaní navrhovateľ žiadal aby Okresný súd Lučenec predložil vec

Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k § 96 os. 3 druhá veta zákona o rodine pretože podľa
názoru navrhovateľa toto ust. je obdobné ako ust. § 86 ods. 1 zákona o rodine. V tejto súvislosti na
žiadosť Okresného súdu Lučenec vypracoval 20 stranovú analýzu a na základe tej sa teraz koná. Podľa
názoru navrhovateľa, ak zákon o rodine umožnil dieťaťu podať návrh na zapretie otcovstva od 1.1.2006
keď už ani jeden z rodičov navrhovateľa nežil, pričom prechodné ustanovenia zákona o rodine tento

prípad nerieši. Navrhol aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania na Okresnom
súde Lučenec o zapretie otcovstva S. A. s tým, že číslo tohto konania súdu oznámi.

28. Právny zástupca navrhovateľa následne konajúcemu súdu podaním zo dňa 11.6.2018 oznámil, že
spisová značka konania navrhovateľa o zapretie otcovstva S. A. k navrhovateľovi na Okresnom súde

Lučenec je XC/XX/XXXX.

29. Právny zástupca navrhovateľa sa vo veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
24.9.2018, v ktorom opätovne poukázal na § 41 zák. čl. č. XXXIII/1894 o štátnych matrikách a poukázal
na ust. § 187 ods. 1 CSP a uviedol, že skúmanie pravosti podpisu notára Dr. Kubalu na zápisnici č.

4/1945 zo dňa 12.1.1945 je bezvýznamné keďže navrhovateľ predložil dôkaz o jej pravosti znaleckým
posudkom Gi.XXXX/X/XXX zo dňa 5.12.2015. Súčasne poukázal na prehlásenie Dr. S. I. zo dňa
XX.X.XXXX, v ktorom Dr. S. I. prehlásil, že všetky svoje nehnuteľnosti daroval „svojemu synovi T., nar.
XX. decembraXXXX v U., ktorého za syna svojeho dňa XX. januára XXXX úradne uznal“, pričom toto
prehlásenie podpísali dvaja svedkovia. K uvedenému podaniu pripojil znalecký posudok č. XX/XXXX

Gi.XXXX/X/XXXX zo dňa X.XX.XXXX a jeho preklad do slovenského jazyka.

30. Na pojednávaní dňa 30.11.2018 súd skonštatoval, že zadovážil do spisu spis Okresného súdu
Lučenec č. XC/XX/XXXX s tým, že právni zástupcovia účastníkov sa mohli s týmto spisom oboznámiť.
Z uvedeného spisu vyplýva, že predmetom konania je konanie o pripustenie zapretia otcovstva ako

i zapretie otcovstva navrhovateľa k otcovstvu S. A., nar. XX.XX.XXXX. Toto konanie doposiaľ nie je
právoplatne ukončené pričom vo veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č. 4C/61/2013-48, ktorý
odvolaním napadol navrhovateľ T. I. a odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
13Co/8/2015-66 tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci
ešte nebolo rozhodnuté.

31. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že návrh na prerušenie konania
berie späť, resp. netrvá na tomto návrhu. Uviedol, že dokazovanie prinieslo nasledovné: 1. Otcovstvo
S. A. k navrhovateľovi bolo zapísané do rodnej matriky navrhovateľa na základe uznania otcovstva
podľa § 41 ods 1 zákonného článku 33/1894 o štátnych matrikách a jeho zápis do rodnej matriky sa

vykonal podľa § 95 a 95 nariadenia č. 80.000/1906 matričná úprava. 2. Toto uznanie nie je totožné s
určením otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 52 zákona č. 94/63 Zbierky o rodine, resp.
§ 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine preto zápis S. A. v rodnej matrike navrhovateľa nie je prekážkou
určenia otcovstva súdom podľa § 94 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. 3. Podľa ustálenej rozhodovacejpraxe Najvyššieho súdu SR je zápis otca v knihe narodených prekážkou k tomu, aby otcovstvo určil súd.
Najvyšší súd však ani v jednom prípade neuvádza právny predpis na základe ktorého si tento názor
vytvoril. 4. Súd sa môže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ak tento

odklon dôkladne odôvodní. K tomu navrhovateľ predložil písomné stanovisko zo dňa 16.4.2018 ako aj
vyše 20 stranový právny rozbor ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. XC/XX/XXXX
a ktorý je súdu známy. 5. Otcovstvo S. A. sa na základe znaleckého posudku ukázalo ako vylúčené. 6.
Dr. S. I. uznal svoje otcovstvo k navrhovateľovi formou zápisnice č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ktoré
podľa znaleckého posudku znaleckého ústavu Grafológiai intézet Íráspszichológiai Szakértő Budapest

nevykazuje znaky technického falšovania, pričom pravosť podpisu Dr. S. I. sa len preto nemohla určiť so
znaleckou určitosťou lebo je veľký časový odstup medzi podpisom Dr. S. I. na zápisnici a na listine s jeho
porovnávacím podpisom. 7. Uznanie otcovstva formou notárskej zápisnice sa vyžadovala iba pre zápis
uznania otcovstva do rodnej matriky dieťaťa podľa § 41 ods. 1 zákonného článku č. 33/1894 o rodinnom
práveapodľa§95ods.1nariadeniač.80.000/1906matričnáúprava.Preurčenieotcovstvarozhodnutím
súdusauznanieotcovstvaformounotárskejzápisnicenevyžaduje.8.ExistenciauznaniaotcovstvaDr.S.

I. k navrhovateľovi bola potvrdená následným prehlásením Dr. Viliama I. zo dňa 16.2.1945 pričom podľa
znaleckého posudku znaleckého ústavu grafológiai intézet Íráspszichológiai Szakértő Budapest ani
tento nevykazuje znaky technického falšovania. 9. Druhý účastník nepredložil žiadny dôkaz. Na základe
uvedeného žiadal aby súd návrhu vyhovel a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Uviedol, že
navrhovateľ sa domáha určenia otcovstva na základe uznania Dr. S. I. v zápisnici č. 4/1945 a nie na

základe čestného vyhlásenia matky. Čestné vyhlásenie matky je z hľadiska uznania otcovstva právne
bezvýznamné.

32. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu druhého účastníka uviedla, že sa v
celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných podaní a ústnych prednesov a mala za to,

že konanie v zmysle platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej praxe súdov by malo byť zastavené.
Poukázala najmä na vyjadrenie opatrovníka z decembra 2017. Zároveň uviedla, že dôkazné bremeno na
preukázanie skutočnosti, že Dr. S. I. bol otcom navrhovateľa je plne na navrhovateľovi, preto navrhovateľ
nie opatrovník má predkladať dôkazy pre jeho preukázanie. Zároveň uviedla, že súd vykonal rozsiahle
dokazovanie, v rámci ktorého zabezpečil notárske zápisnice od notára G., zároveň vyžiadal trestný spis

č. XT/XX/XXXX ako aj spis z Okresného súdu Lučenec č. XC/XX/XXXX pričom z tohto dokazovania
vyplynulo, návrh by mal byť zamietnutý nakoľko týmito dôkazmi ako ani žiadnym dôkazom, ktorý bol
predloženývkonanízostranynavrhovateľanebolopreukázanéotcovstvoDr.ViliamaI.knavrhovateľovi.
Pokiaľ ide o trestný spis pri nahliadnutí do neho opatrovník zistil, že vo výpovediach navrhovateľa ako i
v dôkazoch ktoré boli v trestnom konaní predložené je nespočetné množstvo rozporov a protichodných

tvrdení poukazujúc napr. na čestné prehlásenie matky navrhovateľa, v ktorom ani len meno otca nebolo
uvedené správne. Rovnako v konaní, v ktorom navrhovateľ žiadal o zmenu mena a priezviska nie
je správne uvedené meno otca, ktorého sa dožaduje určiť v tomto konaní. Ide o rozhodnutie zo dňa
19.8.2002 kde žiadateľ - navrhovateľ v tomto konaní žiada určiť že biologickým otcom je Július I.. V
tomto konaní sa navrhovateľ domáha určenia, že jeho otcom je Dr. Viliam I.. Podľa zákonnej úpravy

platnej v čase zápisu otca, ktorý je v súčasnosti uvedený v rodnom liste navrhovateľa, sa v zmysle ust.
§ 41 zákonného článku 33/1894 - matrikový zákon v spojení s novelou § 19 zákonný článok 36/1904,
uznanie dieťaťa udialo pri uzákonení dodatočným manželstvom. Z uvedených dôvodov navrhla aby súd
konanie zastavil, resp. aby súd návrh zamietol ako nedôvodný. Zároveň si žiadala priznať trovy konania.

33. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s

matkou súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak
je otcovstvo nevylučuje závažné dôkazy.

Podľa § 95 odsek 1 Zákona o rodine, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva
proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.Podľa § 274 ods. 1 a 2 CMP, súd rozhoduje uznesením. V uznesení súd vymedzí rozsah opatrovníckych
práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

34. Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku
a mal za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných
skutočností: Súd mal z rodného listu navrhovateľa (čl. 6 a 32 spisu), ktorý sa predtým volal T. A., že jeho
otcom je S. Pevný a jeho matkou je L. A., rod. S.. Z uvedeného rodného listu navrhovateľa vyplýva, že
otcovstvo S. A. k navrhovateľovi bolo určené manželstvom matky uzavretým v Lučenci dňa XX.X.XXXX

s prirodzeným otcom S. A.. Zo sobášneho listu L. A., rod. S. a S. A. (čl. 11 spisu) mal súd preukázané,
že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 25.5.1947. Z úmrtných listov L. A. a S. A. (čl. 8 a 7 spisu) mal súd
preukázané, že L. A., rod. S. zomrela dňa XX.X.XXXX v U. a S. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX v Bratislave.
2. Zo spisu Okresného súdu Lučenec č. XC/XX/XXXX súd mal preukázané, že predmetom tohto konania
je konanie o pripustenie zapretia otcovstva ako i zapretie otcovstva navrhovateľa k otcovstvu S. A.,
nar. XX.XX.XXXX, pričom toto konanie doposiaľ nebolo právoplatne ukončené a že v uvedenom konaní

bola podaná ústavná sťažnosť. Z uvedeného spisu je zrejmé, že v uvedenom konaní navrhovateľ podal
návrh na začatie konania o pripustenie zapretia otcovstva ako i o zapretie otcovstva navrhovateľa
voči I. H., nar. X.X.XXXX, ktorá je opatrovníčkou S. A.. 3. Z notárskej zápisnice verejného notára Dr.
Víťazoslava Kubalu č. X/XXXX zo dňa 12.1.1945 mal súd preukázané, že na uvedenej zápisnici podpis
uvedeného notára nie je jeho vlastným podpisom čo je zrejmé pri porovnaní podpisov Víťazoslava

Kubalu na zápisniciach predložených Štátnym archívom v Banskej Bystrici, pracovisko Veľký Krtíš (ide
o zápisnice na čl. 355 a 365 spisu). V priebehu konania nebolo ani potvrdené, že podpis Dr. S. I. na
uvedenej zápisnici je jeho vlastnoručným podpisom a to s poukazom na závery znaleckého posudku
č. GI.XXXX/X/XXXX zo dňa 5.12.2015 (preklad do slovenského jazyka na čl. 253 spisu) vyhotoveného
Grafológiai Intézet Íráspszichológiai Szakértő Budapest. Súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že podľa

elektronického vyjadrenia Mesta Modrý Kameň zo dňa 16.1.2018 nie je žiadny záznam o tom, že by
verejný notár Dr. Víťazoslav Kubala pôsobil v Meste Modrý Kameň v januári 1945. Súd na základe
uvedených skutočností ako i na obsah notárskej zápisnice Dr. Víťazoslava Kubalu č. 4/1945 zo dňa
12.1.1945 neprihliadal a považoval ju preto za bezpredmetnú. 4. Podľa § 96 ods. 3 Zákona o rodine, ak
ide o konanie o zapretie otcovstva v prípade, že sú obaja rodičia mŕtvi, konanie v danom prípade nie

je možné. 5. Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovstvo S. A. k navrhovateľovi bolo právoplatne
určené a doposiaľ nebolo toto otcovstvo zapreté nakoľko na Okresnom súde Lučenec pod č. XC/XX/
XXXX prebieha konanie o pripustenie o zapretie otcovstva ako i konanie o zapretie otcovstva voči S. A.
pričom návrh podal navrhovateľ mal za to, že v danom prípade ide o návrh nedôvodný a tiež predčasne
podaný a preto ho z týchto dôvodov zamietol keďže v danom prípade návrhu na určenie otcovstva malo

predchádzať právoplatne ukončené konanie o zapretie otcovstva k S. A. a pokiaľ toto konanie nebolo
ukončené, nie je možné domáhať sa určenia otcovstva keď už raz bolo otcovstvo právoplatne určené. V
danom prípade teda určeniu otcovstva bráni prekážka už určeného otcovstva a pokiaľ nebude otcovstvo
S. A. zapreté, súd nemôže konať o určenie otcovstva k domnelému otcovi Dr. S. I.. Súd preto návrh na
začatie konania z uvedených dôvodov zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov
konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech. Proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno
spravodlivo požadovať. Keďže opatrovník druhého účastníka bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd

návrh navrhovateľa zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli a ktoré opatrovník
spravodlivo požadoval.

36. Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že opatrovníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže opatrovníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto ani opatrovník nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Návrh na začatie konania v odvolacom konaní nemožno meniť.