Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201169
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2219201169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: T. E., nar. XX.XX.XXXX, G. - G. XXX, zast.: Občianske
združenie Riešime a vyriešime, IČO: 52 152 316, Kaplnská 1218/19, Veľké Úľany, o 2.810,60 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie 811,80 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od
31.05.2016 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.998,80 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od
31.05.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 € splatných k 20. dňu príslušného mesiaca
počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 42,22 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“)
sa žalobou podanou dňa 22.03.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch

I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance
Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX
zmluvu pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 3.000 €, ktorú mal žalovaný splatiť
60 mesačnými splátkami po 93,51 €. Keďže žalovaný pôžičku prestal splácať, pôvodný veriteľ pôžičku
„zosplatnil“. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho
právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca, ktorý následne postúpil uplatňovanú pohľadávku na
žalobcu a po čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal zaplatenia istiny pôžičky po odčítaní toho, čo už

žalovaný medzičasom uhradil.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že RPMN v zmluve bola nepresná a nejasná,
spotrebiteľskýúverjebezpoplatkovýabezúročnýazmluvaobsahovalaneprijateľnézmluvnépodmienky.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej
len „CSP“], na ktorom za prítomnosti zástupcu žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu a žalovaného vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až
17), zmluva (č. l. 22 až 30), prehľad splátok a úhrad (č. l. 18 až 20), predžalobná upomienka (č. l. 31)

s doručenkou (č. l. 32), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (č. l. 21), oznámenie o postúpení
pohľadávky (č. l. 61) s podacím hárkom (č. l. 60) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi
súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil
tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 22 až 30).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX
(ďalej len „zmluva“; č. l. 22 až 30), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 3.000 €, ktorú sa žalovaný

zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 93,84 € s poistným. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto
údaje: fixná ročná úroková sadzba: 27,88 %, RPMN: 27,88 %, priemerná hodnota RPMN: 18,24 %,
celková čiastka: 5.266,80 €.

7. Článok IX s názvom „ZMLUVNÉ PODMIENKY“ (č. l. 29) obsahoval o. i. toto ustanovenie:

„12.2 Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky: Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane
okamžite splatnou…“

8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 21.05.2015 a žalovaný z pôžičky uhradil doposiaľ
1.001,20 € (nesporné skutočnosti, prehľad splátok a úhrad, č. l. 18 až 20).

9. Listom z 26.03.2015, doručeným žalovanému 06.04.2016 (doručenka, č. l. 32), pôvodný veriteľ
upozornil žalovaného na jeho omeškanie a na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu (predžalobná

upomienka, č. l. 31). Listom z 25.05.2015 napokon pôžičku „zosplatnil“ (oznámenie, č. l. 21).

10. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie
a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 6 až 17;
skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

11. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a
rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie

prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti,
ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a
odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé

Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

12.Podľabodu1.1projekturozdeleniasa„Splátkovýpredajaleasing“vymedzujeako„zložkypodnikania
Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“
a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem

Splátkového predaja a leasingu“.

13. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1.
rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB
a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

14. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo
01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy
1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).15. Oznámením z 20.06.2019 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú
pohľadávku na žalobcu (č. l. 61). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu

žalovaného na druhý deň (č. l. 59).

16. Žalovaný má vyživovaciu povinnosť a zároveň sa voči nemu na tunajšom súde vedie asi 6 konaní,
v každom jednom ide o viac ako 1.000 €, resp. aj 2.000 až 3.000 €. Žalovaný je ochotný splácať všetky
svoje záväzky, preto sa aj obrátil na určitú oddlžovaciu spoločnosť, ktorá však jeho splátky porozdeľovala

na viaceré úvery v nižších sumách, v dôsledku čoho sa však dostal do omeškania. Tejto spoločnosti
poslal mesačne 500 €, no časť z tejto sumy si spoločnosť ponechala a na splátky posielala okolo 10 až
15 € (nepopreté tvrdenia žalovaného).

B. Právne posúdenie

17. Podaním z 12.03.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť úrokov a poplatkov v sume 811,80 €, teda
v časti prevyšujúcej sumu tvorenú istinou a úhradami žalovaného podľa výroku I. Vzhľadom na to, že
sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2
CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto súd konanie v tejto časti zastavil

(výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stal iba nesplatený zostatok istiny, teda suma
uvedená vo výroku II.

18. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť

spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa §
657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný
veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v
zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa
(IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ).

19. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010.

Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti
zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením
podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším
súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá

a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora
EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej
potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci
C-42/12.

20. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3.000 € a žalovaný bol povinný podľa zmluvy a § 657
OZ splácať úver mesačnými splátkami po 93,41 €. Keďže tak žalovaný neurobil, pôvodný veriteľ uplatnil
svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. IX ods. 12.2 zmluvy, a úver v súlade s § 53 ods. 9
OZ po predchádzajúcom upozornení „zosplatnil“. Keďže žalovaný tento dlh nezaplatil, je v omeškaní a

žalobca má nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., a v ročnej sadzbe 5 %.

21. Pôvodný veriteľ, ktorý neskôr zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho
vzťahuje§69ods.4Obchodnéhozákonníka,ktorýrozdeleniedefinujeakopostup,priktoromnazáklade

zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza
na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv.
rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného
registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnostia zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§
69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia
imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý

11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, pôvodným žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej
zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“).
Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v
tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu - VÚB), čím sa táto stala právnym
nástupcom veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.

22. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 15 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry
(R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky
voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 19.07.2019, č. k.
19Csp/43/2019-73, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

23. Keďže žalovaný doposiaľ zaplatil len 1.001,20 €, súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha
zaplatenia nesplatenej časti istiny (3.000 € - 1.001,20 € =) 1.998,80 € vrátane zákonného úroku z
omeškania oprávnene, a preto žalobe v časti zostávajúcej po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel (výrok II).

24. Žalovaný žiadal, aby mohol dlh splácať splátkami po 50 € mesačne. Súd nemal dôvod pochybovať o
tvrdení žalovaného, že jeho majetkové pomery neumožňujú splatiť dlh približne 2.000 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, pretože naraz spláca 6 pôžičiek so zostatkami pohybujúcimi sa medzi 1.000 €
a 3.000 €, a to tiež len cez oddlžovaciu spoločnosť, ktorá mu za svoje služby účtuje odmenu. Vzhľadom
na jeho ochotu splatiť dlh v podobe doterajšej snahy prejavenej pravidelnými úhradami týchto pôžičiek

súd povolil žalovanú pohľadávku v zmysle § 232 ods. 2 a 3 CSP splácať podľa jeho žiadosti mesačnými
splátkami po 50 €, ktorými by dlh splatil približne za 3,5 roka, čo je obdobie primerané aj z pohľadu
žalobcu. Hrozba splatnosti celého dlhu pri omeškaní s čo i len jednou splátkou by mala žalovaného
primäť k tomu, aby svoj dlh splácal riadne a včas.

25. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd z toho, že žalobca v zmysle § 256
ods. 1 CSP zavinil zastavenie konania nedôvodným čiastočným späťvzatím žaloby v sume 811,60 €,
teda v tejto časti bol úspešný žalovaný. Na druhej strane mal však žalobca v zostávajúcej časti tvorenej
sumou 1.998,80 € úspech, čo predstavuje pomer úspechu z pohľadu žalobcu 1.998,80 : 811,60, t. j.
71,12 % : 28,88 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP voči žalovanému nárok na

pomernú náhradu trov konania v rozsahu 42,22 % (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.