Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227939
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115227939.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Q.. N. Š., Y.. X.X.XXXX, E. L.Q. XX,
XXX XX I., Š. W. C., proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88,
080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, o zaplatenie 743,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/454/2015-284 zo dňa 20.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v konaní o

zaplatenie 743,68 eur s prísl. tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 990,- eur s prísl., všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nespravuje bytový dom a jeho časť zisku je z obohatenia sa na
cudzej veci najmä po roku 2011. Žalovaný mal konať v rozpore s vyhláškou Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole,
kedy neoveril určené bytové kompaktné merače tepla Sontex Supercal 539 podľa citovaného predpisu
a prílohy k tejto vyhláške po štyroch rokoch a najneskôr do 31.8.2012, lebo k uvedenému termínu

bola ukončená skúšobná prevádzka realizovaného projektu TERMOSTATIZÁCIE a HYDRALICKÉHO
VYREGULOVANIA bytových domov XX-XX v Bytovej budove XXXX. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby
bola priznaná náhrada škody žalobcovi ako aj ostatným vlastníkom bytovej budovy, u ktorých došlo k
nesprávnemu ročnému vyúčtovaniu v rokoch 2012, 2013 a 2014. Uviedol, že po tom čo krajský súd
ako súd odvolací uznesením zo dňa 14.6.2017 odmietol odvolanie žalobcu a súčasne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o dôvodnosti návrhu na náhradu škody za roky 2013 a 2014 a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostalo

rozhodnúť o nároku žalobcu vo výške 343,21 eur s prísl.. Poukázal, že bol viazaný uznesením Krajského
súdu v Prešove, ktorý zrušil medzitýmny rozsudok a ktorý v tomto zrušujúcom uznesení uviedol, že
správcovská spoločnosť mala predložiť vlastníkom bytov v bytovom dome návrh na spotrebu overovania
meračov tepla, ktorých platnosť mala byť ukončená k 28.2.2012. Poukázal, že bezdôvodné obohatenieje zadefinované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je to majetkový prospech získaný plne
bez právneho dôvodu, a to plnenie už neplatného právneho úkonu alebo plneniu správneho dôvodu,
ktorý odpadol, alebo ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd preto skúmal, či na

strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je osobitným právnym dôvodom
vzniku záväzkového právneho vzťahu zo zákona a ktoré predstavuje taký právny vzťah, z ktorého
vzniká pohľadávka tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal.
Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia, ako ďalej konštatoval, je vznik objektívne
merateľného majetkového prospechu obohateného. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia

na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, teda ten, kto na súde žiada žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to
získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že v danom prípade nedošlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, pretože bolo preukázané, že žalovaný nezískal žiadne finančné plnenie na

úkor žalobcu. Ako vyplýva zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu zo dňa 18.12.2013 a zo dňa 25.11.2014, tak vlastníci bytov si za žalované obdobie odhlasovali
rozúčtovanie nákladov na teplo podľa plochy bytov. Ako vyplýva z predloženého rozúčtovania tak byty
s podlahovou plochou 67 m2 (žalobca) mali v roku 2013 náklady na teplo vo výške 782,84 eur a v
roku 2014 vo výške 542,92 eur. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od

1.1.2013 do 31.12.2013 mal žalobca nedoplatok vo výške 114,94 eur a stav konta pred vyúčtovaním
mal -513,24 eur. K 31.12.2014 mal žalobca nedoplatok vo výške 628,18 eur a za teplo mal skutočný
náklad 782,84 eur. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do
31.12.2014 mal žalobca preplatok vo výške 247,95 eur a stav konta pred vyúčtovaním mal -927,47 eur.
K 31.12.2014 mal žalobca nedoplatok vo výške 679,52 eur a za teplo mal skutočný náklad 542,92 eur.

Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalovaný pri rozúčtovaní postupoval v súlade s tým, ako si
vlastnícibytovnaschôdziodhlasovali.Skutočnénákladynateplobolitakrozúčtovanémedzijednotlivých
vlastníkov bytov podľa plochy bytov, čo vyplýva zo sumárnej analýzy platieb a vyúčtovaním nákladov
spojených s užívaním bytu žalobcu a teda na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nemohlo
dôjsť. Ak žalobca mal nižšiu spotrebu tepla, ako to tvrdil, tak k prípadnému bezdôvodnému obohateniu

mohlo dôjsť na strane iných vlastníkov, ktorí síce zaplatili nižšiu sumu za teplo, pričom ich spotreba
bola vyššia ako u žalobcu, avšak nie na strane žalovaného. Tento vlastníkom náklady na teplo zo rok
2013 vo výške 85.212,18 eur a za rok 2014 vo výške 59.139,25 eur riadne rozúčtoval tak, ako si to
vlastníci schválili, pričom ich rozhodnutie nebolo napadnuté na súde. Žalobca v konaní nepreukázal, aby
sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodné obohatil, keďže žalobca za žalované obdobie podľa predložených

vyúčtovaní nemal preplatok, ale naopak nedoplatok vo výške 628,18 eur, resp. 679,52 eur, preto súd
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak žalovanému vzniklo právo
na náhradu nákladov trov v rozsahu 100 %. Súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za
dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci súd považoval skutočnosť, že žalovaný porušil
povinnosť, ktorá mu vyplývala z prílohy č. 1 k vyhláške a neoveril určené bytové kompaktné merače

tepla Sontex Supercal 539 najneskôr do 31.8.2012, čím vlastne zapríčinil predmetný spor.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezákonným spôsobom informoval z akého dôvodu nesplnil
povinnosť zo zákona 657/2004 Z.z.. Uviedol, že dodávateľ tepla SPRAVBYTKOMFORT, a.s. nemeral

teplo konečným spotrebiteľom, nemeral množstvo dodaného tepla určeným meradlám na mieste
spiatočky ústredného kúrenia bytu celkom pre 112 bytov v období od 1.2.2012 do 31.12.2014 a
nezabezpečil overovanie 112 určených meradiel podľa osobitného predpisu. Taktiež poukázal, že
rozhodnutie, a to písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca a má za to, že obdŕžal rozsudok zo
dňa 20.6.2018 nepodpísaný sudcom. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok v celom rozsahu z dôvodu

porušenia § 222 CSP, rozsudok považuje za nedôveryhodný, neetický a preto ho odmieta.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom krajský súd považuje za dôležité uviesť, že tento
nepodalodvolanieprotivýrokurozsudkusúduprvejinštancievčastiotrováchkonania.Žalovanýuviedol,
že poukazuje na skutočnosť, že ako správca bytového domu je pri správe domu riadiť sa rozhodnutím

vlastníkov bytového domu, ktoré je odsúhlasené na schôdzi vlastníkov domu, resp. v písomnom
hlasovaní vlastníkov domu. Poukázal, že samotný žalobca mal právo ako prehlasovaný vlastník obrátiť
sa na súd v zákonnej lehote 15 dní po zverejnení výsledkov hlasovania a žiadať preskúmanie výsledkov
hlasovania súdnou cestou, pričom toto svoje právo nevyužil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že prihlasovaniach v bytovom dome vo veciach, ktoré sa týkajú bytového nájmu sa musí menšina vlastníkov
prispôsobiť názoru väčšine vlastníkov bytov. Základnou povinnosťou vlastníka domu by mal byť preto
jeho aktívny záujem o dianie v dome. Zároveň by mal vlastník bytu alebo nebytového priestoru využiť

všetky možnosti, ktoré dáva zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníkom domu pri
veciach, ktoré súvisia s hospodárením a stavom domu. Uviedol, že sa stotožňuje s výrokom Okresného
súdu v Prešove o zamietnutí žalobného návrhu, nakoľko nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie
sa žalovaného. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uviedol, že náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatňuje.

6. K vyjadreniusa vyjadril žalovaný ako odvolateľ, ktorý zotrval na svojich dôvodoch odvolania, zotrval na
tom,žežalovanýneoverenímurčenýchmeradielteplasaobohatilnacudzejveciucelkom112vlastníkov
bytov. Uviedol, že v roku 2011 ani do marca 2012 sa nehlasovalo o overení určených meradiel tepla 112
bytov. K uvedenému sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení a žiadal potvrdiť
rozsudok okresného súdu, ktorý považuje za vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,

ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k
realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

11. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v ustanovené § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods.
1 CSP a § 393 ods. 2 CSP).

12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).13. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobkyne aj správne právne poúdil. Je potrebné dodať, že sa riadil
vysloveným názorom odvolacieho súdu v zrušovacom rozhodnutí.

15. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá
kritériám uvedených v ustanovení § 220 CSP. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods.

1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu, aj po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu. K tvrdeniu žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je

podpísaný sudcom odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 222 CSP písomné vyhotovenie rozsudku
podpisuje sudca. Zákon však má na mysli iba písomné vyhotovenie prvého výtlačku rozsudku (prvopis).
Ďalšie vyhotovenia rozsudku sa nazývajú rovnopisy, ten sudca nepodpisuje, na konci pravej strany
sa uvedie označenie toho, kto prvopis podpísal a po ľavej strane sa pripojí doložka ,, za správnosť
vyhotovenia ,, spolu s menom a priezviskom asistenta, ktorý rovnopis podpísal a tento asistent zároveň

doložku vlastnoručne podpíše. Strana sporu však môže požiadať, aby sudca podpísal na účely vyššieho
overenia listiny aj predložený rovnopis rozhodnutia. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil ,
že konajúci súd postupoval správne a zákonne.

17.Zuvedenýchdôvodovpovažujerozhodnutiesúduprvejinštanciezavecnesprávneajohľadnevýroku

o trovách konania.

18. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal, úspešný žalovaný v odvolacom konaní nárok na
náhradu trov konania nepožadoval. Preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok
nanáhradutrovodvolaciehokonania,čojevsúladesustanovením§396ods.1CSPa§255ods.1CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).