Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110225174
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110225174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: V. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. I. O. č. XXX, zastúpenej splnomocnencom: Weis & Partners, s.r.o., IČO: 47 234 776, so
sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/9, proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so
sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 19.685,- Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 18C/174/2010-532
zo dňa 23.8.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne voči III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Napadnuté výroky I., II., IV., V., VI., VII., VIII. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Intervenientovi p r i z n á v a nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.921,25
Eur odmietol, II. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.404,43 Eur zastavil, III. výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 100,20 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, IV.
výrokom žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol, V. výrokom nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania, VI. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v rozsahu
50 % trov štátu, VII. výrokom uložil žalobkyni zaplatiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania
v rozsahu 50 % trov konania, VIII. výrokom uložil žalovanému zaplatiť trovy konania štátu v rozsahu

20,38 % trov štátu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420 ods. 1, § 444, § 517 ods. 2, §
822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ((ďalej aj zákon
o povinnom zmluvnom poistení), § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 4, § 10 ods.
7 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

opatrenie MZ SR 12384-1/2008-OL zo dňa 14.5.2008 zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 186/2008
Z. z., ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2008, opatrenie MZ SR č. 12284/2009-OL z 12. mája 2009 zverejneného v Zbierke
zákonov pod č. 26/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady zasťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009, opatrenie MZ SR č. 13134/2010-OL z 20. mája
2010 zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 21/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, aj s poukazom na procesné

ustanovenia § 129 ods. 1, 3, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1, § 258 ods. 1, § 259, § 257, čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení (ktoré neboli sporné), že nehodu dňa 11.11.2008
a zranenia k nej sa viažuce spôsobil žalovaný žalobkyni, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Trnava č. k. 7T/96/2009-82 zo dňa 3.11.2009, pričom nehodu spôsobil v dôsledku porušenia
dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom, keď doba liečenia trvala do 18.12.2008. Zo znaleckého
posudku č. 028/16 MUDr. Mariána Pamulu vyplýva, že znalec zodpovedal zadané otázky nasledovne:
1. pri nehode, ku ktorej došlo dňa 11.11.2008 utrpela poškodená zranenia pomliaždenie mäkkých
tkaní v oblasti oboch stehien s decolementom - odlúčením - kože pomliaždenie mäkkých tkanív s
odreniami kože v oblasti oboch kolien, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreniami kože na pravom

predkolení a v oblasti členku pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravej nohy, z
medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenie ľahké; 2. poškodená sa zo zranení liečila približne do
23.12.2008, kontrola 5.1.2009 už na samotnú liečbu zranenia nemala podstatnejší vplyv, do súčasnej
doby pretrvávajú prejavy ochorenia, nie zranenia kolenných zhybov, hlavne pravého; 3. z dôvodu
samotného zranenia pri dopravnej nehode nebola poškodená v ústavnej liečbe, chirurgické výkony -

artroskopie - boli vykonávané z dôvodu základného ochorenia, nie samotného zranenia; 4. obmedzenie
v bežnom spôsobe života závažnejším spôsobom, pre zranenie pri dopravnej nehode, pretrvávalo po
dobu liečenia, t.z. približne 6 týždňov, 5. trvalé následky ani funkčného, ani kozmetického charakteru
zranenie pri dopravnej nehode nezanechalo. Nedá sa však zo súdne znaleckého, ako ani medicínskeho
hľadiska, vylúčiť spolupodiel zranenia v oblasti pravého kolena urýchlenie prejavov základného procesu,

základného ochorenia - degeneratívnych zmien v oblasti pravého kolenného zhybu; 6.
samotné zranenie predstavovalo ľahší stupeň nebezpečenstva poškodenia na zdraví; 7.
samotné zranenie svojim charakterom a prejavmi si vyžiadalo RTG vyšetrenie zranených oblastí, iné
pomocné prístrojové vyšetrenia, sonografia, MRI, CT, ... vzhľadom k prejavom zranenia, priebehu liečby,
neboli indikované, resp. ich nevykonanie nemožno považovať za zanedbanie starostlivosti zo strany

ošetrujúceho lekára; 8. po zraneniach vzniknutých pri dopravnej nehode nedošlo ku vzniku žiadnych
komplikácií v čase od 5.1.2009. Ťažkosti, pre ktoré poškodená opakovane navštevovala odborné
chirurgické a ortopedické ambulancie sa týkali základného ochorenia, nie úrazu; 9. bodové hodnotenie
zranenia na základe zákona č. 437/2004 predstavuje 112,5 bodov. Pri hodnote bodu 410,- Sk
v roku 2008 činí peňažné vyjadrenie zranenia sumu 46.125,- Sk/1.531,07 Eur. Bodové hodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje 50 bodov. Za ustálený zdravotný stav možno považovať
relatívne rok 2010, kedy bola hodnota bodu 14,86 Eur. Sťažené spoločenské uplatnenie - trvalé následky
- predstavujú teda vo finančnom ohodnotení sumu 744,50 Eur; 10. súhlasí so záverom MUDr. N. č.
33/2009, podľa ktorých akékoľvek obmedzenia poškodenej po skončení liečby skončili, aj v posudku
uviedol,žezávažnejšieobmedzeniepoškodenejvbežnomspôsobeživotaskončiloukončenímliečby,t.j.

približne po 6-tich týždňoch; 11. základné ochorenie, ktorým poškodená trpí v oblasti hlavne pravého, ale
i ľavého kolenného zhybu, má hlavný podiel na súčasnom obmedzení. Vplyv úrazu v oblasti pravého
kolena sa mohol len čiastočne podieľať na časovom nástupe vzniku týchto obmedzení, nie na samotnom
obmedzení. K tomuto obmedzeniu by došlo i bez predmetného úrazu, len možno s časovým odstupom,
12. aplikácie plazmy boli v priamej príčinnej súvislosti s ochorením - degeneratívnymi zmenami v

kolennom kĺbe, nie v súvislosti s predmetným úrazom. Či boli účelne je problematické sa vyjadriť,
pretože sa nedá porovnať zdravotný stav so zdravotný stavom, keby neboli aplikované. Táto liečba sa
však pri danom ochorení využíva. Nevyhnutné však neboli. Lekárom boli doporučené a pacientka s
touto liečbou súhlasila. 13. iné zistenia znalca, nie sú. Z doplnku k znaleckému posudku MUDr. Pamulu
vyplýva, že "...chýba správa z ortopédie 2002, 2004, 2006 pred úrazom a prepúšťacia

správa z 19.6.20156 z traumatológie" Vypracovával znalecký posudok na zranenie žalobkyne, ku
ktorému došlo 11.11.2008, pre vypracovanie posudku sa opieral o zdravotnú dokumentáciu
týkajúcu sa predmetných zranení. V otázkach, ktoré mal zodpovedať v znaleckom posudku, nebolo
nikde uvedené zaoberať sa zdravotnou dokumentáciou žalobkyne 6 - 2 roky pred predmetným zranením
pri dopravnej nehode. Odvolal sa na tieto nálezy len z dôvodu bližšieho celkového pohľadu na daný

problém. Závery uvedené v znaleckom posudku z týchto vyšetrení potvrdila i samotná žalobkyňa. " ...
zrazila ju dodávka, prešla jej kolesom po oboch stehnách - nepresný popis - pri cúvaní ju zrazila dodávka
na zem a prešla jej kolesom po oboch dolných končatinách", v znaleckom posudku v bode 1.1 " Z
anamnézy" uviedol: Dňa 11.11. 2008 došlo k dopravnej nehode, kde šetrením bolo zistené, že vodičM. jazdiaci na vozidle zn. Renault Master EČ: TT - 666 DD na výjazde z parkoviska pred OD Lidl, na
Zelenečskej ulici pri cúvaní ucítil náraz na ľavej strane vozidla, zastavil vozilo a zistil, že narazil do
chodkyne L. , ktorá v tom čase prechádzala cez cestu z jeho pohľadu z ľavej strany na pravú. Po zranení

bola poškodená vyšetrená na traumatologickej pohotovostnej ambulancii, kde uviedla, že : "....zrazila
ju dodávka, prešla jej kolesom po oboch stehnách. Na okolnosti sa pamätala, v bezvedomí nebola,
nezvracala.", ...z medicínskeho pohľadu nevidím rozdiel, či by šla dodávka dopredu, alebo dozadu. V
konečnom dôsledku v tomto bode je vyššie uvedené, že ku zraneniu došlo pri cúvaní (túto pripomienku
znalec nepochopil). Podobne nepochopil ani pripomienku ohľadne odborných konziliárnych vyšetrení.

V priebehu liečby okrem RTG vyšetrení neboli vykonané žiadne pomocné prístrojové vyšetrenia. MRI
v rokoch 2010, 2011, 2012 sa týkali základného ochorenia nie samotného úrazu, v tomto období bola
liečba zranení dávno skončená a zmeny zistené týmito vyšetreniami mali charakter degeneratívnych
zmien, nie úrazových. Nechápal ďalšie námietky ohľadne odsávania krvného výronu z podkožia. Keď
sa vytvorí decolement vytvorí sa vplyvom odlúčenia kože od podkožného tkaniva obrazne povedané
dutina, ktorá je vyplnená krvou - vzniká podkožný krvný výron, podobne tak ako v danom prípade a z

tejto vrstvy pod kožou - podkožia. Krvný výron bol odsávaný z podkožia. Nikde v dokumentácii nebol
uvedený haemarthros - zakrvácanie do kolenného kĺbu. Nechápe námietku "charakteristiky zranenia",
„... Keď nie je modrina, ale sčervenanie je to podkožné? " Krv je červená, každý výron mimo cievy
pri pomliaždení mäkkých tkanív do medzibunečného priestoru, medzi podkožné tukové bunky, svalové
bunky, ...spôsobí červené sfarbenie. Následne vplyvom rezorbovania krvi sa postupne mení farba cez

fialovú, modrú, hnedú, žltú - táto farebná zmena sa ľudovo nazýva modrina. Jedná sa o proces, ktorý je
pod kožou, teda v podkoží . Keby bol nad kožou znamenalo by to poškodenie kožného krytu a tento
krvný výron by sa prejavil ako rana. Pri postihnutí hlbších vrstiev - svalstvo - nemusí byt' krvný výron v
podkoží sledovateľný. Môže sa vytvoriť dutina plnená krvou, čo sa navonok nemusí prejaviť farebnou
zmenou, môže vzniknúť opuch danej oblasti. Pokiaľ bol u poškodenej popisovaný decolement jednalo

sa o podkožný proces. Nasvedčuje tomu i fotodokumentácia zranenia, ktorá bola prílohou námietok.
K ďalšej námietke „Komplikácie zranenia liečby", chápe, že žalobkyňa je laik a niektoré veci nemusí
chápať, ale to že u nej sa nevytvorila len farebná zmena - modrina, ale i dutina vyplnená krvou to by
pochopiť mala a nerozumie jej námietke. Ďalej si musí uvedomiť že komplikácia zranenia a komplikácia
liečby je rozdiel. Komplikácia zranenia bolo to, že okrem modriny - farebnej zmeny kože sa vytvorila

dutina vyplnená krvou. Komplikáciou liečby by bol stav, kedy vplyvom liečby by došlo ku komplikácii
(napr. z liečebného dôvodu bola odsávaná krv z krvného výronu. Pokiaľ by došlo k vytvoreniu zápalu,
zhnisaniu krvného výronu, teplote a podobne, jednalo by sa o komplikáciu liečby).
Komplikácia zranenia si teda vyžiadala inú liečbu - odsávanie, ako pokiaľ by bola len farebná zmena
kože - ľudovo povedané modrina. Odsávaný bol krvný výron z podkožia, nie kolenného kĺbu. Odpovede

nie sú "rozporuplné", len žalobkyňa si pozorne neprečítala čo uviedol, resp. nepochopila význam toho čo
uviedol. V ZP bolo uvedené, že zranenie zvyčajne spôsobuje krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia. Toto
je všeobecná odpoveď. Zvyčajne sa jedná o dobu 1-3 týždne (uvedené "Doba liečenia a PN"), tiež je tam
uvedené, že pri masívnejších krvných výronoch (ako v danom prípade), že sa doba liečenia pohybuje
medzi 3-6 týždňami. Čo sa týka poruchy zdravia u poškodenej v súčasnej dobe, nejedná sa o následok

úrazu. Ďalej si žalobkyňa upravila citáciu zo strany 15 ZP, vo svojej námietke, kde uvádza: "Ako popisuje
znalec na str. 15 základné ochorenie následky zranenia a poúrazová artróza, ako vyššie uviedol, sa
nedá vyliečiť a proces poškodenia sa bude postupne zvýrazňovať a zhoršovať, takže sa nedá pri danom
ochorení určiť ustálenie zdravotného stavu". V posudku na str. 15 je uvedené: Základné ochorenie, ako
som vyššie uviedol, sa nedá vyliečiť a proces poškodenia sa bude postupne zvýrazňovať a zhoršovať

takže sa nedá pri danom ochorení určiť ustálenie zdravotného stavu. Uviedol v ZP dobu liečenia, o ktorej
sa zmienil i v dodatku. Žalobkyni bola 18.12.2008 vykonaná posledná punkcia. Ako ukončenie liečby
uviedol dátum 23.12.2008, 5 dní je dostatočná doba na stabilizáciu daného stavu po punkcii. Na kontrolu
šla 5.1.2009, táto už nemala podstatný vplyv na celkovú liečbu. Nebola vykonaná žiadna punkcia, žiadne
ošetrenie, teda žiadny liečebný proces a úkon. Podobne tak mohla ísť na kontrolu až napr. začiatkom

februára2009,tiežbytonemalovplyvnacelkovúdobuliečenia.Vďalšejnámietkeohľadnedobyliečenia
opäť spája všeobecné údaje s konkrétnymi, čo znalec považoval, že buď si posudok riadne neprečítala,
alebo ho nepochopila. Potom však je ťažko objasniť jej námietku - citujem: "...ak rátam, že posledná
kontrola 18.12.2018 „je to 5 týždňov a dva dni a nie 1-3 týždne." Doporučujem ešte raz a poriadne
si prečítať str. 8 bod "Doba liečenia" Následne uvádza kontrolu 16.1.2019 na ortopedickej ambulancii,

kde však boli uvádzané už iné diagnózy svedčiace o nie zranení, ale inom (základnom degeneratívnom
ochorení). Celá liečba prebiehala na chirurgickej ambulancii (prípadne traumatologickej), kde liečba
takýchto zranení patrí. Keď mala pocit, že sa jedná o následok zranenia, prečo nešla na túto ambulanciu,
kde bola pre zranenie liečená, kde lekár viac menej najlepšie poznal jej zdravotný stav ohľadne zranenia,ale šla na odborné - ortopedické - vyšetrenie, kde sa liečila pre iné (základné degeneratívne) ochorenie
už dávno pred predmetným úrazom. No pravdepodobne preto, že ťažkosti mali charakter ťažkostí,
ktorými trpela (resp. podobnými) už pred úrazom. Že liečba stále pokračuje to uznáva, ale je z dôvodu

základného ochorenia, ako v posudku uviedol. Uvádzaná punkcia kolena v septembri 2009 je v súvislosti
s základným ochorením. Uvádzané hojenie odrenín kože až do roku 2012, nevie potvrdiť, nie je záznam
o údajoch takejto liečby, ako aj záznam o súvislosti takejto liečby so zranením pri dopravnej nehode. V
ďalšej námietke, čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe života. Žalobkyňa si opäť riadne neprečítala
posudok, pričom uvádza, že "samotný úraz ju ovplyvnil aj po psychickej stránke." V posudku je uvedené:

"K obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity samotným zranením nedošlo." U žalobkyne nedošlo ku
zraneniu hlavy, mozgu, zmyslových orgánov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako obmedzenie psychickej
aktivity z úrazového hľadiska. Či jej zranenie spôsobilo psychotraumu ja ako znalec z odboru
chirurgia- traumatológia nemá právo hodnotiť. K tejto problematike by sa musel vyjadriť znalec z odboru
psychiatrie, psychológie a ten by sa vyjadroval na základe vykonaných psychologických, psychiatrických
vyšetrení, ak nejaké žalobkyňa absolvovala v súvislosti s dopravnou nehodou. Ako však vyplýva, tak

neabsolvovala. Ďalšia námietka žalobkyne ohľadne dostupovania na končatiny. V posudku uviedol, že
došlokobmedzeniuhlavne vzmyslepohybuachôdze,prichôdzibolavhodnápodporapalice,alebo
barly, zranenie dolných končatín si vyžadovalo fixáciu. Chôdza v dôsledku bolestí bola sťažená. Bola
schopná dostupovať na končatiny bez odľahčenia. Nevie prečo by sa malo jednať o absolútny výmysel.
Keď chodila s použitím bariel, dostupovala na končatiny či už na pravú alebo ľavú, vždy pri chôdzi

zaťažila jednu končatinu. Zranenie nenieslo charakter zranenia, kde by bolo z liečebných dôvodov
zakázané dostupovať na končatinu - nejednalo sa totiž o zlomeninu váhonostných (a ani iných) kostí.
Dostupovanie bolo obmedzené len pre bolesť, táto je subjektívna, niekto ju vníma lepšie, niekto horšie.
Samotný charakter zranenia ju však neobmedzoval v dostupovaní. Je fakt, že pri vyšetrení uviedol,
že pri prejdení po nohách dodávkou by predpokladal i vznik zlomenín. To však nemení nič na tom čo

uviedol. Nikde neuviedol to čo uvádza v námietke, "že sa mohla pohybovať bez problémov". Ďalej
v námietkach si opäť svojsky upravuje vyjadrenia zo str. 15 ZP "z hľadiska poškodenia obmedzenia
pretrvávajú a budú trvať- str.15 ZP. Samozrejme opakované operácie a rehabilitácie so
sebou prinášajú obmedzenia v bežnom spôsobe života." Znalec ďalej uviedol, že citoval str. 15 Základné
ochorenie, ako vyššie uviedol, sa nedá vyliečiť a proces poškodenia sa bude postupne zvýrazňovať a

zhoršovať, takže sa nedá pri danom ochorení určiť ustálenie zdravotného stavu. Taktiež si podľa znalca
žalobkyňa svojvoľne upravuje citácie v zmysle obmedzenia v oblasti mobility, čo sa týka manuálnej
práce. Nikde neuvádza, že došlo k obmedzeniu vykonávania manuálnej práce v sede. Je zaujímavé, že
namieta nepresné citácie vzniku nehody (kde citoval nález z traumatológie), pričom citácie z posudku sú
omnoho viac nepresné a myslí, že v podstatnejších veciach. Čo sa týka komunikácie - pokiaľ žalobkyňa

komunikuje nohami, tak uznáva, že k obmedzeniu komunikácie u nej došlo. Pri komunikácie so znalcom
komunikovala ústami. Tieto pri zranení z dopravnej nehody nemala zranené, taktiež nedošlo k stavu
bezvedomia, napojeniu na umelú pľúcnu ventiláciu, takže počas celej liečby bola schopná komunikácie
ústami bez obmedzenia. Čo sa týka kontaktu so spoločenským prostredím. Poškodená po zranení
nebola hospitalizovaná v nemocnici, nebola pripútaná na lôžko, nebol obmedzený jej pohyb

len na nemocničnú budovu. Liečba bola vedená ambulantne, dochádzala na kontrolne vyšetrenia, nebol
teda objektívny dôvod, že by nemohla sa voľne pohybovať kde uznala za vhodné. Samozrejme z
iného pohľadu je obmedzenie spôsobené bolesťou, chôdzou o barlách, ... Bolesť je však subjektívna,
ako uviedol, každý ju vníma inak a miera bolesti sa nedá zmerať a objektivizovať na určité zranenia.
Čo sa týka ďalšej námietky oblasti nevyhnutých životných, hygienických, stravovacích úkonov. Opäť sa

jedná o subjektívne vyjadrenie. Zranenie jej nebránilo v stravovaní, jesť mohla samostatne,
tak isto základné hygienické úkony, návšteva toalety, bežná hygiena, ... pri predmetnom zranení je ich
možné vykonávať, ako uviedol, s obmedzením. Obmedzenie však nespôsobuje napr.
sadrová fixácia, korzet, .... ktoré objektívne bránia výkonu niektorých z uvedených činností. V danom
prípade je obmedzenie spôsobené bolesťou a vnímanie bolestí je individuálne. Úkony ktoré vykoná

jeden jedinec s takýmto zranením, aj napriek bolesti s konštatovaním: bolí to, ale môžem to vykonať,
druhý jedinec s takýmto zranením môže konštatovať: bolí to a nedá sa mi to vykonať. Čo sa týka trvalých
následkov opäť si upravuje závery. Kde došla k záveru, že bola narušená funkčnosť oboch kolenných
kĺbov po zranení? Nikde v zdravotnej dokumentácii ohľadne liečby zranenia nie je uvedené zranenie
kolenného kĺbu, ani len podozrenie, neboli totiž vykonané žiadne pomocné vyšetrenia pre podozrení

na takéto zranenie. Žalobkyňa spája následky základného degeneratívneho ochorenia so zranením.
K tomu sa vyjadril už v znaleckom posudku. Popisovaná necitlivosť môže po predmetnom zranenie
zostať, jedná sa o senzitívne poškodenie - porucha citlivosti. Túto poruchu však je veľmi problematické
objektivizovať. Podobne tak ako aj bolesť. Nie je preto ani uvedená v sadzbách ako trvalý následok.Motorická porucha je objektivizovateľná EMG vyšetrením. K takejto poruche však nedošlo. K položke
160.d/ nie je opodstatnenie na zvýšenie podľa § 9 ods. o 5b. Pri liečbe v oblasti kolena boli vykonané
punkcie-jednalosaobolestnejšíspôsobliečby,pretodošlo knavýšeniu.Prepredmetnézranenia

nebol vykonaný operačný zákrok. Navýšenie podľa § 9 ods. 5c nemá opodstatnenie. Komplikácie boli v
bodovom hodnotení zohľadnené. Podľa zákona č. 437/2004 Z. z. je daná jedna jediná bodová sadzba 15
bodov pre položku 160. Jedná sa o „Pomliaždenia ťažšieho stupňa" dolnej končatiny. Pokiaľ žalobkyňa
namieta, že hodnotil všetky položky rovnakým počtom bodov za každé zranenie, mohol oddiferencovať
zranenie stehna od zranenia nohy tým spôsobom, že za zranenie stehna by bolo 15 bodov a zranenie

členka by hodnotil položkou 161. Povrchové zranenie dolnej končatiny - prirovnaním - v hodnote
5-10 bodov, Položka č. 160.d/ Pomliaždenie stehien obojstranne 2x15 - 30 bodov, Položka č. 160.b/
Pomliaždenie kolien 2x15 - 30 bodov, podľa § 9 ods. 5b/ za bolestný spôsob liečby, opakované punkcie
v oblasti pravého kolena zvyšujem počet bodov za zranenie v oblasti pravého kolena o 7,5
bodov, Položka č. 161.1 Pomliaždenie predkolenia- prirovnané 10 bodov, Položka 161.1 Pomliaždenie
členka - prirovnané 5 bodov, položka č. 161.1 Pomliaždenie nohy - prirovnané 5 bodov, spolu 87,5

bodov. Finančné vyjadrenie SSU uvedené v znaleckom posudku je suma 744,50 Eur (pokiaľ vydelíme
50-timi bodmi dostaneme hodnotu bodu 14,89 Eur). Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky
posudok sa vydáva len čo je zdravotný stav poškodeného ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roku od vzniku poškodenia na zdraví. Skôr sa pridržiava
uplynutia jedného roku od skončenia liečenia z dôvodu ťažkých komplikovaných zranení pri polytraume,

kedy ešte po roku od vzniku zranenia nemusí byť ešte liečba ukončená. V danom prípade sa však
žiadnom prípade nejednalo o ťažkú polytraumu vyžadujúcu si dlhodobú liečbu. Liečba bola ukončená
ku koncu roka 2008. Prelom rokov v 2009/2010 je teda objektívnym obdobím na posudzovanie trvalých
následkov po zranení pri dopravnej nehode. Za ustálený zdravotný stav možno považovať relatívne
rok 2010, kedy činila hodnota bodu 14,89 Eur. U poškodenej došlo k zraneniu mäkkých tkanív stehien,

oblasti kolien, predkolenia a nohy. Zranenia mäkkých tkanív sa zvyčajne hoja ad intergum - bez trvalých
funkčných a kozmetických následkov. U poškodenej ešte pred zranením nastúpil degeneratívny proces
v oblasti kolenných kĺbov, ktorý sa postupne zhoršuje, o čom svedčia i nálezy a pomocné prístrojové
vyšetrenia. Tento stav a nálezy považuje za následok prebiehajúceho degeneratívneho ochorenia. Nikto
však, žiadny znalec, s určitosťou sa nevyjadrí, či zranenie mäkkých tkanív v danom prípade nemohlo

zanechať určité, i keď len veľmi malé, možno relatívne zanedbateľné obmedzenie. Ako uviedol, zranenia
sa "zvyčajne" zhoja ad intergum. V znaleckom posudku v závere v bode 5. uviedol: Trvalé následky
ani funkčného, ani kozmetického charakteru zranenie pri dopravnej nehode nezanechalo. Nedá sa však
zo súdne znaleckého, ako ani medicínskeho hľadiska, vylúčiť spolupodieľ zranenia v oblasti pravého
kolena na urýchlenie prejavov základného procesu, základného ochorenia - degeneratívnych zmien v

oblasti pravého kolenného zhybu Vyjadrenie položky 399. a jej krátenie podľa zákona č. 437/2004 Z.
z. hodnotí skôr ako prirovnanie prípadných, ale nedokázateľných následkov. Dosiahnutých 50 bodov v
SSU je akceptovateľným vyjadrením pri teoretických následkoch (znalec zotrval na uvedenej položke).
Z výpovede znalca MUDr. Pamulu na pojednávaní vyplýva, že sa pridržiava znaleckého posudku. Z
medicínskeho ako aj súdneho hľadiska sa vo všetkých prípadoch jedná o zranenia ľahké. Doba

liečenia zranení bola približne do 6 týždňov, to znamená od 11.11.2008 do 23.12.2008. Poškodená v
dôsledku zranenia nebola v ústavnej liečbe. Prebiehala ambulantná liečbou. Okrem RTG vyšetrenia
z dôvodu zranenia neboli vykonané žiadne iné pomocné prístrojové vyšetrenia. Zranenie charakteru
aké utrpela žalobkyňa, spôsobuje obmedzenie v bežnom spôsobe života, pričom obmedzenie pretrváva
po dobu liečenia, to zanemená v dobe do 6 týždňov a týka sa hlavne pohybu a chôdze, manuálnej

práce a činnosti, ak stojí, o obmedzeniu psychického zranením nedošlo. Zranenia typu pomliaždenia
mäkkých tkanív nezanechávajú zvyčajne trvalé ani kozmetické následky. Samotné zranenia poškodenej
vytvorili podkožný krvný výron v oblasti pravej dolnej končatiny stehna a kolena, k ďalším komplikáciám
v samotného zranenia nedošlo a taktiež nedošlo ku komplikáciám počas liečby. V znaleckom posudku
sa vyjadril, že degeneratívny proces, konkrétne v kolene môže urýchliť napr. aj úraz pričom sa jedná

o hlavne o vnútro kĺbové zlomeniny, čo v danom prípade nebolo. Úraz kolena pomliaždenie mäkkých
tkanív trvalé následky nezanecháva, avšak z medicínskeho a súdneho hľadiska sa nedá jednoznačne
ani potvrdiť, ani vyvrátiť, či a aj toto pomliaždenie v oblasti kolena nemohol urýchliť prebiehajúce zmeny,
pričom uvádza, že k týmto zmenám by došlo aj v priebehu rokov, preto položku 399 znižoval o 50 %
podľa zákona. Zo znaleckého posudku č. 59/2018 prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. vyplývajú odpovede

na otázky: 1. dopravnou nehodou 11.11.2008 menovaná utrpela pomliaždenie s krvným výronom v
oblasti stehien a povrchové odreniny v oblasti kolien obojstranne a na pravom predkolení a členku,
2. následkom dopravnej nehody vznikli hlavne krvné podliatiny, ktoré sa však do 42 dní zrezorbovali,
preto zranenie charakterizujem ako ľahkého charakteru, 3. v súčasnej dobe nepretrvávajú následkyžiadne zo zranení, ktoré utrpela 11.11.2008. Následky zranení z dopravnej nehody sa zhojili do 42
dní, 4. zranená nebola hospitalizovaná, ale bola liečená ambulantne a to 11.11.2008 o 11,36 hod.,
13.11.2008, 19.11.2008, 26.11.2008, 3.12.2008, 8.12.2008 a 18.12.2008. Adekvátne PN v danom

prípade je do 30 dní. Opakovane bola urobená punkcia za účelom zrýchlenia hojenia, 5. zranená
bola 2-3 týždne obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, 6. zranená nemá trvalé následky, ktoré
sú v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré vznikli pri dopravnej nehode, 7. žiadne ohrozenie života
nebolo, vážne poškodenie zdravia nenastalo, 8. v dôsledku dopravnej nehody mohla mať bolesti
hlavne v oblasti stehien a možno 2-3 týždne bola odkázaná na používanie barlí, 9. počas odborného

vyšetrenia v čase od 11.11.2008 do 5.1.2009 pri ambulantnej liečbe boli aplikované iba konzervatívne
spôsoby a punkciou krvných podliatin, bola snaha urýchliť hojivý proces. Až 8.12.2008 po prvýkrát
MUDr. O. konštatuje, že poškodená má pobolievanie kolena a je prítomná mierna náplň v podkoží na
vnútornej strane kolena, 10. žiadne výrazné komplikácie pri ambulantnej liečbe neboli zaznamenané.
Liečba od 5.1.2009 do súčasnosti nemá priamy súvis s úrazovým dejom 11.11.2008, ide o chronické
degeneratívne a postupne sa zhoršujúce zmeny, 11. podľa zákona č. 437/2004 Z. z. poškodenej náleží

bodové ohodnotenie bolestného: 160d pomliaždenie ťažšieho stupňa stehna obojstranne 2x15 bodov
30 bodov, 160c pomliaždenia ťažšieho stupňa členkového kĺbu 15 bodov, 60d pomliaždenie ťažšieho
stupňa predkolenia 2x 15 bodov 30 bodov, spolu 75 bodov. Nenáleží žiadne sťaženie spoločenského
uplatnenia následkom úrazu zo dňa 11.11.2008, 12. žiaden dostatočný dôvod pre vykonanie MR
po tejto dopravnej nehode neexistuje, 13. poškodenia mäkkých štruktúr kolenného kĺbu, meniskov a

chrupavky nie sú následkom úrazu pri dopravnej nehode 11.11.2008, 14. od 13.9.2010 do 16.9.2010 je
menovaná hospitalizovaná, pričom sa jedná o liečbu chronických degeneratívnych zmien a to čiastočné
odstránenie menisku na vnútornej strane vpravo a odstránenie chronických degeneratívnych zmien
na chrupavke kĺbu, 15. dňa 19.6.2015 je menovaná hospitalizovaná od 7,20 hod. do 15,00 hod. v
nemocnici v Malackách, kde je urobené odstránenie menisku na mediálnej i vonkajšej strane a znovu

artroskopické odstránenie (oholenie) chronických degeneratívnych zmien na chrupavke. Ide o dôsledok
chronicky sa zhoršujúce ochorenia, ktoré nemá žiaden súvis s dopravnou nehodou 11.11.2008, 16. dňa
17.3.2016 od 8:01 hod. do 15 hod. v nemocnici v Malackách je urobená operácia a to podobne ako v
predchádzajúcom prípade, odstránenie chronických degeneratívnych zmien artroskopicky a ošetrenie
skríženého ligamenta (odstránenie mŕtvej časti), 17. všetky operácie v rokoch 2010, 2015, 2016 nie sú

následkom dopravnej nehody 11.11.2008 a taktiež nie sú následkom zanedbania a údajne nie v častej
diagnostiky MR. Po úraze 11.11.2008 bola správna, adekvátna liečba a jednoznačne
konštatuje, že mäkké štruktúry kolenného kĺbu neboli poškodené a v danom prípade ide o zhoršenie
chronických degeneratívnych zmien pravého kolena, ktoré už boli prítomné pred úrazom, 18. liečba
chronických degeneratívnych zmien v danom prípade je správna, adekvátna a predpokladá však vekom

zhoršovanie, avšak toto nie je v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.11.2008, 19. pri úraze
11.11.2008 nevznikli žiadne traumatické zmeny na kostiach, chrupavkách. Necitlivosť určitých oblastí
je subjektívneho charakteru, čo však mohlo vzniknúť následkom pomliaždenia povrchových štruktúr
a žiadne väzy, meniskus alebo chrupavka neboli poškodené pri dopravnej nehode 11.11.2008, 20.
liečba úrazu 11.11.2008 bola správna a adekvátna, išlo o povrchové pomliaždenie s ťažkými krvnými

podliatinami, ktoré sa však do 42 dní zhojili. Degeneratívne zmeny pravého kolena nie sú následkom
úrazu zo dňa 11.11.2008, ale sa budú progresívne vekom zhoršovať. Pri vyšetrení dňa 6.3.2018 kolená
sú bez náplne, liegamentózny aparát pevný, zásuvkový fenomén negatívny a ide k veku primerané
zmeny, ktoré sa môžu bežne vyskytovať. Jednoznačne vylučuje priamy súvis s úrazom 11.11.2008 i keď
úrazom subjektívne obtiaže sa mohli zhoršiť. Z výsluchu znalca prof. MUDr. Labaša na pojednávaní dňa

7.8.2018 vyplýva, že trvá na závere znaleckého posudku. Liečba trvala 4-6 týždňov, keďže neprekročila
42 dní, úraz charakterizoval ako ľahký. Menovaná trpí degeneratívnymi chronickým ochoreniami v
kolene, ktoré bolo zaznamenané dňa 16.1.2009. Popísal nález, ktorý súhlasí s röntgenom a bola
doporučená liečba konzervatívna. Následne menovaná podstúpila operačné výkony a napriek tomu,
ide zhoršujúci stav, ktorý už bol prítomný pred úrazom sa zhoršuje. Tieto zmeny sú jednoznačne

dokumentované a objektivizované všetkými možnými vyšetreniami RTG a MR. Zmeny v oblasti
pravého kolena s pravdepodobnosťou hraničiacou istotou nesúvisia s úrazom. Najťažším zranením je
podliatina pravého stehna a prakticky menovaná bola ambulantne ošetrená, bola doporučená chôdza
o barlách, prevencia trombózy a najbližšia kontrola bola 13.11.2008, o dva dni po úraze. V roku 2010
Dr. G. na chirurgickej ambulancii v Bratislave, kde menovaná chodila súkromne konštatuje, že

už v minulosti mala potiaže s oboma kolenami a bolesti pri pohybe. Žalobkyni nepatrí náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na vznik úrazu, jeho charakter a liečbu, resp. následný
stav žalobkyne.4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 100,20 Eur, vo
zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo výrokovej časti trestného rozsudku (okresného súdu č.
k. 7T/96/2009-82 zo dňa 3.11.2009 je viazaný právoplatným stavom a v tejto časti mal preukázané,

že žalovaný zodpovedá za škodu (zranenia žalobkyne), ktorú spôsobil svojím protiprávnym konaním
(dopravná nehoda zo dňa 11.11.2008), pričom doba liečenia žalobkyne si vyžiadala čas do 18.12.2008.
Keďže ide o exces u žalovaného, kedy zásadným spôsobom porušil svoje právne povinnosti, tak musí
niesť zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je pasívne legitimovaný ako páchateľ
trestnéhočinuasvojejzodpovednostisanemôžezbaviť.Nespornoubolaajdobaliečeniado18.12.2008,

resp. priamy rozsah zranení. Spornou skutočnosťou, avšak bol rozsah zranení, o ktorých žalobkyňa
tvrdila, že vznikli v dôsledku uvedenej nehody v neskoršom čase ako následok zranení utrpených pri
nehode. Žalobkyňa si uplatnila aj majetkový nárok v podobe hradenia výkonov lekárskej starostlivosti v
sume1.200,-Euranákladovnadopravuvsume175,-Eur,akoajnákladovnafotokópie.Vtejtosúvislosti
súd prvej inštancie uzavrel, že námietka k fotokópiam je dôvodná, nakoľko ide o prípadnú náhradu trov
konania, dôvodná je aj námietka intervenienta o tom, že žalobkyňa počas celého konania nepreukázala

vznik nákladov v sume 175,- Eur. Zároveň zamietol žalobu aj v časti zvýšenia o 200 %, ktoré žalobkyňa
žiadala, nakoľko takéto zvýšenie právne predpisy nepripúšťajú, keď zákon č. 437/2004 Z. z. v
§ 5 ods. 5 predpokladá zvýšenie o 50 % pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale iba v
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa(akojenapr.uznanieinvalidity),čovšakniejetentoprípad,keďže
podľa posudkov išlo o zranenia ľahké. Dôvodom zamietnutia (zvýšenia o 200 %) bolo aj to, že žalobkyňa

uplatnila zvýšenie na náhradu za bolesť, výdavky na liečbu a dopravu, čo právne predpisy nepripúšťajú,
a nemožno takýto nárok priznať ani v prípade, ak by inak boli dané dôvody podľa § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. Žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že jej vznikla škoda na zdraví v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, napriek predloženej rozsiahlej skutkovej argumentácie vo vyjadreniach.
Všetky tri znalecké posudky nachádzajúce sa v súdnom spise stanovujú koniec liečby a problémov

na koniec decembra 2018, pričom dva posledné znalecké posudky výslovne uvádzajú, že súčasný
zdravotný stav žalobkyne nie je spôsobený dopravnou nehodou zo dňa 11.11.2008, ale degeneratívnym
ochorením, ktoré žalobkyňa subjektívne vyhodnocuje ako problémy spôsobené dopravnou nehodou.
Žalobkyňa sa v konaní bráni tým, že dôvodne rozporovala znalecké posudky, ktoré by
mali preukázať dôvodnosť jej nároku. Súd prvej inštancie konštatoval, že závery posudkov sú čo do

ukončenia liečby totožné a jednoznačné, pričom žalobkyňou tvrdené skutočnosti nie sú spôsobilé zmeniť
uvedený náhľad okresného súdu. Poukázal na to, že nebolo povinnosťou žalobkyne v konaní rozporovať
znalecké posudky, avšak bez pochyby preukázať, že má nárok na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.
Toto preukázanie je povinná v rámci konania zrealizovať sama, pričom nie je tomu povinný súd, ani
žalovaná strana. Žalobkyni umožnil predložiť a označiť dôkazy v dostatočnom rozsahu, pričom v rámci

sporu k takémuto dôkazu nedošlo. Od 1.7.2016 mala žalobkyňa predložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, a to vrátane predloženia súkromného znaleckého posudku, ktorý by preukazoval jej tvrdenia,
čo však nezrealizovala. K rozporovaniu záverov posudku Prof. MUDr. Labaša okresný súd konštatoval,
že v súlade so zásadou, že strany navrhujú dôkazy, umožnil žalobkyni položiť otázky pre znalca v
rámci nového znaleckého dokazovania, avšak žalobkyňa žiadnou z otázok nežiadala podrobiť kontrole

predchádzajúci znalecký posudok. Viazaný rozsahom otázok žalobkyne položil okresný súd znalcovi tie
otázky, ktoré mohli zmeniť skutkový stav veci v súlade s tvrdeniami žalobkyne, avšak sám, nemohol
nariadiť znalcovi prekontrolovať predchádzajúci posudok, keď to navrhnuté otázkami neobsahovali,
pričom samotný návrh žalobkyne na č.l. 435-436 smeroval na nové znalecké dokazovanie. Pri nariadení
nového dokazovania zvažoval, či tak vykonať, pričom dospel k záveru po výsluchu žalobkyne, že tento

priestor jej poskytne v záujme zachovania jej práv. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobkyňa pôvodne v
júninavrhlavykonaťsúkromnýznaleckýposudok,následnevšaknapojednávanídňa28.6.2018odtohto
návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania súkromným znaleckým posudkom upustila. Uvedené
skutočnosti okresný súd viedli k tomu, že pojednávanie dňa 7.8.2018 už neodročoval, vo veci ukončil
dokazovanie. Uzavrel, že ďalšie dokazovanie by bolo v konaní nehospodárne a neúčelné, nakoľko už

súčasné dokazovanie si vyžiadalo nemalé náklady, ktoré do súčasnosti znášal štát, keďže žalobkyňa
ako osoba poškodená trestným činom je oslobodená od súdnych poplatkov. Vo svetle znaleckých
posudkov,ktorébolivkonanípredloženéazhodnetvrdilidobuukončenialiečbynadecember2008,nieje
predpokladinéhozáveru,apretoďalšiedokazovanienerealizoval.Povinnosťžalobkynepreukázaťvznik
škody, ako aj príčinnú súvislosť nebola v konaní splnená, keďže okrem vlastných skutkových tvrdení

iným spôsobom nepreukazovala, že by mala nárok na náhradu škody na zdraví v podobe bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako si ho uplatnila, a preto jej nemohol priznať uplatnený nárok.
Bez ohľadu na námietky voči posudkom, okresný súd tieto komparoval aj čo do priznania bodového
ohodnotenia a dospel k záveru, že posudok MUDr. Pamulu je najkomplexnejší, ako aj jeho závery vpodobe bodového ohodnotenia, kde tento priznal nárok na body v rozsahu 112,5 bodu (položka 160.d
30 bodov, podľa položky 160cb 30 bodov, zvýšil hodnotu o 7,5 bodu za opakovanú punkciu, položka
160.e vo výške 15 bodov, položka 160.c v počte 15 bodov a položka 160.f v počte 15 bodov),

reálne a riadne sa vysporiadal s námietkami žalobkyne k posudku. III. výrokom priznal žalobkyni
bolestné v sume 126,64 Eur (správne 100,20 Eur pozn. odvolacieho súdu), ktorú vypočítal ako rozdiel už
sumy zaplatenej vo výške 1.404,43 Eur a hodnoty bodov 112,5 x sumy náhrady platnej podľa opatrenia,
t.j. sumy 13,37 Eur, ktorá platila v roku 2008, kedy došlo podľa znalcov k ustáleniu zdravotného stavu,
avšak vychádzal zo sumy 13,37 Eur (402,93 Sk), t.j. zo sumy stanovenej opatrením, a nie zo sumy

410,- Sk, ktorú uviedol znalec.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že prvý posudok predložený žalobkyňou sa v zásadných
častiach - nároky, ohodnotenie, koniec liečby nerozchádza s posudkom MUDr. Pamulu a v konečnom
dôsledku s výnimkou bodového hodnotenia, ani s posudkom Prof. MUDr. Labaša, hoc pri ňom existovali
bodové rozdiely. Vzhľadom na existenciu troch posudkov sa priklonil k posudku MUDr. Pamulu v spojení

s jeho dodatkom a výpoveďou znalca na pojednávaní, ktorý objektívne najjasnejšie a najvýstižnejšie
zhodnotil stav žalobkyne, pričom jeho závery zodpovedajú aj prvému posudku z trestného konania.
Znalec zodpovedal námietky, ktoré mu boli dané, pričom reagoval jasne s vysvetlením svojho postoja
(napr. k otázke posúdenia psychickej ujmy, kde túto posudzoval zo svojho odborného hľadiska a nie tak
ako si to predstavovala žalobkyňa, rovnako v časti komunikácie). Nepriklonil sa k posudku Prof. MUDr.

Labaša, nakoľko tento priamo nereagoval na námietky žalobkyne, hoc mal na to vytvorený priestor,
pričom však na tom mali čiastočne podiel aj strany, ktoré znalcovi nekládli otázky pre odstránenie
označených rozporov, hoci tak vykonať mohli. Znalecký posudok MUDr. Pamulu vrátane doplnku
v časti bolestného považoval okresný súd za riadne odôvodnený, čo potvrdila výpoveď znalca na
pojednávaní, a preto ho vzal za základ pre posudzovanie nároku žalobkyne. V časti priznanej náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia okresný súd, však posudok MUDr. Pamulu nemohol vziať v
úvahu vzhľadom na jeho závery, ktoré vychádzali z hypotetického predpokladu (bod 5 znaleckého
posudku „Trvalé následky ani funkčného, ani kozmetického charakteru zranenie pri dopravnej nehode
nezanechalo. Nedá sa však zo súdne znaleckého, ako ani medicínskeho hľadiska, vylúčiť spolupodieľ
zranenia v oblasti pravého kolena na urýchlenie prejavov základného procesu, základného ochorenia

- degeneratívnych zmien v oblasti pravého kolenného zhybu vyjadrenie položky 399./ a jej krátenie
podľa zák. č.37/2004 , hodnotím skôr ako prirovnanie prípadných, ale nedokázateľných následkov.
Dosiahnutých 50 bodov v SSU je myslím akceptovateľným vyjadrením pri teoretických následkoch.").
Z uvedenej citácie následkov jednoznačne plynie, že znalec uvažoval v teoretickej rovine, t.j. nemal
preukázaný skutočný vznik sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. stanovil položku preto, lebo

hypoteticky existuje možnosť existencie nedokázateľných následkov. Okresný súd konštatoval, že
pre účely priznania sťaženia spoločenského uplatnenia v súdnom konaní musí mať jednoznačne
preukázané, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniklo v príčinnej súvislosti s
dotknutou dopravnou nehodou, a ak tomu tak nie je, nemôže priznať nárok na plnenie z takto
zisteného sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko toto mohlo byť spôsobené inou skutočnosťou

a inými príčinnými súvislosťami. Súčasne uvedený záver síce nie je v rozpore s
predchádzajúcimi závermi znalca o konci liečenia vzniku nároku na bolestné, avšak pre zúčastnené
osoby (na žalobkyňu pôsobil mätúco) mylne mohol vyvolať dojem, že aj neskoršie zdravotné problémy
sú následkom dopravnej nehody, čo však znalec vylúčil tak posudkom ako aj výpoveďou na pojednávaní.
Nenašiel (nezistil) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre účely priznania nároky žalobkyne. V

rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami majúcimi vplyv na konanie, pričom neriešil
skutočnosti, ktoré nemali vplyv na rozhodnutie vo veci, a pri ktorých nebola preukázaná vykonanými
dôkazmi (zdravotný stav žalobkyne po skončení doby liečby v decembri 2008) príčinná súvislosti s
nehodou, keďže z posudkov bolo preukázané, že uvedené bolo spôsobené degeneratívnym ochorením
žalobkyne a nie nehodou.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 256 v spojení s § 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal ich pomernú časť žalovanému a intervenientovi, ako
stranám úspešnejším v konaní. Konanie v časti, ktoré bolo zastavené prisúdil ako neúspech na strane
žalovaného (intervenienta) ako aj časť, kde žalobe bolo vyhovené, nakoľko k úhrade došlo po podaní

žaloby na okresný súd. Úspech vypočítal postupom, hrubý úspech žalobkyne 10,19 % ako 1.504,63
Eur (priznaná suma tvorená 100,20 Eur + 1.404,43 Eur) delené suma 14.763,75 Eur (19.685,- Eur -
4.921,25 Eur) = 10,19 %, a teda úspech žalovaného 89,81 %, ktorý odpočítal od úspechu žalobkyne
= čistý úspech žalovaného a intervenienta 79,62 %. V odmietnutej časti nepriznal úspech žiadnej zostrán konania, nakoľko má za to, že táto časť predmetom konania nemala byť. Vzhľadom na uvedené
by mal žalovanému a intervenientovi priznať voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu
79,62 %. Skúmal však dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom pri žalovanom dospel okresný súd

k záveru, že s ohľadom na skutok, ktorý žalovaný spáchal, by zaviazanie na náhradu trov konania
voči žalobkyni nebolo spravodlivé, ako aj ohľadom na jej zdravotný stav, ktorý sa v zásade neustále
zhoršuje, a preto rozhodol tak, že žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu
zdravotného stavu žalobkyne, ako aj okolnostiam predchádzajúcim vzniku nároku znížil náhradu trov
konania intervenienta z 79,62 % na 50 % voči žalobkyni, čo posúdil vzhľadom na možnosti oboch

strán ako primerané, kde intervenient je organizácia, ktorá má dostatok prostriedkov, pričom žalovaná
je invalid s vážnymi zdravotnými problémami (po prekonanej rakovine).

7. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním znalečného vo výške 358,56 Eur z rozpočtových
prostriedkov okresného súdu priznaných znalcovi ako znalečné, ktoré boli priznané a boli vyplatené
zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Okresný súd štátu podľa článku 4 ods. 2 a ustanovenia § 259

Civilného sporového poriadku priznal náhradu uhradených výdavkov s ohľadom na výsledok konania
(strany boli úspešné v konaní v pomere 20,38 %) pričom tak ako pri intervenientovi znížil
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa na 50 % trov konania štátu.

8. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, pričom navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alternatívne
zrušiť a vrátiť na nové konanie s poukazom ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentovali tým, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to vôbec (znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.), napriek tomu, že to bolo žalobkyňou navrhované

v písomných podaniach aj priamo na pojednávaní. Žalobkyni nie je zrejmé, prečo takýto dôkaz
nebol vykonaný. Znalecké posudky MUDr. Pamulu ani prof. MUDr. Labaša absolútne nevyhovujú
požadovaným kritériám odbornosti a možnostiam skúmania. Zrejmú nesprávnosť znaleckých posudkov
MUDr. Pamulu a Prof. MUDr. Labaša preukazuje uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/309/2014, vyjadrením MS SR zo dňa 28.5.2018, ako aj s poukazom na na stanovisko NS SR sp.

zn. Pls 3/80 a rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/41/2010nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 299/06, rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 30Cdo/352/2008, sp. zn. 3Cdon 385/1996, sp. zn. 30 Cdo/1924/2010, sp. zn. 22Cdo/1561/2010,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz/13/82. Na základe vykonaných dôkazov nie je objektívne možné
dospieť k takým skutkovým zisteniam, k akým dospel okresný súd, pričom tieto sa týkajú výšky náhrady
škody za bolestné ale aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd vôbec nezohľadnil výsluch

žalobkyne,lekárskesprávy,vychádzallenznesprávnymznaleckýchposudkov,nepoložilznalcovivšetky
otázky, ktoré žalobkyňa v písomnom podaní navrhla. Súkromný znalecký posudok znaleckým ústavom
forensic.sk doloží do odvolacieho konania bezprostredne po jeho vypracovaní. Nesúhlasí so záverom
na str. 27 odôvodnenia rozsudku, že znalecký posudok Prof. MUDr. Labaša nebol kontrolným znaleckým
posudkom,nakoľkožalobkyňavpoloženýchotázkachnežiadalaovypracovaniekontrolnéhoznaleckého

posudku vo vzťahu k posudku MUDr. Pamulu, toto je zavádzajúce tvrdenie, nakoľko v podaní zo dňa
26.6.2017 žalobkyňa vyslovene žiadala o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Má za to,
že znalci jednoznačne nepotvrdili, že súčasný zdravotný stav žalobkyne je spôsobený následkami
ochorenia a nie úrazu. Žalobkyňa trpí trvalými následkami a zhoršeným zdravotným stavom, ktorý
vznikol ako následok úrazu pri dopravnej nehode, pričom ide o prípad hodný osobitného zreteľa,

ktorý odôvodňuje zvýšenie výšky škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný
súd sa nevysporiadal s dátumom ukončenia liečby, keď opakovane uvádza deň 18.12.2008, avšak z
predložených lekárskych správ vyplýva dátum dňa 5.1.2009. Pri vyčíslení náhrady škody za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné brať do úvahy trvalé následky a bolesť, ktorými žalobca
trpí, a ktoré vznikli preukázateľne v súvislosti s úrazom po dopravnej nehode s poukazom na rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 25Cdo/3228/2014, v ktorom sa uvádza, že ak sú bolesti trvalým následkom poškodenia
zdravia, odškodňujú sa v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

9. Žalovaný ani intervenient odvolanie voči rozsudku nepodali, žalovaný sa vyjadril k odvolaniu
žalobkyne a uviedol, že s odvolaní nesúhlasí a s rozsudkom sa stotožňuje.

10. Intervenient sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť. Odkázal na vyjadrenie zo dňa 28.5.2018 a zároveň sa stotožnil so záverom
okresného súdu (ods. 60 odôvodnenia rozsudku), že povinnosťou žalobkyne nebolo rozporovaťznalecké posudky, ale preukázať nárok na náhradu škody, pričom dôkazné bremeno neuniesla.
Kontrolným znaleckým posudkom č. 59/2018 Prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. bolo preukázané, že
žalobkyňa nemá trvalé následky (SSU), ktoré by boli v príčinnej súvislosti so zraneniami (dopravná

nehoda zo dňa 11.11.2008). Tento posudok spĺňa všetky atribúty znaleckého posudku a skutočnosť,
že žalobkyni sa subjektívne javí ako nesprávny, neznamená, že okresný súd pri hodnotení dôkazov
z tohto posudku nemal vychádzať. Žalobkyni sa subjektívne javil ako nesprávny i posudok MUDr.
Alexandra Köröcza (vypracovaný v trestnom konaní) i posudok MUDr. Pamulu č. 028/16. Znalecký
posudok MUDr. Labaša nebol žalobkyňou objektívne spochybnený a to ani v rámci výsluchu znalca

na pojednávaní. Jediným argumentom žalobkyne voči tomuto posudku bolo predloženie informácie, že
voči MUDr. Labašovi boli v rokoch 2010 a 2012 vedené dve správne konania, ktoré skončili uložením
sankcie vo forme písomného napomenutia, pričom uvedená informácia je pre toto konanie irelevantná,
nemá súvis s posudzovaním zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa ustanovenie znalca nenamietala
do momentu ako sa oboznámila so závermi jeho posudku. Na pojednávaní dňa 28.6.2018 sa právny
zástupca žalobkyne vyjadril, že netrvá na dokazovaní (súkromný znalecký posudok), na pojednávaní

dňa 7.8.2018 po výzve, aby podľa § 182 CSP zhrnul svoje návrhy sa vyjadril, že nemá žiadne návrhy na
vykonanie dokazovania, až v záverečnej reči žiadal pripustenie vypracovania súkromného znaleckého
posudku znaleckým ústavom. Okresný súd splnil povinnosť podľa § 220 CSP, keď v odsekoch 59 a
60 uviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal a ako ich posúdil. Podľa uznesenia NS SR sp.
zn. 4Cdo/6/92 „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom".

11. K vyjadreniu žalovaného a intervenienta k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla,
že vyjadrenie žalovaného je účelové. Vyjadrenie intervenienta bagatelizuje disciplinárne konanie
uložené znalcovi prof. MUDr. Labošovi za jeho predchádzajúcu činnosť. Dňa 14.11.2018 objednávkou

znaleckého posudku zo dňa 13.11.2018 požiadala forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Traumatológia
a Chirurgia na posúdenie zdravotného stavu a trvaných následkov žalobkyne (pripojila objednávku zo
dňa 13.11.2018).

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi všetkých odvolaní (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 387 CSP.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 19.685,-
Eur (vyčíslená žalobkyňou ako 200 % zvýšenie sumy 4.921,25 Eur zahŕňajúca bolestné, náklady
súvisiace s pred a pooperačnou liečbou, náhradu za dopravu, vecné náklady za vyhotovenie kópií,
sťaženie spoločenského uplatnenia).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie
sumy4.921,25Eurodmietol(I.výrok),konanie včastiozaplateniesumy1.404,43Eurzastavil(II.výrok),
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 100,20 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku(III. výrok), žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol (IV. výrok), nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania (V. výrok), uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v rozsahu 50
% trov štátu (VI. výrok), uložil žalobkyni zaplatiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania v

rozsahu 50 % trov konania (VII. výrok), uložil žalovanému zaplatiť trovy konania štátu v rozsahu 20,38
% trov štátu (VIII. výrok), s poukazom na odvolacie dôvody žalobkyne.

16. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie
§ 359 CSP za to, že na strane žalobkyne III. výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny
pocit žalobkyne. Takýto záver vyplýva z toho, že týmto napadnutým výrokom bolo žalobe žalobkyne
(čiastočne) vyhovené.

17. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobkyne voči III. výroku napadnutého rozsudku
podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalobkyne voči tomuto výroku s použitím ust. § 386

písm. b) CSP odmietol.

18. Pokiaľ ide o I. výrok napadnutého rozsudku (odmietnutie žaloby v časti sumy 4.921,25 Eur), ktorý
žalobkyňa napadla síce odvolaním avšak bez uvedenie osobitnej odvolacej argumentáciu, odvolací súd
poukazuje na to, že uvedeným postupom žalobkyňa odvolaciemu súdu prakticky znemožnila prieskum

tohto napadnutého výroku, preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné ako napadnutý I. výrok postupom
podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom odkazuje na správny záver okresného súdu 21 až
24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

19. Napadnutý II. výrok rozsudku (zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.404,43 Eur) žalobkyňa

taktiež napadla odvolaním, avšak opäť bez uvedenia osobitnej odvolacej argumentácie. Odvolací súd
v tejto súvislosti odkazuje na záver okresného súdu v odseku 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s
ktorým sa stotožnil. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že v danom prípade žalobkyňa zobrala
čiastočne žalobu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, pričom súhlas žalovaného
so späťvzatím nebol potrebný, preto okresný súd dodržal postup podľa § 145 ods. 2 CSP, pričom ani

žalobkyňa nemá možnosť návrh na čiastočné späťvzatie zobrať späť. S ohľadom na uvedené odvolací
súd postupom podľa § 387 čiastočné späťvzatie (II. výrok) ako vecne správne potvrdil.

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie žalobou uplatneného nároku/nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na spor aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a tiež sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd iba konštatuje správnosť jeho dôvodov a už
iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím

na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

21. Žalobkyňa skutkovo vymedzila žalovaný nárok vo výške 19.685,- Eur, pričom tento vyčíslila

postupom tak, že suma 4.921,25 Eur (zahŕňala bolestné 1.404,43 Eur, sťaženie spoločenského
uplatnenia 2.139,92 Eur, výkony lekárskej starostlivosti v sume 1.200,- Eur, náklady na dopravu 175,-
Eur a náklady na fotokópie 1,90 Eur), žiadala navýšiť o 200 %.
22.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žedňa10.11.2010doručilažalobkyňanaokresnýsúdžalobu,
ku ktorej okrem iného pripojila Znalecký posudok č. 33/2009 MUDr. Alexandra Köröcza. Podaním zo

dňa 4.4.2014 (č.l. 124) okrem iného žalobkyňa navrhla pribrať do konania súdneho znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia. Podaním zo dňa 14.4.2015 (č.l. 157) navrhla opätovne
ustanoviť znalca. Podaním zo dňa 19.4.2015 (na č.l. 162) oznámila žalobkyňa otázky na znalca.
Uznesením č. k. 18C/174/2010-182 zo dňa 29.10.2015 súd prvej inštancie pribral do konania MUDr.
Mariána Pamulu, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, odvetvie Traumatológia.

Dňa 3.3.2016 znalec MUDr. Marián Pamula doručil znalecký posudok č. 028/16 (č.l. 196). Dňa
30.5.2016 doručila žalobkyňa vyjadrenie k znaleckému posudku č. 028/16 (č.l. 233-246). Dňa
3.1.2017 doručil znalec MUDr. Marián Pamula Doplnok k znaleckému posudku č. 028/16 (č.l. 325). Na
pojednávaní dňa 13.3.2017 bol znalec MUDr. Marián Pamula vypočutý za účasti právneho zástupcužalobkyne a intervenienta, zároveň na pojednávaní právny zástupca žalobkyne navrhol pribrať znalca z
odboru poúrazovej chirurgie, ktorý by vypracoval nový znalecký posudok (zápisnica o pojednávaní dňa
13.3.2017 na č.l. 342). Podaním zo dňa 20.4.2017 (č.l. 357) žalobkyňa doplnila otázky pre znalca, ktorý

má vypracovať nový znalecký posudok. Podaním zo dňa 26.6.2017 (č.l. 377) žalobkyňa okrem iného
poukázala na to, že vypracovanie kontrolného resp. nového znaleckého posudku z odboru
poúrazovej chirurgie je nevyhnutné, keďže znalecký posudok MUDr. Pamulu nevyhovuje kritériám
odbornosti a možnostiam skúmania. Podaním zo dňa 3.11.2017 (č.l. 435) žalobkyňa oznámila otázky
(počet 21) pre nový/kontrolný znalecký posudok. Uznesením č. k. 18C/174/2010-438 zo dňa 17.1.2018

okresný súd ustanovil za znalca prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. znalca z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: Chirurgia, Traumatológia. Dňa 17.4.2018 znalec prof. MUDr. Peter Labaš, CSc.
doručil znalecký posudok č. 59/2018 (č.l. 445). Uznesením č. k. 18C/174/2010-471 zo dňa 18.4.2018
bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, písomne doplnila podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (doručené dňa
2.5.2018). Podaním zo dňa 15.5.2018 (č.l. 378) žalobkyňa oznámila, že okresný súd nebude zaťažovať

návrhmi na ustanovenie ďalšieho znalca, predloží súkromný znalecký posudok znaleckého ústavu
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. ihneď ako bude vypracovaný. Dňa 31.5.2018
(č.l. 493) doručila žalobkyňa vyjadrenie k znaleckému posudku č. 59/2018. Na pojednávaní dňa
28.6.2018 (zápisnica o pojednávaní dňa 28.6.2018 na č.l. 521) právny zástupca žalobkyne uviedol,
že žalobkyňa netrvá za dokazovaní súkromným znaleckým posudkom. Na pojednávaní dňa 7.8.2018

(zápisnica o pojednávaní dňa 7.8.2018 č.l. 529) bol vypočutý znalec prof. MUDr. Peter Labaš, CSc.,
strany po výzve podľa § 182 CSP zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, potom
v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne žiadal pripustiť vypracovanie súkromného znaleckého
posudku, okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené (čo odvolací súd zistil po vypočutí nahrávky
z pojednávania).

23. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.
protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o
subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. O.

zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). M. prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný je pasívne
vecne legitimovaný, keďže spôsobil dopravnú nehodu dňa 11.11.2008, pri ktorej zranil žalobkyňu a
spôsobil jej zranenia s dobou liečenia do 18.12.2008, za čo bol rozsudkom okresného súdu č. k.
7T/96/2009-82 zo dňa 3.11.2009 uznaný za vinného (právoplatný dňa 3.11.2009), pričom u žalovaného

ide o exces a teda nesie zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvý predpoklad
vzniku zodpovednosti žalovaného vo vzťahu k žalovanému nároku žalobkyňa teda aj podľa odvolacieho
súdu žalobkyňa preukázala.

24. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

25. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia,
ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s
účinnosťou od 1. augusta 2004 v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia, a ktorý správne aj súd prvej inštancie v danej veci aplikoval.
Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v

súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, ods. 2 náhrada za bolesť
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ods. 2 náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového

hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8), ods. 2 výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor, ods. 5 v prípadoch hodných

osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %.

30. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa môže prejaviť
buď viditeľným spôsobom (napr. zohyzdenie), ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné
poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku
osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
teda závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré
sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v

rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote. Z ust. § 5 zákona č. 437/2004
<., nemá žiaden
dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné
postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca,
a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

63. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska
jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob

vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo
popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa
jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí

preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je najskúsenejším dlhoročným odborníkom
vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a vypracovať znalecký posudok,
preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.

64. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,

pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd
mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení
znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k
svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný

v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a
formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o
znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných

skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré
podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku
použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

65. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že znalecký posudok MUDr. Pamulu a prof.
MUDr. Labaša absolútne nevyhovujú požadovaným kritériám odbornosti a možnostiam skúmania, keď
z námietky ani nevyplýva aké kritériá odbornosti a možnosti skúmania má žalobkyňa konkrétne na
mysli. Obaja znalci boli ustanovený za znalcov v preskúmavanej veci súdom prvej inštancie na návrhžalobkyne, boli a aj naďalej sú zapísaní ako znalci v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:
Chirurgia, Traumatológia (akt. úrazová chirurgia). Pričom uvedená námietka vo vzťahu k prof. MUDr.
Labašovi neobstojí ani s poukazom na oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého boli

voči nemu vedené dve správne konania (v rokoch 2010 a 2012), ktoré skončili rozhodnutím o vine a
uložením sankcie vo forme písomného napomenutia, keďže tieto sa netýkali preskúmavanej veci, ale
predovšetkým v preskúmavanej veci bol znalecký posudok č. 59/2018 vypracovaný dňa
12.4.2018.

66. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že znalecké posudky MUDr. Pamulu a prof. MUDr. Labaša sú nesprávne,
odvolací súd poukazuje uvádza, že žalobkyňa nešpecifikovala v čom konkrétne vidí ich nesprávnosť,
pričomuvedenéneobstojíanispoukazomnauznesenieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.26Co/309/2014
ani odkazom na žalobkyňou označené rozhodnutia (NS ČR, NS SR, ÚS SR). Naopak odvolací súd
má za to, súd prvej inštancie sa žalobkyňou označenými rozhodnutia riadil aj vo vzťahu k uvádzaných
znaleckým posudkom, keď z priebehu prvoinštančného konania vo vzťahu k nim, vo väzbe na

ich hodnotenie, podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd
nezohľadnil vyššie uvedené kritériá. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odsek 60 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie objasnil (§ 191 CSP) ako posúdil obidva znalecké
posudky, prečo sa priklonil k znaleckému posudku MUDr. Pamulu (prečo nemohol vziať do úvahy jeho
závery vo vzťahu k SSU) a prečo sa nepriklonil k znaleckému posudku prof. MUDr. Labaša, na ktoré

odkazuje aj odvolací súd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že znalec MUDr. Pamula
v časti bodového ohodnotenia bolestného určil žalobkyni vyššie bodové ohodnotenie ako znalec prof.
MUDr. Labaš, pričom tento rozdiel vyplýva určenia nielen z vyššieho bodového ohodnotenia ale aj
určenia aj ďalších položiek, ktoré znalec prof. MUDr. Labaš nezohľadnil a teda v konečnom dôsledku
MUDr. Pamula ohodnotil bolestné v prospech žalobkyne aj na rozdiel od znaleckého posudku MUDr.

Alexandra Köröcza (vypracovaného v rámci trestného konania) predloženého žalobkyňou spolu so
žalobou. Odvolací súd má za to, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť porušenie § 191 CSP v rámci
hodnotenia dôkazov ani vo vzťahu k predmetným znaleckým posudkom.

67. Námietka žalobkyne, že prvoinštančný súd vôbec nezohľadnil výsluch žalobkyne, lekárske správy,

vychádzal len z nesprávnym znaleckých posudkov podľa odvolacieho súdu neobstojí, keď samotná
skutočnosť, že žalobe žalobkyne (okrem III. vyhovujúceho výroku) nebolo vyhovené, neznamená to,
že prostriedky procesného útoku žalobkyne, ktorými boli aj jej výsluch a predložené lekárske správy
neboli zohľadnené. Odvolací súd poukazuje na odsek 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z
ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobkyne, zdravotnou

dokumentáciou ale aj znaleckými posudkami. Súd prvej inštancie ohľadom prvého znaleckého posudku
(MUDr. Pamulu) postupoval podľa § 127 OSP a ohľadom druhého znaleckého posudku (MUDr.
Labaša) podľa § 207 a nasl. CSP. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou, že prvoinštančný súd
vychádzal len z nesprávnych znaleckých posudkov, keďže záver o nesprávnosti znaleckých posudkov
nevyplýva z vykonaného dokazovania, pričom ani žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o ich

nesprávnosti.

68. Ani námietka žalobkyne, že okresný súd nepoložil znalcovi všetky otázky, ktoré žalobkyňa
v písomnom podaní navrhla neobstojí. Žalobkyňa ani v odvolaní nekonkretizuje, vypracovania
ktorého sa znaleckého posudku a ani ktorej nepoloženej otázky sa námietka týka. Odvolací súd tu

poukazuje na obsah spisu označený v odseku 22, podľa ktorého v podaní zo dňa 19.4.2015 (na č.l.
162) oznámila žalobkyňa otázky na znalca (uvedené sa týka znaleckého posudku MUDr. Mariána
Pamulu), ktoré boli súdom prvej inštancie aj položené znalcovi MUDr. Mariánovi Pamulovi (uznesenie
č. k. 18C/174/2010-182 zo dňa 29.10.2015). Následne znalec MUDr. Marián Pamula vypracoval
Doplnok k znaleckému posudku č. 028/16 (č.l. 325), ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne k

znaleckému posudku č. 028/16. Ďalej žalobkyňa navrhla vypracovať nový znalecký posudok (zápisnica
o pojednávaní dňa 13.3.2017 na č.l. 342), pričom podaním zo dňa 20.4.2017 (na č.l. 357) doplnila
otázky pre znalca, ktorý má vypracovať nový znalecký posudok, konkrétne otázku č. 9 a č. 11
(otázky pre znalca navrhnuté už pri prvom znaleckom posudku na č.l. 162) a zároveň uviedla novú
otázku pod č. 13. Podaním zo dňa 3.11.2017 (č.l. 435) žalobkyňa oznámila otázky (počet 21) pre

nový/kontrolný znalecký posudok. Uznesením č. k. 18C/174/2010-438 zo dňa 17.1.2018 okresný súd
ustanovil za znalca prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:
Chirurgia, Traumatológia, v ktorom zohľadnil 20 otázok položených žalobkyňou, nepoložil znalcovi
(iba) otázku označenú žalobkyňou pod bodom 18 (ak popisované poškodenia kolien v lekárskychsprávach po artroskopických operáciách necitlivosti vnútornej strany pravého kolena, vnútornej strany
stehien nevznikli ako následok dopravnej nehody, tak potom ako vznikli a čím boli spôsobené, resp.
prečo u V. L. vznikli?). Odvolací súd má za to, že v prípade, ak súd prvej inštancie nepoložil všetky

otázky znalcovi, ktoré žalobkyňa navrhla, žalobkyňa mala možnosť uvedené namietať už vo vyjadrení k
znaleckému posudku, ktoré doručila dňa 31.5.2018 (č.l. 493), prípadne nezodpovedanú otázku položiť
priamo znalcovi pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 7.8.2018 (zápisnica o pojednávaní č.l. 529), čo
však nevyužila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správny záver okresného súdu v odseku 60
odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého preukázať tvrdené skutočnosti je povinná žalobkyňa

a v rámci konania ich aj zrealizovať sama, pričom nie je tomu povinný súd ani žalovaná strana, s ktorým
sa odvolací súd stotožňuje.
69. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom na str. 27 odôvodnenia rozsudku, že znalecký posudok prof.
MUDr. Labaša nebol kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko v položených otázkach nežiadala o
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku vo vzťahu k posudku MUDr. Pamulu, toto je zavádzajúce
tvrdenie, nakoľko v podaní zo dňa 26.6.2017 žalobkyňa vyslovene žiadala o vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na obsah podania žalobkyne zo
dňa 26.6.2017 na č.l. 377, v ktorom je uvedené, že znalec, ktorý by mal vypracovať kontrolný/nový
znalecký posudok by mal byť ustanovený z odboru poúrazovej chirurgie. Odvolací súd ďalej poukazuje
na obsah spisu špecifikovaný v odseku 35, z ktorého vyplýva, že v uznesení č. k. 18C/174/2010-438
zo dňa 17.1.2018 okresný súd nepoložil znalcovi prof. MUDr. Petrovi Labašovi CSc. otázku týkajúcu

sa znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, keď medzi otázkami žalobkyne na znalca v podaní zo
dňa 3.11.2017 (č.l. 435) absentuje otázka týkajúca sa vyjadrenia znalca k znaleckému posudku MUDr.
Mariána Pamulu. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne v odseku 60 odôvodnenia
napadnutého rozsudku uzavrel, že v súlade so zásadou, že strany navrhujú dôkazy umožnil žalobkyni
položiť otázky pre znalca, avšak táto žiadnou otázkou nežiadala podrobiť kontrole predchádzajúci

znalecký posudok (MUDr. Mariána Pamulu). Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani na
pojednávaní dňa 7.8.2018 žalobkyňa priamo znalcovi pri jeho výsluchu na pojednávaní využila možnosť
položiť túto otázku, pričom táto povinnosť nepatrí súdu, tak ako správne uzavrel už súd prvej inštancie.

70. Námietka žalobkyne, že okresný súd sa nevysporiadal s dátumom ukončenia liečby žalobcu,

keď opakovane uvádza deň 18.12.2008, avšak z predložených lekárskych správ vyplýva dátum dňa
5.1.2009 neobstojí. Súd prvej inštancie v odseku 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom
na rozsudok okresného súdu č. k. 7T/96/2009-82 zo dňa 3.11.2009 uzavrel, že žalovaný zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil svojím protiprávnym konaním, pričom doba liečenia si vyžiadala čas do
18.12.2008, zároveň konštatoval, že táto doba je nespornou skutočnosťou. Dátum 5.1.2009 ako

ukončenie liečby žalobkyne nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, keď znalec MUDr. Pamula
(aj prof. MUDr. Labaš) uzavrel, že doba liečenia trvala do 23.12.2008 (šesť týždňov).

71. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

72. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

73. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom IV.
výrokom vo zvyšku žalobu zamietol rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní
sa s relevantnými odvolacou argumentáciou odvolateľky, vrátane závislých výrokov V., VI., VII., VIII.

odvolaním síce napadnutých avšak bez osobitnej odvolacej argumentácie, čím odvolaciemu súdu
znemožnili preskúmanie týchto výrokov, s použitím § 387 CSP ako vecne správny potvrdil rozsudok
v napadnutých výrokoch IV., V., VI., VII., VIII.

74. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dôsledkom je neuloženie povinnosti

náhrady trov konania strane, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením. Ide o prípady, kedy náhradová
povinnosť sa javí ako neprimeraná tvrdosť, preto posúdenie súdu musí vždy vychádzať z posúdenia
okolností konkrétnej veci,pričom významné sú okolnosti vedúce žalobcov k súdnemu uplatneniu nároku,
postoj strán v konaní, a v kontexte uvedeného sa prihliada aj k majetkovým, sociálnym a osobným
pomerom strán konania.

75. Účelom tohto moderačného práva je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania v prípadoch neprimeraného postihu náhradou trov konania voči zodpovednému subjektu.

76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V
odvolacom konaní síce dosiahol žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného plný úspech, vznikol
im teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni ako v konaní neúspešnej strane,
avšak odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodný postup podľa § 257 CSP.
Odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, keď tak ako aj súd

prvej inštancie prihliadol na charakter sporu, skutočnosti za akých došlo k dopravnej nehode, uznanie
zodpovednosti žalovaným, nezavinenie žalobkyne na dopravnej nehode, osobné a majetkové pomery
žalobkyne, ktorá je invalidná so zdravotnými problémami, pričom uloženie platiť náhradu trov konania
žalovanému by nespĺňalo ani predstavu o spravodlivosti. Intervenientovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 50 %, keď mal za to, že bolo nutné zohľadniť predovšetkým charakter

sporu ako aj osobné a majetkové pomery žalobkyne s poukazom na jej zdravotný stav. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

77. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).