Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218398
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr.DanielyBabinovejaJUDr.MariannyMuránskejvsporežalobkyneX.F.,rod.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, XXX XX N., občianka SR, právne zastúpenej F.. Katarínou Čeremetovou, advokátkou so
sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX
XX N., o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C
302/2015-127 zo dňa 26.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

- rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „C“ KN č. XXXXX/XX, parcela
evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností,
- motorové vozidlo D. G..

II.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynititulomvyporiadaniasumu24.850,-eurvlehotedo12mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie o vyporiadaní
spoluvlastníctva strán sporu rozhodol takto:

„I. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
- rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „C“ KN č. XXXXX/XX, parcela
evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností,

- motorové vozidlo D. G.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 30.100,- eur do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

2. Do masy BSM strán sporu súd zahrnul rozostavanú stavbu, a to rodinný dom postavený na parcele
evidovanej na LV č. XXXX v obci N. s tým, že v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva táto
stavba predstavovala samostatnú vec. Hodnotu predmetnej nehnuteľnosti súd prvej inštancie ustálil na
základe vyjadrenia realitnej kancelárie. Rovnako do vyporiadania BSM zahrnul aj hodnotu motorovéhovozidla D. G. vo výške 1.200,- eur, kedy vychádzal zo zhodného prednesu strán sporu. Rovnako pri
vyporiadaní BSM zohľadnil vnos žalobkyne vo výške 5.000,- eur za finančné prostriedky, ktoré vložila
do spoločného majetku z daru.

3. Súd prvej inštancie uplatnil odchýlku od zásady, podľa ktorej sú podiely oboch manželov rovnaké
s tým, že v danom prípade je dôvodom pre použitie disparity psychické a fyzické týranie zo
strany žalovaného, ako aj jeho intenzita. Súd konštatoval, že žalovaný počas manželstva žalobkyňu
obmedzoval a rovnako bol uznaný z prečinu nebezpečného vyhrážania, keď žalobkyni spôsobil dôvodnú

obavu o jej život a znepríjemnil jej život. Preto zaviazal žalovaného na vyplatenie finančnej hodnoty z
vyporiadanej nehnuteľnosti v rozsahu 70 %, a to len vo vzťahu k rodinnému domu, respektíve k stavbe.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý uviedol, že
skutočnosti uvedené v rozsudku sa nezhodujú s pravdou, je neprijateľné pre neho vyplatiť 30.000,- eur
s tým, že jeho príjem činí 180,- eur mesačne, nedisponuje žiadnymi úsporami, pričom platí 50,- eur na
bývanie, 57,- eur na výživné ako aj vracia pôžičku matke. Jeho finančné prostriedky, s ktorými disponuje
činia 30,- eur mesačne, pričom nehnuteľnosť nie je možné predať, nakoľko prístupová cesta je k otcovým

pozemkom, ktorý nesúhlasí s predajom, pričom hodnota pozemkov je podľa kúpnej zmluvy 3.000,- eur,
preto nie je reálne, aby vyplatil sumu 30.000,- eur žalobkyni.

6. Zároveň uviedol, že zo strany žalobkyne sa jedná o cielený podvod. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k
podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho nepriaznivej finančnej situácie sú

vzhľadom na predmet sporu irelevantné. Rozhodujúce je to, že nehnuteľnosť je možné predať, nakoľko
k nej vedie aj iná prístupová cesta, po prechode ku ktorej nie je nutný súhlas otca žalovaného, preto aj
jeho tvrdenia o nemožnosti predaja nehnuteľnosti sú nedôvodné. Navrhol, aby rozsudok bol odvolacím
súdom potvrdený. K uvedenému vyjadreniu žalobca stanovisko nezaujal.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné sčasti.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie však odlišne právne posúdil prejednávaním vec, preto odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok, pričom vychádzal z nezmeneného skutkového stavu.

11. Odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi, z pohľadu ktorých preskúmal
napadnutý rozsudok.12. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka
(viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva
jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM,

jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov.
Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa
síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny vecí v čase vyporiadania BSM. Uvedené platí
tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení ceny nehnuteľností.

13. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o
tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť
druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má
komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak
účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok,
alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny

z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ;
odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky
jeho výroky vo veci samej).

14. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním

napadnutého rozhodnutia vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj rozhodnúť.

15. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM,treba vychádzať z jej všeobecnej ceny
určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM
vyporiadava- NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000

16. Z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že žalovaný namieta výšku, ktorou ho súd prvej
inštancie zaviazal vyplatiť žalovanú titulom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predmetný rozsah výplaty finančných prostriedkov určil súd pri použití inštitútu „tzv. disparity“, kedy súd
prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré sú použiteľné v prípade inštitútu disparity, medzi ktorými je uvedené

ajtzv.domácenásilieanáslednesúdprvejinštanciepoukázalajnazáverytrestnéhorozkazuOkresného
súdu Prešov zo dňa 08.08.2013, kedy bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania.

17. Odvolací súd k uvedeným záverom poukazuje, že aj dôvody, na ktoré poukázal súd prvej inštancie,
teda tzv. domáce násilie, sú dôvodom pre uplatnenie disparity, pričom v zmysle zásad ustanovenia § 150

Občianskehozákonníkasúdôvodmipredisparitunegatívneokolnostivmanželstve,ktorýmisúhlavneto,
ak jeden z manželov nepracuje, respektíve nevedú spoločnú domácnosť, respektíve jeden z manželov
podstatným spôsobom nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, ktoré sú nadobúdané počas
trvania manželstva zo strany oboch manželov, alebo sa žiadnym spôsobom nezasluhuje o nadobudnutie
týchto finančných prostriedkov. Až následne, ako ďalšie dôvody, sú uvedené dôvody tzv. domáceho

násilia. Práve toto odstupňovanie dôvodov pre použitie disparity je podľa názoru odvolacieho súdu
nutné zohľadniť tak, aby nebola porušená zásada primeranosti, respektíve princíp proporcionality, ktorú
musí súd posúdiť v práve takomto type konania. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka prenecháva
súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám, na základe zisteného skutkového stavu a podľa vlastného
uváženia posúdil, či ide o prípad, kedy je možné uplatniť inštitút disparity. V danom prípade v zhode so

súdom prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že takéto dôvody tu zistené boli. Až po kladnom závere
na položenú prvú otázku je nutné rozhodnúť o tom, aké je primerané určenie disparity, pričom úvaha
súdu v tomto smere nie je celkom voľná, nakoľko musí diferencovať individuálne okolnosti každého
prípadu. V reálnom spore je nutné citlivo zohľadniť práve otázky, ktoré sú dôvodmi pre priznanie disparity
a diferencovane pristúpiť ku výške jej určenia. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, súd

prvej inštancie pomerne rozsiahlym spôsobom vyhovejúc návrhu žalobkyne posúdil disparitu v rozsahu
70:30, pričom, ako bolo vyššie uvedené dôvod pre použitie disparity sa nachádza v zmysle komentára
Občianskeho zákonníka na poslednom mieste, aj keď samozrejme odvolací súd v žiadnom prípade
nechce bagatelizovať vysoký stupeň spoločensky nebezpečného správania sa žalovaného, ktorý svojím
konaním nielen že porušil zásady dobrých mravov, hrubo porušil zásady Zákona o rodine, a to až

do tej miery, že naplnil skutkovú podstatu trestného činu, čo je nutné zohľadniť aj v otázke riešenia
majetkových záležitostí strán sporu. Vzhľadom však na tieto okolnosti aj s prihliadnutím na to, aby súd
dbal na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé, za spravodlivejšie považuje odvolací súd
pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzať z disparity vo výške 55:45 %. Zuvedeného dôvodu odvolací súd dospel k tomuto záveru, že je nepochybne nutné pri posudzovaní
disparity ponechať priestor pre vyššie zvýšenie v prípadoch, kedy dochádza k splneniu podmienok, kedy
jeden z manželov sa absolútnym spôsobom nezasluhuje o nadobudnutie majetku, respektíve ho formou

hazardných hier a podobne utráca na svoju osobu a nie v prospech celej rodiny. Z týchto dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, pri stanovení disparity, že dôvodné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
a po zohľadnení vyššie uvedených skutočností preto odvolací posúdil rozdielne otázku primeranosti
stanovenia disparity tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Zohľadniť treba predovšetkým povahu a intenzitu domáceho násilia, dobu jeho trvania, frekvenciu
výskytu a všetky ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom
dobrých mravov. Významný je iba prípadný výskyt domáceho násilia v rodine počas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva. V danom prípade obdobie za ktoré bol žalovaný uznaný vinným z
prečinu nebezpečného vyhrážania je aj obdobie po rozvode manželstva. Žalobkyňa žiadala priznať
disparitu len z hodnoty domu, čím bol súd viazaný.

19. Pokiaľ sa týka určenia masy BSM, tento rozsah bol zo strany súdu prvej inštancie určený správne,
nakoľko táto pozostáva z rozostavanej stavby, a to rozostavaného rodinného domu na parcele Z. XXXX/
XX v hodnote cca XX.XXX,- eur, od ktorého je potrebné odpočítať vnos žalobkyne vo výške 5.000,-
eur, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Potom činí hodnota domu sumu 35.000,- eur, čo pri

podieloch 55 % a 45 % u žalobkyne predstavuje sumu 19.250,- eur a u žalovaného sumu 15.750,-
eur. Pri motorovom vozidle nebol uplatnená disparita, preto podiely oboch strán sú vo výške 600,-
eur. Žalovanému je prikázaná do výlučného vlastníctva rozostavaná stavba, ako aj mu boli vyplatené
prostriedky za predaj auta spolu vo výške 36.200,- eur, pričom po posúdení disparity mu patrí len podiel
vo výške 16.350,- eur (15.750,- eur + 600,- eur), teda rozdiel týchto súm predstavuje sumu 19.850,- eur,

ktoré je povinný žalobkyni vyplatiť titulom vyporiadacieho podielu a k tomu je nutné ešte pripočítať sumu
5.000,- eur ako vrátenie vnosu žalobkyne, čo spolu predstavuje sumu 24.850,- eur.

20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a keďže v konaní o vyporiadaní
BSM bol napadnutý celý rozsudok súdu prvej inštancie, bolo nutné, aby odvolací súd postupom podľa

§ 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaný
bol zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu 24.850,- eur.

21. Vzhľadom na deklarované majetkové pomery žalovaného odvolací súd v zmysle ustanovenia §
232 ods. 3 CSP uložil dlhšiu lehotu na plnenie v prospech žalovaného, a to v trvaní jedného roka. Je

zrejmé, že žalovaný po vyporiadaní BSM má povinnosť vyvinúť maximálne úsilie preto, aby zabezpečil
finančné prostriedky pre spravodlivé vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd
pritom prihliadol na jeho deklarované majetkové pomery.

22. Podľa § 396 ods. 2 CSP z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol

aj o nároku na náhradu trov konania, a to včítane trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa § 255 ods. 2 CSP v zhode s
právnymnázoromsúduprvejinštancie.Uobochstránišloodosiahnutiečiastočnéhoúspechurespektíve
neúspechu, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).