Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8212207687.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného
RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760, proti povinným: 1/ Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom P., Z. XX, o vymoženie sumy 16 280,78
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. XEr/XXX/XXXX -

35 zo dňa 22. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
§ 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 3 a 4, 6 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku,
čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že právny predchodca oprávneného, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
uzavrela s povinnými Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 11.05.2005. Povinní
sú v predloženej Zmluve označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným
číslom, bydliskom). Právny vzťah oprávneného a povinných exekučný súd vzhľadom na okolnosti a
charakter vzťahu posúdil ako vzťah spotrebiteľský, kde oprávnený vystupoval v pozícii podnikateľa v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V č.k. 3Zm/25/2007 - 29 zo dňa 20.04.2007 v spojení s opravným uznesením zo dňa
27.06.2012, vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučný súd poukázal na
to, že v predloženej Zmluve zo dňa 18.07.2007 je v čl. II. uvedené, že za spracovanie medziúveru
vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 000,- SKK, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku,
vyrubuje sa poplatok 500,- SKK, za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude vyrubovaný poplatok

ročne podľa „Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu
mimoriadneho medziúveru bol určený vo výške 400,- SKK a je splatný s prvou splátkou úrokov z
mimoriadneho medziúveru. Poplatok za spracovanie medziúveru exekučný súd vyhodnotil ako neplatné
zmluvné dojednanie, ktoré bolo zjednané v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa,
keďže poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Rovnako uplatnenie
poplatku za zmenku v sume 500,- SKK bolo posúdené ako rozporné s dobrými mravmi, spôsobujúce

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmenka mala
nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka).
Zmenku teda nevystavil veriteľ, ale dlžník; vystavením zmenky neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi
žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ zabezpečenie svojej pohľadávky. S
odkazom na § 39 OZ je toto zmluvné ustanovenie neplatné. Rovnako súd konštatoval, že poplatok
za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru stanovený vo formulárovej zmluve nemožno považovať

za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ale jednostranne určenú veriteľom. Konštatoval, že
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi nie je poskytnutéskutočnéprotiplnenie,aletietosúposkytovanéavykonávanévzáujmedodávateľa,jeneprijateľné.Tosa
týka tiež poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Exekučný súd vyslovil tiež, že za neprijateľnú zmluvnú
podmienku sa považuje tiež ustanovenie zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká právo

veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (čl. VII. bod 6 zmluvy),
čo je v rozpore s § 48 ods. 2 OZ. Aj ďalšie ustanovenia zmluvy (čl. VII. bod 8 a čl. VII. bod 10), podľa
ktorých po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a že v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto

zmluvy, sú posúdené ako neprijateľné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné. Z vykonaného
dokazovania tak vyplynulo, že exekučný titul, zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/25/2007
exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol vydaním zmenkového platobného rozkazu
bez toho, aby prihliadal na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 11.05.2005. Exekučný súd tak mal za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f Exekučného
poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že vydaním

napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval
zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že
právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy rešpektovať. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona

č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom sui generis právomoc vo vykonávacom konaní „dodatočne“
vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia, je takáto právna úprava v rozpore s § 226, § 230,
§ 232 zákona č. 160/2015 Z.z., ale tiež s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky možno z princípov materiálneho právneho štátu a v ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť

aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku
v znení zákona č. 438/2015 Z.z. nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty.
Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k spätnému odňatiu právnych účinkov exekučného titulu, ktoré
tento mal podľa právneho stavu účinného do 23.12.2015. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nemôže
byť odrazom svojvôle zákonodarcu a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu. Poukázal na

§ 499 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že poskytovateľ úverov má právo vyrubovať poplatky
za celkové spracovanie úveru a za vedenie účtu, je to v bankovej praxi obvyklé a zároveň to v tom
čase neodporovalo žiadnym zákonným ustanoveniam. Právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky
možno vyvodiť aj z § 27c ods. 17 písm. c/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak by nemal pôvodný
veriteľ cenu administratívnych služieb pokrytú osobitnými poplatkami, zahrnul by túto cenu do bežnej

úrokovej sadzby, čo by viedlo k zvýšeniu úrokových sadzieb a dlžník by tak zaplatil viac na bežných
úrokoch. Je nepochybné, že povinných nikto k uzavretiu zmluvy nenútil. Ak by aj poplatkové povinnosti
boli neprijateľnými podmienkami, povinní mali možnosť domáhať sa voči veriteľovi ich vrátenia titulom
bezdôvodného obohatenia, čo však neurobili a ich nárok je premlčaný. Poukázal na to, že zmluvné
dojednanie o poradí uspokojovania pohľadávok vychádza z § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Čl. VII

bod 6, čl. VII bod 8, čl. VII bod 10 zmluvy zodpovedajú úprave § 351 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktivity, ak právny vzťah
z úverovej zmluvy vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah o 10 rokov neskôr
posudzuje súd podľa predpisov občianskeho práva.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní povinného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380
CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h
ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario,

pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa natýchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k
zákonu č. 438/2015 Z.z., v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že
doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje
povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi
je táto povinnosť často prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C -

419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri
uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska
komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá
sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale
zo znenia čl. 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských

zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa
názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS
vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa.
Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle čl. 9 uvedenej smernice je potrebné chápať celkový právny
rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, čo zahŕňa

aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené
princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných
právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali všeobecné súdy na uvedenú vec
rôzneprávnenázoryapretoajvmnohýchprípadochdochádzalokpriznaniunárokovzozmeniek,ktorév
skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa,

na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..

6. Z uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č.
438/2015 Z.z. nesporne je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a
reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

7. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

8. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. Je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa ktorého politiky
štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta

ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ tak Slovenskej
republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov
a odvolací súd má za to, že § 243f, § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017, patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia,
rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak,
ako to vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

10. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že uzavretá Zmluva o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ v spojení
s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinných v čase uzavretia zmluvy, majúcu
formulárovúpodobu,kdeoprávnenývystupovalvpostavenídodávateľa,pretoževrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinní vystupujú v postavení spotrebiteľa, nekonajúc v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá

podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu
založeného zmluvou spotrebiteľského charakteru, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
obsiahnutou v § 52 a nasl. OZ. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu. Ide teda od počiatku o typický občianskoprávny vzťah.11. Vo vzťahu k dojednaniu o poplatku za biankozmenku vo výške 500 SK (16,60 EUR) odvolací súd
uvádza, že biankozmenka je vystavovaná v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky,

nejde teda o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Naviac, poplatok vo
výške 500 SK nemôže objektívne sledovať reálne výdavky spojené s vystavením biankozmenky. Ide
teda nepochybne o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd konštatuje, že v tomto smere a v rozsahu odôvodnenia
rozhodnutia exekučný súd správne posúdil aj ostatné zmluvné podmienky uzavretej Zmluvy a odvolací

súd na ne odkazuje.

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uzavretú Zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá
neobsahujeneprijateľnépodmienky,pričomkonajúcizmenkovýsúdsaskúmanímzmluvnýchpodmienok
nezaoberal, ako je zrejmé z vydaného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3Zm/25/2007.

13. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f Exekučného poriadku
preskúmal exekučný titul, jemu predchádzajúce konanie na zmenkovom súde a následne exekučné
konanie zastavil.

14. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu, ktorým ten
exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

15. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z

29.05.1997,sťažnosťč.21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III;rozsudokHigginsováaďalší
proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

16. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí

o trovách celého konania.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).