Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200531
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613200531.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne V. Q., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou,
advokátkou, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanej X. L., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX B. B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Paučom, advokátom,

so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o určenie absolútnej neplatnosti
darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14C/10/2013-258
zo dňa 22. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 01. 2016 žalobu o určenie, že darovacia zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania dňa 13. 05. 2010 predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat.úz. J., Q. E., B., F., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra X. pod
V zo dňa 07.06.2010 - XXX/XXXX, je neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti, zamietol (prvý výrok).
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že jej vôľou

nebolo uzavretie darovacej zmluvy so žalovanou. Darovaciu zmluvu neuzatvárala slobodne, vážne.
Podľa jej názoru darovacia zmluva odporuje obsahom a účelom dobrým mravom, pričom došlo k
nezhode vôle a jej prejavu. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovanú skoro vôbec nepoznala, pretože ju
videla len dva až trikrát v živote, keď prišla s matkou do jej domu v J.. V máji 2010 ju pani L. Q.. (matka
žalovanej) odviedla na Obecný úrad v J.. Hovorila jej, že dom bude patriť synovi D. a žalobkyňa bude
mať doživotné užívacie právo. Listiny si žalobkyňa neprečítala, pretože mala obidve H. postihnuté V.

I.. Matka žalovanej ju súrila, nech zmluvu podpíše. Po niekoľkých mesiacoch jej ľudia v dedine začali
hovoriť, že nič nemá. O tejto skutočnosti sa dozvedela aj na obecnom úrade, keď chcela zaplatiť dane
za dom. Následne navštívila Správu katastra X., kde jej potvrdili, že všetok majetok darovala X. L.,
nar. XX.XX.XXXX, t.j. žalovanej. Myslela si, že dom a majetok bude patriť synovi D. Q. a ona bude
mať doživotné užívacie právo. Naviac, nebola ani fyzicky schopná sa oboznámiť s obsahom listiny.
Obdarovaná je pre ňu cudzia osoba, nepozná ju dobre a nemala vôľu jej prenechávať celý majetok.

Žalovaná predložila na Správu katastra X. návrh na vklad záložnej zmluvy. Záložné právo viazne na
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu. Vklad záložnej zmluvy je vedený na Správe katastra X.
pod V XXX/XXXX. Je zrejmé, že zámerom žalovanej je majetok zaťažiť, alebo predať alebo inak previesť
nehnuteľnosti.
Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa v pozícii darkyne podpísala darovaciu zmluvu. Okresný
súd zistil, že strany uzavreli dňa 13. 05. 2010 darovaciu zmluvu, ktorá je opatrená podpismi obidvoch

strán. Podpis darkyne nebol sporný a pokiaľ v konaní žalobkyňa tvrdila, že túto zmluvu nepodpísala
žalovaná, s týmto tvrdením sa okresný súd nestotožnil, pretože aj zo záverov znaleckého dokazovaniavyplynulo, že žalovaná je s najväčšou pravdepodobnosťou pisateľkou podpisu pod darovacou zmluvou.
S prihliadnutím na výpoveď svedkyne C., starostky Obce J., ktorá zabezpečovala overenie podpisu
darkyne na darovacej zmluve, okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa pri podpise darovacej zmluvy

bola zdravotne v poriadku a nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak.
Súd prvej inštancie vyhodnocoval výpovede svedkov, a to D.. P. Q., D. Q. a X. V., ktoré boli najmä
u D.. P. Q. a D. Q. protichodné, čo sa týka vôle darkyne a bol toho názoru, že tieto vo vzťahu k
vôli a prejavu boli ovplyvnené subjektívnym vzťahom k žalobkyni - matke obidvoch svedkov a ich
právnou zainteresovanosťou na výsledku tohto sporu. Pri posúdení veci okresný súd prihliadol na

výpoveď svedkyne P. C.. Bol toho názoru, že vôľa darkyne korešpondovala s jej prejavom, nebol zistený
žiaden nátlak, prípadne rozpor s dobrými mravmi, ktorý by činil uzavretú darovaciu zmluvu neplatnou.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu o určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy
zamietol.
Ohľadnespäťvzatiažalobnéhonávrhuokresnýsúduviedol,ževôľažalobkynenesmerovalakspäťvzatiu
žalobného návrhu, naopak žalobkyňa sa dožadovala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy (viď.

zápisnica o výsluchu V. Q., ktorý sa konal dňa 24. 06. 2013 v O. O., závery znaleckého dokazovania,
ktoré nedalo jednoznačnú odpoveď na to, či je na späťvzatí žalobného návrhu podpis žalobkyne), preto
súd prvej inštancie konal v merite veci.
Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodol podľa§150ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
aj ,,O.s.p.“). Okresný súd nepriznal náhradu trov konania žalovanej z dôvodov hodných osobitného

zreteľa prihliadajúc na vek, zdravotný stav žalobkyne ako aj jej vzťah k žalovanej, keď samotná žalovaná
tvrdila, že jej vzťah k žalobkyni je dobrý a na základe tohto dobrého vzťahu ju žalobkyňa aj obdarovala.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe vyhovel. Neestotožnila sa s právnym názorom

prvoinštančného súdu ohľadne posúdenia zhody vôle. Pokiaľ okresný súd vychádzal hlavne zo
svedeckej výpovede svedkyne C., ktorá nepreukázala, že by bola k podpisu darovacej zmluvy nútená,
uviedla, že túto skutočnosť nemohla potvrdiť, pretože k podpisu darovacej zmluvy nebola nútená. Ešte
pred podpisom darovacej zmluvy bola svojím synom D. Q. a jeho družkou M. L. oboznámená, že
nehnuteľnosti budú prevedené na jej syna D. Q.. Voči nej bolo v tom čase vedené exekučné konanie,

a preto bola M. L. a jej synom nahovorená na prevedenie nehnuteľností na svojho syna, aby o
nehnuteľnosti v exekučnom konaní neprišla. Keď podpisovala darovaciu zmluvu, bola v presvedčení,
že nehnuteľnosti daruje svojmu synovi D.. Svedkyňa C. uviedla, že si zmluvu neprečítala, nemohla teda
vedieť, že obdarovanou na zmluve je žalovaná, dcéra M. L.. V tomto konaní tieto skutočnosti nemohli byť
overené jej výpoveďou, pretože je vo veľmi zlom stave a nie je spôsobilá sa k veci vyjadriť. Vzhľadom

na uvedené žiadala, aby bol pripojený spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/113/2011 týkajúci sa
určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. V tomto konaní bola vypočutá a taktiež aj žalovaná i jej
matka M. L.. Medzi obidvoma konaniami je vzájomná súvislosť, nakoľko ide o určenie neplatnosti tej
istej darovacej zmluvy. V tomto konaní sa domáhala určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy
a v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/113/2011 je so žalovanou X. L. v

postavení žalovaných. Predmetom tohto konania je určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z
dôvodu neuplatnenia predkupného práva. Uvedené konanie je uznesením okresného súdu prerušené,
a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14C/10/2013.
Uviedla, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10C/113/2011 na pojednávaní konanom
dňa14.12.2012uviedla:„...Vmájiroku2010prišlakumnemamaodporkyneM.L.,abysomsňouišlana

obecný úrad za účelom, aby som s ňou podpísala nejakú zmluvu. Povedala mi, že musím s ňou ísť, aby
mi exekútor nezobral nehnuteľnosti. Ja som si neprečítala obsah zmluvy, ani som nevedela, že mi hrozí
exekúcia, pričom mi povedala, že musíme to okamžite spraviť, lebo mi zoberú všetky nehnuteľnosti.
Mojou vôľou nebolo nikdy uzavretie darovacej zmluvy. M. L. mi nedala zmluvu do ruky, ja som sa s
obsahom ani neoboznámila, ja som len podpísala zmluvu.... Následne ma do auta zobral za prítomnosti

M. L. syn D. Q., aby som nemusela ísť pešo domov, pričom mi povedali, že mám všetko tak, ako som
mala, že mi nehrozí žiadna exekúcia. Ja som nikdy nechcela darovať X. L. žiadnej nehnuteľnosti...“ Už v
tomto konaní uviedla, že nikdy nemala v úmysle darovať nehnuteľnosti žalovanej a na obecný úrad išla
preto, že ju jej syn D. Q. s družkou M. L. nahovorili na prevedenie majetku na D. Q., aby nebol postihnutý
exekúciou, ktorá bola voči nej vedená. Tieto jej tvrdenia boli preukázané aj výpoveďou M. L. v konaní

vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 10C/113/2011 na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2013,
kde uviedla: „... Obsah darovacej zmluvy vyhotovila P.. K. B.. Ja som išla za ňou i s D. Q., nakoľko
sme chceli odporkyni 2/ V. Q. pomôcť a vyplatiť exekútorovi, a to JUDr. Debnárovi peniaze, pretože sa
viedlo exekučné konanie voči odporkyni 2/ V. Q. v prospech oprávnených L. a P. B.. Odporkyňa 1/ X.L. ma oslovila, že požičala odporkyni 2/ V. Q. sumu 11.000,- Eur na vyplatenie exekučného konania.
Odporkyňa 2/ V. Q. priamo odporkyňu 1/ X. L. nepožiadala o požičanie peňazí. Odporkyňa 2/ V. Q.
ma poprosila, aby sme predali jej nehnuteľnosti, a to hory, avšak kúpnu zmluvu sme nevedeli uzavrieť

pre exekučné konanie... Odporkyňa 2/ nebola osloviť P.. B. za účelom vyhotovenia obsahu darovacej
zmluvy. Ja som bola prítomná u P.. B. a D. Q.. Darovacia zmluva bola uzavretá z toho titulu, že D.
Q. sa tak rozhodol, že dá všetky nehnuteľnosti na odporkyňu 1/ X. L.....“ Z uvedeného vyjadrenia
M. L. jednoznačne vyplýva, že spolu s jej synom D. Q. pripravili spôsob, ako prevedú nehnuteľnosti
patriace do jej vlastníctva na žalovanú. X. L. jej požičala finančné prostriedky bez toho, aby ju o ne

požiadala, pričom sami jej navrhli spôsob, ako zabezpečiť, aby exekútor nespeňažil nehnuteľnosti, a
to prevodom na žalovanú. Pri podpisovaní darovacej zmluvy neprotestovala, pretože mala za to, že
nehnuteľnosti daruje svojmu synovi. Až D. Q. sa rozhodol tak, že sa nehnuteľnosti prevedú na žalovanú.
O tom ju však nepoučili. Tento jej názor bol potvrdený aj v ďalšej výpovedi M. L. v konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/113/2011 dňa 15. 02. 2013, kde uviedla: „...Na otázku
právnej zástupkyne navrhovateľ 2/ - 4 prečo si odporkyňa 1/ nepamätá na pôžičku, ktorú mala poskytnúť

odporkyni 2/ V. Q., svedkyňa uvádza: Nie je to potrebné, aby si pamätala, nakoľko darovacia zmluva
bola uzavretá v prospech odporkyne 1/ X. L. nechtiac. Malo sa jednať o D. Q., ktorý mal peniaze požičať,
pričom odporkyňa 1/ nepotrebovala tieto nehnuteľnosti. Mal tam byť D. Q. v darovacej zmluve uvedený.
Odporkyňa 2/ V. Q. chcela darovať nehnuteľnosti v skutočnosti D. Q., preto mal byť tam D. Q. uvedený...“
Z vyššie uvedeného sa javí, že M. L. a jej syn ju nahovorili, aby na syna previedla nehnuteľnosti

patriace do jej vlastníctva, a tým sa vyhla ich speňaženiu v exekučnom konaní. Exekúcia bola vyplatená
prostredníctvom požičaných finančných prostriedkov od žalovanej (o pôžičke žalovaná nič nevedela),
pričom sami zabezpečili vyhotovenie darovacej zmluvy a s jej obsahom ju neoboznámili. Žalovaná sa
sama vyjadrila, že nemá vedomosť o pôžičke, dokonca sa nevedela ani relevantne vyjadriť k samotnej
darovacej zmluve a detailom jej uzavretia. V tomto konaní si žalovaná sama niekoľkokrát odporovala. K

podrobnostiam predchádzajúcim uzavretiu darovacej zmluvy sa nevedela vôbec vyjadriť. Ďalej tvrdila,
že má s ňou dobrý vzťah, preto jej nehnuteľnosti darovala. Po tom, ako ochorela a potrebovala sústavnú
pomoc a starostlivosť, ani nevedela, aký je jej zdravotný stav a kde sa posledné dva roky nachádza. Ak
by s ňou mala dobrý vzťah, ako tvrdí, určite by sa snažila ju skontaktovať, navštevovala by ju, poskytla
by jej opateru a pomoc. Žalovaná nič takého neurobila. So skutočnosťami uvedenými v spise Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 10C/113/2011, na ktoré poukázala v tomto konaní, sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal, nebral ich do úvahy pri vzájomnom hodnotení dôkazov. Vychádzal hlavne
zo svedeckej výpovede svedkyne C., podľa ktorej nebolo preukázané, že by podpisovala zmluvu pod
nátlakom. Opätovne zdôraznila, že pri podpisovaní zmluvy bola uvedená do omylu, keďže mala za to, že
nehnuteľnostidarujesynoviD..Zuvedenýchdôvodovpovažujedarovaciuzmluvuzaabsolútneneplatnú,

pretože chýbala zhoda vôle s prejavom. Jej vôľou bolo darovať nehnuteľnosti synovi D. z dôvodu, aby jej
majetok nebol predaný v exekúcii. Nehnuteľnosti nechcela darovať žalovanej. Bola uvedená do omylu
ohľadne osoby, ktorej nehnuteľnosti daruje. Zhoda vôle a prejavu v danom prípade absentuje.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Poukázala na to, že spochybňuje skutočnosť, či žalobkyňa splnomocnila právnu zástupkyňu, aby podala
proti nej žalobu o určení neplatnosti darovacej zmluvy. Za takýmto počínaním podľa jej názoru stojí
svedok D.. P. Q., ktorý má záujem zmocniť sa majetku žalobkyne, o ktorú sa celý svoj život vôbec
nestaral. Ona a jej rodina poskytli žalobkyni všestrannú pomoc v starobe a chorobe. D. Q. pomohol jej
opraviť dom do stavu riadneho užívania a jej finančné prostriedky boli použité na vyplatenie exekútora.

Tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosti mienila darovať svojmu synovi D. Q., nie sú verifikované svedkami
v tomto konaní. Žalobkyňa sa rozhodla uzatvoriť darovaciu zmluvu práve s ňou, pretože ona, jej matka
a D. Q. mali k žalobkyni úprimný vzťah a tvrdenia právnej zástupkyne sa nachádzajú v rovine želania.
V čase uzatvorenia darovacej zmluvy žalobkyňa bola psychicky aj fyzicky úplne zdravá, preto nevidí
dôvod, aby výpoveď starostky obce bola spochybňovaná. Ani jeden svedok okrem D.. P. Q. nespochybnil

vôľu žalobkyne. Z výpovede svedkyne starostky obce C. bolo preukázané, že žalobkyňa bola právne
spôsobilá. Zmluvu si prečítala, súhlasila s ňou, a preto ju podpísala. Akékoľvek iné úvahy sú v tomto
prípade scestné. Uvedené konanie je vedené z titulu zištného záujmu D.. P. Q., ktorý sa o žalobkyňu
vôbec nestaral, nepomáhal jej s prerábaním domu. Prejavil záujem o ňu až vtedy, keď inicioval tento
spor.Poukázalanato,ževrámcikonaniaspochybnilasamotnúžalobuaneviesivysvetliť,prečookresný

súd neakceptoval späťvzatie žaloby.

4. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 05. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1
CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania. Žalobkyňa v odvolaní
namietala, že okresný súd nevykonal náležitým spôsobom dokazovanie, i napriek jej návrhu nepripojil
spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/113/2011, predmetom ktorého je určenie relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázala na to, že kvôli zdravotnému stavu sa nemohla zúčastniť
pojednávaní, preto nemohol byť vykonaný dôkaz jej výsluchom, avšak v konaní vedenom na Okresnom

súde pod sp. zn. 10C/113/2011 bol tento dôkaz vykonaný a taktiež bol vykonaný dôkaz výsluchom
svedkyne (matky žalovanej) M. L. i výsluchom žalovanej.

7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,
s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

9. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich

pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné
pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený
skutkový stav.

10. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, ktorou sa domáha určenia, že darovacia

zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je absolútne neplatná, je nesporné, že ide o tzv.
určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c/ O.s.p.).
Podľa tohto ustanovenia možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Takéhoto určenia sa však žalobkyňa môže domáhať len vtedy, ak na jej strane objektívne existuje
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené
alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení
žalobkyne odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť.12. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že síce v predmetnej veci ide o určovaciu žalobu, okresný súd
sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom nevenoval otázke, či v tomto prípade existuje na strane
žalobkyne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odôvodnenie naliehavého právneho

záujmu nevyplýva ani z obsahu žaloby. Odvolací súd konštatuje, že zaťaženie nehnuteľností, ktoré boli
predmetom darovania záložným právom, čím sa mala zhoršiť situácia žalobkyne, nie je adekvátnym
odôvodnením naliehavého právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy.

13. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že zákonnou povinnosťou okresného súdu bolo podľa §

157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu okrem iných označiť, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnutné dôkazy.
Povinnosťou súdu prvej inštancie je i podľa ustanovenia 220 ods. 2 CSP uviesť, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

14. Ako už bolo uvedené, predmetom konania je určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 13. 05. 2010, na základe ktorej mala žalobkyňa darovať
nehnuteľnosti značného rozsahu (vrátane rodinného domu, v ktorom žalobkyňa žila) žalovanej. Zo
žaloby vyplýva, že vôľou žalobkyne nebolo darovať nehnuteľnosti žalovanej. Výsluch žalobkyne ohľadne
právne relevantných okolností týkajúcich sa uzavretia darovacej zmluvy nebol vykonaný kvôli jej
nepriaznivému zdravotnému stavu. Žalobkyňa v žalobe i v rámci prvoinštančného konania navrhla

pripojiť spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/113/2011, pretože v tomto konaní mal byť vykonaný
dôkaz jej výsluchom, výsluchom žalovanej i svedkyne M. L., ktorá mala byť prítomná pri verifikovaní
darovacej zmluvy podpisom žalobkyne. Síce okresný súd pripojil spis vedený na okresnom súde pod
sp. zn. 10C/113/2011 dňa 29. 07. 2014, avšak ho následne vylúčil dňa 20. 03. 2015. Odvolací súd
konštatuje,žezodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduabsentujeuvedeniedôvodu,prektorýnevykonal

žalobkyňou navrhnutý dôkaz, hoci jeho povinnosťou bolo tento dôvod špecifikovať.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti s tým, že v posudzovanej veci nebol možný vykonať
dôkaz výsluchom žalobkyne kvôli jej nepriaznivému zdravotnému stavu, bolo potrebné vychádzať i z
dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/113/2011.

16. Súd prvej inštancie pri posúdení skutočnosti, či vôľa žalobkyne korešpondovala s prejavom, t.j. či
žalobkyňa v pozícii darkyne mala v úmysle darovať nehnuteľnosti žalovanej vychádzal hlavne z výsluchu
svedkyne P. C., ktorá zabezpečovala overenie podpisu žalobkyne, pričom ustálil, že žalobkyňa bola
zdravotne v poriadku a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Z výsluchu svedkyne P. C. na pojednávaní

dňa 11. 01. 2016 vyplýva, že svedkyňa neoboznamovala žalobkyňu s obsahom právneho úkonu, nebol
žalobkyni prečítaný obsah darovacej zmluvy, ktorý pred ňou žalobkyňa verifikovala vlastnoručným
podpisom. V kancelárii na žalobkyňu nebol vyvíjaný žiaden fyzický a psychický nátlak (viď Zápisnica o
pojednávaní zo dňa 11. 01. 2016 - č.l. 238-253 spisu).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že v kancelárii sa žalobkyňa správala pokojne
neznamená preukázanie existencie vôle žalobkyne uzatvoriť darovaciu zmluvu so žalovanou.

18. Podľa tvrdení žalobkyne jej vôľou bolo darovať nehnuteľnosti synovi D. Q.. I svedok D. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. potvrdil, že boli dve varianty zmluvy, t.j. darovacia zmluva v prospech neho a

taktiež darovacia zmluva v prospech žalovanej. D. Q. uviedol, že žalobkyňa darovaciu zmluvu prečítala,
videla ju a súhlasila s ňou, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, s obsahom ktorej varianty
darovacej zmluvy sa žalobkyňa mala oboznámiť. Ak teda žalobkyňa bola v domnení, že darovacou
zmluvou prevádza nehnuteľnosti na syna D. Q., nebol dôvod, aby pôsobila nepokojne pred svedkyňou
P. C..

19. Ohľadne eventuálneho späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu. Z obsahu spisu nevyplýva splnenie procesných
podmienok pre zastavenie konania, pretože nebolo zistené, že žalobkyňa využijúc svoje dispozičné
oprávnenie vzala žalobu v celom rozsahu späť.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť iná možnosť ako rozsudok
okresnéhosúduzrušiť(§389ods.1písm.b/CSP),pretoženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie(§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou okresného súdu bude ustáliť, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti darovacej zmluvy, pripojiť spis Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C/113/2011,
oboznámiťsasjehoobsahomapriposúdeníprávnerelevantnýchokolnostíohľadneuzavretiadarovacej
zmluvy bude vychádzať i z dôkazov vykonaných v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod
sp. zn. 10C/113/2011. Následne okresný súd posúdi (ne)platnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi

stranami.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

23. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).