Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/213/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226258
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111226258.10

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: DELMEZA LIMITED, Chrysorogiatitis & Kolokotroni, P.C.
3030, Limassol, Cyprus, zastúpeného JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Žižkova 6,
040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, 811 01
Bratislava, za účasti Okresného prokurátora v Prešove, Masarykova 16, 080 01 Prešov, o zaplatenie

23.182.672,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 2.2.2016 doručený súdu 4.2.2016
z a m i e t a .

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou pôvodne jeho právnym predchodcom na Okresnom súde Poprad, po
čiastočnom späťvzatí návrhu a zastavení konania v časti istiny vo výške 571,53 Eur, domáha, aby
súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 23.182.672,11 Eur s
príslušenstvom.

Faxovým podaním zo dňa 2.1.2012 doplneným následne aj doručením jeho originálu žalovaný navrhol,
aby súd vydal uznesenie, ktorým by žalobcu zaviazal na zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške
5% z peňažnej sumy uplatnenej žalobcom v lehote nie dlhšej ako 60 dní, a to na účet Okresného súdu
Prešov s tým, že ak žalobca preddavok na trovy konania v stanovenej lehote nezaplatí, súd konanie
zastaví.

Písomným podaním doručeným súdu 6.5.2014 podal žalobca návrh na prerušenie konania podľa druhej
vety § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. za účelom podania návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o
súlade právnych predpisov z dôvodu tvrdeného nesúladu ustanovenia § 141a O.s.p. s ustanoveniami
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 36 ods. 1 čl. 37 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd. Návrh odôvodnil tým, že súd sa stotožní s jeho pochybnosťami o ústavnosti
predmetného ustanovenia (o povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania), konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil.

Právne posúdenie je pritom nepochybne myšlienkový proces hodnotenia významu a relevancie

tvrdených a zistených skutkových okolností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a ich subsumpcia pod
hypotézu príslušnej právnej normy s následnou interpretáciou a aplikáciou práva. Súd musí uviesť, ako
daný skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v intenciách
konkrétneho prípadu interpretoval.

Súd o vyššie uvedených procesných návrhoch (po zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí odvolacím

súdom) rozhodol uznesením č.k. 13C/213/2011 - 1576 zo dňa 21.12.2015 tak, že uložil žalobcovi v
lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia zložiť preddavok na trovy konania v sume 1.159.133,61
Eur na účet Okresného súdu Prešov, na zloženie takého istého preddavku v rovnakej lehote vyzval
súčasne aj žalovaného, a návrh žalobcu na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov /s odôvodnením, že v tomto konkrétnom prípade (za situácie),

kedy ust. § 141a O.s.p. počíta s vylúčením povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania, a žalobca
netvrdil a nepreukázal, že ho nemôže zaplatiť, že objektívne konkrétnymi okolnosťami je uňho ohrozený
jeho prístup k súdu, a že toto obmedzenie preňho predstavuje neprekonateľnú prekážku, a v tomto
smere nevyvinul žiadnu konkrétnu aktivitu, hoci ho na to súd vyzýval, nemožno uvažovať o tom, že
by aplikácia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorá sa veci týka, bola v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná/ zamietol. Uznesenie
bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 18.1.2016, a preddavok na trovy konania na
účet súdu doposiaľ nezložil.

Žalovaný na základe žiadosti o preúčtovanie platby zo dňa 31.12.2015 zložil dňa 20.1.2016 na účet súdu

preddavok na trovy konania vo výške 1.159.133,61 Eur.

Písomným podaním zo dňa 2.2.2016 doručeným súdu 4.2.2016 a označeným ako odvolanie žalobcu
proti tretiemu výroku uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 13C/213/2011-1576 zo dňa 21.12.2015
žalobca uviedol, že podáva proti tretiemu výroku napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh

žalobcu na prerušenie konania odvolanie, a odôvodnil to tým, že prvostupňový súd zrejme nedopatrením
opomenul, že v danom prípade sa bez akýchkoľvek pochybností už na Ústavnom súde Slovenskej
republiky vedie konanie o súlade § 141a v spojení s § 372u O.s.p. s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy
slovenskej republiky pod sp. zn. PL ÚS 30/2015 (pozn. súdu: konanie o súlade § 141a O.s.p. s inými
článkami Ústavy Slovenskej republiky než navrhoval žalobca, a to na základe návrhu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky podaného podľa jeho vlastného iného zákonného oprávnenia; Ako
obiter dictum súd pripomína, že začatie konania o súlade právnych predpisov nekonzumuje oprávnenie
ostatných relevantných subjektov podať návrh, a nie je vylúčené, aby obsahovo podobný návrh na
posúdenie súladu toho istého právneho predpisu s ústavou, a to dokonca s inými jej článkami, podali
na Ústavný súd SR aj iné subjekty - napr. všeobecný súd, a na Ústavnom súde SR tak paralelne

prebiehaliviaceréobdobnékonania).Poukázalnaust.§109ods.2písm.c)O.s.p.upravujúceprípadtzv.
fakultatívneho prerušenia konania, v ktorom je upravená možnosť a nie povinnosť súdu prerušiť konanie
do vyriešenia určitej otázky v inom konaní. Podľa jeho názoru musí ísť ale o otázku predbežnú, teda
takú, ktorú si môže vyriešiť i sám. Vyriešenie otázky súladu právnych predpisov s Ústavou Slovenskej
republiky však nie je otázkou, ktorú môže súd vyriešiť sám. Platí totiž ustanovenie § 135 ods. 1

O.s.p. podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je
v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná. Podľa žalobcu do vyriešenia tejto otázky ústavným súdom, súd konať vo veci nemôže. Uviedol
tiež, že v obdobnom konaní je v súčasnosti na základe totožných dôvodov právoplatne prerušené
konanie, a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 17C/225/14-1646 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/255/2015-1657 zo dňa 19.8.2015 (pozn. súdu:
zo spisu 17C/225/2014 vyplýva, že súd prerušil konanie na základe návrhu žalobcu na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania o súlade právnych predpisov vedeného na Ústavnom
súdeSRnazákladenávrhugenerálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikydoručenéhoÚstavnémusúduSlovenskej republiky 16.3.2015 o súlade ustanovenia § 141a v spojení s § 372u O.s.p. s čl. 1 ods. 1
a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom

súde Slovenskej republiky je daný dôvod na prerušenie konania, a v intenciách právneho štátu a v
súlade s princípom právnej istoty je nevyhnutné, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, a navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok, ktorým
bol zamietnutý návrh na prerušenie tak, že preruší konanie do právoplatného skončenia konania na
Ústavnom súde Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, č.k. PL

ÚS 30/2015.

Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že žalobca nežiada zrušenie, resp. zmenu (revíziu)
rozhodnutia o jeho predchádzajúcom návrhu na prerušenie konania, ale prerušenie konania na základe
iných doposiaľ neuplatnených skutočností, teda o prerušenie konania z iného dôvodu (a to i podľa
obsahu jeho neskoršej nižšie uvedenej námietky zaujatosti, aby súd „rozhodol o návrhu na prerušenie

konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú rieši Ústavný súd SR pod sp. zn. PL. ÚS
30/2015“).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. z podania musí byť zrejmé, čo sleduje. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. pritom platí, že
každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Súd pripomína, že

návrh je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje,
a skutkovým základom opísaným v návrhu v spojení s petitom, teda formuláciou ako má súd rozhodnúť,
je potom vymedzený základ návrhu, ktorý je predmetom rozhodnutia. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa
rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú návrhu vyhovieť (mutatis matandis porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Z obsahu návrhu žalobcu nepochybne vyplýva, že podaním zo dňa 2.2.2016 žiada o prerušenie konania
z nového dôvodu. Rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania, o ktorom nebolo rozhodnuté, pritom

patrí do právomoci súdu, a na konanie na prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy (§ 9 ods. 1
O.s.p.).Účastníkniejeoprávnenýurčovať,ktorýstupeňsústavyvšeobecnýchsúdovjefunkčnepríslušný
na rozhodovanie o jeho návrhu.

Len pre úplnosť súd pripomína, že počas konania bol v súvislosti s konaním v tejto veci vydaný aj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2016 zo dňa 9.3.2016, v ktorom ústavný súd okrem
iného poukázal na to, že z priebehu namietaného (tohto) konania tiež vyplýva, že uznesenie okresného
súdu zo 17.januára 2013 (vydané predchádzajúcim zákonným sudcom), bolo uznesením odvolacieho
súdu potvrdené len vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 30. marca 2012, vo výroku o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania z 23. apríla 2012 a vo výroku o zamietnutí návrhu sťažovateľa

na zastavenie konania zo 7. mája 2012 bolo zrušené a vec v rozsahu zrušenia vrátená okresnému súdu.
Odvolací súd vo vzťahu k druhému výroku svojho rozhodnutia uviedol, že v čase podania návrhu (23.
apríla 2012) už pôvodný navrhovateľ nebol účastníkom konania, keďže uznesenie o pripustení zmeny
účastníka konania na strane navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť už 11. apríla 2012, a preto nebol
oprávnený podávať žiadne procesné návrhy v namietanom konaní (pozn. súdu: podľa odôvodnenia

odvolacie súdu uznesenie „bolo zrušené, lebo nemalo byť ani vydané, nakoľko nemohlo sa konať o
procesnom návrhu niekoho, kto účastníkom konania nie je“). V súvislosti s tretím výrokom považoval
krajský súd rozhodnutie okresného súdu za predčasné. Uvedené hodnotil ústavný súd ako neefektívnu
a nesústredenú činnosť okresného súdu, a prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Faxovým podaním zo dňa 22.3.2016, doplneným následne aj doručením jeho originálu, žalobca uplatnil
voči vybavujúcemu sudcovi námietku zaujatosti. Uviedol, že nakoľko prvostupňový súd návrh na
prerušenie konania zamietol, avšak proti uvedenému výroku sa žalobca odvolal, je podľa neho daná
prekážka, ktorá súdu bráni pokračovať v konaní a najmä rozhodovať o zastavení konania aplikáciou
ustanovenia § 141a O.s.p., ktorého nesúlad s ústavou je predmetom preskúmavania ústavným súdom,

pričom práve daná skutočnosť je dôvodom na prerušenie konania. Podľa žalobcu v takom prípade
je prvostupňový súd pre existenciu takejto prekážky, napriek tomu, že odvolanie nesmeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, povinný predložiť vec v súlade s ustanovením § 209a ods. 2 O.s.p.
odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu. Zistil, že vec nebola napriek vyššie uvedenému predloženánadriadenému súdu. Uviedol, že správanie súdu, kedy súd nekoná v súlade s príslušnými ustanoveniami
OSP, čím môže žalobcu nezvratne výrazne poškodiť na jeho právach, sa v jeho očiach javí ako
neobjektívne a zaujaté. Nepredložením veci odvolaciemu súdu, aby tento v odvolacom konaní rozhodol

o návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že rozhodnutie (o zastavení konania pre nesplnenie uloženej
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania) závisí od otázky (súlad ustanovenia § 141a O.s.p. s
Ústavou Slovenskej republiky), ktorú rieši Ústavný súd SR pod sp. zn. PL. ÚS 30/2015, hrozí, že
konanie bude zastavené na základe ustanovenia, u ktorého možno očakávať, že jeho nesúlad s Ústavou
Slovenskej republiky bude Ústavným súdom SR následne vyslovená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

navrhoval, aby nadriadený súd tohto sudcu z prejednávanie tejto veci vylúčil.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd

na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

V danom prípade žalobca uplatnil námietku zaujatosti len s poukazom na okolnosti, ktoré spočívajú v
postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktoré v zmysle ust. § 14 ods. 3 O.s.p. nie sú dôvodom
na vylúčenie sudcu, a preto súd podľa § 15a ods. 5 O.s.p. na námietku zaujatosti neprihliada, vec sa

nadriadenému súdu nepredkladá, a súd vo veci ďalej konal.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov
sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným

významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho
pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemôže iný právny predpis pre ten istý právny pojem
vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nemožno použiť v inom právnom
predpise.Rovnakojeneprípustné,abyprávnypredpisinakvymedzilvýznamrovnakéhoprávnehopojmu
len pre jeho časť.

Podľa čl. 72 Ústavy SR národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným
orgánom Slovenskej republiky.

Podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy SR ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť

účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný následok.

Podľa § 38 ods. 1 zák č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť
základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom

(ďalej len „základné práva alebo slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok.Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok
na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti

navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá
účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o
konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca,
ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery
ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote
15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Z obsahu ustanovenia § 109 O.s.p. a jeho systematického zakotvenia v Občianskom súdnom poriadku
(v jeho tretej časti označenej ako Konanie na prvom stupni, a to v jej prvej hlave upravujúcej Priebeh
konania s podnázvom Prekážky postupu konania) vyplýva, že toto ustanovenie upravuje prerušenie
konania rozhodnutím súdu (teda nie zo zákona) v prípadoch, ak počas konania nastane dočasná

prekážka postupu konania. V prvom odseku tohto ustanovenia sú taxatívne vymedzené prípady, v
ktorých súd konať (dočasne) nemôže a konanie musí obligatórne prerušiť, a v druhom odseku situácie, v
ktorých, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, konanie môže (podľa svojej úvahy) prerušiť (fakultatívne),
a to najmä z dôvodov vhodnosti resp. hospodárnosti (pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia).

„Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 142/2004 pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prípadoch konaní
pred všeobecným súdom, ktoré sú prerušené, treba rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred
všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov (§ 109 ods. 1 OSP) alebo z fakultatívnych dôvodov
(§ 109 ods. 2 OSP). Ak bolo konanie pred všeobecným súdom prerušené z obligatórnych dôvodov

vyplývajúcich z ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, nemôže dochádzať ku zbytočným prieťahom, kým tieto
dôvody trvajú.
Naproti tomu v prípade konaní prerušených z fakultatívnych dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 109
ods. 2 OSP musí ústavný súd skúmať, či nečinnosť všeobecného súdu je dôvodná, teda či nebolo jeho
povinnosťou pokračovať v konaní.“ (cit. in: Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, I.

diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2012, s. 399, dostupný aj na www.ustavnysud.sk ).

Z rozlišovania pojmov a vymedzenia hypotézy v ust. § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá a druhá O.s.p. (1.
v prípade ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je v konaní oprávnený riešiť, a 2. v prípade ak

súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou) vyplýva, že sa jedná o dve rozdielne situácie.

V danom prípade sa žalobca domáha prerušenia konania z dôvodu, že na Ústavnom súde Slovenskej
republiky sa vedie konanie o súlade § 141a v spojení s § 372u O.s.p. s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy

slovenskej republiky pod sp. zn. PL ÚS 30/2015, a do vyriešenia tejto otázky ústavným súdom podľa
jeho názoru súd konať vo veci nemôže. S týmto názorom žalobcu však nemožno súhlasiť.

Podľa súdu ďalšie konanie a rozhodnutie v tejto konkrétnej veci nezávisí od rozhodnutia v uvedenom
konaní na ústavnom súde, a toto by preto mohlo byť dôvodom len pre fakultatívne prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 O.s.p.. Samotné začatie konania (ktoré sa začína podaním návrhu), prípadne
prijatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR (ak je podané
oprávnenou osobou a má predpísané náležitosti) totiž v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na
obligatórne prerušenie konania, v ktorom by sa tieto predpisy mali aplikovať. V zmysle ústavy a § 38 ods.
1 zákona o organizácii Ústavného súdu SR totiž okrem zákonodarcu (len) ústavný súd môže všeobecne

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení (ak
ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody). Bolo by preto v rozpore s princípmi
právneho štátu, ak by iné orgány svojimi faktickými úkonmi alebo inými rozhodnutiami toto ustanovenie
obchádzali, a podľa platných a účinných zákonov nepostupovali.V opačnom prípade by totiž v rozpore s ústavnými princípmi zákonodarnej moci, ktorá samostatne
patrí výlučne Národnej rade SR (s ohľadom na okruh oprávnených subjektov, ktoré majú negatívnu

zákonodarnú právomoc vždy iba v spojení s rozhodnutím ústavného súdu), už každé začatie konania o
súlade právnych predpisov na ústavnom súde (bez rozhodnutia ústavného súdu) znamenalo povinnosť
neaplikovať napadnuté právne predpisy, resp. prerušiť konanie, v ktorom sa majú aplikovať, a ust.
§ 38 ods. 1 cit. zákona by bolo len obsolentnou, zbytočnou právnou normou. Takýto záver by však
bol v zjavnom rozpore s princípmi právneho štátu (a princípom prezumpcie ústavnosti, ktorý je jeho

imanentnou súčasťou), v ktorom sa platné a účinné právne normy majú aplikovať.

Vo vzťahu k poukazu žalobcu na iné rozhodnutie všeobecného súdu o prerušení konania v obdobnej
veci súd zdôrazňuje, že právny poriadok Slovenskej republiky nie je založený na systéme súdnych
precedensov, a toto rozhodnutie v inej veci preňho nie je záväzné. Naviac v uvedenej veci bolo
rozhodnutie vydané v odlišnej procesnej situácii (ešte pred posudzovaním predpokladov na oslobodenie

od súdnych poplatkov a povinnosti zložiť preddavok na trovy konania), a odvolací súd, ako vyplýva z
odôvodneniajehouznesenia,povinnosťprerušeniakonaniariešilvsúvislostisotázkoupotreby(azrejme
aj jej zistenia) zaslania vlastného návrhu (na začatie konania o súlade právnych predpisov) Ústavnému
súdu SR. V tomto konaní však súd, tak ako to bolo uvedené v jeho rozhodnutí o predchádzajúcom
návrhu na prerušenie konania, v konkrétnych okolnostiach prípadu k tomuto záveru nedospel.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že samotné konanie o súlade právnych predpisov nie je takou
skutočnosťou, ktorá by tvorila prekážku ďalšieho pokračovania v konaní, a mohlo by byť dôvodom
len na „tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie
nevyhnutné. Dôvodom pre takýto postup je predovšetkým otázka hospodárnosti konania. Prerušenie

konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu, a je upravené len ako procesná možnosť tohto
súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, a až keď tieto
zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie
postupu pri riadení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.), a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým

sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Z týchto dôvodov treba
považovať prerušenie konania vo všeobecnosti skôr za výnimku ako pravidlo. Treba mať pritom na
zreteli aj to, že úlohou súdu, len čo sa konanie začalo, je i bez ďalších návrhov postupovať tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 O.s.p.). Z tohto ustanovenia vyplývajúca
zásadaoficialityznamenápovinnosťpokračovaťvzačatomkonaní,zistiťvšetkyskutočnostipotrebnépre

rozhodnutie a z nich vyvodiť skutkový a právny záver a o veci rozhodnúť. Uvedený cieľ musí dosiahnuť
vlastnou procesnou činnosťou“ (z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/99/2015 zo dňa
31.3.2016).

V danom prípade žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania zo dňa 2.2.2016 okrem toho, že

sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedie konanie o súlade § 141a v spojení s § 372u O.s.p.
s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky pod sp. zn. PL ÚS 30/2015, neuviedol žiadne
iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania, a keďže súd túto skutočnosť v konkrétnych
okolnostiach prípadu nepovažoval za dôležitý dôvod na prerušenie konania, a nezistil ani žiadne iné
okolnosti ktoré by to odôvodňovali, návrh na prerušenie konania zamietol.

Vo vzťahu k povinnosti zložiť preddavok na trovy konania uloženej žalobcovi uznesením Okresného
súdu Prešov č.k. 13C/213/2011 - 1576 zo dňa 21.12.2015 súd ďalej zistil, že stanovená 60 dňová lehota
na zaplatenie preddavku na trovy konania od doručenie tohto uznesenia 18.1.2016 žalobcovi uplynula
dňa 18.3.2016, žalobca ho do dnešného dňa nezložil a žalovaný rovnaký preddavok na trovy konania v

stanovenej lehote zložil, a preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 141a O.s.p., podľa ktorého v takom
prípade súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Lehota na zastavenie konania nie je prekluzívna, podobne ako všetky ostatné lehoty v Občianskom
súdnom poriadku stanovené pre úkony súdu, má len poriadkovú povahu, a jej uplynutie, i v dôsledku

potreby jej predĺženia z dôvodu ďalších neskorších súvisiacich procesných úkonov žalobcu a nutnosti
ich posúdenia, nezbavuje súd povinnosti konať podľa zákona, a preto súd toto konanie, pre nezloženie
preddavku na trovy konania zo strany žalobcu, vzhľadom na všetky vyššie uvedené zistenia obligatórne
zastavil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V danom prípade

nebolo možné uvažovať o posúdení úspechu účastníkov v konaní, pretože konanie začaté na základe
návrhu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, bolo bez meritórneho prejednania veci zastavené až
neskôr po začatí konania práve v súvislosti s rovnocennou k tomu fakultatívne pristúpenou procesnou
aktivitou na strane žalovaného (návrhom na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktorý
urobiť nemusel a závisel rovnako výlučne od jeho uváženia), a preto na náhradu trov konania podľa

výsledku žiaden z nich nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.