Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201818
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713201818.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 38, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. V. S., nar. X.X.XXXX,
bytom I. XXXX/X, XXX XX V., štátnej občianke Slovenskej republiky 2. O. S., nar. X.X.XXXX, bytom I.
XXXX/X, XXX XX V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 17.107,83 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v časti
vyhovujúceho výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach a v súvisiacom
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným

v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.185,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne od 1.2.2013 do zaplatenia formou pravidelných mesačných splátok po 150 eur
mesačne, splatných k poslednému dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a čo sa týka trov konania uviedol, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil

žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 17.107,83 eura s úrokom z omeškania na tom skutkovom
základe, že medzi ním a žalovanými uzatvorená bola pod číslom XXXXXXXXXX dňa 24.2.2009
zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý
mimoriadny medziúver vo výške 16.000 eur. Poskytnutý úver sa zaviazali žalovaní splácať formou
pravidelných mesačných splátok po 90,54 eura a ďalej vkladať na účet stavebného sporenia 35,21
eura. Nakoľko žalovaní zmluvne dohodnuté podmienky neplnili riadne a včas, žalobca oznámením

z 19.12.2012 od uzavretej zmluvy odstúpil. Žalobou žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť mu sumu 17.107,83 eura, z 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.050,61 eura od
1.2.2013 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu náhradu trov s konaním
mu vzniknutých.
Súd konštatoval, že žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili, žalovaná v 1. rade na pojednávaní
3.10.2016 uznala čiastočne nárok žalobcu a požiadala o možnosť úhrady dlhu formou pravidelných

mesačných splátok nakoľko jej príjem predstavuje približne 450 eur mesačne a žalovaný v 2. rade je
bez stáleho príjmu.
Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobca od zmluvy uzavretej so žalovanými odstúpil, vznikol
mu nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutým plnením - úverom a uhradenými splátkami, ktoré
boli vo výške 4.814,46 eura. Tento nárok mu vznikol nie z titulu úveru, ale z titulu bezdôvodného
obohatenia. Rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 16.000 eur a sumou žalovanými žalobcovi

zaplatenou, 4.814,46 eura, predstavuje skutočný dlh žalovaných, 11.185,54 eura, preto zaplatenie tejto
sumy žalovaným uložil, pričom im povolil úhradu formou splátok a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka -
§ 488, § 48 ods. 2, § 457.
Čo sa týka trov konania odkázal na ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal, a to zamietavému výroku a proti tej časti vyhovujúceho výroku, ktorým
bolo umožnené žalovaným zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, ako aj proti výroku, ktorým súd rozhodol o
trovách konania, žalobca odvolanie, majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne vykonal dôkazy a nepreskúmateľne svoje rozhodnutie odôvodnil. Súd v odôvodnení

rozsudku ani právne nekvalifikoval vzťah vzniknutý úverovou zmluvou. Následky odstúpenia od zmluvy
posudzoval podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie však zjavne nedočítal do
konca. Zmluva, nároky, z ktorej boli premetom konania, bola uzatvorená pred 1.4.2015, kedy nadobudlo
účinnosť ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zákon, ktorým bolo predmetné ustanovenie do

Občianskeho zákonníka zavedené, nemá prechodné ustanovenia, a preto na dôsledky odstúpenia od
úverovej zmluvy nemôže byť aplikované ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôsledky odstúpenia
od úverovej zmluvy majú byť posúdené podľa § 344 Obchodného zákonníka nakoľko z § 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spravovať
Obchodným zákonníkom. Aj keby sa pri posudzovaní účinkov odstúpenia malo vychádzať z ust. § 48

ods. 2 Občianskeho zákonníka, z tohto ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie dispozitívne a obidve
strany môžu si upraviť účinky odstúpenia od zmluvy v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Zo zmluvy,
ktorá bola uzatvorená zo žalovanými vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníkov
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (Čl. VII.). Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z

toho, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k jej zániku, je tento názor výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie taktiež nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo žalovaným umožnil plniť uloženú
povinnosťmesačnýmisplátkamiprávevovýške150eur.Pri rozhodnutíosplátkachibaformálneodkázal
na § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nie je zrejmé, akými úvahami sa pri povolení splátok súd

prvej inštancie riadil a preto toto rozhodnutie nie je možné preskúmať. Súd prvej inštancie ani neurčil, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Bez vyjadrenia takéhoto
následku je pozícia strán sporu v zjavnej nerovnosti. Žalovaní nebudú nijakým spôsobom motivovaní
dodržiavať podmienky splácania.
Súd prvej inštancie nesprávne právne postupoval aj pri rozhodovaní o trovách konania. V rozsudku mal

rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, teda vzhľadom na pomer úspechu strán mal rozhodnúť
ktorej strane patrí aký pomer náhrady trov konania. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu ako ho napadol zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uloží povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.922,29 eura, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy
5.865,07 eura od 1.2.2013 do zaplatenia. Výrok o splatnosti žiadal zmeniť tak, že žalovaných zaviaže

uloženú povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne, že im umožní povinnosť
splniť mesačnými splátkami vo výške 250 eur mesačne splatnými k poslednému dňu v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia. A čo sa týka trov konania, žalobcovi priznať náhradu trov konania
v plnej výške. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované, preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj konanie ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, o existencii dôvodov pre zrušenie
rozsudku v rozsahu v akom bol odvolaním napadnutý a k vráteniu veci v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok, s výnimkou časti vyhovujúceho výroku o povinnosti
žalovaných zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach, v nenapadnutej časti vyhovujúceho výroku
nadobudoltentovyhovujúcivýrokprávoplatnosťanebolooprávnenímanipovinnosťouodvolaciehosúdu
podrobiť ho prieskumu.5. Čo sa týka zamietavého výroku rozsudku, prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku ktorým bol
uloženým zaplatiť žalovaným žalobcovi dlžnú sumu v splátkach a výroku o trovách konania, má odvolací
súd za to, že rozhodnutie súdu inštancie je nepreskúmateľné.

AkovyplývazjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysúčasťouprávanasúdnuochranuapráva
na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu

musí uviesť dostatočné argumenty, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi
účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
6. Súd prvej inštancie dôvody zamietavého výroku rozsudku založil na konštatovaní, že nárok, ktorý
bol uplatnený žalobou nebolo možné posúdiť ako nárok na plnenie z titulu úveru, ale ako nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia. Záväzkový vzťah, nároky z ktorého s poukazom na zmluvu uplatnil
žalobca žalobou, súd prvej inštancie právne ani nekvalifikoval, resp. poukázal len na všeobecné ust. §

488 Občianskeho zákonníka. Dôsledky odstúpenia od zmluvy žalobcom posúdil podľa ust. § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, vôbec sa nezaoberajúc tým, či si účastníci zmluvného vzťahu nedohodli iný
režim dôsledkov odstúpenia od zmluvy.
7. Obsahové náležitosti rozsudku upravuje ust. § 220 ods. 2 CSP. Správnosť a úplnosť odôvodnenia
rozsudkutvorísúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesu,jehoštruktúrajevpriamejspojitostisozákladným

právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 45 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý sa pre rozhodovací proces vyžaduje, dochádza k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť
zistiteľná relevantnosť postupu súdu, to, z akých podkladov, na základe akej právnej úpravy urobil záver

ku ktorému dospel. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je aj predpokladom preskúmateľnosti rozhodnutia.
To, či je rozhodnutie preskúmateľné sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Ústavne konformným výkladom
ust. § 220 ods. 2 CSP je možné dospieť k záveru, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
nezodpovedá to, ak právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a neodkazujú na konkrétnu a
relevantnú právnu úpravu.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru
o existencii vzťahu medzi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho úvahami pri hodnotení
dôkazovnajednejstraneajehoprávnymizáverminastranedruhej.Uvedenésatýkanielenzamietavého
výroku rozsudku, ale aj tej časti vyhovujúceho výroku rozsudku, ktorým súd umožnil zaplatiť žalovaným
sumu, zaplatenie ktorej im uložil, v splátkach. K dôvodom aplikácie ust. § 217 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie nič neuviedol, a zo spisu ani nevyplýva, že by disponoval relevantnými podkladmi, z ktorých
by boli zrejmé také pomery na strane žalovaných, ktoré by odôvodňovali to, že žalobca by sa mal
uspokojiť s tým, že žalovaní mu budú splácať dlžnú sumu v splátkach po 150 eur mesačne niekoľko
rokov. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní len tvrdila aké sú jej príjmy, súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia
neverifikoval, taktiež nie je zrejmé, že by sa zaoberal majetkovými pomermi žalovaných a príjmovými

pomermi žalovaného v 2. rade.
9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 CSP, formulácia výroku
vo vzťahu k trovám konania však zákonnej úprave nezodpovedá. Výrok o trovách konania je tak
nepreskúmateľným taktiež.
10. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu ako je uvedené vo

výroku tohto uznesenia zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 CSP mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne prejednať vec v rozsahu,
v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Vysporiada sa s dôvodmi, pre ktoré bolo jeho
rozhodnutiezrušené,akoajsodvolacíminámietkamižalobcu,osobitnestvrdenímžalobcuonemožnosti

aplikácie občianskoprávnej úpravy na dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy pre zákaz retroaktivity, t.
j. zákaz retroaktívneho výkladu v zmysle odmietnutia zásahu do ochrany majetkových práv zaručených
Ústavou a zásahu do legitímnych očakávaní subjektov záväzkových vzťahov. Ak dospeje k záveru o
prípustnostiobčianskoprávnejúpravydôsledkovodstúpeniaodzmluvy,vysporiadasastým,či obsahom
záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nie je dohoda o

iných dôsledkoch odstúpenia od úverovej zmluvy ako jej zrušenie od začiatku.
Čo sa týka splatnosti sumy, zaplatenie ktorej uložil žalovaným vyhovujúcim výrokom
svojho rozsudku, pokiaľ opätovne dospeje k záveru o tom, že žalovaní mali by žalobcovi zaplatiť dlžnú
sumu v splátkach, svoje rozhodnutie odôvodní verifikovateľnými skutkovými zisteniami. Rozhodnutieo trovách konania, ktoré je integrálnou súčasťou rozhodovacieho procesu bude zodpovedať úprave
vyplývajúcej z Civilného sporového poriadku, pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.