Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/244/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200430
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818200430.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne X. K., bytom V., C. XXXX/X,
zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátka, so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55 proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,

o zaplatenie 2.792,16 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
8C/1/2018-101 zo dňa 12. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne
odôvodnil § 40 ods. 1 až 3, § 43a ods. 1 až 4, § 44 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až
4, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2 písm.
f), j), k), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou na
súde dňa 29.01.2018 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500033617 dňa 18.10.2013, zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500033618 zo dňa 18.10.2013,
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500027552 dňa 29.06.2013 a zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500062899 dňa 17.03.2014. Po preskúmaní predložených zmlúv dospel k záveru, že ich je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. V konaní nemal za preukázané, že by písomné
návrhy - jednotlivé žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov predložené dlžníkom (žalobkyňou) boli

prijaté veriteľom (žalovaným), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zo žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru zo dňa 18.10.2013, 18.10.2013, 29.06.2013 a 17.03.2014, čo bol formulár návrhu
zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6 predmetnej žiadosti.
V bode 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnené žiadosti o poskytnutie revolvingových

úverov podpísané dlžníkom (žalobkyňou), sú návrhmi na uzatvorenie zmlúv o revolvingových úveroch.
Podľa všeobecných podmienok dlžník má vyplniť do formulára - žiadosti požadovanú výšku úveru
a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku
úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti,
pričom výška úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov nebude vyššia, než v prípade
úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V konaní

bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžník predložila žalovanému formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru z dňa 18.10.2013, 18.10.2013, 29.06.2013 a 17.03.2014 - t.j. v súlade s § 43aObčianskeho zákonníka predložila návrhy na uzatvorenie zmlúv veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho
zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje
zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44

ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade
dlžníkom - žalobkyňou). Žalovaný v bode 6. žiadosti zo dňa 18.10.2013, 18.10.2013, 29.06.2013 a
17.03.2014 (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v bode
5., nachádzajú sa tam iné údaje. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie
návrhov predložených žalobkyňou, ale za nové návrhy. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo
iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník, t.j. žalobkyňa mala možnosť takýto
návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to
pre jej platnosť vyžaduje zákon, ide o neplatný právny úkon. Ak je zmluva neplatná, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyni vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a teda všetkého, čo zaplatila žalovanému nad rámec poskytnutého plnenia.

Čo sa týka spornej otázky premlčania predmetného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
poukázal na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/68/2018 zo dňa
20.06.2018. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa tak datuje vzhľadom na podanie žaloby
dňa 29.01.2018 tri roky spätne (o bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel po konzultácii s právnou
zástupkyňou dňa 20.09.2017). Žalobkyňa súdu žiadnym spôsobom nepreukázala úmysel žalovaného

získať bezdôvodné obohatenie a teda nepreukázala plynutie desaťročnej subjektívnej doby (zrejme
objektívnej, pozn. odvolacieho súdu). Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne vychádzal z prehľadu
zaplatených splátok priložených žalobkyňou k žalobe a zo skutočnosti, že žalobkyňa uplatnila právo na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenianasúdedňa29.01.2018.Platbyžalobkynepotomnazákladesplátok
splatných pred 29.01.2015 považoval za premlčané. Súd mal prehľadom splátok za preukázané, že k

bezdôvodnému obohateniu žalovaného dochádzalo postupne platbami žalobkyne odo dňa 17.02.2015
a 03.02.2015, kedy žalobkyňa do dňa podania žaloby uhradila z titulu predmetných úverových zmlúv
žalovanému celkovo sumu 4.149,57 eur. Nakoľko žalobkyni ako uvádza v žalobe bolo poskytnutých
z titulu predmetných úverov suma 4.511,91 eur, čo nebolo v konaní sporným, a teda žalobkyni bola
poskytnutá suma vyššia ako celkovo uhradila žalovanému v rámci objektívnej premlčacej doby, súd

nároku žalobkyne ako nedôvodnému nevyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% voči žalobkyni z dôvodu jeho plného úspechu vo veci.

2. Žalobkyňa svojím odvolaním podaným včas napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietala, že
podľa jej názoru, ako i názorov súdov v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove, sp.zn. 21Co/72/2014), je objektívna premlčacia doba v danom prípade desaťročná, pretože
konania vedúce k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného je potrebné považovať za úmyselné. Ak

žalovaný opakovane používa nekalú obchodnú praktiku, napr. v súvislosti s poplatkom za Dohodu o
poskytnutí služby, ktorá reálne znižuje výšku poskytnutého úveru a hodnotu tohto poplatku nezapočítava
do RPMN a tak neumožňuje spotrebiteľom a teda aj žalobcovi prostredníctvom správne určenej
RPMN porovnať výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ďalej ak žalovaný opakovanie (nielen
žalobcovi) poskytuje spotrebiteľom úver, pri ktorých dojednané úroky neprípustné presahujú (v rozpore

s dobrými mravmi) mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverových zmlúv a to
všetko aj napriek množstvu súdnych rozhodnutí (ale aj rozhodnutí Komisie pre posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách pri MS SR), ktoré konštatovali úžernícku výšku úrokov požadovaných
žalovaným, neprijateľnosť zmluvných podmienok žalovaného a tým aj bezúročnosť a bezodplatnosť
poskytnutých úverov žalovaného, o ktorých žalovaný musel vedieť (nakoľko bol účastníkom súdnych

konaní) a dlhodobo ignoroval zákonnú povinnosť zdržať sa používania neprijateľných zmluvných
podmienok, je nutné považovať konanie žalovaného za vedomé a úmyselné konanie smerujúce k
získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľov a aj žalobkyne. Má preto za to, že nárok
žalobkyne nie je premlčaný, keďže objektívna desaťročná doba od poskytnutia úveru neuplynula.
Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval, okrem iného, že nedošlo k uzatvoreniu

písomných zmlúv, tak je zo strany súdu nesprávne a alibistické odôvodnenie neuznania 10 ročnej
premlčacej doby z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný vedel alebo mohol vedieť o tom, že
sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko nemohol predpokladať o niekoľko rokov zmenu legislatívy či zmenu
rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k pravidlám poskytovania spotrebiteľských úverov. Poukázala narozhodnutie Okresného súdu Martin z 15.02.2011, sp.zn. 11C/52/2010 a rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava II z 15.06.2010, sp.zn. 42Cb/282/2008, ktoré rozhodli už pred uzatvorením predmetných
zmlúv o tom, že žalovaný vo formulárových zmluvách používa neprijateľné a teda neplatné zmluvné

podmienky, resp. pre tieto dôvody je neplatná celá zmluva o úvere. Preto napriek zákazu v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobstojí argumentácia súdu uvedená v ods. 41 rozsudku. Nie
je zrejmé, z akého dôvodu súd započítaval celkové plnenie žalobkyne uhradené žalovanému iba
od 29.01.2015 voči sume istiny poskytnutej žalovaným žalobkyni, nakoľko súd na škodu žalobkyni
nepriznáva žalobkyni splnenie povinnosti zaplatiť istinu úveru bez úrokov vykonanú pred 29.01.2015, čo

je porušením ústavného práva vlastniť majetok a legalizoval bezprecedentne bezdôvodného obohatenie
sa žalovaného. Žalobkyňa sa nedomáha z titulu neplatných zmlúv o úvere zaplatenia 4.149,57 eur,
ako sa mylne domnieva súd, ale zaplatenia 2.792,16 eur. Ak zo strany žalobkyne došlo k plateniu
splátok úveru, tak od začiatku platenia treba považovať vykonané úhrady za úhrady na istinu úveru bez
úrokov a poplatkov a po ich zaplatení za plnenia bez právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov preto
ani odôvodnenie súdu v ods. 42 neobstojí a nárok žalobkyne je aj z tohto dôvodu plne dôvodný. Na

záver navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie
2.792,16 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.07.2017 do zaplatenia a prizná žalobkyni plnú
náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vec

správne právne posúdil, keď žalobu zamietol a uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.
V konaní žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný by sa úmyselne bezdôvodne obohacoval na
úkor žalobkyne. Poukázal na odôvodnenie rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
14Co/530/2015, sp.zn. 14Co/637/2015, sp.zn. 16Co/746/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 9Co/516/2015. Na záver navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že sa pridržiava odvolania v plnom rozsahu. Poukazuje na to, čo
aj v konaní preukázala, že žalovaný už pred podpisom predmetných úverových zmlúv vedel, že jeho
formulárové zmluvy sú po právnej stránke nesprávne a obsahujú nekalé zmluvné podmienky a vady, pre

ktoré sú zmluvy bezúročné a bez poplatkov a preto sa nemôže vyhovárať, ako uvádza vo vyjadrení k
odvolaniu, že sa o týchto vadách dozvedel až dodatočne, po podpise zmlúv. Ide o nepravdivé tvrdenia,
ktoré vyvrátila doloženými právoplatnými rozsudkami súdov spred dátumu uzatvoreniu úverových zmlúv.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne o preukázaní úmyslu bezdôvodne

sa obohacovať na úkor spotrebiteľov. V tomto konaní pritom nebol vykonaný žiadny dôkaz o úmysle
bezdôvodne sa obohatiť. Žalobkyňa v podanom vyjadrení neuviedla a ani nepreukázala jedinú
skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získavať bezdôvodné obohatenie. Opätovne
poukázal na rozhodnutia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Podľa § 37 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

9. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

10. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu jevšak odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie,
podľa ktorého treba uzatvorené zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033617 zo dňa 18.10.2013, č.
8500033618 zo dňa 18.10.2013, č. 8500027552 zo dňa 29.06.2013 a č. 8500062899 zo dňa 17.03.2014
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom (ďalej aj „Zmluvy o revolvingovom úvere“)
považovať za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava spotrebiteľského práva

a to vrátane zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že žalobkyňa, na rozdiel od žalovaného, ktorého
predmetom činnosti vyplývajúcim z obchodného registra je okrem iného „poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“, pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Takéto posúdenie právneho vzťahu medzi
stranami sporu ako vzťahu spotrebiteľského nebolo v konečnom dôsledku v konaní ani sporné.

12. Následne sa odvolací súd ale nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie a to,
že nedošlo k platnému uzavretiu Zmlúv o revolvingovom úvere, z dôvodu, že Zmluvy o revolvingovom
úvere ako prvá podpísala žalobkyňa, ktorá v bode 5. Zmlúv o revolvingovom úvere - „údaje o
požadovanom revolvingovom úvere“, vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda
podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhy na uzatvorenie Zmlúv o

revolvingovomúvere,ktorévšakpodľasúduprvejinštanciezostranyžalovanéhonebolivcelomrozsahu
akceptované, pretože v bode 6. Zmlúv o revolvingovom úvere - „údaje o schválenom revolvingovom
úvere“ uviedol žalovaný iné údaje oproti návrhom v bode 5. Zmlúv o revolvingovom úvere, čo odôvodnil
tým, že sa tam nachádzajú iné údaje a teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie
návrhov predložených žalobkyňou, ale za nové návrhy, pričom keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy

v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ide o neplatný právny úkon.

13. Z oboznámených listín vyplýva, že žalobkyňa dala žalovanému písomné návrhy na uzatvorenie
Zmlúv o revolvingovom úvere na predtlačenom formulári žalovaného nazvanom Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. V týchto žiadostiach (bod 5. - údaje o
požadovanom revolvingovom úvere) žalobkyňa uviedla požadovanú čiastku úveru, počet splátok úveru,
ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN
úveru i priemernú RPMN, poskytnutú čiastku revolvingu, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí
zaplatiť, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu.

Súčasťou návrhov boli aj predtlačené zmluvné dojednania Zmlúv o revolvingovom úvere spoločnosti
žalovaného. Žalobkyňa jednotlivé návrhy zmlúv podpísala dňa 18.10.2013, 18.10.2013, 29.06.2013 a
17.03.2014. Následne dňa 24.10.2013, 23.10.2013, 03.07.2013 a 19.03.2014 podpísal návrhy zmlúv
aj žalovaný, ktorý do predtlačených formulárov Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere v bode 6. uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere, poskytnutú čiastku

úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalobkyňa
zaplatiť, poskytnutú čiastku revolvingu, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť,
ročnú úrokovú sadzbu úveru/revolvingu, RPMN úveru i priemernú RPMN, vrátane predpokladanej
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania.

14. Odvolací súd po preskúmaní tejto časti veci je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o
neplatnosti zmluvy o úvere, resp. o tom, že takáto zmluva nevznikla, neobstojí. V prvom rade je
potrebné uviesť, že ak podľa záverov súdu prvej inštancie nedošlo k riadnej akceptácii návrhu zmluvy
o úvere a zmluva preto nevznikla, sú všetky ďalšie úvahy súdu o jej prípadnej neplatnosti pre
nedodržanie písomnej formy chybné. Ak zmluva nevznikla, pretože návrh žalobkyne na uzatvorenie

zmluvy nebol zo strany žalovaného bezvýhradne akceptovaný, potom nemožno uvažovať o neplatnosti
nejakej zmluvy pre nedostatok jej písomnej formy, pretože žiadnej zmluvy niet. K takýmto úvahám, o
neplatnostizmluvyprenedostatokpísomnejformy,bysúdmohlipriviesťlenzistenia,žepopripísomnom,
vadnom kontraktačnom procese prebehol aj iný, bezvadný kontraktačný proces /v zmysle bezvýhradnej
akceptácie návrhu/, pri ktorom bola vôľa strán prejavená výslovne v ústnej forme alebo konkludentným

spôsobom, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy o úvere, avšak nie v písomnej forme. Takéto
skutočnosti však z vykonaného dokazovania nevyplývajú.15. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že
žalobkyňa na vopred predpripravených formulároch žalovaného navrhla tomuto uzatvorenie Zmlúv o
revolvingovom úvere, keď vo formulároch vypísala údaje o požadovanom úvere /bod 5./ a žalovaný tieto

jej návrhy v bode 6. akceptoval a to bezvýhradne, keď jeho akceptácia je zhodná s návrhom žalobkyne
pokiaľ ide o výšku úveru, výšku a počet splátok úveru, úrokovú sadzbu úveru, čo vyplýva z jednotlivých
zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500033617 zo dňa 18.10.2013, č. 8500033618 zo dňa 18.10.2013,
č. 8500027552 zo dňa 29.06.2013 a č. 8500062899 zo dňa 17.03.2014. Účastníci sa tak dojednali na
podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím medzi nimi došlo podľa § 44 ods. 1

Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný v bode 6. jednotlivých žiadosti uviedol iné údaje oproti
návrhuvbode5.jevšeobecnýmvágnymtvrdenímabezprostrednýmvzájomnýmposúdenímvyplnených

údajov možno dospieť iba k záveru, že nezhodu možno identifikovať v časti uvedenia RPMN. Za právne
irelevantnú, pre otázku riadneho uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu,
považuje odvolací súd skutočnosť, že žalovaný pri prijatí návrhov žalobkyne na uzatvorenie zmlúv
napísal do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/ údaj o RPMN úveru líšiaci sa od tých, ktoré
uviedla vo svojich návrhoch na uzatvorenie zmlúv žalobkyňa. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená

skutočnosť neznamená, že žalovaný prijal návrhy žalobkyne na uzatvorenie zmlúv so zmenami, čo by
v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo, že odmietol návrhy na uzatvorenie zmlúv,
adresoval žalobkyni nové návrhy, ktoré však potom neboli žalobkyňou prijaté a preto medzi stranami
nedošlo k uzatvoreniu zmlúv.

17. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy
konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná
výpočtom matematického vzorca stanoveného v zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom

stanovenéhomatematickéhovzorcaazistenáhodnotasauvedieveriteľomdoakceptácienávrhudlžníka
na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu
RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.

18. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil,

keď dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o spotrebiteľskom úvere,
resp. že sú tieto pre nedodržanie písomnej formy neplatné. Dôsledkom toho bol potom aj nesprávny,
resp. predčasný právny záver súdu prvej inštancie, že v spore uplatnený nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenie je daný z dôvodu podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Obsahom práva na spravodlivý proces je okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a
právo na preskúmanie rozhodnutia. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto

musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

22. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie §
191 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr.
prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia

do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

23. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán vyhodnotiť správnosť právneho

posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva
k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní
zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci
našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník

konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý
výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka
svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

24. Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolaním napadnutého rozsudku a to posúdenia nároku žalobkyne na

vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,tuodvolacísúdkonštatuje,ževyslovenézáverysúduprvejinštancie
v bode 41 a 42 odôvodnenia neumožňujú odvolaciemu súdu riadny prieskum ich vecnej ne/správnosti.
Odvolaciemu súdu nie je na tomto mieste jasná a zrozumiteľná právna úvaha, ktorá viedla súd prvej
inštancie k určeniu začatia plynutia objektívnej premlčacej doby tri roky spätne odo dňa podania
žaloby (29.01.2018), t.j. ku dňu 29.01.2015. Takýto záver nie je ničím bližšie odôvodnený a pokiaľ

bol aj naviazaný na predchádzajúcu úvahu vyplývajúcu z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
5Co/68/2018 zo dňa 20.06.2018 z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, uvedené z neho nevyplýva.
Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku teda neozrejmil aký súvis má stanovený začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby s okamihom podania žaloby a aká je jeho spojitosť s dĺžkou objektívnej
premlčacej doby, ktorá má vplyv na žalobkyňou uplatnené plnenie, keď podľa súdu prvej inštancie

dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného práve postupne platbami žalobcu odo dňa
17.02.2015 a 03.02.2015. Právna konštrukcia aplikácie premlčania musí tiež zohľadniť a v nadväznosti
vysvetliť aj subjektívny prvok premlčacej doby. Z odôvodnenia nevyplýva z akého dôvodu sa súd prvej
inštancie priklonil k záveru o nadobudnutí vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia
po konzultácii s právnou zástupkyňou dňa 20.09.2017 a či k nadobudnutie tejto vedomosti nedošlo

už skôr a tiež prečo neprihliadol na plnenia žalovanej vykonané pred 29.01.2015 a do úvahy vzal iba
plnenia vykonané po tomto dátume, čím odôvodnil záver o dôvode zamietnutia žaloby, keď žalobkyňa
mala do dňa podania žaloby uhradiť z titulu predmetných úverových zmlúv žalovanému celkovo sumu
4.149,57 eur a žalobkyni mala byť poskytnutá vyššia suma, vo výške 4511,91 eur, ako celkovo uhradila
žalovanému v rámci objektívne premlčacej doby.

25. Na základe týchto záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyvodí z vykonaného dokazovania nové skutkové zistenia
a právne závery ohľadne uzatvorenia predmetných spotrebiteľských zmlúv medzi stranami a o
platnosti takýchto zmlúv /súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu/, a výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania posúdi podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s ohľadom na žalobkyňou v žalobe tvrdené dôvody bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutých úverov, námietku premlčania uplatnenú žalovaným a režimu prípadného
bezdôvodného obohatenia so zreteľom na vzájomné plnenia strán sporu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).