Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200649
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4219200649.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore navrhovateľa: A. K., nar.XX.X.XXXX, bytom C., C. ul. XXX/XX, právne
zastúpený: JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., advokátka, AK Komárno, Jókaiho ul. 24 proti žalovanému: R.
K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. ul. XXX/XX, t.č. M. XXX o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. C., ako

byt č. XX vo vchode XX na X.p. v obytnom dome so súpisným č. XXX ako výlučné vlastníctvo A. K., nar.
XX.X.XXXX a ani do bytového domu vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. C. obytný dom so súpisným č.
XXX, a to na dobu 12 mesiacov od vydania uznesenia.

Súd ukladá žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke A.
K., nar. XX.X.XXXX, a to na dobu 12 mesiacov od vydania uznesenia.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného
opatrenia vo výške 33,- eur (položka 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení) do 10 dní od doručenia tohto uznesenia prevodom z účtu v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky na príslušný účet Okresného súdu Komárno.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu presne
špecifikovaného v petite návrhu a zároveň, ktorým by zakázal žalovanému priblížiť sa na vzdialenosť
10 m k navrhovateľovi.

2. Návrh odôvodnil tým, že špecifikovaný byt je v jej výlučnom vlastníctve, čo preukázala výpisom z listu
vlastníctvač.XXXXprek.ú.C..Ďalejuviedol,žemedzinavrhovateľomažalovanýmpretrvávajúnezhody
od roku minimálne 2014, kedy žalovaný začal žiarliť a navrhovateľa slovne a fyzicky napádal, pričom
svedkom týchto útokov mal byť i maloletý syn, ktorý vzhľadom k uvedenému konaniu žalovaného trpel
horúčkami, nespavosťou a zvracaním. Uvedené konanie žalovaného malo vygradovať v januári 2019,

kedy navrhovateľ požiadal žalovaného o odchod z bytu. Následne sa ešte pokúsili o urovnanie vzťahu,
avšak dňa 4.2.2019, navrhovateľ požiadal žalovaného o definitívne vysťahovanie sa z bytu, pretože dňa
3.2.2019 vznikol medzi nimi ostrý konflikt, v dôsledku čoho zostali aj modriny na tele navrhovateľa, na
jej ruke a na zadku. V ten deň, keď sa navrhovateľka vrátila z práce, z Veľkého Mederu, kde pracuje na
základnej škole ako učiteľka v školskej družine, ju čakal doma žalovaný už v napätej atmosfére. Vulgárne
na ňu nadával, vykrikoval, že to neprežije, pretože jej vytrhne črevá, zobral do rúk panvicu s horúcim

olejom, avšak nakoniec to zložil. Vykrikoval, že on sa neodsťahuje. Potom vytiahol zásuvku, vybral z
nej nôž a začal sa približovať k navrhovateľke s nožom v ruke. Následne nôž buchol o kuchynský stôl,otočil nôž voči sebe, natiahol svoj pulóver, ostrú časť noža si priložil k sebe a chcel dať nôž do ruky
navrhovateľke.Pritomvykrikoval.ženechtoonadokončí.navrhovateľkesapodariloujsť,schovalasado
detskej izby a kričala ako mohla o pomoc. Žalovaný prišiel za ňou aj do detskej izby a striedavo zapchal

jej ústa a škrtil ju na krku rukou, len aby nevedela kričať. Keď' s tým prestal, odišiel z bytu. Navrhovateľka
ihneď' privolala políciu a požiadala ich o pomoc. Polícia spísala záznam o podaní oznámenia a podľa §
27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. vykázala žalovaného zo spoločného obydlia na dobu 10 dní.

3. Ďalej uviedla, že sa však veľmi bojí a má strach, že ako náhle skončí doba vykázania, jej manžel sa

objaví a znovu na ňu zaútočí, či už slovne ako aj fyzicky. navrhovateľka chce chrániť' aj svojho syna a
nechce, aby sa ešte raz odohral nejaký konflikt a ďalšie násilie pred očami dieťaťa.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje,

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných
opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter
poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh i a za splnenia zákonných predpokladov. Z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu

k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby
navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľa

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

6. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočnosti presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce

skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 CSP.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovaní procesnej
ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti“)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§324 ods. 3 CSP)

Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť , že

neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

7. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byt' bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti

a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byt' bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že
sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľ ovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej

pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o
ochranu proti nekalej súťaži v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.)
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa. Vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana.

8. Nevstupovať do domu, bytu- Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia
alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno
osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom

chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa
predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby.
Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke
alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu

vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel. Ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným
záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.
Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 OZ.)
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia
na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné

hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia.

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby

neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Súd v danom prípade je názoru, že nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodné. Civilný sporový poriadok predpokladá 2 okamihy, kedy je možné
nariadiť neodkladné opatrenie. Prvý predpoklad je, že exekúcia bude ohrozená, čo v danom prípade
naplnené nie je, keďže navrhovateľ nemá voči žalovanému exekučný titul a súd nemá vedomosť, že by
prebiehalo nejaké konanie, ktoré by mohlo končiť vydaním exekučného titulu. Druhý predpoklad je, že je

nutné neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Tu je súd názoru, že táto skutočnosť daná je. Z opisu
skutkového stavu navrhovateľom je zrejmé, že žalovaný napáda osobnú integritu navrhovateľa ako i
jeho syna, a teda je zrejmá obava z fyzického násilia, ktorá sa môže hockedy opakovať. Navrhovateľ
preukázal, jednak rozhodnutím ORPZ o vykázaní osoby, ktorým žalovaný bol vykázaný z obydlia, tedazo špecifikovaného bytu a bol mu uložený zákaz priblíženia sa k osobe navrhovateľa vstupom do jeho
bytu, pričom však tento zákaz trvá po dobu iba 10 dní a je nutné ho predĺžiť z obavy navrhovateľky o
svoje zdravie. Súd ďalej poukazuje i na správanie sa žalovaného, ktorý násilnícky charakter vyplýva i z

lekárskej správy ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdil prítomnosť hematómov na tele navrhovateľky. Súd
ďalej poukazuje i na skutočnosť, že takéto správanie má neblahé účinky na vývoj a život ich maloletého
syna, a je teda zrejmé, že i vzhľadom k ochrane dieťaťa, je nutné neodkladne upraviť pomery medzi
stranami, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalšiemu násiliu medzi stranami a násilnému vyhrážaniu
sa a správaniu sa voči navrhovateľke a jej synovi a je jeho telesná integrita obzvlášť dotknutá rovnako

ako integrita matky. Navrhovateľ dostatočne osvedčil nutnosť úpravy pomerov medzi stranami, a to
najmä s poukazom na rozhodnutie ORPZ o vykázaní, ktoré teda jednoznačne dokazuje násilné sklony a
správanie sa žalovaného. Súd zároveň vzhľadom k uvedenému rozhodol i o zákaze žalovaného priblížiť
sa k navrhovateľke na vzdialenosť 10m, a zákaze vstupu do obytného domu, keďže navrhovateľka
preukázala dostatočne obavy o svoju telesnú integritu a zdravie, ktorému je potrebné poskytnúť i takúto
zvýšenú ochranu, z obáv o možné opakovanie telesných útokov, pretože zákaz priblíženia jednoznačne

zvyšuje možnosť ochrany života a zdravia navrhovateľky. Neodkladné opatrenie bolo nariadené po dobu
12 mesiacov, keď táto doba by mali byť postačujúca na vysporiadanie si vzťahov medzi stranami.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi,

ktorý bol úspešný v konaní, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže v takomto
rozsahu bol úspešný, pretože návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené.

11. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € za nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. a) k § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

v platnom znení a podľa položky 1 písm. c) sadzobníka zákona súdnych poplatkov v platnom znení,
pretože žalobcovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla povinnosť uhradiť
tento poplatok, keďže ako navrhovateľ poplatkového úkonu je povinný tento zaplatiť.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na

nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur odvolanie nie je prípustné.

Proti zostávajúcim výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, bude ho súd vymáhať.