Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 14Cb/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219200120
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6219200120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom v spore žalobcu Slovenská záručná a

rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému Ing. D.
K., nar. XX. XX. XXXX, F. X/XX, XXX XX A. D., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Karol Šedaj
KAROLA, IČO: 17 895 821, zast. JUDr. Štefanom Lendvayom, nar. 10. 01. 1952, Pri parku 73, 900 26
Slovenský Grob, o zaplatenie 88.150 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 88.150 Eur, úrok v sume 18.619,10 Eur, úrok vo výške
5,6 % ročne zo sumy 88.150 Eur od 15. 01. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 14.691,55
Eur, úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 88.150 Eur od 15. 01. 2019 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 01. 2019, doplnenou dňa 11. 02. 2019,
domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 88.150 Eur, úroku vyčísleného ku dňu 14. 01. 2019 v sume
18.619,10 Eur a vo výške 5,6 % ročne zo sumy istiny od 15. 01. 2019 do zaplatenia, úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu 14. 01. 2019 v sume 14.691,55 Eur a v sadzbe 5 % ročne zo sumy istiny od 15.

01. 2019 do zaplatenia, nákladov z uplatnenia pohľadávky v sume 6.794,42 Eur a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 18. 11. 2013 úverovú zmluvu s dodatkom č. 1 zo dňa
03. 02. 2014, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 120.000 Eur upravený
dodatkom na sumu 90.000 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške sadzby EURIBOR fixovanej
pre 6-mesačné depozitá s odchýlkou 5,6 % ročne na dohodnutý účel so splatnosťou najneskôr do 21.
11. 2022. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným (nesplácanie dohodnutých mesačných
splátok a úrokov) žalobca podľa čl. VIII. bod 8.1 písm. a) úverovej zmluvy ku dňu 27. 02. 2015 vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný si túto
výzvu prevzal dňa 10. 03. 2015. Zostatok nesplateného úveru vyčíslil žalobca ku dňu 14. 01. 2019 na
sumu 128.255,07 Eur tvorenú nesplatenou istinou, úrokmi, úrokmi z omeškania a nákladmi z uplatnenia
pohľadávky, ktoré tvoria náklady vynaložené v súvislosti s realizáciou záložného práva na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a s uplatnením si nároku zo zmenky vystavenej
žalovaným dňa 18. 11. 2013. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy - úverovú zmluvu č. XXXXXX-
XXXX, dodatok č. 1, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, doručenku, zmluvu o zriadení záložného

práva a výpisy obsahujúce finančný tok a aktuálnu hodnotu pohľadávky k 14. 01. 2019.

2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. 14Cb/4/2019-67 zo dňa 15. 03.
2019, proti ktorému podal žalovaný dňa 23. 04. 2019 odpor, na základe čoho súd uznesením č. k.14Cb/4/2019-79 zo dňa 30. 04. 2019 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v odpore uviedol,
že uzavrel so žalobcom dňa 18. 11. 2013 úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXX, ktorou sa žalobca zaviazal
poskytnúťžalovanémusumu120.000Eurazároveňurčiljednuzpodmienoknavyplnenieblankozmenky

žalovaným. Žalobca dňa 27. 02. 2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čím odstúpil od úverovej
zmluvy a tým prestali plynúť podmienky úverovej zmluvy v časti úrokov. Vyhlásením splatnosti úveru
začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 28. 02. 2018. Dôvodom zamietnutia žaloby je podľa
žalovaného prekážka litispendencie, pretože žalobca si uplatnil plnenie z úverovej zmluvy v súlade s
čl. 9.7 zmluvy žalobou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, kde si uplatnil právo

vyplývajúce z vyplnenej blankozmenky, pričom tento súd vydal dňa 09. 05. 2017 rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 1/2016-12, ktorým rozhodol tak, že zaviazal avalistov z blankozmenky uhradiť žalobcovi sumu
92.816,61 Eur s príslušenstvom. Základným právnym princípom procesného práva je „ne bis in idem“,
podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát, pričom tento princíp je vyjadrený jednak
v prekážke rei iudicatae, t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t. j.
v prekážke začatého konania. Prekážka začatého konania v zmysle § 159 CSP zakazuje súdu viesť

konanie o totožnom spore, o ktorom sa už konanie vedie, pričom ide o neodstrániteľnú vadu konania. V
predmetnej veci je daná totožnosť sporu, nakoľko ide o totožnosť sporových strán aj totožnosť predmetu
sporu. Na základe vydaného rozhodcovského rozsudku prebieha aj exekučné konanie, ktoré vedie
exekútorský úrad JUDr. Eleonóry Noskovej pod č. XXXEx XXX/XX. Pokiaľ ide o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, tá je výslovne ustanovená v § 230 CSP, pričom v predmetnej veci ide o ten istý nárok,

o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, nakoľko sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného
skutkového stavu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/120/2009. Záverom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K odporu priložil upovedomenie o
začatí exekúcie a prvú a poslednú stranu rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. I/2016-12.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvu č. XXXXXX-XXXX, dodatkom
č. 1, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru s doručenku, zmluvou o zriadení záložného práva, výpismi
obsahujúcimi finančný tok a aktuálnu hodnotu pohľadávky k 14. 01. 2019, upovedomením o začatí
exekúcie a rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. I/2016-12, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

4. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 18. 11. 2013 vyplýva, že žalobca sa v
čl. I zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 120.000 Eur na účel uvedený v čl.
II. zmluvy: preklenutie časového nesúladu medzi potrebou zdrojov a vyplatením príspevku z fondov

Európskej únie, na financovanie časti oprávnených výdavkov projektu klienta s názvom „Zriadenie
predajne a doplnenie spracovne vína“ - financovanie rekonštrukcie a prístavby objektu v Malom Krtíši,
kúpu technológie na spracovanie vína a refundáciu už uhradených faktúr. Dodatkom č. 1 zo dňa 03.
02. 2014 bola v bode I. upravená výška úveru na 90.000 Eur a v bode II. bol čiastočne modifikovaný
účel úveru (vypadli slová: „kúpu technológie na spracovanie vína a refundáciu už uhradených faktúr“).

V čl. V. úverovej zmluvy modifikovanom v bode 5 dodatku č. 1 si strany dohodli splátkový kalendár
so splatnosťou splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca tak, že prvých 8 splátok po
250 Eur bude splatných od 21. 05. 2014 do 21. 12. 2014, mimoriadna splátka 55.678 Eur v termíne
do 31. 01. 2015, 48 splátok po 250 Eur od 21. 01. 2015 do 21. 12. 2018, 36 splátok po 432 Eur od
21. 01. 2019 do 21. 12. 2021, 10 splátok po 432 Eur od 21. 01. 2022 do 21. 10. 2022 a posledná

splátka 450 Eur dňa 21. 11. 2022. V čl. VI 6.1 úverovej zmluvy si strany dohodli úrok vo výške sadzby
EURIBOR fixovanej pre 6-mesačné depozitá s odchýlkou + 5,6 % ročne. V čl. VI 6.6 zmluvy si strany
dohodli úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne. V čl. VIII 8.1 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade
ak (okrem iného) klient v dohodnutom termíne neuhradí splátku istiny alebo úroku alebo neuhradí
poplatky, resp. istinu úveru a/alebo príslušenstvo úveru uhradí po lehote splatnosti alebo uhradí iba

časť pohľadávky s príslušenstvom, je žalobca oprávnený požadovať splatenie úveru vrátane úrokových
poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Listom zo dňa 27. 02. 2015 žalobca pre neplnenie
zmluvných podmienok, okrem iného aj pre omeškanie so splátkami istiny a úrokov, vyhlásil úver za
okamžite splatný a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej istiny, úrokov a úrokov z omeškania do 5
dní od doručenia listu, pričom podľa priloženej doručenky si žalovaný tento list prevzal dňa 10. 03.

2015. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX-XXXX zo dňa 18. 11. 2013 vyplýva, že na
zabezpečenie záväzku z úveru strany zriadili záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa
na nehnuteľnosti žalovaného ako záložného dlžníka, zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území
A. D.. Z finančného toku vyplýva, že úver bol čerpaný v dňoch 27. 02. 2014 v sume 44.872,90 Eura dňa 14. 05. 2014 v sume 45.027,10 Eur. Pred dňom zosplatenia (27. 02. 2015) vykonal žalovaný
podľa finančného toku úhradu naposledy dňa 10. 12. 2014 v sume spolu 2.207,44 Eur. Podľa „aktuálnej
hodnoty pohľadávky“ predstavuje stav pohľadávky ku dňu 14. 01. 2019 - istina 88.150 Eur, úroky

18.619,10 Eur, úroky z omeškania 14.691,55 Eur a ostatné príslušenstvo 6.794,42 Eur.

5. Z upovedomenia súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej sp. zn. XXX C. zo dňa 28. 05. 2018
vyplýva, že voči žalovanému je vedená exekúcia v prospech žalobcu na vymoženie istiny 92.816,61 Eur
s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie č. k. I/2016-12 zo dňa 09. 05. 2017. Z prvej strany rozhodcovského
rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. I/2016-12 vyplýva, že
žalovaný bol spolu s P. Š., X.. Č.. XXXXXX/XXXX zaviazaný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
zmenkovú sumu 92.816,61 Eur s úrokmi 6 % ročne od 08. 12. 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
309,39 Eur a trovy konania v sume 3.382,80 Eur.

6. Súd vec právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko
úverovou zmluvou č. XXXXXX-XXXX sa žalobca v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť žalovanému
v postavení dlžníka peňažné prostriedky do určitej sumy a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Záväzkový vzťah strán je v režime Obchodného
zákonníka, pretože ide o zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod v súlade s ustanovením § 261

ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a taktiež ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa
týka ich podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetom podnikania žalobcu je podľa výpisu z obchodného
registra pod bodom II. aj poskytovanie úverov, pričom úver bol poskytnutý žalovanému za účelom
financovaniaprojektu:zriadeniepredajneadoplneniespracovnevínavMalomKrtíši,kdejepodľavýpisu
zo živnostenského registra miesto podnikania žalovaného. Žalobca má ako veriteľ zo zmluvy o úvere

nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi.

7.Záväzokžalovanéhovrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkysúrokomsastalvcelomrozsahusplatným
v dôsledku právneho úkonu žalobcu, ktorým vyhlásil úver za okamžite splatný z dôvodu, že žalovaný
riadne neplatil splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára. Tento právny úkon žalobcu súd

kvalifikoval podľa § 506 Obchodného zákonníka, ako odstúpenie od zmluvy s tým, že podľa uvedeného
ustanovenia môže veriteľ zo zmluvy o úvere (žalobca) od zmluvy odstúpiť, ak je dlžník (žalovaný) v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Predmetné ustanovenie má s poukazom na § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a contrario dispozitívny
charakter, a teda strany si môžu dohodnúť odchylnú úpravu, čo urobili v čl. VIII 8.1 Zmluvy, podľa ktorého

bol žalobca oprávnený požadovať splatenie úveru jednorazovo v prípade akéhokoľvek omeškania
so splátkou istiny úroku, príp. jej časti, teda aj pre prípad omeškania čo i len s jednou splátkou.
Žalobca k odstúpeniu od zmluvy pristúpil listom zo dňa 27. 02. 2015, pričom podľa predloženého
finančného toku žalovaný neuhradil splátku bezprostredne predchádzajúcu tejto splátke splatnú tnú
dňa 21. 02. 2015 (splatnosť splátok bola vždy k 21. dňu v mesiaci), keďže poslednú úhradu pred

odstúpenímvykonaldňa10.12.2014.Žalobcapodľapredloženéhofinančnéhotokutaktiežneuhradilani
mimoriadnu splátka 55.678 Eur v dohodnutom termíne do 31. 01. 2015. Keďže pre odstúpenie od zmluvy
postačuje nesplnenie jedinej splátky súd konštatuje, že žalobca mal právo z dôvodu neplnenia splátok
od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresný právny úkon, ktorého
účinkynastávajúdoručenímdruhejstrane(žalovanému),pričomtietoúčinkynastalivsúladespriloženou

doručenkou dňa 10. 03. 2015. Keďže žalobca poskytol žalovanému na zaplatenie dlžnej istiny lehotu 5
dní od doručenia odstúpenia, stala sa celá pohľadávka splatnou dňa 15. 03. 2015. Preto má žalobca
v súlade s ustanovením § 506 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie celej poskytnutej istiny aj
s úrokmi. Nesplatená časť istiny predstavuje podľa „aktuálnej hodnoty pohľadávky“ sumu 88.150 Eur,
pričom žalovaný túto výšku nepoprel (súd považoval túto skutočnosť za nespornú v zmysle § 151 ods.

1 CSP), a preto ju súd žalobcovi v celom rozsahu priznal.

8. Pokiaľ ide o úroky, žalovaný namietol, že odstúpením od zmluvy prestali plynúť podmienky úverovej
zmluvy v časti úrokov. S touto obranou sa súd nestotožnil, nakoľko podľa ustanovenia § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto

plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Sám zákon teda počíta s tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy,
ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, je dlžník povinný tieto peňažné prostriedky
vrátiť aj s úrokom, teda záväzok dlžníka vrátiť úrok odstúpením od zmluvy v tomto prípade nezaniká.Inak by prípad odstúpenia od zmluvy pri peňažnom záväzku neupravoval Obchodný zákonník osobitne
s výslovným uvedením, že takýto záväzok sa plní aj s úrokom. Taktiež by bol absurdný ten výklad,
že veriteľovi zo zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy už nepatrí úrok z poskytnutých peňažných

prostriedkov do ich vrátenia, nakoľko takýmto výkladom by sa veriteľ pre uplatnenia práva, ktoré mu
vyplýva zo zákona, príp. zo zmluvy dostal do nevýhodnejšieho postavenia, a to v dôsledku porušenia
povinnosti druhej zmluvnej strany. Preto súd uzatvára, že žalobcovi, ako veriteľovi zo zmluvy o úvere,
patrí úrok až do zaplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže strany nemali dohodnutý
osobitný úrok pre tento prípad (pre prípad odstúpenia od zmluvy) uplatní sa ustanovenie § 502

Obchodného zákonníka a to, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, teda v zmluvne
dohodnutej výške. Žalobca si uplatňuje úrok v sadzbe 5,6 % ročne, na čo má nárok, nakoľko v zmysle
čl. 6.1 úverovej zmluvy sa strany dohodli, že úroková sadzba bude sadzba EURIBOR, zvýšená o 5,6 %
ročne. Keďže žalobca žiada len úrok 5,6 % ročne, teda nežiada túto sadzbu zvýšenú o EURIBOR, žiada
menej ako mu podľa zmluvy patrí, a teda je zrejmé, že na úrok minimálne v tejto výške má nárok. Žalobca
kapitalizoval sumu úroku ku dňu 14. 01. 2019 na sumu 18.619,10 Eur, ktorá vyplýva z „aktuálnej hodnoty

pohľadávky“, pričom žalovaný výšku úroku k tomuto dňu nepoprel. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi
uvedenú sumu titulom úroku spolu s úrokom 5,6 % ročne zo sumy nevrátenej istiny od nasledujúceho
dňa po vyčíslení, teda od 15. 01. 2019 až do zaplatenia istiny priznal.

9. Keďže žalovaný svoj záväzok vrátiť poskytnutú sumu a úroky riadne neplnil v dohodnutých termínoch

splatnosti jednotlivých splátok a nesplnil ho ani po odstúpení žalobcu od zmluvy, kedy sa stala celá
pohľadávka splatnou ku dňu 15. 03. 2015, má žalobca ako veriteľ z peňažného záväzku nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v
sadzbe dohodnutej v čl. VI 6.6 úverovej zmluvy, teda 5 % ročne. Žalobca aj túto sumu vyčíslil ku dňu 14.
01. 2019 v rámci „aktuálnej hodnoty pohľadávky“ na 14.691,55 Eur, pričom žalovaný ani túto dlžnú sumu

nepoprel, a preto ju súd žalobcovi spolu s úrokom z omeškania z nevrátenej istiny v sadzbe 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po vyčíslení, teda odo dňa 15. 01. 2019 až do zaplatenia žalobcovi priznal.

10. Žalobca si uplatnil aj náklady z uplatnenia pohľadávky v sume 6.794,42 Eur, pričom uviedol, že tieto
vzniklivsúvislostisrealizáciouzáložnéhoprávaavsúvislostisuplatnenímsinárokuzozmenky.Náklady

spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky v súlade s ustanovením § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Ide o všetky výdavky, ktoré bolo potrebné a účelné vynaložiť pre úspešné
uplatnenie si pohľadávky. Súd má za to, že žalobca pri uplatnení týchto nákladov neuniesol bremeno
tvrdenia, ktorým bol zaťažený, nakoľko ani len neuviedol z čoho presne tieto náklady pozostávali, teda
aké konkrétne výdavky mu vznikli v súvislosti s realizáciou záložného práva a v súvislosti s uplatnením si

nároku zo zmenky. Taktiež z jeho tvrdení nie je zrejmé, aká časť týchto nákladov pripadá na uplatnenie
záložného práva a aká časť z vyčíslených nákladov pripadá na uplatnenie si práva z vystavenej
zmenky. Pokiaľ si žalovaný uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, mal súdu presne uviesť
konkrétne položky týchto nákladov, teda na čo presne výdavky vynaložil. Žalobca neuniesol uvedené
bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno, nakoľko výšku výdavkov v ním uplatnenej sume

6.794,42 Eur ničím nepreukázal. K žalobe síce priložil zmluvu o zriadení záložného práva, z nej však
vyplýva len toľko, že žalobca má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, avšak z tejto zmluvy
nevyplývajú žiadne konkrétne výdavky, ktoré by žalobca musel vynaložiť. V tomto smere súd ani nemôže
aplikovať ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, že žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že mu dlží
žalovanú sumu z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nepoprel, keďže žalobca sám

neuviedol riadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mu uvedenú sumu bolo možné priznať, ako
to urobil v prípade istiny, úroku a úroku z omeškania, kde presne uviedol, ku ktorému dňu tieto položky
vyčíslil, v akej sadzbe a z akého titulu si ich uplatňuje. Preto súd žalobu v časti nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 6.794,42 Eur zamietol.

11. Súd sa ďalej vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pre
vyhlásenie splatnosti úveru začala dňa 28. 02. 2015 plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28. 02.
2018. Keďže súd už vyššie uzavrel, že záväzkový vzťah strán je v režime Obchodného zákonníka, je
potrebné aj na premlčanie aplikovať Obchodný zákonník, ktorý v § 397 pre obchodno-záväzkové vzťahy
stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 rokov, ktorá by uplynula až dňa 28. 02. 2019. Je zrejmé, že

žalovaný pri svojej obrane aplikoval trojročnú premlčaciu dobu, čo je nesprávne. Keďže žalobca podal
žalobu na súde už dňa 21. 01. 2019, teda pred uplynutím vyššie uvedenej premlčacej doby, prestala
táto v súlade s ustanovením § 402 Obchodného zákonníka plynúť. Preto súd uzatvára, že právo žalobcu
premlčané nie je.12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o prekážke konania v podobe litispendencie s poukazom
na rozhodnutie rozhodcovského súdu, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom

prípade nemôže ísť o prekážku litispendencie, teda o prekážku začatého konania, nakoľko predmetné
rozhodcovské konanie už neprebieha, keďže v ňom bol vydané konečné rozhodnutie - rozhodcovský
rozsudok dňa 09. 05. 2017, na základe ktorého už prebieha exekúcia vedená súdnou exekútorkou JUDr.
Eleonórou Noskovou pod sp. zn. XXX C..

13. Pokiaľ ide o námietku prekážky veci rozsúdenej (rei iudicatae), aj tu sa súd stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že priznanie práva z titulu zmenky, ktorá predstavuje abstraktný cenný papier, pričom samotný
dôvod vzniku zmenky (jej kauza) nie je pre existenciu zmenky významný, nepredstavuje prekážku veci
rozhodnutej vo vzťahu ku konaniu, kde je plnenie žalované z titulu kauzy (pôvodne uzavretej zmluvy).
V tomto smere súd odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal
aj žalobca sp. zn. 4 Obo 21/2012 zo dňa 31. 07. 2012 a 1 M Obdo V 9/2007 zo dňa 27. 11. 2008,

podľa ktorých pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne
nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu a tieto dva
právne vzťahy sú oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Súd zároveň
poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že zmenková suma, na ktorú bol zaviazaný
rozhodcovským rozsudkom, vznikla z rovnakej kauzy, pre ktorú je žalovaný v predmetnom konaní,

nakoľko súdu predložil len prvú stranu rozhodcovského rozsudku obsahujúcu záhlavie, výrok a prvé
dva odseky odôvodnenia, v ktorých je uvedená len výška zmenkovej sumy a poslednú stranu rozsudku,
obsahujúcu len poučenie, dátum a miesto vydania rozhodcovského rozsudku. Žalovaný nepredložil
samotné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého by vyplývalo, z akého titulu bola zmenka
vystavená, ani žiadne iné dôkazy preukazujúce, že ide o totožnú kauzu. Obrana žalovaného by bola

relevantná len ak by preukázal, že z titulu kauzy vydanej zmenky už plnil, kedy by bolo možné jeho
plnenie započítať na žalovanú sumu, čo však žalovaný ani len netvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok
na plnú náhradu trov konania. Žalobca bol síce neúspešný v časti nákladov v spojení s uplatnením

pohľadávky v sume 6.794,42 Eur, táto suma však zo žalovanej sumy istiny, úrokov, úrokov z omeškania
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, spolu v sume 128.255,07 Eur predstavuje len približne
5 %, teda pomerne nepatrný neúspech. Pri takto malom čiastkovom neúspechu má súd za to, že napriek
tomu má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný s celou istinou, s celým
úrokom, aj celým úrokom z omeškania predstavujúcim 95 % žalovanej sumy. O výške trov rozhodne v

súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.