Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/260/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112211609
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112211609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne G. G., F.. V., D.. XX.X.XXXX, S.
Z. - Z.. XX, XXX XX N. Z., Z. F. D., zast. JUDr. Radimom Komkom, advokátom, Prešov, Hlavná 27,
proti žalovanému V. D., D.. X.X.XXXX, G., R. X, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Košice,
Park Angelinum 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku 37C/108/2012-137 z 31.10.2016 a o odvolaní žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku
37C/108/2012-173 z 1.3.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. Z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov účastníkov konania žalovaný nadobúda do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom, zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. O., v obci Košice - Staré Mesto, v
okrese Košice I a to nebytový priestor č. XX-X na prízemí domu súpisné číslo XXX postaveného na ulici
V. Č.. XX S. G. v celosti, ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 710/10000-in z celku na spoločných
častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“

parcelné číslo 511 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 300 m2, na ktorom sa tento dom nachádza
a že II. O náhrade trov konania rozhodne samostatných uznesením.
2.Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol, že I. rozsudok Okresného súdu Košice I z 31.10.2016, číslo
konania 37C/108/2012-137 sa doplňuje týmito výrokmi: II. žalovaný nie je povinný na vyrovnanie
podielov zaplatiť žalobkyni žiadnu sumu a III. žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.
3.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 18.4.2012 domáhala

a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, čo uviedol žalovaný vo vyjadrení zo 17.9.2012, že s
uvedeným návrhom nesúhlasí a čím svoje stanovisko odôvodnil. Ďalej uviedol, aké dokazovanie
vykonal a zistil skutkový stav, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
40C/186/2007-142 z 19.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.5.2009, že k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami nedošlo. Predmetom vyporiadania sú podľa žalobkyne
nebytový priestor č. XX-X na prízemí domu, súpisné číslo XXX, postaveného na ulici V. Č.. XX S.
G. v celosti, ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 710/10000-in z celku na spoločných častiach

domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné
číslo 511 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 300 m2, vedený Okresným úradom v Košiciach,
katastrálnym odborom, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území
Z. O., v obci Košice - Staré Mesto, v okrese Košice I, peňažné prostriedky titulom nájomného zaprenájom vyššie uvedeného nebytového priestoru za obdobie od októbra 2003 do mája 2012 vo výške
83 200,- eur a motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia. Vec právne posúdil citujúc znenie
§ 143, § 148 ods.1, § 149 ods. 1 až 3, § 150 O. z.. K peňažným prostriedkom titulom nájomného

za prenájom vyššie uvedeného nebytového priestoru č. XX-X na prízemí domu, súpisné číslo XXX
postaveného na ulici V. Č.. XX S. G. za obdobie od októbra 2003 do mája 2012 vo výške 83 200,- eur,
konštatoval, že žalobkyňa súdu nepreukázala, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu existovali tieto peňažné prostriedky vo výške 83 200,- eur v hotovostnej alebo bezhotovostnej
forme (napr. na účte žalovaného v banke). Ak uvedené žalobkyňa tvrdí, tak bolo na nej, aby k tomu

navrhla zodpovedajúce dôkazy - aby označila peňažný ústav a číslo účtu. To však neučinila, teda sa jej
nepodarilo jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že by predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva mali byť aj peňažné prostriedky vo výške 83 200,- eur. Z výpovede
žalovaného a svedkov mal za preukázané, že nájomné za nájom vyššie uvedeného nebytového
priestoru použil žalovaný za trvania manželstva v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka na
prevádzku tohto nebytového priestoru, jeho prípadné opravy (teda na náklady spojené s užívaním a

udržiavaním tohto nebytového priestoru v bezpodielovom spoluvlastníctve), ako aj na bežnú spotrebu.
V tejto časti prihliadol na skutočnosť, že strany sporu spolu nežili v spoločnej domácnosti už krátko po
uzavretí manželstva 3.8.2002, pričom od začiatku roka 2004 sa de facto rozišli (spolu nežili), žalobkyňa
sa odsťahovala do Nemeckej spolkovej republiky, pričom predmetný nebytový priestor nadobudli
27.6.2003. Keďže podľa názoru súdu boli peňažné prostriedky titulom nájmu predmetného nebytového

priestoru použité v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda spôsobom, ktorý nezakladá
povinnosť ich nahradiť, súd ich nezahrnul do spoločného majetku strán sporu. K motorovému vozidlu
továrenskej značky Škoda Octavia, konštatoval, že žalovaný v konaní preukázal (svojou výpoveďou
ako aj výpoveďami svedkov), že predmetné motorové vozidlo bolo zničené pri autonehode v roku
2006, t.j. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 5.5.2009 už neexistovalo, teda sa

nemohlo stať predmetom jeho vyporiadania. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovanú disparitu podielov,
teda rozdielnosť podielov bývalých manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu, že výlučne žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie predmetného nebytového priestoru
a z dôvodu nespornej úhrady kúpnej ceny predmetného nebytového priestoru z výlučným prostriedkov
žalovaného, či už požičaných alebo darovaných, konštatoval, že ide o otázku vnosov žalovaného do

bezpodielového spoluvlastníctva strán v spojení s otázkou nerovných podielov pri ich vyporiadaní. Podľa
názoru súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné ako sa každý z manželov v priebehu
manželstvastaralorodinu,spoločnúdomácnosť,čiuspokojovaniespoločnýchpotriebaakosazaslúžilo
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto smere však nemožno považovať za relevantné, čím a
vakejvýškekaždýzmanželovprispelnaobstaraniespoločnéhomajetkuzosvojhooddelenéhomajetku,

bez ohľadu na to, či ho mal už v čase pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo ho získal
napríklad dedením alebo darovaním za trvania manželstva. §150 Občianskeho zákonníka takú situáciu
totiž rieši ustanovením práva manžela požadovať, aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok. Určenie nerovnosti vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva je odlišným právnym inštitútom, než je určenie výšky takzvaného vnosu jedného z

manželov, t.j. určenie sumy, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a výška
ktorej sa potom premietne do sumy určenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto inštitúty
nemožno ani zamieňať ani zmiešavať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo
1821/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.7.2000, sp. zn. 22 Cdo 726/99, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/99, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 4.11.2008, sp. zn.

22 Cdo 3174/2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23.11.2011, sp. zn. 22 Cdo 1280/2011, rozsudok
z 28.11.2012, sp. zn. 22 Cdo 1096/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.10.2001, sp. zn. 22
Cdo 2914/1999. Pri úvahe o disparite podielov súd vychádzal z toho, že žalovaný ako profesionálny
športovec mal príjmy umožňujúce mu nadštandardnú životnú úroveň a nadobudnutie majetku, ktorý je
predmetom vyporiadania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že to bol výlučne žalovaný,

kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie tohto nebytového priestoru, na ktorého kúpu a rekonštrukciu
použil vlastné a požičané peňažné prostriedky, pričom žalobkyňa neprispela žiadnou peňažnou sumou
(skutkové tvrdenie žalobkyne prednesené jej právnym zástupcom na pojednávaní 17.12.2015 týkajúce
sa skutočnosti, že prispela finančne na kúpu tohto nebytového priestoru poprel účinne žalovaný, keď
uviedol,ženaúčtyžalobkyne,kuktorýmmaldispozičnéprávo,vkladalvčasepreduzavretímmanželstva

v rokoch 1999 a 2000 svoje vlastné peňažné prostriedky, ktoré nadobudol z príjmov ako profesionálny
športovec v zahraničí, čo preukázal aj predložením profesionálnych hráčskych zmlúv, pričom tieto
peňažné prostriedky boli spotrebované pred kúpou predmetného nebytového priestoru), ani aktivitou
smerom k nadobudnutiu tohto nebytového priestoru. Do úvahy vzal aj skutočnosť, že strany sporunemali deti a neviedli spoločnú domácnosť, o ktorú by sa prípadne žalobkyňa starala, pričom približne
rok po uzavretí manželstva, teda v roku 2003, medzi nimi začali vznikať nezhody, ktoré vyústili do
ich rozchodu začiatkom roka 2004, odkedy sa strany sporu nestretávali (žalobkyňa odišla bývať do

Nemeckej spolkovej republiky). Z uvedeného je nesporné, že predmetný nebytový priestor udržiaval
výlučne žalovaný. Má teda za to, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre odklon od princípu
rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prospech žalovaného,
pričom rozhodol, že predmetný nebytový priestor prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného a to
bez toho, aby bol tento povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu finančnú sumu.

4.Krajský súd uznesením sp. zn. 5Co/228/2017, vrátil vec súdu prvej inštancie s uloženou povinnosťou
doplniť dopĺňacím rozsudkom výrok týkajúci sa vyporiadacieho podielu BSM, ktorý vyplynul z
odôvodnenia rozhodnutia a rozhodnúť o trovách konania.
5.V dopĺňacom rozsudku súd v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že to bol výlučne žalovaný, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie tohto nebytového priestoru,
na ktorého kúpu a rekonštrukciu použil vlastné a požičané peňažné prostriedky, pričom žalobkyňa

neprispela žiadnou peňažnou sumou (skutkové tvrdenie žalobkyne prednesené jej právnym zástupcom
na pojednávaní 17.12.2015 týkajúce sa skutočnosti, že prispela finančne na kúpu tohto nebytového
priestoru poprel účinne žalovaný, keď uviedol, že na účty žalobkyne, ku ktorým mal dispozičné právo,
vkladal v čase pred uzavretím manželstva v rokoch 1999 a 2000 svoje vlastné peňažné prostriedky,
ktoré nadobudol z príjmov ako profesionálny športovec v zahraničí, čo preukázal aj predložením

profesionálnych hráčskych zmlúv, pričom tieto peňažné prostriedky boli spotrebované pred kúpou
predmetného nebytového priestoru), ani aktivitou smerom k nadobudnutiu tohto nebytového priestoru.
Do úvahy vzal aj skutočnosť, že strany sporu nemali deti a neviedli spoločnú domácnosť, o ktorú by
sa prípadne žalobkyňa starala, pričom približne rok po uzavretí manželstva, teda v roku 2003, medzi
nimi začali vznikať nezhody, ktoré vyústili do ich rozchodu začiatkom roka 2004, odkedy sa strany

sporu nestretávali (žalobkyňa odišla bývať do Nemeckej spolkovej republiky). Z uvedeného je nesporné,
že predmetný nebytový priestor udržiaval výlučne žalovaný a teda v prejednávanej veci sú splnené
podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v prospech žalovaného, pričom rozhodol, že predmetný nebytový priestor prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovaného a to bez toho, aby bol tento povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie

podielu finančnú sumu. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opierajúcim sa o rozhodnutie
NS ČR z 31.10.2007 sp. zn. 22 Cdo 1725/2006 doplnil dopĺňacím rozsudkom výrok II. týkajúci sa
vyporiadacieho podielu BSM, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 37C/108/2012-137 z
31.10.2016, podľa ktorého súd rozhodol, že predmetný nebytový priestor prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného a to bez toho, aby bol tento povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu

finančnú sumu, teda rozhodol, že II. žalovaný nie je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni
žiadnu sumu. Citujúc znenie § 255 ods.1,2, § 262 ods.2, § 255 ods.1 CSP priznal žalovanému, ktorý bol
v konaní plne úspešný, proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
6.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie, alternatívne zmenil a návrhu vyhovel

a žiadala priznať náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila podľa §365 ods.1 CSP písm. b/, d/, e/,
f/, g/ a h/. Má za to, že v prejednávanej veci bolo konanie pred súdom prvého „stupňa“ postihnuté
vadami uvedenými v § 365 ods.1 CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces v tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho posúdenia. Má za to, že súd nepostupoval v zmysle CSP, preto výrok rozsudku je
neurčitý, nevykonateľný a nemá oporu v zákone. Návrhom z 18.4.2012 sa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri čom v svojich dôvodoch uviedla rozsah majetku, ktorý
počas manželstva nadobudli. Okrem nehnuteľnej veci nadobudli aj motorové vozidlo škoda Octavia

a v rámci prenájmu nebytového priestoru bola v rámci BSM vyporiadaná aj čiastka za nájom, ktorej
hodnota predstavovala 212 170 €. Súd v napadnutom rozhodnutí vyporiadal len nehnuteľnosť zapísanú
na LV XXXXX k. ú. Z. O. v obci Košice - Staré Mesto tak, že ho prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Ostatnú časť súd nevyporiadal, len skonštatoval, že motorové vozidlo značky škoda
Octavia bolo zničené pri autonehode v r. 2006, v čase zániku BSM, teda 5.5.2009 už motorové

vozidlo neexistovalo. Súd pochybil, keď nezobral do úvahy zostatkovú hodnotu, resp. hodnotu, ktorá
bola vyplatená poisťovňou pre žalovaného do celkovej masy BSM. Súdu predložila zmluvy o nájme
uzatvorené 22.8.2003 s O.. L. U., podľa ktorej nájomníčka za prenajaté nebytové priestory platila
mesačne30000Sk.Zmluvaonájmebolauzatvorenánadobuneurčitú.Tútozmluvuonájmenebytovýchpriestorov č. 01/2003 z 22.8.2003 podpísali obidvaja účastníci tohto sporového konania. Žalovaný na
pojednávaní predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2003 uzavretú taktiež 22.8.2003,
avšak prenajímateľ bol len žalovaný a nájomníčkou bola O.. U.. Súd sa s týmito dôkazmi náležitým

spôsobom nevyporiadal, resp. vyporiadal sa tak, že uveril len strane žalovaného, že zmluvu o nájme
pod tým istým číslom a rovnakého dňa uzatvoril len on ako vlastník nehnuteľnosti. Ja navrhovateľka
som súdu predložila aj dôkazy o úhrade nájomného po dobu nájmu, ktoré súd vyhodnotil v prospech
žalovaného.Súdsanevyporiadalspredloženýmidôkazmi,ktorépredložilanapodporusvojichtvrdeníže
nakúpupredmetnejnehnuteľnostisapoužilijejfinančnéprostriedky,ktorébolivloženéHypoVereinsbank

Slovakia. K tomuto účtu mal plnú moc na disponovanie žalovaný a finančné prostriedky vo výške 275
000 Sk použil na zakúpenie predmetnej nehnuteľnosti. Súd sa nevyporiadal po právnej stránske s
výpoveďou žalovaného, ktorý prehlásil, že finančné prostriedky, ktoré získal za prenájom nebytového
priestoru použil na starostlivosť o nehnuteľnosť, platil dane, platil dlh a použil ich aj na živobytie.
Z uvedeného je zrejmé, že finan. prostriedky, ktoré patrili im obom, boli použité na starostlivosť o
nehnuteľnosť, teda na jej prípadnú rekonštrukciu a zhodnotenie tejto nehnuteľnosti. Má za to, že

súd sa náležitým spôsobom nevyporiadal ani s výpoveďou svedka L.. M. N., ktorý bez proti podpisu
mal zapožičať finančné prostriedky žalovanému vo výške 1 000 000 Sk, pri čom nevedel ani presne
uviesť, v ktorom mesiaci a kedy mu boli prvé splátky vrátené zo strany žalovaného. Má za to, že
súd jednostranne vyhodnotil túto výpoveď svedka v prospech žalovaného bez náležitého právneho
zdôvodnenia. Z výpovede samotného žalovaného ako aj samotných dôkazov vyplýva, že pracoval v

zahraničí a jeho príjem bol nadštandardný, teda v priemere ročne, resp. za sezónu bol 55 000 € (dôkaz
Club Esportiu Mediterrani, kde za sezónu 2001/2003 mal príjem 55 000 DM a za sezónu 2002/2003
60 000 DM). Okrem jeho príjmu mali aj svoje finančné prostriedky, ktoré súdu predložila, a ktoré boli
použité zo strany žalovaného na zakúpenie nehnuteľnosti. Súd sa taktiež nevyporiadal ani s ďalším
dôkazom, a to nájomnou zmluvou nebytových priestorov zo dňa 22.2.2007 medzi žalovaným ako

prenajímateľom a nájomcom Castellani & Tempesta s.r.o., Košice, podľa ktorej nájom bol dohodnutý
na sumu 16 500 Sk. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov ak v konaní o vyporiadanie BSM
ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie
preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada,

že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako
tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo
z jeho oddeleného majetku (uznesenie KS Nitra sp.zn. 25Co 5/2007). Rovnako aj v zmysle R NS
ČR sp. zn. 22Cdo 1725/2006 vyplýva, že ak nejde o prípad, keď by rozhodnutím súdu mal každý
z účastníkov dostať také aktíva a pasíva, aby čistá hodnota im prikázaného majetku bola rovnaká,

je povinnosťou súdu, ak má vyčerpať predmet konania aby samostatným výrokom rozhodol o tzv.
vyporiadacom podiele, presnejšie o sume, ktorú je jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému
tak, aby každý z nich za predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov, dostal súhrne rovnakú hodnotu. Aj v
prípade ak by z rozdelenia majetku vyplynulo, že si účastníci na vyrovnanie nemajú nič platiť, nemal by
to súd opomenúť vysloviť vo výrokovej časti rozsudku samostatným výrokom. V prejednávanej veci súd

opomenul, resp. doslova odignoroval v potrebne vyslovenom výroku o vyporiadacom podiele rozhodnúť
o sume z nehnuteľnosti nepochybne patriacej do BSM, ktorá je zapísaná na LV XXXXX k. ú. G.L. - Z. O. a
to i napriek tomu, že táto nehnuteľná vec v čase vyporiadania BSM má trhovú hodnotu, ktorú súd v ničom
nezisťoval a neustálil. Napadnuté rozhodnutie súd neodôvodnil v zmysle zákonných ustanovení, len s
poukazom na rozhodnutie NS Českej republiky. Podľa konštantnej judikatúry ako aj podľa Ústavného

súdu je zvýraznené, že súčasťou práv na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takémuto uplatneniu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva, ktorý uviedol, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodenie súdneho

rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na
konkrétnyprípad.Pretojeprávneneakceptovateľnéodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaspoukazom
na rozhodnutia NS ČR. Nesprávny je aj právny záver napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd poukázal,
že pri úvahe o disparite podielov vychádzal z toho, že výlučne žalovaný bol ten, kto sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie nebytového priestoru, pri čom ona neprispela žiadnou peňažnou sumou.

Rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spočíva aj v nesprávnom zhodnotení dôkazov, kde na
jednej strane súd poukazuje, že žalovaný na kúpu nehnuteľností si zapožičal finan. prostriedky, avšak
v závere napadnutého rozhodnutia konštatuje, že mal vlastné peňažné prostriedky, ktoré nadobudol
z príjmov ako profesionálny športovec v zahraničí. Taktiež nesprávne právne zhodnotil spoločnúdomácnosť ktorú vyhodnotil tak, že odišla bývať do Nemeckej spolkovej republiky, a z tohto dôvodu
vyvodil záver, že predmetný nebytový priestor udržiaval žalovaný. S takýmto zhodnotením dôkazu
nemožno súhlasiť, pretože fakticky spolu žili do r. 2009 a na udržiavaní nebytového priestoru sa

podieľala aj ona tým, že nájom, ktorý by jej prináležal, bol použitý na zhodnotenie tejto nehnuteľnosti.
V neposlednom rade táto nehnuteľnosť bola prenajímaná a žiadne rekonštrukčné práce ani údržbu
nehnuteľnosti nebolo potrebné vynakladať. Finančné prostriedky získané z nájmu sú predmetom BSM.
Prvostupňový súd nesprávny právnym posúdením ako aj nesprávny zhodnotením dôkazov dospel k
nezákonnému rozhodnutiu, ktoré je potrebné považovať za arbitrárne a ústavne neudržateľné.

7.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na uplatnené odvolacie dôvody a uviedol,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní, pričom zároveň odmieta, že by v konaní pred
súdom prvej inštancie znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej procesné práva. Poukázal na skutočnosť,
že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že výlučne on sa pričinil a nadobudnutie vecí patriacich do
BSM manželov ako aj to, že tento sa ako jediný staral o ich následnú prevádzku a údržbu. V konaní
sa zároveň vykonaným dokazovaním preukázalo, že skutočné spolužitie manželov trvalo veľmi krátku

dobu a aj počas nej nemalo charakter obvyklého manželského spolužitia. Vzhľadom na vyššie uvedené
preukázané skutočnosti by akýkoľvek priznaný nárok na vyplatenie vyporiadacieho podielu žalobkyni
bolo voči nemu nespravodlivé a odporovalo by dobrým mravom. Vzhľadom „k tomu“, že súd vo veci
úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8.Voči dopĺňaciemu rozsudku žalobkyňa podala včas odvolanie (č. l. 178 - 179), v ktorom navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Má zato, že súd prvej
inštancie i doplňujúcim rozsudkom v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu Košice
z 24.1.2018 sp.zn. 5Co 228/2017-162 nepostupoval v zmysle zásad občianskeho hmotného práva pri

vyporiadaní BSM v tom, že žalovaný nie je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni žiadnu
sumu a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odvolanie
odôvodnila podľa § 365 ods.1 CSP písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/. Má za to, že v prejednávanej veci bolo
konanie pred sudom prvej inštancie postihnuté vadami uvedenými v § 365 ods.1 CSP tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia. Má za to, že súd nepostupoval v zmysle
CSP, preto výrok, rozsudku je neurčitý, nevykonateľný a nemá oporu v zákone. Ďalej uviedla, že má za

to, že súd nevychádzal zo základných princípov CSP, a to z článku 2, podľa ktorého ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne tak, každý má pravo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Súd
nepostupoval ani v zmysle článku 11, kde pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá,
že každá fyzická osoba, konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku zo súdom zmysel a účel konania

ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem, obsiahnutých, v tomto zákone. Súd pri rozhodovaní berie
do úvahy len skutočnosti, ktorá vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe
alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd poukázal len na
intencie rozhodnutia Krajského súdu Košice, zároveň poukázal v bode 6 napadnutého rozhodnutia na
vykonané dokazovanie, v ktorom poukazuje na § 150 OZ, ktorý nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť

podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadnuc na to. ako sa každý z manželov zaslúži)
o nadobudnutie a udržanie určitej veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa
o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu
uložil aby druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov
zaplatiť určitú finančnú sumu. Poukázal, že bol to práve žalovaný, ktorý sa mal väčšou mierou pričiniť

o nadobudnutie BSM, poukázal, že žalovaný platil na účty žalobkyne ešte pred uzavretím manželstva
vlastné peňažné prostriedky, ktoré však neboli použité na kúpu predmetného nebytového priestoru
a ani aktivitou nesmerovali k nadobudnutiu tohto nebytového priestoru. Uviedol, že bolo preukázané,
že predmetný nebytový priestor udržiaval výlučne žalovaný. S takýmto rozhodnutím a odôvodnenímnemožno súhlasiť, nakoľko dôkazy, ktoré boli produkované počas celého pojednávania, jednoznačne
preukazovali, že bola som to aj ona, ktorá sa zaslúžila o nadobudnutie BSM. Pokiaľ ide o disparitu
podielov účastníkov na vyporiadavanom BSM podľa § 150 ods.1 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza

z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Podľa citovaného ustanovenia 3 a 4 vety OZ princíp rovnosti
podielov môže byť modifikovaný dohodou manželov o vyporiadaní BSM. alebo súdom v rámci súdneho
vyporiadania. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov, disparita podielov, je výnimočný a musí byť

odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Súdna prax v prvom rade pripúšťa, aby disparita podielov bola
vyjadrená zlomkom, či percentom pri samotnom určení výšky podielov manželov na vyporiadavanom
BSM. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo samotného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný
nemal žiadne dlhy voči tretím osobám, preto nie je zrejmé, na akom právnom základe súd rozhodol
v zmysle § 150 OZ bez povinnosti vyplatiť ju, akoukoľvek finančnou sumou. Nie je pravdou, aby
predmetný nebytový priestor udržiaval výlučne žalovaný, pretože tento z tohto nebytového priestoru

požíval úžitky (nájom), ktorý jej v žiadnej polovici nezasielal. Tieto finančné prostriedky by vkladala
na udržanie nebytového priestoru, ktorý síce za trvania manželstva nepotreboval žiadnu rekonštrukciu
ani obnovu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že finančné prostriedky mal nadobudnúť od svojich rodičov, táto
čiastka nebola ničím preukázaná, nakoľko rodičia nežiadali späť vrátiť tieto finančné prostriedky ani
prostredníctvom výzvy ani prostredníctvom súdu. Možno preto mať zato, že súd prvej inštancie sa

nedostatočne vyporiadal s mojimi námietkami, ktoré som počas konania prezentovala. V zmysle § 143
OZ súd môže vyporiadať v konaní o vyporiadanie BSM len majetok, ktorý do BSM patrí. Doterajšia
judikatúra súdov dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom
BSM. V stanovisku R 42/72 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí veci z prostriedkov patriacich
jednak do BSM Jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú

predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Predmetom vyporiadania BSM
je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. V širšom zmysle to
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žiadne dlhy ani pohľadávky za trvania manželstva
strán sporu nevznikli. Podľa Zákona o rodine muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké

povinnosti. Odklon od rovnosti podielov nie je daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale len takým,
ktoré sa významne premieta do spoločného majetku manželov. Má zato, že neboli splnené podmienky
na disparitu podielov vyporiadania BSM v prospech žalovaného. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne predpisy. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy, možno rozdeliť
v zásade na tri skupiny, a to negatívne okolnosti v manželstve (napr. ak jeden z manželov požíva
návykové látky, gamblérstvo, alkoholizmus, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné

konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, prípadne domáce násilie atď.). Princíp
zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ niektorý z manželov sa mimoriadne zaslúži o získanie
spoločného majetku, ktoré by malo byť predmetom vyporiadania BSM. K tomuto uviedla, že aj z
výpovede žalovaného a svedkov jednoznačne vyplýva, že nájomné za nebytový priestor, ktorý mal byť
vyplácaný v polovici aj jej, bol použitý za trvania manželstva na prevádzku tohto nebytového priestoru,

jeho prípadne opravy, ako aj na bežnú spotrebu. Z uvedeného má zato, že zásluhovosť na udržaní
majetku mali obaja, a to titulom nájomného. Mám zato, že súd prvej inštancie taktiež nepostupoval v
súlade s § 257 CSP pokiaľ vo výroku III. napadnutého rozsudku priznal žalovanému proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Použitie vyššie citovaného § 257 CSP znamená odchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na

toho, kto by inak mal právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy,
keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak
z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, zavedením moderačného a absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický,

aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov
konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípadeišlo výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd je povinný v rámci rozhodovania o
náhrade trov konania skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení
povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. z n. 1. US

401/2006). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v' rozhodnutí aj náležíte odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán konania.
Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k úplatnému práva na súde a
ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania, prípadne jej zníženie musí zodpovedal zvláštnym

okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Do úvahy
treba zobrať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v
konaní. Má zato, že súd prvej inštancie v ničom neskúmal možnosť uplatnenia § 257 CSP, iba stroho v
bodoch 8 a nasl. napadnutého rozsudku uviedol paragrafové znenia § 255 CSP a nasl.
9.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 182) a poukázal na skutočnosť, že vykonaným

dokazovaním sa preukázalo, že výlučne žalovaný sa pričinil a nadobudnutie vecí patriacich do BSM
manželov ako aj to, že tento sa ako jediný staral o ich následnú prevádzku a údržbu. V konaní sa
zároveň vykonaným dokazovaním preukázalo, že skutočné spolužitie manželov trvalo veľmi krátku
dobu a aj počas nej nemalo charakter obvyklého manželského spolužitia. Vzhľadom na vyššie uvedené
preukázané skutočnosti by akýkoľvek priznaný nárok na vyplatenie vyporiadacieho podielu žalobcovi

bolo voči žalovanému nespravodlivé a odporovalo by dobrým mravom. Vzhľadom „k tomu“, že súd vo
veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil, žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie proti rozsudku ako aj dopĺňaciemu rozsudku, v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
na čom nič nemení ani podané odvolanie.

11.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

12.Obsahprávanaspravodlivýproces(righttofairtrial)jepomerneširoký(právonaprístupksúdu,právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
13.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť hotak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

15.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/184/2010).
16.Rovnako v tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti právny názor opakovane vyjadrený tak v
rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ako aj v rozhodnutiach

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (nález Ústavného súdu III
ÚS 469/2014, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil
III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B).

17.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala
vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
18.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1

CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou

konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..19.Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený
odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
20.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
21.Žalobkyňavodvolaníneoznačuježiadendôkaz,ktorýnavrhovalaužvkonanínasúdeprvejinštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

22.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
23.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
24.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v
súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a

dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti
a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom
uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého
stupňa) a v danej veci sú právne významné.

25.Žalobkyňa žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a ktoré nastali po vydaní rozhodnutia neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
26.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súduprvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
27.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
28.V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov,

ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 O. z.). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods.1 O. z.). Pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť,

čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 O. z.).
29.Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R

49/1993 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ
nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Pri nadobudnutí
vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa
takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM.
Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala,

ale i to, v akom stave vtedy bola napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tento
stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa
všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien vecí cenám platným v dobe, kedy sa vykonáva
vyporiadanie (R 42/1972).
30.K námietkam žalobkyne uvádzaným v odvolaní odvolací súd udáva, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že strany spory uzatvorili manželstvo 3.8.2002, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
40C/186/2007 z 19.2.2009, právoplatným z 5.5.2009. Približne rok po svadbe už nežili v spoločnej
domácnosti a žalobkyňa sa odsťahovala do Nemecka. Z listu vlastníctva č. XXXXX (č. l.5) je zrejmé, že
vlastníkmi priestorov č. XX - X, vo vchode č. XX na prízemí meštianskeho domu v Košiciach, na ulici V.
XX, Z.. Č.. XXX, postavený na parc. č. 511, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, sú strany sporu

v podiele 1/1, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou V-1643/03, teda počas trvania manželstva. Žalobkyňa
v čase kúpy už bola v Nemecku, kde žila, kúpnu zmluvu za žalobkyňu podpisoval žalovaný. Námietka
žalobkyne, že súd nevyporiadal všetok majetok patriaci do BSM je nedôvodná, lebo súd jednoznačne
určil masu majetku patriaceho do BSM a túto masu vyporiadal a dopĺňacím rozsudkom určil vyrovnávací
podiel.

31.Správne a výstižne v bode 16 rozsudku, súd vyhodnotil návrh žalobkyne týkajúci sa finančných
prostriedkov získaných za prenájom nebytových priestorov s poukazom na § 144 O. z., ako aj v bode 17.
správne do masy BSM nezahrnul motorové vozidlo. Námietka žalobkyne, že súd mal zahrnúť finančné
prostriedky, ktoré žalovaný obdŕžal od poisťovne za motorové vozidlo je nedôvodná, lebo žalobkyňa
nepreukázala, že tieto v čase zániku BSM existovali. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že

veci patriace do BSM vymedzené v § 143 O. z. musia ku dňu zániku BSM reálne existovať, teda nemajú
byť spotrebované v priebehu trvania BSM, ako tomu nastalo v prípade finančných prostriedkov za nájom
a zničené motorové vozidlo.32.Žalovaný tvrdil, že nebytový priestor kúpil zo svojich výlučných prostriedkov (cca 300 000 Sk
mal nasporené, hral vodné pólo ako profesionálny hráč), zrekonštruoval z vlastných prostriedkov a
vykonával starostlivosť. Tvrdenia, že nehnuteľnosť kupoval v časti z vlastných finančných prostriedkov

(výpoveď žalovaného na pojednávaní 21.3.2013 a 21.11.2013), ktoré získal počas svojej činnosti ako
profesionálny hráč, preukázal pracovnými zmluvami (č. l. 97 - 102) a v časti, že ju kupoval z požičaných
finančných prostriedkov, preukázal výpoveďami svedkov L.. M. N., ktorý mu požičal 1 000 000 Sk (č. l.
115) a S. D., ktorý mu požičal cca 500 000,- Sk (č. l. 116). Žalobkyňa tieto tvrdenia nijako nevyvrátila,
ani nespochybnila. Naopak skutočnosť, že žalobkyňa žiadnymi finančnými prostriedkami sa nepričinila

o kúpu nehnuteľnosti (vyplynula z výpovede žalovaného na pojednávaní z 21.11.2013) žalovaný potvrdil
svojou výpoveďou na pojednávaní 17.3.2016 (č. l. 117), keď pracovnými zmluvami a preukázal, že v
roku 2000 vložil na účet žalobkyne vlastné finančné prostriedky. Žalobkyňa hodnoverným spôsobom
nepreukázala, odkiaľ mohla mať finančné prostriedky, nepreukázala žiadnym dôkazom, že by pracovala,
aký príjem dosahovala, resp. akým spôsobom alebo z akých zdrojov tieto prostriedky získala. Žalovaný
tvrdil, že žalobkyňa do manželstva nikdy s ničím neprispela, počas trvania manželstva nebola nikde

zamestnaná. Na pojednávaní 17.12.2015 bol prečítaný mail zaslaný žalobkyňou, v ktorom uviedla, že
peniaze šetrili spoločne so žalovaným, čo žalovaný poprel, a odôvodnil to tým, že žalobkyňa nemala
finančné prostriedky, lebo nikde nepracovala. Žalobkyňa nepreukázala opak.
33.Súd vyporiadanie majetkového podielu odôvodnil v bode 18, 19, 23 a 24 rozsudku a dopĺňacím
rozsudkom. Odvolací súd sa plne s týmto odôvodnením stotožňuje a zastáva rovnaký názor, že v

prejednávanom spore je dôvodné odkloniť sa od zásady rovnosti podielov manželov (§ 150 O. z.).
34.Tento odklon je založený na viacerých okolnostiach, ktoré odôvodňujú jeho použitie.
35.Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
36.Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou
pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké
(princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným
pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie

a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.
37.Podľa názoru odvolacieho súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné, ako sa každý z
manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných
potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
38.Pre určenie disparity podielov je teda v prvom rade podstatná tá skutočnosť, že žalobkyňa sa

nestarala o spoločnú domácnosť, pričom sa starať mohla, žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré jej v tom bránili. Ďalším dôvodom pre použitie disparity je, že finančný prínos na
zabezpečenie spoločnej veci je výlučne získaný zásluhou žalovaného, z jeho nadštandardných príjmov
získaných ako profesionálny športovec. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalobkyňa sa nestala o
rodinu, približne po roku manželstva opustila spoločnú domácnosť, neuviedla žiaden relevantný dôvod,

prečo nepracovala, neprispievala na chod a udržanie spoločnej domácnosti, nepreukázala žiaden
záujem o ňu, o starostlivosť a udržanie spoločného majetku. Žalobkyňa tvrdila, že na udržanie majetku
prispievala polovicou nájmu, ktorý jej z tejto nehnuteľnosti patril, ale na tomto mieste sa žiada poukázať
na to, že prijem z nájmu žiada vyporiadať ako majetok patriaci do BSM, preto možno bez akýchkoľvek
pochýb uzavrieť, že výlučne žalobca sa pričinil o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, jeho

zveľaďovanie a udržanie.
39.Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva na záverečné vyrovnanie medzi manželmi je dôvodné a vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd správne určil aj výšku vyporiadavacieho podielu a žalobkyni žiadnu sumu na vyrovnanie
nepriznal.

40.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
41.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.42.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
43.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44.Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v
plnom rozsahu.
45.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.