Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/383/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517218017
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517218017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek

senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, proti žalovanému: R. P., K.. XX.X.XXXX, O. B. Š., K. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 685,14
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.
13Csp/357/2017- 45 zo dňa 21.5.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 446,70 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví rozhodol týmito výrokmi:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 685,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 685,14 EUR

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2014 až do zaplatenia, titulom dlhu z poskytnutej
pôžičky. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130
so žalovaným uzavreli dňa 26.03.2014 Zmluvu o pôžičke evid.č. XXXXXXX, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej výške 600 EUR. Ročná úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 32,00 % ročne, RPMN vo výške 32,00%, termín konečnej splatnosti 03/2015. Žalovaný sa
zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 59,61 EUR a to až do celkovej

sumy vo výške 695,16 EUR. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil ani len čiastočne. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo
dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok jednorázovo a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.10.2014. Následne právny predchodca
žalobcuzmluvouzodňa20.11.2017pohľadávkuvočižalovanémupostúpilžalobcovi.Pohľadávkakudňu
postúpenia predstavovala sumu 685,14 EUR. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497

a § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka a žalobe vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
zmluvný vzťah, pričom žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, preto ho zaviazal na zaplatenie
sumy 685,14 EUR. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný. Otázku premlčania posúdil s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že

nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože k zosplatneniu celého dlhu došlo listom zo dňa 29.10.2014 ,
čím začala plynúť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba a to odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky t.j. od 20.10.2014. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 17.08.2017, nárok bol
uplatnený včas, pred uplynutím premlčacej doby.

3. Nárok žalobcu na úroky z omeškania súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platnom do 01.02.2013. Uzavrel, že žalovaný bol v
omeškaní s plnením, preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, s odôvodnením, že pri zosplatnení pôžičky postupom podľa

ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale
v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Keďže jednotlivé splátky
boli podľa zmluvy splatné do 20. dňa mesiaca, splátky za mesiac apríl, máj, jún a júl 2014 pokladal za
premlčané. Taktiež namietal, že mu neboli doručené výzvy na zaplatenie dlhu, pretože sa už dlhý čas
nezdržiava na svojej adrese. Namietal aj úrok z omeškania za obdobie od r.2014, pretože žalobca mal

možnosť podať žalobu na súd už v roku 2014. Napokon žiadal, aby súd žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania z dôvodu, že ho žalobca nekontaktoval za účelom vyrovnania dlhu.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je (čiastočne) dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.6.2019 o 9,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.6.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 685,14 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania.

10. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.1, 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu v celom rozsahu
nie je premlčaný.

14. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka upravuje premlčanie v prípade, ak zmluvné strany
(veriteľ a dlžník) dohodli plnenie dlhu v splátkach. Ak takáto dohoda existuje, potom môže veriteľ od
dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody
účastníkov. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne.

19. Zároveň však Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci

dlh, potom začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ
využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Ak tak veriteľ neučiní a teda, neuplatní si
svoje právo na zaplatenie dlhu ako celku včas, potom prestane dňom splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky plynúť premlčacia doba pre celý dlh a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky a

to pre každú samostatne.

20. V posudzovanej veci nebolo sporné a aj súd prvej inštancie po skutkovej stránke ustálil, že právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník si dojednali v zmluve plnenie dlhu v 12-tich
splátkach, splatných vždy k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2014. Taktiež

nebolosporné,žezmluvnéstranysidojednalimožnosťzosplatneniaceléhodlhupreprípadnezaplatenia
niektorej zo splátok podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Rovnako nebolo sporné, že uplatnený
nárok pozostáva zo šiestich splátok, splatných do zosplatnenia celého dlhu (t.j. splátky za mesiace apríl
až september 2014 spolu vo výške 357,66 EUR), ako aj zostatku úverovej istiny resp. zosplatnenej
istiny pôžičky vo výške 327,48 EUR, spolu vo výške 685,14 EUR, ďalej, že žalovaný nezaplatil ani jednu

splátku, ako aj, že veriteľ využil svoje právo zosplatniť celý dlh podľa ust. § 565 s účinkami k 19.10.2014.

21.Vychádzajúcztaktoustálenéhoskutkovéhostavuodvolacísúdkonštatoval,žehocižalovanýnesplnil
už prvú splátku, splatnú dňa 20.4.2014, veriteľ nevyužil svoje právo zosplatniť celý úver včas, t.j. dosplatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá nastala dňa 20.5.2014. Toto právo nevyužil včas ani po
tom, čo žalovaný nezaplatil druhú splátku, splatnú dňa 20.5.2014 (využiť ho mohol do 20.6.2014), tretiu
splátku, splatnú dňa 20.6.2014 (využiť ho mohol do 20.7.2014) a štvrtú splátku, splatnú do 20.7.2014

(využiť ho mohol do 20.8.2014). Pre každú z týchto štyroch splátok teda nepochybne začala plynúť
samostatná trojročná premlčacia doba.

22. Začiatok premlčacej doby sa podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa splatnosti
(zročnosti) týchto jednotlivých splátok. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie splátky vo

výške 59,61 EUR, splatnej dňa 20.4.2014, preto začala plynúť dňa 21.4.2014 a uplynula dňa 21.4.2017,
premlčaciadobanauplatnenienárokunazaplateniesplátkyvovýške59,61EUR,splatnejdňa20.5.2014
začala plynúť dňa 21.5.2014 a uplynula dňa 21.5.2017, premlčacia doba na uplatnenie nároku na
zaplatenie splátky vo výške 59,61 EUR, splatnej dňa 20.6.2014 začala plynúť dňa 21.6.2014 a uplynula
dňa 21.6.2017 a premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie splátky vo výške 59,61 EUR,
splatnej dňa 20.7.2014 začala plynúť dňa 21.7.2014 a uplynula dňa 21.7.2017.

23. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 17.8.2017, odvolací súd uzavrel, že nárok žalobcu v časti o
zaplatenie prvých štyroch splátok (apríl až júl 2014) bol uplatnený neskoro, po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný sa teda dôvodne dovolal premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy spolu vo výške 238,44
EUR (t.j. 59,61 EUR x 4 splátky) a teda, premlčané právo žalobcovi nemožno priznať.

24. Ak teda súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie celého nároku, uplatneného
žalobou začala plynúť až odo dňa zročnosti poslednej nesplnenej splátky, t.j. od 20.10.2014, a preto
nárok nepokladal sčasti za premlčaný, nesprávne aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia na
zistený skutkový stav, resp. ich nesprávne interpretoval.

25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že mu neboli doručené výzvy na zaplatenie dlhu, pretože sa už
dlhší čas nezdržiava na svojej adrese, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemá na posúdenie
veci vplyv a na viac, žalovaný vytýka veriteľovi to, čo svojim správaním zavinil sám žalovaný. Ako je
zrejmé z obsahu zmluvy o pôžičke, žalovaný žiadal, aby mu veriteľ zasielal korešpondenciu na ním

uvedenú adresu Seňa 521, čo veriteľ aj učinil. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by bol veriteľovi
oznámil zmenu korešpondenčnej adresy. Napokon, ako to vyplýva z článku IX. bodu 15.2. zmluvy, veriteľ
doručuje klientovi písomnosti na adresu ním uvedenú v zmluve alebo ním neskôr oznámenú.

26. Čo sa týka príslušenstva uplatnenej pohľadávky, žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania

vo výške 9,05 % ročne od 30.10.2014 až do zaplatenia.

27. Žalovaný v odvolaní namietal dôvodnosť t.j. základ nároku žalobcu na úroky z omeškania.

28. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Úroky z omeškania predstavujú zákonom upravenú sankciu, ktorá postihuje dlžníka, ktorý sa

dostane do omeškania so splnením dlhu. Momentom omeškania s plnením dlhu vzniká veriteľovi právo
na úroky z omeškania. Táto sankcia nastupuje automaticky, na základe zákona a teda, nie je potrebné,
aby bol tento nárok upravený zmluvne.

30. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný porušil platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal

zmluvou, pretože dojednané splátky úveru nezaplatil riadne a včas. Žalobcovi preto nepochybne vzniklo
právo na úroky z omeškania. Doba, od ktorej veriteľovi patria úroky z omeškania, sa odvíja od splatnosti
dlhu. V danej veci priznaný (dôvodne uplatnený) nárok pozostáva z dvoch splátok, ktoré boli splatné ešte
pred zosplatnením celého dlhu (dňa 20.8.2014 a dňa 20.9.2014) a zo zvyšku zosplatnenej istiny pôžičky
vo výške 327,48 EUR, ktorá bola splatná vyhlásením okamžitej splatnosti dňa 19.10.2014. Celý priznaný

nárok spolu vo výške 446,70 EUR bol teda splatný dňa 19.10.2014 a nasledujúcim dňom (20.10.2014)
sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tohto dlhu. Keďže žalobca si úroky z omeškania uplatnil
až od neskoršieho dňa - od 30.10.2014, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobcovi priznal úroky
z omeškania od uvedeného dňa až do zaplatenia.31. Čo sa týka základu nároku žalobcu na úroky z omeškania, súd prvej inštancie síce správne uzavrel,
že žalobca má právo na úroky z omeškania od uvedeného dňa, avšak nesprávne posúdil výšku

uplatneného úroku z omeškania a teda, vec nesprávne právne posúdil, pretože na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis.

32. Podľa ust. § 10c (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd prvej inštancie výšku úrokov z omeškania právne posúdil podľa znenia nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, čo je v rozpore s prechodným ustanovením
§ 10c citovaného nariadenia, ktoré pre účely posudzovania výšky úrokov z omeškania rozlišuje, kedy

záväzkový vzťah vznikol. Pokiaľ záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013. V danej veci je však zo zmluvy zrejmé, že záväzkový
vzťah vznikol dňa 26.3.2014, preto na vec nemožno aplikovať citované nariadenie v znení účinnom k
31.1.2013, ale neskoršie znenie, účinné od 1.2.2013.

36. Vychádzajúc z ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, základná úroková sadzba
Európskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu(t.j.k30.10.2014)
bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,05 % ročne.

37. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že vo vzťahu k zaväzujúcemu výroku napadnutého
rozsudku neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zrušenie rozsudku, preto rozsudok
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 446,70 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie
sumy 238,44 EUR a úrokov z omeškania žalobu zamietol.

38. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V prejednávanom spore bol žalobca úspešný čiastočne, čo do priznanej
istiny vo výške 446,70 EUR s prísl., čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 65,20 %. Neúspech mal

v zamietnutej časti čo do istiny vo výške 238,44 EUR s prísl., čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
34,80 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 30,40 %. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal
žalobcovi proti žalovanému aj nárok na náhradu trov celého konania, t.j. trov konania na súde prvej
inštancie, ako aj trov odvolacieho konania a to v rozsahu 30,40 %, s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ho
žalobca nekontaktoval za účelom vyrovnania dlhu.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.41. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Odvolací súd vo vzťahu k žiadosti žalovaného, aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania
konštatuje, že rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na princípe zodpovednosti za výsledok
sporu a zodpovednosti za zavinenie. Právo na priznanie náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v
konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces. Odchýlku od tohto princípu predstavuje ust.

§ 257 CSP, podľa ktorého len výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania strane, ktorá bola
v spore úspešná.

43.Predpokladomvýnimočnéhopoužitiaustanovenia§257CSPje,abyišlooprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Je odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v

okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný
prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať tá strana, ktorá
je inak povinná zaplatiť náhradu trov konania.

44. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek ,bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane. Vždy musí ísť o
celkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

45. Žalovaný nepoukázal a ani odvolací súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne výnimočné
okolnosti alebo dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu. V predmetnej veci je zrejmé, že žaloba bola podaná
dôvodne. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 600 EUR, ako aj, že žalovaný si riadne
a včas nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, pričom doposiaľ veriteľovi nezaplatil
žiadneplnenie.Žalovanýbolvzmyslezmluvypovinnývrátiťposkytnutýúverspolusodplatounajneskôrv
lehote do 20.3.2015 a po predčasnom zosplatnení celého dlhu v lehote do 29.10.2014. Žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie sumy 685,14 EUR a súd mu časť tohto nároku nepriznal len z dôvodu premlčania.

Je teda nepochybné, že žalobca mal v spore čiastočný úspech a podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP mu
patrí právo na náhradu trov konania proti žalovanému, zodpovedajúce pomeru jeho úspechu v konaní.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.