Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116010371.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým v trestnej veci obžalovaného J. M.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin úverového podvodu podľa §222 ods.1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 23.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. M., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Y.. Y. XX, A.,

je vinný, že

dňa 19.09.2014 v Trnave, vylákal od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. úver vo výške 400 EUR, a to tak, že s
touto uzatvoril zmluvu o úvere č. 202902406 v zmluve sa zaviazal splatiť ho aj s príslušným navýšením

v sume 792 EUR v 12-tich splátkach vo výške mesačnej splátky 66 EUR, pričom v žiadosti o úver č.
202902406 spísanej v Trnave dňa 16.09.2014 uviedol, že pracuje v spoločnosti Johns Manville Slovakia
a.s. s mesačným príjmom 880 EUR a jeho mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške 400 EUR,
pričom bolo zistené, že v uvedenej spoločnosti s uvedeným príjmom v čase prevzatia úveru reálne
pracoval a naďalej pracuje, avšak bolo zistené, že ním uvedená výška jeho mesačných výdavkov v

čase prevzatia úveru nie je pravdivá a v čase žiadosti a prevzatia úveru, boli výdavky J. M. vyššie ako
jeho príjem a pozostávali z výdavkov v prospech spol. F. a.s., P., a.s., W. K. P., a.s., K. N. W. a.s.,
Profi Credit Slovakia s.r.o., Provident Financial s.r.o., mesačnej úhrady výživného, úhrady nájomného
v celkovej sume 1 096,59 EUR, čoho si bol vedomý a mal vedomosť, že na splácanie predmetného
úveru nebude mať dostatok finančných prostriedkov, do dnešného dňa neuhradil žiadnu splátku, čím
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25 spôsobil škodu vo výške 792 EUR,

teda

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,

čím spáchal

prečin úverového podvodu podľa §222 ods.1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa §222 ods.1 Trestného zákona s použitím §36 písm. l), §37 písm. m) Trestného zákona, §38
ods.2 Trestného zákona, §42 ods.1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov.Podľa §48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §287 ods.1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného, aby nahradil poškodenej strane -
spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, škodu vo výške 792 EUR.

Podľa §42 ods.2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste týkajúci sa obžalovaného uvedený v
trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/134/2015 zo dňa 03.12.2015, právoplatného dňa

23.12.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde dňa 23.02.2016 obžalobu 2 Pv
22/16/2207-6 zo dňa 19.02.2016 na obvineného J. M., pre prečin úverového podvodu podľa §222 ods.1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby Okresný súd Trnava vydal v predmetnej trestnej veci dňa 29.02.2016
trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného G.XX.XX.XXXX.a vinným, na skutkovom a právnom základe
uvedenom v obžalobe OkresnejA.túry Trnava zo dňa 19.02.2016. Súd obžalovanému trestným
rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov, pričom výkon trestu podmienečne

odložil, a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovaný bol zaviazaný nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej strane - spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, vo výške 792 EUR.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podala prokurátorka v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil
a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný J. M. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle §257 Trestného poriadku, že nepopiera
spáchanie skutku.

Pred prijatím vyhlásenia súd zisťoval formou otázok, či obžalovaný podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),

f), g) a h) TP :
c) rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu
kladené za vinu,
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin.

Obžalovaný J. M. odpovedal na všetky otázky „áno“.

Okresná prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného v plnom rozsahu, a vzhľadom k
uvedenému, aby sa nevykonávalo dokazovanie v priznanom rozsahu.

Podľa § 257 ods.7 Trestného poriadku, súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného J. M., nar.
XX.XX.XXXX, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava
sp.zn. 2 Pv 22/16/2207 zo dňa 19.02.2016 a zároveň podľa §257 ods.8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu v akom priznal obžalovaný spáchanie skutkov sa nevykoná.

V zmysle vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie len v súvislosti s trestom, oboznámením listinných
dôkazov a to: výpisom z Registra priestupkov, a odpisom z Registra trestov, a správami a posudkami
z miesta bydliska.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že v období od 01.01.2010 do 24.04.2012 sa

dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy, pričom v prvom prípade sa jednalo o priestupokpodľa §22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., a v druhom prípade sa jednalo o priestupok podľa
zákona č.8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp.
zn. 5T/134/2015 zo dňa 03.12.2015 bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa §207 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne
na 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odpovede Sociálnej poisťovne k žiadosti o súčinnosť zo dňa 03.12.2015 súd zistil, že obžalovaný
je v súčasnosti registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava u
zamestnávateľa: Johns Manville Slovakia a.s., IČO: 34126520 od 12.11.1999, a súčasne, že
obžalovaný si nepodal žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, obžalovaný je evidovaný ako
poberateľ nemocenských dávok podľa priloženého potvrdenia, nenachádza sa v evidencii poberateľov
dôchodkovej dávky zo Sociálnej poisťovne, nie je evidovaný ako poberateľ úrazových dávok, ani ako

poberateľ dávok garančného poistenia.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že obžalovaný nie je
a nebol v minulosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá a v minulosti nepoberal dávky v
hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave.

Z odpovede Mestského úradu v Trnave na dožiadanie dňa 02.12.2015 súd zistil identifikačné údaje
obžalovaného, adresu jeho trvalého pobytu, ako aj údaje o rodinných príslušníkoch obžalovaného
(manželka, dcéra).

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava titulom záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedla, že
s poukazom na vyjadrenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku a jeho nasledovné vyjadrenie
k položeným otázkam má za to, že je uznaná vina v zmysle podanej obžaloby. S poukazom na
oboznámené listinné dôkazy, najmä na register trestov navrhuje uložiť obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody podľa §221 ods.1 Trestného zákona, s použitím §36 písm. l), §37 písm. h)

Trestného zákona, a §42 ods.1 Trestného zákona, teda súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, čo je minimálne jeden rok, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhla zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn.
5T/134/2015, oboznámené na hlavnom pojednávaní z registra trestov obžalovaného a ponechala na
zváženie súdu rozhodnutie o náhrade škody.

Obžalovaný titulom záverečnej reči a posledného slova na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho to mrzí,
že takto došlo, a je si vedomý, čo sa stalo. Chcel to uhradiť, ale už nedostal priestor na zaplatenie.
Obžalovaný súčasne uviedol, že žiada o miernejší trest, a je ochotný to vyrovnať. Ďalej uviedol, že je
zamestnaný v súčasnosti v spol. GEIS Slovakia s.r.o., so sídlom v Senci, v logistickom parku pri diaľnici,

kde pracuje na vysokozdvižnom vozíku, pričom jeho mesačný zárobok je okolo 650 EUR.

Podľa §222 ods.1 Trestného zákona kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho
uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu

spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa §36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa §37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa §38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa §42 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa §42 ods.2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie §34 ods.7.

Podľa §48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa §287 ods.1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Po vykonanom dokazovaní, najmä výpoveďou obžalovaného, a jeho vyhlásením o vine, listinnými

dôkazmi, a starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovaného na skutkovom
základe obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko svojím konaním naplnil všetky
objektívne a subjektívne znaky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v obžalobe.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a taktiež aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom spáchaného trestného
činu, a teda musí úmerný k tomuto trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v

ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakvočiďalšímobčanom-potencionálnympáchateľom,vočiktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Páchateľovi za prečin

úverového podvodu podľa §221 ods.1 Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti ako aj skutočnosť, že páchateľ
sa trestnej činnosti dopustil, hoci bol už za trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 5T/134/2015 zo dňa 23.12.2015, pričom trestný čin úverového podvodu spáchal skôr, ako

bol Okresným súdom Nitra odsúdený za iný trestný čin, preto súd uložil obžalovanému trest za oba
spáchané trestné činy. S ohľadom na vyššie uvedené súčasne nebolo možné obžalovanému uložiť
miernejší trest ako mu bol uložený Okresným súdom Nitra v konaní sp. zn. 5T/134/2015. S ohľadom
na charakter spáchaných trestných činov, ktorých sa obžalovaný dopustil a všetky vyššie uvedené
skutočnosti, súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby

trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Súčasne súd rozhodol, vzhľadom na
to, že obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu, že obžalovaného zaradí na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V nadväznosti na uvedené, nakoľko súd uložil súhrnný trest, súčasne zrušil výrok o treste týkajúci
sa obžalovaného uvedený v trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/134/2015 zo dňa

03.12.2015, právoplatného dňa 23.12.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Takto uložený trest považuje súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1
Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Nakoľko súd odsúdil obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uložil obžalovanému v
súlade s §287 ods.1 Trestného poriadku, aby škodu nahradil poškodenej spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
vo výške tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.