Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118215049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: WM

Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798,
právne zastúpená Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany,
IČO: 36 866 598 a JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r .o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany,
IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Y. Č., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š.M. I. L.,
o zaplatenie 4.215,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,68 eur spolu s úrokom vo výške 17,5 % ročne zo
sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 787,70

eur od 26.09.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 26.10.2018 proti žalovanému domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu1.007,68 eur spolu s úrokom
vo výške 17,5 % ročne zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte bola

medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, (ďalej len „SlSp“) a žalovaným uzavretá dňa 25.04.2008 zmluva o kreditnej
karte, na základe ktorej SlSp vydala žalovanému kreditnú kartu typu: VISA Classic elektronická s
celkovým úverovým rámcom 20.000,- Sk a s úrokovou sadzbou 17,5 %. Žalovanému teda SlSp na
základe zmluvy o kreditnej karte poskytla peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Sk, ktoré bol žalovaný
oprávnený čerpať, a to prevodom z účtu alebo výbermi z účtu, pričom tieto úhradami dorovnal do
výšky poskytnutého úverového rámca. Nakoľko žalovaný poskytnutý úverový rámec v celom rozsahu

vyčerpal, pričom následne nerealizoval žiadnu úhradu, t. j. nedorovnal zostatok do výšky poskytnutého
úverového rámca, neplatil úroky a poplatky, dostal sa žalovaný do nepovoleného prečerpania. Nakoľko
žalovaný prekročil výšku poskytnutého úverového rámca, t. j. dostal sa do nepovoleného prečerpania,
toto nepovolené prečerpanie nedorovnal, čím porušil zmluvné podmienky, SlSp odstúpila od zmluvy o
kreditnej karte v súlade s obchodnými podmienkami a zákonom. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka SlSp
voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, nakoľko
boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Oznámením zo dňa

07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky, pričom bol
žalovaný zároveň informovaný o tom, že uhradiť pohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte je možné
výlučne postupníkovi. Keďže žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o
kreditnej karte a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, vznikol mu dlh, ktorý bol ku dňu 25.09.2014vo výške 1.007,68 eur. Uvedená suma pozostávala z: - istiny vo výške 787,70 eur; - príslušenstva
vo výške 219,98 eur. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 18.03.2015 bol žalovaný vyzvaný na
zaplateniedlžnejsumy.Keďžežalovanýnavýzvuzodňa18.03.2015vôbecnereagoval,pristúpilžalobca

k podaniu žaloby voči žalovanému. Príslušenstvo uplatnené žalobou predstavujú: - zmluvný 17,50
% ročný úrok z poskytnutého úverového rámca, určený podľa zverejnenia, pričom podľa bodu 7.4.2.
Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do
dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) a - zákonný 8 % ročný úrok z omeškania. V
súvislosti s uplatňovanými úrokmi z omeškania žalobca uviedol, že sa jedná o štandardnú výšku úrokov

z omeškania, ním uplatňovanú. Ak by si uplatňoval úroky z omeškania v súlade s platnou právnou
úpravou, tento by prevyšoval 8 % ročne.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktorá mu bola doručená podľa ust. § 116 ods. 2 CSP aj napriek
výzve súdu písomne nevyjadril.
4. Súd danú sporovú vec prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti
samotných sporových strán na pojednávaniach v dňoch 24.05.2019 a 28.06.2019 (na tomto pojednávaní

súd vyhlásil tento rozsudok). Od predvolania žalobcu súd upustil z dôvodu podľa ust. § 178 ods. 1
CSP, pričom žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávaní. Žalovaný mal predvolania na pojednávania doručené spôsobom podľa ust. § 111 ods. 3
CSP.
5. Možno konštatovať, že žalobca zotrval na pojednávaniach na podanej žalobe.

6. Na podklade žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako aj na podklade tvrdení žalobcu, ktoré
žalovanýúčinnenepoprel(§151CSP)atedaichsúdpovažovalzanesporné, súddospelknasledovným
skutkovým zisteniam.
7. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa 25.04.2008
akceptoval žalovaný návrh SlSp na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte. V zmysle tejto zmluvy sa mali

czťahy medzi zmluvnými stranami riadiť Obchodnými podmienkami SlSp pre Kreditné karty účinnými od
05.06.2006 (ďalej len „OPKK“). Touto zmluvou sa tak SlSp ako banka zaviazala poskytnúť žalovanému
úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, t. j. maximálnu výšku peňažných prostriedkov, do ktorej bol
žalovaný ako držiteľ kreditnej karty oprávnený požadovať poskytnutie úveru prostredníctvom vydanej
kreditnej karty (čl. 2 OPKK). Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, zaplatiť úrok

vo výške 17,5 % ročne a poplatky za služby poskytované SlSp (čl. 6 OPKK), a to vo výške minimálnej
splátky v lehote splatnosti určenej SlSp vo výpise za účtované obdobie každého kalendárneho mesiaca
(čl. 5 OPKK). Podľa ust. čl. 5 bod 5.9 OPKK bola SlSp v prípade omeškania žalovaného zaplatenie celej
pohľadávky v lehote určenej SlSp (t. j. vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru).
8. Výzvou zo dňa 21.07.2010 oznamovala SlSp žalovanému, že splácanie pohľadávky zo zmluvy o

kreditnej karte je ku dňu 30.06.2010 v omeškaní v sume 787,70 eur s príslušenstvom (toto potvrdzuje
aj výpis z účtu kreditnej karty predložený žalobcom). SlSp vo výzve zároveň od žalovaného požadovala
uhradene pohľadávky najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.
9. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (a vyplýva to aj zo
žalobcom predloženého výpisu z účtu kreditnej karty, že zostatok na tomto účte kreditnej karty bol ku

dňu 23.09.2014 v celkovej sume 1.007,68 eur (z toho na istine úveru v sume 787,70 eur a na úroku v
sume 219,98 eur).
10. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1352/2014/CE uzavretou medzi SlSp ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom dňa 25.09.2014 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky s jej
príslušenstvom na žalobcu.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom
od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

13. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.14. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže

byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)
15. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
17. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

18. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej

sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
20. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
21. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy

uzavreté pred 1. februárom 2013.
22. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
23. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
26. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.28. V danom prípade sa tak žalobca proti žalovanému domáhal nároku na peňažné plnenie uvedené
vo výroku tohto rozsudku na tom základe, že ako postupník (postúpením žalovanej pohľadávky aj s jej
príslušenstvom zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzavretou so SlSp ako postupcom)

nadobudol postúpením podľa cit. ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ pohľadávku na zaplatenie sumy 787,70
eur (titulom vrátenia na základe zmluvy o kreditnej karte poskytnutých peňažných prostriedkov) s jej
príslušenstvom (§ 121 ods. 3 OZ) kapitalizovaným úrokom v sume 219,98 eur, ďalej úrokom vo výške
17,5 % ročne zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia).

29. V uvedenom kontexte súd konštatuje, že predmetnou zmluvou o kreditnej karte bol založený medzi
SlSp ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula SlSp
povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok žalovanému ako dlžníkovi opakovane úver - peňažné
prostriedky do sumy 20.000,- Sk (v rozsahu aktuálneho zostatku tohto úverového rámca) a žalovanému
ako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť SlSp aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v
splátkach v minimálnej výške stanovených SlSp. Túto zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy

bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa bez najmenších pochybností poskytujúceho
úvery v rámci svojho podnikania [§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. - banka] spotrebiteľovi [§ 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o úver na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania] možno podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z. z.. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 pís. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom [čo vyplýva zo znenia cit. ust. ust. § 2 písm. a)
zákona č. 258/2001 Z. z.], možno konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu, išlo medzi účastníkmi
zmluvy o uzavretie zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ.
30. Možno tak konštatovať, že SlSp ako veriteľ si svoje povinnosti v zmysle uzavretej ÚZ a podľa cit. ust.
§ 497 ObZ nesporne splnil a poskytol na požiadanie žalovaného ako dlžníka prostredníctvom kreditnej

karty žalovanému bezhotovostne peňažné prostriedky (uvedené vyplýva zo žalobcom predloženého
výpisu z kartového účtu), pričom žalovaný si ako dlžník doposiaľ nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
(v zmysle cit. ust. § 497 ObZ) žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dojednané
poplatky nesporne v rozsahu žalovanej sumy 787,70 eur. Rovnako žalovaný doposiaľ neuhradil ani
príslušenstvoúverovejpohľadávkyvrozsahukapitalizovanéhodojednanéhozmluvnéhoúroku(vovýške

17,5 % ročne) ku dňu 23.09.2014 v sume 219,98 eur, ďalej úrokom vo výške 17,5 % ročne zo sumy
787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne (nárok na ich
zaplatenie veriteľovi vyplýva z cit. ust. § 369 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 768k ods. 2 a 3 ObZ vo výške
podľa predpisov občianskeho práva podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 a §
10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia.

31. Vzhľadom k tomu, že SlSp nesporne výzvou zo dňa 21.07.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie
úverovej pohľadávky v sume 787,70 eur s príslušenstvom, možno tiež dospieť k záveru o platnom
nadobudnutí žalovanej pohľadávky žalobcom ako postupníkom od pôvodného veriteľa ako postupcu
zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 (§ 524 ods. 1 a 2 OZ) v súlade s
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2016.
32. Konštatujúc tak danosť vecnej legitimácie strán sporu, ako aj dôvodnosť žaloby, súd žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,68 eur spolu s úrokom vo výške 17,5 % ročne
zo sumy 787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
787,70 eur od 26.09.2014 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 CSP

priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (rozsahu 100
%). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník podľa cit. ust. § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).