Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Er/256/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117206895
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117206895.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.
s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpený Balázs Fábián s. r. o., so sídlom
Gúgska 108, Nové Zámky, IČO: 47 238 739, proti povinnému G. Y., P.. XX. XX. XXXX, U. V. I. XX. XX.
XXXX, P. Y. W. W. XXXX/X, Y. Y., na vymoženie pohľadávky vo výške 961,03 Eur s príslušenstvom
spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, takto, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .

Žiadny z účastníkov exekučného konania n e p l a t í trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16. 03. 2017 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie

exekúcie zo strany oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36 284 831 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Martina
Závodského, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, Bratislava (ďalej len „exekútor“), o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/221/2016 zo dňa 16. 01. 2017, vykonateľný dňa 07. 02. 2017, udelil
exekútorovi dňa 24. 03. 2017 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného G. Y.Š., P.. XX.

XX. XXXX, Y. W. W. XXXX/X, Y. Y. (ďalej len „povinný“).

2. Dňa 23. 06. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, v ktorom uviedol, že podáva
podnet na zastavenie exekúcie, pretože v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný zomrel
a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, resp. pre zanechanie majetku nepatrnej hodnoty.
Záverom exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 138,00 Eur, ktoré pozostávali z

odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur, odmeny za zriadenie exekučného záložného
práva v sume 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 5,80 Eur, cestovných náhrad
v sume 36,02 Eur a náhrady za stratu času v sume 6,60 Eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať
oprávneného. súčasťou podania bolo aj pripojené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 25D/485/2017 - 203 zo dňa 30. 04. 2019, právoplatného dňa 03. 06. 2019 (ďalej len „dedičské
uznesenie“).

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekútor je povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Súd sa oboznámil s pripojeným dedičským uznesením a zistil, že na základe jeho vydania bolo
dedičské konanie po povinnom zastavené z dôvodu, že povinný ako poručiteľ nezanechal žiadny
majetok.

9. Súd rešpektuje skutočnosť, že doterajšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorá je uverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, č. 3/2012, ako rozhodnutie č. 49 (3/2012) uvádzala, že „ak došlo k zastaveniu konania o
dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví

exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá
veta Exekučného poriadku)“.

10. Napriek tomuto stanovisku je súdu známa aj novšia rozhodovacia činnosť Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 642/2017, ktorá uvádza, že „Pokiaľ fyzická osoba smrťou stráca
právnu spôsobilosť, ide o podmienku konania, ktorú je všeobecný súd povinný skúmať v prvom rade,
a pokiaľ zistí jej nedostatok, nemôže sa zaoberať prípadnými ďalšími dôvodmi pre zastavenie exekúcie
spočívajúcimi v nedostatku majetku takejto osoby v čase jej smrti.(...) V tejto situácii preto skutočne

prichádza do úvahy zaoberať sa iba tým, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného v
zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zakladajúcim aj v takom prípade iba možnosť, a nie povinnosť
uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému.“

11. Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 294/2017, pripúšťa fakt,

že závery vyplývajúce zo zjednocovacích stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie sú
niečím nemenným, resp. vžitým, a to zvlášť vtedy, ak následná rozhodovacia činnosť takéto stanovisko
preklenula. V právnom poriadku Slovenskej republiky totiž neexistuje žiadna právna norma, ktorá by
stanovovala, že zjednocujúce stanoviská kolégií najvyššieho súdu, ktoré sú zverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, sú všeobecne záväzné, a že

žiadny súd vrátane toho najvyššieho sa od nich nemôže v budúcnosti odchýliť.

12. Súd na základe zistenia novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky preto prijal záver,
že v posudzovanom prípade bude rešpektovať právne závery ústavného súdu ako najvyššej súdnej
inštancie v Slovenskej republike, ktorá okrem iných ústavne zverených kompetencií disponuje kasačnou

právomocou voči rozhodnutiam súdov, teda aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

13. S poukazom na uvedené právne a faktické závery preto súd konštatuje, že úmrtím povinného,
ktorý zomrel bez toho, aby do jeho práv a povinností vstúpil na základe dedičského konania právny
nástupca, bola vytvorená neodstrániteľná prekážka ďalšieho postupu v exekučnom konaní, ktorá

zakladá neprípustnosť vedenia exekúcie. Súd preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a preto ju zastavil.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.16. V súlade s uvádzanou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu súd nemohol uložiť náhradu trov
exekúcie oprávnenému, pretože oprávnený nemal žiadny podiel na jej zastavení a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia.

17. Súd len záverom poukazuje na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorá uvádza,
že „Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom (...) Obdobné
stanovisko vyplýva aj z rozhodovacej praxe ESĽP, ktorý vyslovil, že nejde o povinnú alebo nútenú

prácu v prípade exekútora, ktorý sa nedomohol zaplatenia trov exekučného konania najmä preto, že
povinný (prípadne i oprávnený) bol vymazaný z obchodného registra, resp. zomrel, prípadne nemal
prostriedky na úhradu trov. Za podstatné treba považovať, že súdny exekútor sa na danú prácu ponúkol
dobrovoľne a bremeno na neho uvalené trovami nebolo neprimerané (Mihal v. Slovenská republika
č. 23360/08 a č. 31303/08 z 28. 6. 2011). Pri premietnutí už uvedených zásadných stanovísk do
prerokúvanej veci treba z pohľadu ústavného súdu predovšetkým konštatovať, že existujúca zákonná

úprava negarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Nemožno
totiž dosť dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov objektívne nebude možné zaviazať ani povinného,
ale ani oprávneného. Je to tak napríklad v prípade, ak dôjde k zániku oboch týchto subjektov ako
právnických osôb bez právneho nástupcu, resp. k úmrtiu fyzických osôb, po ktorých nezostane žiaden
majetok.“ (II. ÚS 619/2016-15)

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Banská Bystrica 10. 09. 2019