Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/204/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116203484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu E. W., W.. XX.XX.XXXX, F.
U. V., E. X, zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20
proti žalovanému Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., V. XX, E. W. H.: V., E. X, právne zastúpeného JUDr.
Rudolfom Žiklom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Tichá 18, o zaplatenie 4.300,- eur a
zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/43/2016 - 72
zo dňa 05. októbra 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II., III. a IV.

II. P r i z n á v ažalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.900,- eur a zmluvnú pokutu za obdobie od
1.4.2014 do 31.10.2017 vo výške 2.150,- eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur mesačne počnúc od
1.11.2017 do zaplatenia dlžnej sumy.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 15.2.2016, ktorou sa

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.300,- eur spolu so zaplatením zmluvnej pokuty, ako aj
náhrady trov konania, keďže dňa 28.2.2014 požičal žalovanému sumu 4.300,- eur v hotovosti s 0 %
úrokom z omeškania s tým, že požičanú sumu je povinný vrátiť do 1.4.2014. V prípade omeškania
splatenia pôžičky mal žalovaný žalobcovi zaplatiť 50,- eur mesačne za každý začatý mesiac až do
úplného zaplatenia s tým, že zmluva bola uzavretá písomne. Z dôvodu, že žalovaný na ústne výzvy
žalobcu nereagoval a finančné prostriedky riadne a včas nesplácal, žalobca žalovaného vyzval listom
zo dňa 1.2.2016 na vrátenie sumy 4.300,- eur, ktorú žalovaný osobne prevzal dňa 5.2.2016. Žalobca

si voči žalovanému tak uplatnil sumu vo výške 4.300,- eur a zmluvnú pokutu za obdobie od 1.4.2014
do 29.2.2016 v sume 1.150,- eur a od 1.3.2016 mesačne po 50,- eur až do zaplatenia, titulom ich
dojednania.3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 658 ods. 1 a § 544 ods. 1, 2 OZ a keďže
žalobca podaniami zo dňa 24.04.2017 a zo dňa 05.09.2017 vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo

výške 2.400,- eur späť, keďže žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi časť dlhu vo výške 2.400,-
eur, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur zastavil.

4. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby sa tak stalo zaplatenie istiny vo výške 1.900,-

eur, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty.

5. Súd prvej inštancie po citácii rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a konštatovaní, že zmluva o pôžičke v
zmysle § 657 OZ musí mať reálnu povahu, t.j. preukázanie skutočného odovzdania predmetu pôžičky,
inak k zmluve o pôžičke nedochádza a z vykonaného dokazovania, a to s poukazom aj na čiastočnú
úhradu dlhu v priebehu konania, mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom

a žalovaným vznikol dňa 28.2.2014 záväzkový vzťah na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014,
ktorej platnosť strany nenamietali, v zmysle obsahu ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému
ako dlžníkovi peňažnú sumu 4.300,- eur ako bezúročnú peňažnú pôžičku, pričom žalovaný ako dlžník
podpisom zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej sumy 4.300,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako
veriteľovi do 1.4.2014.

6. Súd prvej inštancie za nesporné považoval aj to, že túto pohľadávku žalobcu voči žalovanému si
účastníci zmluvy o pôžičke zabezpečili písomne zmluvnou pokutou (čl. III. predmetnej zmluvy) a to tak,
že v prípade omeškania so splácaním pôžičky mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 50,-
eur mesačne za každý začatý mesiac až do úplného vrátenia pôžičky, ktorej platnosť strany taktiež

nenamietali.

7. Keďže strany sporu neurobili spornou zmluvu o pôžičky zo dňa 28.02.2014 v zmysle jej dojednaní,
súd prvej inštancie ju považoval za platnú a to aj s poukazom na citované nálezy Ústavného súdu ČR
a so zreteľom na zákaz zásahu súdov do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti

(autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy, keďže v súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je
zakázané, je dovolené s tým, že opačný výklad by bol v rozpore s čl. 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri
používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí byť chránená ich podstata a zmysel
a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené.

8. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu tejto zmluvy o pôžičke, ktorú jej
účastníci podpísali vážne, slobodne, nie v tiesni a nie za zjavne nevýhodných podmienok (čl. V. bod 4.
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014) a ktorú vypracoval dlžník (žalovaný), čo mal aj súd za preukázané,
žalobca poskytol (odovzdal) žalovanému ako dlžníkovi v deň podpisu tejto zmluvy sumu 4.300,- eur v
hotovostnej forme.

9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, konštatoval, že účastníci
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.2.2014, ktorú vypracoval žalovaný, sa v čl. III. predmetnej zmluvy písomne
dohodli na spôsobe zabezpečenia záväzku žalovaného zmluvnou pokutou a to tak, že v prípade
omeškaniasplateniapôžičkymalžalovanýzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutu50,-eurmesačnezakaždý

začatý mesiac (od 1.4.2014) až do úplného vrátenia pôžičky.

10. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť istiny
vo výške 1.900,- eur, zmluvnú pokutu za obdobie od 1.4.2014 do 31.10.2017 vo výške 2.150,- eur a
zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur mesačne počnúc od 1.11.2017 do zaplatenia dlžnej istiny pôžičky.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom
na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % z dôvodu, že žalovaný zaplatil časť istiny pohľadávky po začatí konania, čím procesne zavinil
zastavenie konania v tejto časti a vo zvyšnej časti nároku na zaplatenie istiny a zmluvnej pokuty bol

žalobca plne úspešný.

12. V zákonnej lehote (včas) proti výrokom rozsudku pod č. II., III. a IV. pozostávajúcich zo zaplatenia
istiny, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný. Ako prvé poukazoval nanedoručenie rozsudku, čím súd procesne pochybil, na jeho nevypočutie, čím mu bola odňatá možnosť
konať vo veci, pričom jeho trvalý pobyt je zrejmý, poštové zásielky riadne preberá s tým, že žalobcom
tvrdený dlh je nepravdou a lžou, keďže výška dlhu k decembru roku 2017 predstavuje zostatkovú

hodnotu vo výške 700,- eur, nakoľko dlh riadne a pravidelne spláca a to s poukazom na poukážky a
celkovú úhradu dlhu vo výške 3.600,- eur, čím sa súd vôbec nezaoberal. Rovnako namietal aj výšku
priznanej zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Ako dôkaz pripojil poštové poukážky o zaplatení.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP
odmietol odvolanie žalovaného ako podané oneskorene.

14. Uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným sú nepravdivé, nakoľko žalovaný sa konaniu vo veci
samej zámerne vyhýbal, zásielky, ktoré mu boli súdom doručované na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR, aj na adresu miesta pobytu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na adresu ulica

V. XX, V. E. G. E. X, V. nepreberal, pričom výzvu na mimosúdne vybavenie zo dňa 01.02.2016 mu
žalobca len osobne doručil. Dával do pozornosti vykonanie lustrácie súdom prvej inštancie trvalého
pobytu žalovaného prostredníctvom OR PZ Košice, Registrom obyvateľov SR s výsledkom, že trvalý
pobyt žalovaného je na adrese V. XX, V.. Súd prvej inštancie taktiež lustroval aj adresu zamestnávateľa
žalovaného, kde boli zásielky neprevzaté, keďže tam žalovaný už nepracoval. Súd vykonal aj dotaz na

MestskúpolíciuKošice,Tr.SNP48/Adoručiťzásielkusúdusodpoveďou,ženaadreseKošice,Alžbetina
9 je uvedené meno a priezvisko žalovaného, na zvonenie nikto neotvára a s vrátením zásielky súdu dňa
13.10.2016 (č.l. 10 spisu). Rovnako žalovaný nepreberal ani ďalšie zásielky - výzvu na vyjadrenie sa
k žalobe, zásielka vrátená súdu dňa 13.01.2017 - č.l. 43 spisu; predvolanie na pojednávanie, zásielka
vrátená 02.03.2017, 13.04.2017 s tým, že oznam o podaní žaloby súd zverejnil na vývesnej tabuli

súdu 18.01.2017, oznam zvesený 04.02.2017 - č.l. 47 spisu s tým, že všetky zásielky boli doručované
žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu V., G. V. XX. Preto dňa 05.10.2017 súd vyhlásil rozsudok,
ktorý doručoval žalovanému poštou na adresu trvalého pobytu, pričom žalovaný zásielku opätovne
neprevzal a bola vrátená súdu dňa 02.01.2018. Od 03.01.2018 začala plynúť žalovanému lehota na
podanie odvolania proti rozsudku zo dňa 05.10.2017, ktorá márne uplynula dňa 17.01.2018 a preto s

odkazom na § 362 ods. 1 CSP odvolanie, ktoré podal žalovaný na súde prvej inštancie dňa 28.12.2017
bolo podané proti rozhodnutiu, ktoré mu ešte doručené nebolo a odvolanie podané dňa 15.02.2018
bolo podané oneskorene. Vzhľadom na fikciu doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP bol v zmysle tohto
zákonného ustanovenia napadnutý rozsudok doručovaný žalovanému. Uviedol, že poslednú splátku
žalovaný zaplatil dňa 09.01.2018 a keďže vzniknutú situáciu si žalovaný zavinil sám, je povinný niesť za

to aj zodpovednosť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava dôvodoch uvádzaných v
podanom odvolaní a keďže dlh pravidelne spláca a súčasnosti je dlh uhradený, dlh zanikol. Mal za to, že
žaloba bola podaná predčasne s tým, že zmluvná pokuta je nezákonná a predstavuje 50 % žalovanej

istiny. Úmysel žalobcu je na jeho úkor sa obohatiť a nakoľko podanie žaloby nezavinil, ako aj konanie
vo veci samej, poukazoval na ust. § 257 CSP a svoju zlú sociálnu a majetkovú situáciu. Uplatnil si nárok
na náhradu trov konania.

16. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného v plnom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení

zo dňa 07.03.2018. Uviedol, že jeho žaloba nebola podaná predčasne. Dňa 14.09.2015 podal na
žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, ktoré bolo odmietnuté, keďže si mal svoje
nároky uplatňovať v občianskoprávnom konaní, čím celá vec bola žalovanému známa už od roku 2014.
Žalovaného pred podaním žaloby vyzýval na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy a keďže žaloba bola
podaná dňa 16.02.2016 a prvú splátku žalovaný zaplatil až dňa 19.06.2017, žaloba nebola podaná

predčasne. Žalovaný sa splneniu svojej povinnosti vyhýbal, zásielky nepreberal a istinu zaplatil až v
priebehu konania s tým, že do zlej životnej situácie sa dostal svojím zavinením a preto je povinný znášať
následky ako aj náhradu trov konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov vyplývajúcich z obsahu odvolania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.05.2019 o 09.35 hodine, v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 23.05.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

19. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou včasnosti podania odvolania.

20. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

21. Pre začatie plynutie odvolacej lehoty je rozhodujúce doručenie rozhodnutia, ktoré je odvolacím
napadnuté. Z obsahu spisu je zrejme, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi doručený fikciou

doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP.

22. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 CSP, písomnosť
sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

23. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu

pobytu cudzinca.

24. Podľa § 106 ods. 2 CSP strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

25. Podľa § 106 ods. 3 CSP ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej

republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

26. Z obsahu spisu je zrejme, že napadnutý rozsudok bol doručovaný žalovanému poštou na adresu

jeho trvalého pobytu Krosnianska č. 85, Košice (viď odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov SR na
č.l. 52 spisu, ako aj žiadosť o doručenie zásielky prostredníctvom OR PZ v Košiciach na č.l. 87 spisu)
a keďže iný trvalý alebo prechodný pobyt menovanej osoby na základe zákonne vykonaného šetrenia
súdomprvejinštancie,správnevykonanéhošetreniaprostredníctvomsúduprvejinštancienebolzistený,
napadnutý rozsudok odvolací súd považuje, tak ako to správne konštatoval aj žalobca vo vyjadrení k

odvolaniu žalovaného dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručený, t.j. dňa 02.01.2018 (č.l.
77 spisu) podľa § 113 ods. 3 CSP a keďže osobne na súd prvej inštancie žalobca podal odvolanie ešte
dňa 28.12.2017, stalo sa tak v zmysle § 362 ods. 1 CSP v lehote 15 dní, nakoľko z podaného odvolania
aj vyplýva, že žalovaný o skutočnostiach týkajúcich sa prejednávanej veci, ako aj rozhodnutia súdu sa
dozvedel ešte predtým zo stretnutia so žalobcom. Preto žalobca podal odvolanie proti napadnutému

rozsudku v zmysle § 362 ods. 1 CSP, t.j. v zákonom stanovenej lehote, neberúc už do úvahy ďalšie
skutočnosti viažuce sa k následnému doručovaniu rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
v podanom odvolaní už len poukazoval na skutočnosti tvrdené odvolateľom v podanom odvolaní.

27. Z uvedeného preto vyplýva nedôvodnosť ďalšej uplatnenej odvolacej námietky v zmysle § 365 ods.

1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže
napadnutý rozsudok bol doručený žalovanému zákonným spôsobom s odkazom na hore citované
zákonné ustanovenia a proti napadnutému rozsudku žalovaný mal možnosť aj podať odvolanie, čo aj
učinil s tým, že jeho odvolacie námietky boli aj v odvolacom konaní preskúmavané.

28. Rovnako nie je dôvodná ani odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti, že nebol súdom doposiaľ
vypočutý, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj porušené jeho ústavné práva
a to s poukazom na to, že zásielky súdu boli žalovanému doručované na adresu evidovanú v Registriobyvateľov SR a na adresu miesta jeho pobytu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na adresu
ulica V. XX, V. a rovnako aj na ulicu E. X, V., o ktorej mal žalobca vedomosť ako o adrese, kde sa mal
žalovaný zdržiavať s tým, že žalovaný napriek tomu na týchto adresách nepreberal zásielky súdu, ktoré

sa vrátili súdu napriek šetreniu vykonanému cez Mestskú políciu Košice, Trieda SNP 48/A, ako aj cestou
zamestnávateľa ako nedoručené, čím sa nepodarilo zistiť inú adresu trvalého, prípadne prechodného
pobytu žalovaného, pričom žalovanému bola žaloba ako aj iné písomnosti doručované v zmysle § 116
ods. 1 až 3 CSP (viď v tomto znení oznámenie o podanej žalobe vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa
19.01.2017 - (čl. 47a spisu) a to po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu

žalovaného.

29. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

30. Podľa § 116 ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

31. Podľa § 116 ods. 3 CSP ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods.
1 písm. a).

32. Odvolací súd ešte raz podotýka, že súd prvej inštancie ,čo sa týka doručenia žaloby ako aj ostatných
písomností súdu žalovanému postupoval v zmysle ustanovení o doručovaní v kontexte ustanovení §

106, § 111, § 112 a § 116 CSP s odkazom na vykonané procesné úkony v zmysle hore citovaných
zákonných ustanovení súdom prvej inštancie.

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, tak nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného o
tom, že poštové zásielky riadne preberá a je len jeho vina, že nemá vedomosť o riešení sporu cestou

súdu.

34. Nakoľko v konaní na súde prvej inštancie platí zásada koncentrácie konania a to do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania v kontexte sudcovskej koncentrácie, na skutočnosti o nedôvodnosti
podanej žaloby, ktoré mohol uplatniť žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v

odvolacom konaní neprihliadal, nakoľko nejde o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d)
CSP.

35. V tomto smere odvolací súd aj poukazuje na čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku v tom znení, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom z čl. 5 týchto zásad vyplýva, že zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu, pričom strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej
miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzené

nerovnovážne postavenie strán sporu (čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP) s tým, že strany sporu
postupujúvkonanívsúladesozákonomapodľapokynovsúdu(čl.10ods.1základnýchprincípovCSP).

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú v spore naplnené a to s odkazom
aj na ust. § 366 CSP s tým, že len vo všeobecnosti uvádza, že rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, vyhodnotenie dôkazov nezodpovedajúce tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP účinných v čase rozhodnutia súdu, prípade
aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Odvolací súd apeluje na to, že cieľom novej právnej úpravy civilného procesu bolo vytvoriť také
procesné inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv
a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektovcivilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoreniu tak priestoru pre kvalitnejšie súdne rozhodnutie, so
zabezpečením dôslednej koncentrácie procesu a zvýšením požiadaviek na procesnú aktivitu sporových
strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity,

to je aj prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, čím stratí možnosť úkon urobiť neskôr, tzv.
procesná preklúzia v kontexte doručovania fyzickým osobám, zavedením prísnej fikcie doručenia, čo sa
stalo aj v tomto spore a to tak, že preniesla na občanov, v danom prípade na žalovaného zodpovednosť
za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adresu ich registrovaného pobytu, dôsledkom čoho
následne z dôvodu svojej pasivity a zásady koncentrácie konania podľa odvolacieho súdu sú zbavení

prostriedkovprocesnejobrany,ktorémohliuplatniťvkonanínasúdeprvejinštancieprípadne akonovoty
v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Preto ani žalovaným tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní
o nedôvodnosti uplatneného nároku, nemohli byť konkrétne preskúmavané v tomto odvolacom konaní.

38. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom
na ods. 2 CSP.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % s tým,
že o výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP zohľadňujúc
ust. § 251 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).