Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010017
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615010017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 13. júna 2019 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie obžalovaného G. Z. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/7/2015 z
21.1.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 3T/7/2015 z 21.1.2019 vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému G. Z., nar. XX.X.XXXX v M. G., trvale bytom
N. M. č. XXX, L., okres M.
G.,

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému Ing. F. T., nar. XX.X.XXXX
v M. G., trvale bytom R. č. XX, škodu vo výške 1 236,- eura (tisícdvestotridsaťšesť).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Ing. F. T., nar. XX.X.XXXX v M. G., trvale bytom R. č. XX, so

zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní G. Z. a L. T. uznaní za vinných, obžalovaný Z.
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinomvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Tr.zák.,obžalovanáT.zprečinuvýtržníctvapodľa§364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Za to bol obžalovanému Z. podľa § 156 ods. 3, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1
Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd

výkon úhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.

Obžalovanej L. T. okresný súd podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák.
uložil peňažný trest vo výmere 300,- eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd obžalovanému Z. uložil povinnosť nahradiť poškodenému Ing.
F. T. škodu vo výške 1895,20 eura a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný Z., a to voči všetkým jeho výrokom. V písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa nedopustil konania, ktoré
sa mu kládlo za vinu. Podľa napadnutého rozsudku mal poškodeného fyzicky napadnúť pri vstupe

do sály kultúrneho domu. Vykonaným dokazovaním táto skutočnosť preukázaná nebola. Obžalovaný
priznal, že poškodenému dal dve facky, ale až v sále kultúrneho domu. Tieto skutočnosti podľa
obžalovaného vyplývali aj z výpovedí svedkov, ktorí ho podľa napadnutého rozsudku usvedčovali zo
spáchania trestného činu. Svedkyňa T. vypovedala, že obžalovaní poškodeného odtiahli do sály. Svedok
D.vypovedal,ževidelnejakéhomladíkaudieraťniekohopodpódiom.SvedokG.videl,akopoškodeného

ťahá zo šenku do sály. Svedkyňa D. vypovedala, že poškodený sa dostal do sály nejakým zázrakom,
kde ho mal napadnúť. Obžalovaný poukázal na to, že ani jeden z týchto svedkov nevypovedal , že
by sa mal konania dopustiť pri vstupe do sály kultúrneho domu. Podľa týchto svedkov ku skutku malo
dôjsť až v sále kultúrneho domu. Svedkovia si vo výpovediach odporovali v tom, ako sa mali dostať
do sály s poškodeným. Podľa T. poškodeného ležiaceho na zemi v bezvedomí spolu s obžalovanou
T. vtiahli do sály. Podľa D. ho pri vedomí, v stoji do sály tlačili a podľa G. ho pri vedomí a v stoji do

sály ťahali. Podľa napadnutého rozsudku mal poškodeného spolu s obžalovanou T. kopať do dolnej
časti tela. Takéto jeho konanie nebolo bez pochybností preukázané. Vo výpovediach sa na tom nezhodli
ani svedkovia obžaloby. Svedok D. vypovedal, že poškodeného udieral do tváre a hrudníka. Nad
poškodeným mal stáť obkročmo. V takejto pozícii nemohol poškodeného kopať. Ďalší svedkovia T., G.
a D. vypovedali, že poškodeného kopali do nôh. Takéhoto konania sa však dopustiť nemohol, pretože

podľa D. stál nad poškodeným obkročmo na kolenách. D. bol bezprostredným svedkom celej udalosti.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že poškodený upadol do bezvedomia. O upadnutí do
bezvedomia vypovedali iba svedkovia D. a T.. Ďalší svedkovia obžaloby bezvedomie nepotvrdili. Svedok
G. vypovedal, že ho videl spolu s T. biť poškodeného. Poškodený nevládal vstať a hovoril, že ho bolí
noha. Poškodený nemohol byť v bezvedomí, keď sa pokúšal vstať a rozprával. Svedkyňa D. vypovedala,

že poškodený sa snažil postaviť. Kvôli zranenej nohe sa mu to nepodarilo. Bezvedomie poškodeného
vyvracajú aj výpovede o tom, ako sa mal dostať do sály. Výlučne svedkyňa T. vypovedala o bezvedomí
poškodeného. Podľa ostatných svedkov sa do sály dostal v stoji. Výpovede svedkov vypovedajúcich
v jeho neprospech boli nehodnoverné. Svedok D. nemohol potvrdiť, že udrel poškodeného odzadu
do hlavy, pretože ho videl udierať poškodeného do tváre stojac obkročmo nad ním. Svedkyňa T.

vypovedala, že udrel poškodeného odzadu do hlavy. Na rozdiel od svedka D. uviedla, že spolu s T.
ťahali poškodeného v bezvedomí do sály. Okresný súd k týmto rozporom len uviedol, že nešlo o rozpory,
ktoré by sa nepodarilo odstrániť ďalším dokazovaním alebo o rozpory v podstatných okolnostiach,
pre ktoré by mal súd výpovede týchto svedkov vyhodnotiť ako nepresvedčivé a nehodnoverné.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že tvrdenia poškodeného a svedkov o mechanizme vzniku zranení boli

potvrdené lekárskymi správami a znaleckým skúmaním. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že
bezvedomie poškodeného je súčasťou skutkovej vety rozsudku. Je preto podstatnou okolnosťou. Od
toho, či bol vôbec v bezvedomí, sa odvíjal jeho údajný úder päsťou zozadu do hlavy poškodeného,
ktorí mali niektorí svedkovia vidieť. Išlo teda o otázky, ktoré mali podstatný vplyv na posúdenie
hodnovernosti svedkov. Svedkovia však vypovedali rozdielne, akým spôsobom sa poškodený dostal

do sály kultúrneho domu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na rozpory
medzi výpoveďami svedkov, ktorí vypovedali v jeho prospech. Ak rozpory medzi výpoveďami v jeho
prospech vypovedajúcich svedkov viedli okresný súd k záveru o ich nehodnovernosti, mali rozpory
diskvalifikovať aj svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech. Lekárske správy a znalecké skúmanie
výpovede svedkov v jeho neprospech nepotvrdzovali. Potvrdzovali iba mechanizmus vzniku zranení.

Obžalovaný poukázal na výpoveď svedkyne T., ktorá vypovedala, že poškodeného mali kopať do hlavy.
Zodpovedajúce zranenia takémuto spôsobu fyzického napadnutia sa však v lekárskych správach, ani v
znaleckom posudku neuvádzali. Zranenia nezodpovedali údajom svedka D., ktorý vypovedal, že udieral
poškodeného do tváre a do hrudníka. Svedok G., ktorého výpoveď podľa napadnutého rozsudku možno
pokladať za najhodnovernejšiu, má k rodine poškodeného nadštandardné vzťahy. Obžalovaný v ďalšej

časti odvolania uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané zranenie
vonkajšieho členka pravej nohy poškodeného. Výpovede svedkov vrátane lekárov, ktorí poškodeného
ošetrovaliiviacerélistinnédôkazyspochybňovaliexistenciutakéhotozraneniabezprostrednepozábave
z 20. na 21. apríla 2014. Znalecký posudok neobjasnil, pre aké zranenia bol poškodený ošetrený
bezprostredne po zábave. Z prvotného ošetrenia vyplynulo, že zdravotný stav poškodeného zodpovedal

inému zraneniu, ako roztrhnutiu šľachového aparátu členka pravej nohy. Svedok MUDr. I. potvrdil, že pri
vyšetrení bol zrejmý opuch vnútorného členka pravej nohy. Opuch alebo iné znaky zranenia vonkajšieho
členka prítomné neboli. Šľachový aparát členka bol oslabený a hybnosť bola obmedzená viac na
vnútornej strane členka. Poškodenému teda svojim konaním nespôsobil roztrhnutie šľachového aparátuvonkajšieho členka pravej nohy. Okresný súd tieto skutočnosti vysvetlil len tým, že na diagnostiku
tohtozraneniabolonevyhnutnévyšetreniemagnetickourezonanciou.Diagnostikazraneniapriprvotnom
vyšetrenínebolapresná.Akbyvšakpoškodenýskutočneutrpelzranenievonkajšiehočlenkapravejnohy

pred prvotným ošetrením, tak by boli prítomné aspoň nejaké jeho znaky. Zranenie bolo diagnostikované
magnetickou rezonanciou až 3 mesiace od incidentu. Svedok MUDr. E. zistil rozpory v identifikácii
väzu, ku ktorého poškodeniu malo dôjsť. V správe z roku 2014 bol označený ako poškodený iný
väz ako v správe z roku 2017. To spochybňovalo hodnovernosť diagnózy z vyšetrenia magnetickou
rezonanciou z júla 2014. V ďalšej časti podaného odvolania uviedol, že ťažší následok spôsobený

poškodenému nezavinil. Okresný súd považoval za preukázané, že poškodenému spôsobil ťažší
následok nedbanlivostným konaním, pretože bolo od neho možné rozumne požadovať vedomosť o tom,
že poškodený po údere môže stratiť vedomie, alebo kontrolu nad svojim pohybom a v dôsledku toho
utrpieť aj zranenia iných častí tela. Obžalovaný považoval právne posúdenie jeho konania za nesprávne.
Podľa jeho názoru nebolo možné od neho rozumne požadovať, aby predvídal nekontrolovaný pád, či
dokonca bezvedomie pri akomkoľvek útoku na hlavu poškodeného. Poškodenému dal iba jednu alebo

dve facky. Pri takomto konaní nebolo možné rozumne predpokladať, že poškodený nekontrolovateľne
spadne. Ak by aj pripustil záver, že mohol predpokladať pád poškodeného po facke alebo údere do
hlavy na zem, nemohol predvídať vznik takej ujmy, akú utrpel poškodený. Znalec síce vypovedal,
že zranenia členka bývajú pri nekontrolovaných pádoch bežné, ale on nie je osobou s teoretickými
vedomosťami a praktickými skúsenosťami, na základe ktorých by bolo možné ho od neho očakávať,

že mohol následok predvídať. Pri nekontrolovanom páde bežná fyzická osoba rozumne predpokladá
iba zranenia spôsobené dopadom tela na podlahu. Predovšetkým rozbitú hlavu, alebo pomliaždeniny
rôznych častí tela. Zranenie, ktoré vzniklo poškodenému nebolo spôsobené dopadom. Podľa znalca
mohlo byť spôsobené podvrtnutím. Podľa obžalovaného bežná fyzická osoba nemôže takéto zranenie
rozumne predpokladať. Zranenie, ktoré poškodený utrpel, nebolo z jeho pohľadu predvídateľným

následkom. Jeho zavinenie ani forme nevedomej nedbanlivosti nebolo preukázané. Z týchto dôvodov
nebola naplnená subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.
zák. Navrhol, aby nadriadený súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho spod
obžaloby oslobodil alebo, aby ho uznal za vinného iba zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Poškodený Ing. T. v písomnom vyjadrení navrhol, aby nadriadený súd odvolanie obžalovaného Z. ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým obžalovaný Z. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

por., a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je sčasti
dôvodné, a to voči výroku o náhrade škody, ale z iných dôvodov, ako obžalovaný uviedol.

Prvostupňový súd po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku postupoval v ďalšom konaní v zmysle
intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/32/2018 z 23.8.2018. Na hlavnom pojednávaní

konanom21.1.2019vypočulznalcaMUDr.TiboraLetkazodboruzdravotníctvoafarmácia,ktorýupresnil
a špecifikoval mechanizmus vzniku roztrhnutia šľachového aparátu vonkajšej strany pravého členka
poškodeného.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa

príslušných ustanovení Trestného poriadku, objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, pri zachovaní možnosti uplatnenia jeho práv na obhajobu a
náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy

a presvedčivo i výstižne vysvetlil, ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovaného. Keďže
odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, je podrobné a zrozumiteľné,
krajský súd v zásade na toto odôvodnenie odkazuje.Aj podľa názoru nadriadeného súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne
a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri
existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len
v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje
rozhodnutie.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy postupom podľa §
2 ods. 12 Tr. por. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dôkazy v plnom rozsahu usvedčovali
obžalovaného Z. zo spáchania trestnej činnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Obžalovaný bol zo žalovaných trestných činov usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného
Ing. F. T., svedkov G. T., rod. R., G. D., G. D., K. G., H. I., znaleckým posudkom a výpoveďou znalca

MUDr. Tibora Letka z odboru zdravotníctvo a farmácia a ďalšími listinnými dôkazmi.

Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru krajského súdu preukázané, že k prvotnému fyzickému
napadnutiu poškodeného Ing. T. došlo pri vstupe do sály kultúrneho domu. Obžalovaná T. obliala vínom
z fľaše poškodeného sediaceho pri stole nachádzajúcom sa pri vstupe do sály kultúrneho domu. Potom

mu dala facku, pričom mu nechtami zatrhla do kože ľavého líca a spôsobila krvácanie. Fľašou mávala
ponad jeho hlavu. Poškodený T. nadobudol dojem, že ho chce fľašou udrieť do hlavy. Fľašu sa jej snažil
zobrať z ruky. Obžalovaný Z. vtedy pribehol a pri vstupe do sály kultúrneho domu udrel odzadu do hlavy
poškodeného, následkom čoho poškodený upadol do bezvedomia a spadol na podlahu. Obžalovaný
ho odtiahol do sály, pričom ho s obžalovanou T. na zemi kopali do dolnej časti tela, čím obžalovaný

Z. poškodenému spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho
členka pravej nohy a pomliaždenie mäkkých častí pravého stehna s obmedzením obvyklého spôsobu
života 8 týždňov.

S odvolacími námietkami obžalovaného voči skutkovým zisteniam a záverom okresného súdu

sa odvolací súd nestotožnil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne,
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov obrane obžalovaného neuveril. Krajský súd sa
s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil. V týchto súvislostiach
odvolací súd len podotýka, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
súd stotožnil s jej hodnotením dôkazov a aby bolo rozhodnuté s jej požiadavkami a právnymi názormi.

Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou uvedený spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov.

Výpovede poškodeného a v jeho prospech vypovedajúcich svedkoch boli aj podľa názoru nadriadeného
súdu v podstatných okolnostiach zhodné so závermi znaleckého skúmania.

Podľa záverov znalca MUDr. Letka z odboru zdravotníctvo a farmácia poškodený utrpel odreninu na
ľavej strane tváre a krku. Zranenia vznikli zaškrabnutím ostrejším predmetom (prsteňom, nechtom). V
úplnom súlade s týmto záverom znaleckého skúmania boli výpovede poškodeného a svedkov T., D. a
I.. Poškodený Ing. T. vypovedal, že opitá obžalovaná T. mu dala vo vestibule kultúrneho domu facku na

ľavé líce, pričom mu nechtami zatrhla do kože a začala mu tiecť krv. Svedkyne T., D. zhodne vypovedali,
že vo vestibule obžalovaná T. strelila poškodenému facku na ľavé líce, zaškrabla ho nechtami. Z líca
mu začala tiecť krv. Svedok I. vypovedal, že obžalovaná T. dala poškodenému facku pred vchodom do
sály kultúrneho domu.
Poškodený podľa znaleckého skúmania utrpel aj otras mozgu ľahkého stupňa a roztrhnutie šľachového

aparátu vonkajšieho členka pravej nohy. Otras mozgu vznikol úderom do hlavy alebo záhlavia
poškodeného, pričom sa dostal do stavu bezvedomia a s vysokou pravdepodobnosťou následným
nekoordinovaným pádom poškodeného na zem došlo k roztrhnutiu šľachového aparátu (rotovanie
nohy dovnútra a predkolenia dovonka). Znalec vylúčil, že by k roztrhnutiu šľachového aparátu mohlo
dôjsť kopnutím. Vznik zranenia skočením na nohu poškodeného bol tiež málo pravdepodobný, lebo

pri vzniku zranenia takýmto spôsobom by museli byť zachované určité špecifické mechanizmy. V
súlade so závermi znaleckého skúmania boli výpovede poškodeného, svedkov T., D. a I.. Poškodený
Ing. T. vypovedal, že keď mu obžalovaná T. dala facku, niekto ho zozadu udrel do hlavy. Bol v
bezvedomí. Prebral sa ležiac na chrbte v sále kultúrneho domu. Svedkyňa T. vypovedala, že obžalovanáT. dala poškodenému facku. Vtedy pribehol obžalovaný a udrel poškodeného päsťou odzadu do
hlavy. Poškodený spadol a ležal bez pohybu. Svedkyňa D. vypovedala, že keď obžalovaná T. dala
poškodenému facku, pribehol obžalovaný Z. a napadol poškodeného. Z konania obžalovaného mala

dojem, že išiel brániť obžalovanú T.. Z výpovedí poškodeného, svedkov T., D. a G. vyplývalo, že keď sa
chcel poškodený postaviť, bolela ho noha v oblasti členka. Svedok I. videl z kultúrneho domu odchádzať
krívajúceho poškodeného podopieraného dvomi dievčatami.

Podľa záverov znaleckého skúmania znalca MUDr. Letka z odboru zdravotníctvo a farmácia poškodený

utrpel aj pomliaždenie mäkkých častí pravého stehna. V súlade so závermi znaleckého skúmania boli
výpovede svedkov T., D., D., G. a I.. Svedkovia zhodne vypovedali, že obžalovaný Z. i obžalovaná T.
kopali ležiaceho poškodeného do nôh.

Obranu obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako nepravdivú. Napadnutý rozsudok v tejto časti náležite
a erudovane odôvodnil. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku aj v tejto časti stotožnil

a preto naň v celom rozsahu odkazuje. K úvahám okresného súdu nadriadený súd len dodáva, že
obžalovaný Z. vypovedal rozdielne v priebehu trestného konania, keď najskôr uviedol, že poškodenému
dal len jednu facku, neskôr priznal dva údery do krku a tváre s tým, že po druhej facke poškodený
spadol na zem. Obžalovaná T. naproti tomu nevypovedala, že by Z. dal poškodenému facky. Svedkyňa
I. uviedla, že obžalovaný Z. len odtiahol poškodeného, ktorý ležal na zemi na obžalovanej T., držiac ju

v zovretí. O fackách nevypovedala. Svedkyňa G. T. vypovedala, že T. medzi sálou a vestibulom spadol
na obžalovanú T., ktorú zdvihla zo zeme. Obžalovaného Z. tam nevidela. Výpovede obžalovaných a
vyššie uvedených svedkov boli navzájom rozporné. Ani jeden zo svedkov vypovedajúcich v prospech
obžalovaných nevypovedal, že by obžalovaný Z. dal poškodenému dve facky, pričom po druhej by
spadolnazem.Výpovedeobžalovanýchasvedkovboliokremtohovprotikladesvýsledkamiznaleckého

skúmania o zraneniach poškodeného a mechanizme ich vzniku. Aj s poukazom na tieto skutočnosti
krajský súd, obdobne ako prvostupňový súd, dospel k záveru, že obrana obžalovaného je nehodnoverná
a nepravdivá.

Nadriadený súd k odvolacím námietkam obžalovaného len udáva, že tvrdenia obžalovaného o odohratí

sa celého incidentu v sále kultúrneho domu, keď poškodený mal ležať na zemi na obžalovanej T. bola
vyvrátená výpoveďami poškodeného, svedkov a zhodnými závermi znaleckého posudku o mechanizme
vzniku i povahe zranení poškodeného. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami obžalovaného, že
podľa výpovedí svedkov T., D., D. a G. malo dôjsť ku skutku až v sále kultúrneho domu. Svedkyne T. a
D. vypovedali, že k prvotnému fyzickému napadnutiu poškodeného došlo vo vestibule kultúrneho domu

a svedkovia D. a G. nevideli celý priebeh skutkového deja. Námietky obžalovaného, že sa poškodený
nedostal po údere odzadu do hlavy do bezvedomia boli vyvrátené závermi znaleckého skúmania
z odboru zdravotníctvo a farmácia, výpoveďami poškodeného a svedkov. V týchto súvislostiach
nadriadený súd len uvádza, že podľa zdravotnej dokumentácie z 21.4.2014 poškodený uvádzal úder do
hlavy, pričom mu bol diagnostikovaný ľahký otras mozgu. Poškodený vypovedal, že po údere odzadu

do hlavy bol v bezvedomí. Svedkovia T., D. a G. zhodne vypovedali, že poškodený sa po údere
obžalovaného Z. a páde na zem nehýbal. Poškodený sám vypovedal, že sa prebral až ležiac na podlahe
v sále kultúrneho domu. Rovnako nedôvodné boli odvolacie námietky obžalovaného, že k zraneniu
poškodeného mohlo dôjsť na inom mieste a čase. Poškodený aj svedkovia zhodne vypovedali, že po
údere obžalovaného Z. odzadu do hlavy poškodený spadol na zem a následne sa sťažoval na bolesť

nohy. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia T., D., G. a I.. Poškodený bolestivosť členka uvádzal už pri
prvotnom ošetrení na traumatologickej ambulancii v Liptovskom Mikuláši 21.4.2014 o 02.40 hod. Znalec
MUDr. Letko sa podrobne vyjadril k výpovediam svedkov, a to ošetrujúcich lekárov MUDr. I., MUDr. E.
a MUDr. L.. Vysvetlil, že prvotné vyšetrenie poškodeného bolo vykonané röntgenom, ktorým bola len
vylúčená zlomenina členka. Röntgen však nezobrazoval mäkké časti končatiny. Samotné röntgenové

vyšetrenie preto nemohlo odhaliť roztrhnutie šľachového aparátu. Len z tohto dôvodu roztrhnutie
šľachového aparátu bolo zistené až s odstupom času magnetickou rezonanciou. Svedkovia MUDr. I.,
MUDr. E. i MUDr. L. v zhode s tým vypovedali, že roztrhnutie šľachového aparátu sa bez magnetickej
rezonancie nedalo zistiť. Svedok MUDr. L. vypovedal, že aj v správe z magnetickej rezonancie z roku
2017 bolo konštatované, že v danej oblasti bol nehomogénny väz. Svedkovia T., D., a G. vypovedali,

že poškodený sa dostal do sály kultúrneho domu použitím fyzickej sily oboch obžalovaných. Drobné
rozpory v ich výpovediach, či ťahaním, tlačením, ležiac, alebo v stoji boli rozpormi nepodstatnými najmä
z dôvodu, že svedkovia nevideli celý priebeh skutkového deja, ale iba jeho časti, k prvotnému útoku
obžalovanej T. a Z. na poškodeného došlo bezprostredne pred vstupom do sály kultúrneho domu, v sálebolo prítmie a bola osvetlená iba svetelnými efektmi. Svedok D. videl iba časť deja. Na miesto konfliktu
prišiel až v jeho závere a obžalovaného odtiahol od poškodeného. Vypovedal, že obžalovaný kopal
poškodeného a udieral ho. Ak určitý čas bol obžalovaný nad poškodením obkročmo, to nevylučuje, že

ho nemohol v inej pozícii aj kopať. Okresný súd správne vyhodnotil určité rozpory v týchto výpovediach
ako nespôsobilé ovplyvniť celkovú ich vierohodnosť.

Obžalovaní ani ich obhajcovia pred vyhlásením dokazovania za skončené 4.10.2017, ani 21.1.2019
nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

dostatočne vysvetlil, prečo odmietol vykonať v priebehu konania ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Aj podľa názoru krajského súdu skutkový stav veci bol objasnený v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, pričom o skutkovom stave neboli dôvodné pochybnosti. Všetci svedkovia, ktorých
navrhla vypočuť obžaloba po doručení výzvy na vykonanie dôkazov v písomnom podaní 12.2.2015 boli
v priebehu konania na hlavnom pojednávaní vypočutí.

Okresný súd konanie obžalovaného G. Z. správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. V prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr. zák. úmysel páchateľa síce smeruje k ublíženiu na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., avšak
z nedbanlivosti mu spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Okresný súd kvalifikáciu konania obžalovaného

podrobne a erudovane odôvodnil, a preto krajský súd v podstate na odôvodnenie v tejto časti
odkazuje. Obžalovaný poškodenému úderom odzadu do hlavy spôsobil ľahký otras mozgu a následným
nekoordinovaným pádom poškodený utrpel najzávažnejšie zranenie, a to roztrhnutie šľachového
aparátu vonkajšieho členka pravej nohy. Podľa záverov znaleckého posudku si toto najzávažnejšie
zranenievyžiadaloobmedzenievobvyklomspôsobeživotapoškodeného8týždňov,ktoréznalecvrámci

vypracovaného posudku podrobne popísal. S poukazom na uvedené zranenie, ktoré poškodený utrpel
napĺňa definíciu ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. išlo o poruchu
zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie a pracovnú neschopnosť v trvaní viac
ako 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného
hospitalizáciou, sádrofixáciou, neskôr zinkoglejovou fixáciou pravého členka, obmedzenou hybnosťou,

nevyhnutnýmpoužívanímbarlíanáslednourehabilitáciou.Obžalovanýsakonaniadopustilverejne,teda
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami a v objekte kultúrneho domu, do ktorého mal prístup
i zdržiaval sa širší okruh ľudí. Vzhľadom na povahu, spôsob a intenzitu útoku na poškodeného možno
konštatovať, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému. Každý
úder do oblasti hlavy, navyše zozadu a nečakane, môže poškodenému spôsobiť poškodenie zdravia,

ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, počas ktorého nie iba na krátky čas bude sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). Obžalovaný udrel poškodeného nečakane
odzadu do oblasti hlavy takou intenzitou, že mu spôsobil ľahký otras mozgu, pričom poškodený
následným nekoordinovaným pádom na zem utrpel roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka
pravej nohy. Obžalovaný vzhľadom na svoje osobné pomery a okolnosti si musel byť vedomý, že v

dôsledku neočakávaného úderu zozadu do oblasti hlavy môže poškodený spadnúť na zem a môže mu
tak spôsobiť vážne zranenia, nakoľko úder obžalovaného bol nečakaný, vedený smerom odzadu do
hlavy poškodeného a na mieste, kde k útoku obžalovaného došlo bol stôl, stolička a tvrdá podlaha.
Vychádzajúc z uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že v konaní obžalovaného vo vzťahu k
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví treba vidieť nedbanlivosť, lebo úderom odzadu do hlavy poškodeného

si obžalovaný mohol uvedomiť možnú ujmu na zdraví poškodeného spôsobením vážneho zranenia v
podobe poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas. Medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom
bola príčinná súvislosť, pretože bez konania obžalovaného ako primárnej príčiny by ťažká ujma na
zdraví poškodeného nenastala. Okresný súd najmä z obsahu doplnenej výpovede znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia správne ustálil, že ťažkú ujmu na zdraví poškodeného svojim konaním zavinil

iba obžalovaný Z., pretože výlučne jeho konanie - úder odzadu do hlavy poškodeného bolo v priamej
príčinnej súvislosti s týmto spôsobeným následkom. Spoluobžalovaná L. T. sa svojim konaním voči
poškodenému na spôsobenom následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví nepodieľala.

Aj po preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd

pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému G. Z. postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného zákona. V odôvodnení rozsudku podľa § 168 Tr. por. vyložil akými právnymi
úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu obžalovanému. Úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu2 roky považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej
prevencie, ako i represívnej stránky trestu. Uložený trest odňatia slobody podľa názoru krajského
súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaných prečinov, ako aj možnosť nápravy a pomerov

obžalovaného s prihliadnutím najmä na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom potrestaný. Súčasne
dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest odňatia slobody
preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených najmä v § 34 Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o náhrade škody sa krajský súd nestotožnil so záverom okresného súdu, ktorý

obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Ing. F. T. spôsobenú škodu vo
výške 1895,20 eura a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. ho so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces. Podľa výroku o vine obžalovaný Z. svojim konaním spôsobil poškodenému
len roztrhnutie šľachového aparátu vonkajšieho členka pravej nohy, otras mozgu ľahkého stupňa a
pomliaždeniemäkkýchčastípravéhostehna.Podľazák.č.437/2004Z.z.onáhradezabolesťanáhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia za roztrhnutie vnútorného alebo vonkajšieho postranného väzu

členkového kĺbu prináleží bolestné 40 bodov, za otras mozgu 20 bodov a za pomliaždenie stehna 15
bodov, teda spolu 75 bodov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodený utrpel aj
vytknutie členka pod kosťou. Toto zranenie nie je uvedené ani v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Okresný súd preto nerozhodol správne, keď mu bolestné priznal aj za toto zranenie. Nadriadený súd
z týchto dôvodov napadnutý výrok o náhrade škody zrušil a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť

poškodenému škodu vo výške 1236,- Eur, pretože vyššie uvedené tri zranenia (bez vytknutia členka pod
kosťou) predstavovali bolestné vo výške 75 bodov, pričom Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č.
S03594 - OL - 2014 k zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola v roku 2014 ustanovená výška náhrady za bolesť - hodnota jedného bodu v sume
16,48 eura (75 bodov x 16,48 Eur = 1236,- Eur). Nadriadený súd postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. por.

poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože okresný súd
náhradu vecnej škody, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ani náhradu za stratu na zárobku
poškodenému nepriznal a voči výroku o náhrade škody v neprospech obžalovaného nepodali odvolanie
prokurátor ani poškodený. Nadriadený súd nemohol z týchto dôvodov rozhodovať o zmene rozsudku v
neprospech obžalovaného (§ 322 ods. 3 Tr. por.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému Z.
uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému Ing. T. škodu 1236,- Eur a podľa §
288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.