Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816201204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: I. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. 5, W., proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, právne zastúpenej
JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom V. XX, B., o zaplatenie 14.862 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/41/2016-84 zo dňa 23.
apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uložiť žalovanej - ktorá je matkou manžela žalobkyne - povinnosť zaplatiť (žalobkyni) sumu
14.862 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ide o finančné prostriedky, ktoré dcéra
žalobkyne, ktorá nie je biologickou dcérou manžela žalobkyne, vložila do spoločnej domácnosti, v ktorej
žili žalobkyňa so synom žalovanej.
2.Okresnýsúdvyhodnotilobranužalovanejzadôvodnú.Žalobkyňatotižniejenapodaniežalobyaktívne
vecne legitimovaná, nakoľko si voči žalovanej uplatňuje peniaze inej osoby - svojej dcéry W. X..

3. Okrem toho, pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje nárok voči žalovanej ako matke svojho manžela titulom
jej vyživovacej povinnosti voči synovi (manželovi žalobkyne), takéto právo by si voči žalovanej mohol
uplatniť len jej syn - manžel žalobkyne. Zákon o rodine totiž neupravuje vyživovaciu povinnosť medzi
svokrou a nevestou. Podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine síce existuje vyživovacia povinnosť medzi
ostatnými príbuznými; táto však vzniká len medzi predkami a potomkami.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ju priznal
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zrušiť napadnuté rozhodnutie,
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresnému
súdu vytýkala, že sa uspokojil s vyjadrením protistrany, zatiaľ čo jej odoprel dôkazné „procesy“.
Nesúhlasilasrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkosúdsíceuznal,žežalovanávedelaofinančných
problémoch svojho syna, ale na druhej strane žalobu zamietol. Tým, že žalovaná uplatňuje námietky v
zastúpení advokátom, „dáva najavo, že nárok by tu bol“. Žalovaná podľa nej klame, finančné prostriedky

prijala, čo úmyselne zatajuje. Zdôraznila, že má nárok byť vypočutá v mieste svojho bydliska. Procesná
chyba podľa odvolateľky nastala, keď „svoju dcéru žiadala do konania ako účastníčku v tej dobe podania
žaloby bola dcéra ešte neplnoletá“ a žalobkyňa bola jej zákonný zástupca. Okresný súd však dcéru
odmietol pripustiť do konania.6. Ďalej odvolateľka napadla výrok o trovách konania. Uviedla, že opakovane zdôraznila, že je
nezamestnaná a bez príjmu. Žalovaná sa tým vedome a cielene dostala do dvojakej výhody a naopak
žalobkyňa do dvojakej nevýhody. Je si vedomá, že jej syn žil na úkor dcéry žalobkyne a zlé posúdenie

veci ju oslobodilo od skutočných dôkazných procesov, čím získala obrovský úspech, pretože dlh jej bol
odpustený. A navyše si žalovaná vytvorila vo svoj prospech finančnú výhodu v podobe trov konania.

7. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná navrhovala rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu podľa nej zodpovedá základným pravidlám logického,

jasného vyjadrovania a spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Naopak, žaloba aj
odvolanie žalobkyne sú značne zmätočné a nedôvodné. Zo samotnej žaloby totiž vyplýva, že by malo
ísť o peňažné prostriedky dcéry žalobkyne, ktoré mal spotrebovať manžel žalobkyne, keby bol bez
práce. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná a súčasne žalovaná nie je
pasívne legitimovaná, keďže peňažné plnenie od žalobkyne ani jej dcéry neprijala. Pokiaľ žalobkyňa
žalobu odôvodňuje vyživovacou povinnosťou žalovanej ako matky voči manželovi žalobkyne ako synovi

žalovanej, už v minulosti súd právoplatne rozhodol, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na
uplatnenie si takejto vyživovacej povinnosti.
8. Čo sa týka odvolania žalobkyne voči priznanej náhrade trov konania, toto je taktiež nedôvodné,
nakoľko žalobkyňa podaním nedôvodnej žaloby spôsobila, že žalovaná sa musela účelne brániť
prostredníctvom advokáta, keďže sama nevie, ako postupovať v takomto konaní.

9. V následnom stanovisku žalobkyňa uviedla, že k vyjadreniam žalovanej sa vyjadrovať nebude,
nakoľko ju fabulácie nezaujímajú. Súčasne podáva „odpor“ proti náhrade súdnych trov. Ako žalobkyňa
spadá k oslobodeniu súdnych trov, nakoľko od roku 2008 je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce s
tým,žežalovanápoberádávky,zatiaľčoonanemážiadnedávkyanipríjem.Žalovanápoškodilafinančne

jej dcéru, síce súdny spor vyhrala, ale snaží sa dosiahnuť ďalšiu škodu prostredníctvom finančného
prospechu v rámci súdnych trov. Záverom do pozornosti súdu dala § 257 CSP a oslobodenie od súdnych
trov žalobkyne pre jej existenčné problémy a „nemajetkové“ pomery.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 písm. c/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

11. Právnym základom napadnutého rozsudku sú závery (okresného súdu) o nedostatku aktívnej ako
i pasívnej vecnej legitimácie (tej-ktorej sporovej strany). Z hľadiska procesnej ekonómie postačuje na
verifikovanie vecnej správnosti predostretého rozsudku zistenie (odvolacieho súdu) o opodstatnenosti
čo i len jedného z týchto úsudkov, nakoľko každý z nich (t.j. vyslovených záverov), sám osebe, vylučuje
dôvodnosť podanej žaloby.

12. Nadväzne je možné konštatovať správnosť primárneho záveru súdu prvej inštancie o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane žalobkyne. Pokiaľ totiž samotná žalobkyňa explicitne udáva, že ide o
finančné prostriedky jej dcéry, potom len táto dcéra - a nie žalobkyňa - je oprávnená uplatňovať ich
vrátenie súdnou žalobou. Na tomto určujúcom závere nič nemení tvrdenie žalobkyne, že v čase podania
žaloby bola zákonnou zástupkyňou svojej neplnoletej dcéry. Túto (svoju dcéru) totiž za žalobkyňu a

seba za zákonného zástupcu, v žalobe neoznačila. Pokiaľ sa žalobkyňa následne v priebehu konania
domáhala pripustenia zmeny na svojej strane, okresný súd právoplatne rozhodol (uznesenie č.k.
7C/41/2016-59 zo dňa 25.5.2017) o nepripustení takejto zmeny. Absurdná a právne irelevantná je
argumentácia odvolateľky, v zmysle ktorej tým, že žalovaná uplatňuje námietky v zastúpení advokátom,
„dáva najavo, že nárok by tu bol“.

13. Ustálenie uvedeného právneho záveru (o nedostatku aktívnej legitimácie) súčasne neumožňuje
stotožniťsastvrdenímodvolateľkyoodňatíjej“dôkaznýchprocesov“. Podstatourozhodnutiaokresného
súdu totiž nie je spochybnenie tvrdení žalobkyne (ohľadne ktorých tvrdení navrhla svoj výsluch), ale
práve z jej tvrdení vyplývajúci nedostatok legitimácie. Inými slovami, predmetný dôkazný prostriedok
nesmeroval k popretiu určujúceho záveru okresného súdu. Odvolací súd tu upozorňuje, že z práva na

spravodlivý súdny proces nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s právnymi názormi
a predstavami sporovej strany, preberal ich a rozhodoval/postupoval v súlade s požiadavkami a vôľou
tej-ktorej sporovej strany.14. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno z dôvodu komplexnosti dodať, že odhliadnuc od
opísaného, z taxatívneho vymedzenia jednotlivých druhov vyživovacích povinností (Zákon o Rodine)
síce vyplýva existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a to bez ohľadu na jeho vek, zároveň

je však z tejto právnej úpravy jednoznačne daná aj aktívna legitimácia na uplatnenie takéhoto nároku
(keďže takto ho vymedzuje samotná žalobkyňa), ktorou (vecnou legitimáciou) disponuje práve a len
výživou oprávnené dieťa, t.j. v okolnostiach súdenej veci len syn žalovanej.
15. Z uvedených dôvodov krajský súd pristúpil k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku.

16. Obdobne neopodstatneným je i odvolanie žalobkyne voči úprave trov prvoinštančného konania.
Relevantnej právnej úprave nepochybne zodpovedá (okresným súdom zvolená) aplikácia zásady
úspechu v sporovom súdnom konaní, v zmysle ktorej predmetný procesný úspech prislúcha žalovanej.
Bez akejkoľvek prácnej relevancie sú z tohto hľadiska subjektívne úvahy/dojmy žalobkyne o tom, že
žalovaná vedela o finančných problémoch svojho syna, resp. že sa takto dostala do „dvojakej výhody“.
Práve a len žalobkyňa nesprávne podanou žalobou spôsobila, že žalovaná musela vynaložiť trovy na

svoju úspešnú obhajobu v predmetnom súdnom konaní. Nemožno preto hovoriť o “obrovskom úspechu“
ani o „finančnej výhode“, ide totiž len o úhradu vynaložených trov.
17.Napokon,pokiaľžalobkyňapoukazujenamožnúaplikáciu§257CSPzdôvodusvojichnepriaznivých
osobnýchpomerov,odvolacísúdpoznamenáva,žeichpredovšetkýmžiadnymspôsobomnepreukázala.
Okrem toho však platí, že aplikácia predmetného ustanovenia musí byť založená na celkom

výnimočných okolnostiach tak posudzovanej veci, ako aj sporových strán, pričom úvaha súdu, že ide
o výnimočný prípad a dôvody osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Inými slovami, zohľadniť je potrebné pomery oboch sporových strán, t.j. nie len toho,
kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery úspešnej
sporovej strany. Ani z tohto (celkového) aspektu teda nemožno prijať záver o dôvodnosti aplikácie § 257

CSP v okolnost iach súdnej veci.

18. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSPvspojenís§255ods.1a396ods.1CSP.Žalovanábolavodvolacomkonanívplnejmiereúspešná,
preto jej krajský súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.