Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 10, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202759
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202759.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobkyne: M. H., nar. XX. X. XXXX,

A. XXX, H., zast. JUDr. Michalom Maškulíkom, Mierová 33/2, Strážske proti žalovanému: G. H., nar.
XX. X. XXXX, X. XXX, zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, Pugačevova 1, Humenné, o vydanie
bezdôvodného obohatenie 3000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 02.07.2018 domáhala proti žalovanému zaplatenia 3.000 eur

s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Právne svoj návrh odôvodnila ustanovením §451 O. z. a
skutkovo tak, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. X na prízemí
vchodu č. X v X-jednotkovej bytovke so súpisným č. XXX, stojacej na parcele č. XXX/X, ktorá je zapísaná
na LV kat. územia X. na LV č. XXX kat. územia X.. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalobkyne aj
žalovaného je rovnaký - 1/2 k celku. Tým, že žalovaný dlhodobo užíva celý byt sám so svojou rodinou
a teda aj podiel žalobkyne a zamedzuje jej vstup do nehnuteľnosti, bezdôvodne sa obohacuje na úkor
žalobkyne. Výška tohto bezdôvodného obohatenia je reprezentovaná výškou primeraného a obvyklého

nájomného za byt v danom meste a v danom čase.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že cena nájmu za obdobný byt sa pohybuje v rozmedzí od 200 eur do
300 eur bez energie, preto si stanovila primerané nájomné na sumu 250 eur, z toho polovica je 125
eur mesačne. Obdobie, za ktoré uplatňuje bezdôvodné obohatenie, je obdobie od októbra 2015 do
októbra 2017 a predstavuje 3000 eur. Žiadala priznať aj úrok z omeškania 5,05% ročne od 12.12.2017 z
dôvodu, že žalovaného vyzvala k plneniu. Zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá 11.12.2017, a preto počiatok

omeškania stanovila na 12.12.2017. Žiadala priznať aj náhradu trov tohto konania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na to, že užívaním
predmetného bytu sa neobohacuje. Žalobkyňa byt opustila dobrovoľne a nechala celú zodpovednosť
za byt na neho. Neplatí žiadne úhrady za byt, neprispieva do fondu prevádzky a údržby, neplatí daň z
nehnuteľností. Dom, v ktorom sa byt nachádza, prešiel rekonštrukciou, na ktorú žalobkyňa neprispela
žiadnou sumou. Žalovaný si zobral úver, ktorý spláca, aby mohol zaplatiť podiel na rekonštrukcii

spoločných častí domu, ale aj na samotnej rekonštrukcii bytu.

4. Žalovaný poukázal na to, že zaplatil aj kúpnu cenu za byt sám po odchode žalobkyne z bytu,
byt zhodnotil, a teda zhodnotil aj podiel žalobkyne, preto žalobu považuje za neodôvodnenú. Nárokneuznával čo do základu, ale namietal aj jeho výšku, keď byt v obci X. nemôže byť prenajímaný za 200
až 300 eur. Je to podľa žalovaného nereálne a žalobkyňa výšku nájmu nijakým spôsobom nepreukázala.

5. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, aj
pripojenými spismi Okresného súdu Humenné sp. zn. 7C/103/2004, 9C/113/2005, 17C/49/2006,
21C/156/2009, 15C/45/2016, 15Pc/3/2017, 15C/63/2018 zistil súd tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa a žalovaný sa rozviedli rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 9C/68/2004-47 zo

dňa 21.02.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu dňa 30.03.2005. Rozsudok o rozvode sa
nachádza v pripojenom spise 21C/256/2009.

7. Žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu o odkúpení bytu, v ktorom manželia bývali na základe nájomnej
zmluvy dňa XX.XX.XXXX a vlastnícke právo bolo v katastri nehnuteľností povolené na základe
rozhodnutia v konaní J./XX dňa XX.XX.XXXX, teda po rozvode manželstva a pred nadobudnutím

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Strany sporu uzavreli po rozvode manželstva aj dohodu
o vyporiadaní BSM a to dňa 26.01.2006 (č.l. 8 spisu 21C/156/2009), ktorej predmetom vyporiadania
však nebol predmetný byt. Až dňa 05.11.2009 podala žalobkyňa na Okresný súd Humenné žalobu o
určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností bytu č. X na prízemí vchod č. X v podiele 1/2
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele

1/6, vedenej na LV č. XXX kat. územia X., zapísané Katastrálnym úradom v E., Správa katastra L. pre
obec X.. Tvrdila, že predmetný byt žalobkyňa a žalovaný užívali na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
vo februári v roku XXXX, ktorý bol poskytnutý vtedajším zamestnávateľom žalovaného Družstevným
agrokombinátom L. na ul. C. X. Žalovaný podpísal zmluvu o prevode vlastníctva k bytu ešte pred
právoplatnosťou rozsudku o rozvode, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2005. Kúpna cena bola

zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov manželov, preto žiadala o určenie, že je podielovou
spoluvlastníčkou tohto bytu a to v podiele 1/2 k celku.

8. Okresný súd Humenné rozsudkom 21C/156/2009-280 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 8Co/87/2013 zo dňa 26.02.2014 vyhovel žalobe a určil, že žalobkyňa je

spoluvlastníčkou predmetného bytu v podiele 1/2 k celku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
31.03.2014.

9. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.03.2019 a 10.06.2019 súd zistil, že žalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom manželstva pre nezhody v manželstve, pričom z

tohto manželstva pochádzali aj dve maloleté deti. Už v tom čase žalovaný mal známosť s inou ženou,
s ktorou splodil aj maloleté deti a s ktorou po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti začal
žiť na spôsob manželstva. Podľa žalobkyne požívali obaja manželia alkoholické nápoje, zasahovala
sociálna starostlivosť pri riešení problémov v tejto rodine, čiže žalobkyňa sa nemohla do takéhoto
prostredia vrátiť. Ak si prišla pre nejaké osobné veci, tak videla, že žalovaný žije so svojou ženou v

nezhodách, nestarajú sa dostatočne o deti. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že návštevy bytu
vykonala až v posledných dvoch - troch rokoch, pretože jej susedia volali a oznamovali, že byte sa
správajú obyvatelia tohto bytu v rozpore s pravidlami spolunažívania. Potom, keď zistila, že bol byt
odkúpenýlenžalovanýmvčase,keďeštemanželstvoprávnetrvalo,hociuzavrela dohoduovyporiadaní
BSM, podala aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k tomuto bytu a následne sa o neho začala aj

zaujímať. Zistila, že na byt sú zaevidované v katastri nehnuteľnosti ťarchy, záložné práva, preto riešila,
aby pôžičky, ktoré zobral žalovaný, sa jej nedotýkali, a z tohto dôvodu nepodala žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale podala žalobu o zaplatenie 3000 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia. Po podaní tejto žaloby žalobkyňa podala aj žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Sama uviedla, že v byte nemohla bývať,

ani sa nedomáhala voči žalovanému, aby v tomto byte bývala, keďže to nebolo možné. Potvrdila, že
neplatila nikdy úhradu za užívanie bytu, ani do fondu opravy a údržby bytu. Žalobkyňa upresnila svoju
výpoveď dňa 10.06.2019 tak, že odišla z bytu v auguste 2003. Po odchode zo spoločnej domácnosti
žila určitú dobu v L. v nájomnom byte. Neskôr si zabezpečila nájomný byt v H.Ž., kde žije 12 rokov. Po
odchode zo spoločnej domácnosti sa jej narodili ďalšie tri deti. Nadviazala vzťah s iným mužom, s ktorým

žila 7 rokov v spoločnej domácnosti. Z tohto vzťahu pochádza XX-ročná dcéra a X-ročné dvojičky. V
súčasnej dobe žije v byte bez partnera s 3 maloletými deťmi a dospelým synom.10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, že nájomné k bytu v obci X. nemôže predstavovať 200
- 300 eur predložil aj potvrdenie obce X. o tom, že nájom bytov, ani podielov bytov v obci X. obec
neeviduje,apretoniejemožnéstanoviť,anizistiťvýškunájomného.Následnežalovanýprostredníctvom

právneho zástupcu doložil do spisu aj iný listinný dôkaz, a to dohodu k nájomnej zmluve, uzavretú dňa
XX.XX.XXXX medzi mestom L. ako vlastníkom a nájomcom, čím chcel prezentovať to, že nájomné 1-
izbového bytu v L., ku ktorému zrejme prirovnával aj 3,5-izbový byt v obci X. predstavuje omnoho nižšiu
cenu, keď dohoda stanovuje nájom vo výške 119 eur mesačne.

11. Právny zástupca žalobcu považoval predloženie týchto listinných dôkazov za neurčité, ktoré nemôžu
byť použité na daný prípad, pretože z nich nič nevyplýva a takýto listinný dôkaz považoval za irelevantný
pre prebiehajúce konanie. Naopak, aj keď spočiatku nepredložil spolu so žalobou ani pri nasledujúcom
pojednávaní žiaden dôkaz na preukázanie výšky nároku uplatneného v tomto konaní, neskôr až na
výhrady žalovaného predložil potvrdenie realitnej kancelárie I. Z. o výške odplaty za užívanie bytu pre
Mesto L. za žalované obdobie vzhľadom na to, že vzdialenosť obce X. od L. je len X kilometrov, a

keďže Obec X. neprenajíma byty, tak porovnal výšku nájomného s obdobným bytom v L.. Z potvrdenia o
priemernej výške odplaty za užívanie bytu všeobecne vyplýva (na č.l. 95), že v období od októbra 2015
do októbra 2017 cena predmetu nájmu 3-izbového bytu v L. je 300 eur mesačne.

12.Žalovanýnamietalrelevantnosťtakéhotodôkazu,ktorýbolpredloženýažpopodanížaloby,vykonaní

dokazovania výsluchom strán sporu a výhradách zo strany žalovaného a poukazoval najmä na to, že
nie je možné porovnávať prenájom bytu v L. s prenájmom bytu v obci X..

13. Žalobkyňa poukazovala prostredníctvom právneho zástupcu aj na to, že o byt sa zaujímala, keďže
viedla niekoľko konaní pred Okresným súdom L., kde sa domáhala svojich práv, na dôkaz čoho uviedla

jednotlivé konania. Súd pripojil tieto spisy a zistil nasledovné: žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie
spoločného majetku so žalovaným, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 7C/103/2004 a bolo zastavené z
dôvodu, že v tom čase prebiehalo rozvodové konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené. V roku 2005
žalobkyňa podala ďalší návrh o vyporiadanie BSM, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C/113/2005,
žaloba bola podaná dňa 20.10.2005, predmetom konania a vyporiadania však nebol predmetný byt

a žaloba bola vzatá späť zo strany žalobkyne a konanie zastavené. V konaní 21C/156/2009 sa
žalobkyňa úspešne domohla určenia vlastníckeho práva v podiele 1/2 k celku k predmetnému bytu,
ako už bolo vyššie uvedené. V konaní 15C/45/2016 žalobkyňa podala dňa 03.02.2016 žalobu o
vypratanie bytu. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Humenné 15C/45/2016-56 zo dňa
17.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2018. V konaní 15Pc/3/2017 podala žalobkyňa

žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to dňa 31.01.2017. Konanie bolo
zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením č. k. 15Pc/3/2017 zo dňa 18.12.2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2018. V súčasnej dobe prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu pod sp. zn. 15C/63/2018. Žaloba bola podaná dňa
15.11.2018 a konanie nie je doposiaľ skončené.

14. Žalovaný poukazoval práve na tú okolnosť, že žalobkyňa mohla po nadobudnutí spoluvlastníckeho
podielu k predmetnému bytu v roku 2014 podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže byt nechcela užívať, ale urobila takto až v roku 2018 a aj to až po podaní
žaloby o zaplatenie 3.000 eur o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo považoval za nesprávny postup

žalobkyne.

15. Podľa §123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa §137 ods. 1 O. z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa §3 ods. 1 O. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

16. Súd posúdil tento návrh podľa ustanovenia §123 a 137 ods. 1 O. z., ktoré upravujú otázky
spoluvlastníctva a nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nárok má byť posúdený ako bezdôvodnéobohatenie. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby, a nie je povinnosťou strán sporu
správne právne kvalifikovať nárok. Ich povinnosťou je preukázanie skutkového stavu, ktorý súd
vyhodnotí a subsumuje pod príslušnú právnu normu. Nárok žalobkyne je nárokom vyplývajúcim z

hospodárenia so spoločnou vecou, nie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na podporu
tohto tvrdenia je potrebné uviesť aj to, že žalovaný predmetný byt neužíva bez právneho dôvodu,
ale z titulu spoluvlastníctva a od roku 2005 do roku 2014 bol zapísaný aj ako výlučný vlastník tohto
bytu, a preto nemohol užívaním tohto bytu získať bezdôvodné obohatenie. Vo všeobecnosti platí,
že spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu totiž neužíva vec bez právneho dôvodu,

a preto právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívanie
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Paragraf 137 ods. 1 O. z. upravuje vnútorné vzťahy
spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej
veci. Nedotýka sa tretích osôb, ktoré nie sú spoluvlastníkmi, a teda nie sú ani nositeľmi práv a povinnosti
vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia

ustanovením §139 ods. 1 O. z., v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa žalobkyne a vyjadrenia právneho
zástupcu žalobkyne nárok žalobkyne má oporu práve v tom, že žalovaný užíval byt v celku, teda aj
podiel žalobkyne a platí, že spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.

17. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť v čase pred rozvodom a nikdy sa do tohto bytu už nevrátila. Sama potvrdila, že
nemala záujem o tento byt, pretože už v čase rozvodu žalovaný mal známosť s inou ženou, mal s ňou
maloleté deti a začal žiť v tomto byte, ktorý aj bez jej vedomia odkúpil najskôr do svojho výlučného

vlastníctva, a takýto stav aj právny bol zaevidovaný aj v katastri nehnuteľnosti až do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o určení spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k tomuto bytu, teda k 31.03.2014,
kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti žila s iným
mužom v nájomnom byte a narodili sa jej ďalšie tri deti. Poukázala na to, že po nadobudnutí podielu
chcela riešiť aj otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale čakala, kým sa

nevyriešia záložné práva, ktoré boli k tomuto bytu takým spôsobom, aby sa jej netýkali, keďže úvery
súvisiace s uzavretím záložných zmlúv sa jej netýkali. Tieto jej tvrdenia súd vyhodnotil ako irelevantné,
keďže nič nebránilo žalobkyni už v roku 2014 podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k tomuto bytu.

18. Žalovaný predmetný byt užíval najprv ako výlučný vlastník, neskôr od roku 2014 ako spoluvlastník
na základe svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda aj v období od októbra 2015 do októbra 2017. Podľa
názoru súdu sa žalovaný tým, že užíval predmetný byt, nijakým spôsobom neobohatil, keďže žalobkyňa
sama potvrdila, že o užívanie tohto bytu nemala záujem, nepožiadala, aby súd upravil spôsob užívania
tohto bytu, pretože žaloby, na ktoré poukazovala, sa týkali buď vyporiadania majetku, alebo vypratania

bytu v čase, keď ešte nebolo rozvodové konanie právoplatne skončené. Priznať žalobkyni 3.000 eur
ako odplatu za užívanie tohto bytu nad jej spoluvlastnícky podiel by podľa názoru súdu bolo v rozpore
s dobrými mravmi, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Predpokladom priznania takéhoto nároku by bolo, ak by žalobkyňa mala záujem tento byt užívať,

požiadala by o úpravu užívania tohto bytu, alebo sa nejakým spôsobom iným domáhala užívania tohto
bytu, alebo aby preukázala, že žalovaný pri tejto jej snahe jej zamedzuje užívanie tohto bytu. Nič z toho
v konaní nebolo preukázané, ale naopak, ako súd už uviedol, bolo preukázané, že žalobkyňa o tento byt
po odchode zo spoločnej domácnosti nemala záujem v tom zmysle, že v ňom chce bývať, a dokonca
nevedela ani o tom, že nájomný vzťah sa zmenil na vlastnícky, keďže sa to dozvedela až po rozvode

manželstva, čo vyvolalo podľa nej podanie žaloby o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti.

20. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby aj pre prípad, ak by mala žalobkyňa nárok na zaplatenie
odplaty za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu bola tá skutočnosť, že nepreukázala dostatočne výšku
náhrady za užívanie tohto bytu. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa výšku náhrady určila

vlastnými úvahami, ktoré nemajú nejaký opodstatnenie, keďže v žalobe sa uvádza, že obec X. byty
neprenajíma, nájomné v L., čo je mesto, je medzi 200 - 300 eur mesačne, preto žalobkyňa stanovila
túto sumu na 250 eur mesačne bez bližšieho odôvodnenia. Z toho polovica predstavovala sumu, ktorú
žiadala od žalovaného mesačne za konkrétne obdobie z titulu bezdôvodného obohatenia. Nemožnosúhlasiť s takýmto preukázaním výšky odplaty, keďže bola stanovená na subjektívnej úvahe žalobkyne,
či jej právneho zástupcu, a až neskôr na výhrady žalovaného bolo predložené všeobecné potvrdenie
realitnej kancelárie o tom, že byty v lokalite mesta L. majú cenu nájmu za obdobie roku 2015 - 2017 sumu

300 eur mesačne. Nemožno porovnávať vôbec cenu nájmu v obci X. a v meste L.. Sám právny zástupca
žalobkyne poukázal na to, že v poslednom období sa byty v L. ani neprenajímajú, čo dokumentoval aj
potvrdením, že sa na internetovej stránke takéto byty neponúkajú.

21. Na základe toho mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala výšku odplaty, ktorá by jej mala patriť,

a nepredložila ani nejaký relevantný dôkaz. Súd však zamietol žalobu predovšetkým preto, že nárok
žalobkyne je čo do základu neopodstatnený. Žalovaný ako spoluvlastník užíval ideálny podiel, nie
reálne vyčlenený v tomto byte, o ktorý žalobkyňa nemala záujem v tom zmysle, že by ho chcela
užívať, a tým sa neobohatil. Nebolo preukázané, aby byt prenajímal, získaval z toho prospech, alebo
iným spôsobom mal úžitkovú hodnotu. Žalobkyňa aj keď podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie prebieha a nie je právoplatne skončené, nežiada ani v

súčasnej dobe tento byt do svojho výlučného vlastníctva, ale navrhuje predaj bytu a rozdelenie výťažku
medzi spoluvlastníkov. V konaní zo strany žalobkyne nebolo navrhované, aby súd vykonal ďalšie
dokazovanie. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval v konaní vypočuť ešte riaditeľku
realitnej kancelárie k tomu, podľa akých podkladov stanovila výšku nájomného 300 eur mesačne, čo
považoval súd za irelevantné a návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.