Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210408
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX
XX A. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho
1651, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, právne zastúpenému spoločnosťou De minimis, spol. s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, o
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 30. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a

vo výroku IV. o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 106,72 eur s 5% úrokom z
omeškania ročne od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 106,72 eur. Vo
výroku II. a III. zamietol žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvnej podmienky a vo výroku IV. žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalobcom

ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 4.4.2014 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej boli poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky. Uvedenú zmluvu považoval súd prvej
inštancie za spotrebiteľskú, u ktorej absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je podľa § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy. V
dôsledku jeho absencie považoval súd prvej inštancie predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov
v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/

zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobca čerpal u žalovaného úver vo výške 500 eur a zaplatil
mu sumu 606,72 eur, preplatil sumu 106,72 eur, ktorá suma predstavovala bezdôvodné obohatenie
žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať.

2. Vo vzťahu k nároku na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej inštancie uviedol,
že dohoda o poskytovaní garantovaných služieb uvedená v čl. 4 je prijateľná, avšak ak žalovaný tieto
služby žalobcovi neposkytol, nárok na zaplatenie poplatku si uplatňovať nemôže. Absenciu naliehavého

právneho záujmu na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky videl súd prvej inštancie v tom, že
už vyslovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je ako celok bezúročná a bez poplatkov.3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 3, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,
§ 451 Občianskeho zákonníka, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 11 ods. 1
uvedeného zákona.

4. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na
to, že žalobca mal v predmetnom spore neúspech len v nepatrnej časti.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 106,72 eur s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania
odvolanie žalovaný. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci
rozhodnutiu o pripustení zmeny žaloby a vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho sťažnosti proti takémuto
uzneseniu. Uvedeným postupom tak podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Premetom tohto konania je preto iba nárok vyplývajúci z pôvodne podanej žaloby.

6. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že predmetom rozšírenia žaloby bolo vyslovenie neprijateľnosti
podmienky uvedenej v spotrebiteľskom úvere pod bodom 4, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Tento
výrok nebol napadnutý odvolaním žalovaného, preto nadobudol právoplatnosť. Namietaný procesný
postup, vedúci k rozšíreniu žaloby preto nemôže byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

7. Žalovaný namietal arbitrárnosť rozsudku spočívajúcu v absencii dôvodov, prečo nebol aplikovaný
priamy, či nepriamy účinok Smernice 2008/48 a nevyporiadaní sa s argumentáciou žalovaného
uvedenou vo vyjadrení k žalobe. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie videl odvolateľ
v konštatovaní, že „v čl. 4 špecifikované služby reálne žalovaný žalobcovi neposkytol“. Poplatok za
garantovanú službu považoval žalovaný za prípustný a zákonom dovolený, ktorý je v zmluve o úvere

vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito. Trval na tom, že žalobca reálne využíval služby, ktoré boli
poskytované ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu.

8. Nesprávne skutkové zistenia namietal žalovaný aj vo vzťahu k tzv. absencii náležitosti, teda dobe
trvania a termínu konečnej splatnosti. Zmluvu o úvere považoval za platnú a bezvadnú, v súlade s

právnymi predpismi, bez neprijateľných podmienok. Mal za to, že zmluva o úvere obsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., teda termín konečnej splatnosti úveru. Predložil
odvolaciemu súdu úvahu o rozdiele medzi slovami „termín“ a „dátum“. V súvislosti s týmto výkladom
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Y. Q. D. S..D.., proti T. J., C-42/15.

9. Odvolateľ trval na tom, že v zmluve o úvere je prítomná aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z., teda určenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pozornosť
upriamil na prvú stranu zmluvy o úvere, kde je uvedený počet splátok, výška každej splátky a splatnosť
každej splátky. V súvislosti s týmto je podľa odvolateľa potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali
žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých

splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s
poskytnutým úverom. Jazykový výklad, ktorý prezentoval súd prvej inštancie považoval za neprípustný
a formalistický. Poukazom na citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 a čl. 10 ods. 2 Smernice
2008/48 zdôraznil, že vnútroštátne právo pri správnej transpozícii Smernice 2008/48 nesmie požadovať
iné náležitosti zmluvy o úvere ako sú uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice. Vyslovil názor, že Súdny dvor EÚ

dosahuje záväzné účinky svojej judikatúry cez svoju právomoc vykladať zmluvy a akty inštitúcii, orgánov
alebo agentúr EÚ, čím sa ním v rámci konania o prejudiciálnej otázke objasnený výklad pravidla práva
EÚ stáva imanentnou súčasťou tohto pravidla spätne od okamihu, keď takéto pravidlo - právna norma
nadobudlo účinnosť. Uvedený rozsudok sa tak stal súčasťou právnych noriem uvedených v Smernici
2008/48, teda súčasťou práva EÚ, ktoré má aplikačnú prednosť aj pred zákonom č. 129/2010 Z. z..

V ďalšom texte odvolania žalovaný prezentoval svoj výklad priameho a nepriameho účinku Smernice
2008/48 so záverom, že podmienky pre použitie nepriameho účinku čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice
2008/48súdané.ŽalovanýnavrholrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťvI.výrokuažalobuzamietnuťa
vo výroku o trovách konania rozsudok zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov konania proti žalobcovi
vo výške 100%.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie odvolaní podľa § 34
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuly súdu a na príslušnej webovej stránke
najmenej 5 dní pred vyhlásením.

12. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13.Zmluvaospotrebiteľskomúverejelistinouformulárovou,používanoužalovanýmpriuzatváranízmlúv
s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a

výškeposkytnutéhoúveru.Takýtocharaktermalanepochybneajzmluvauzavretámedzistranamisporu.

14. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Uvedeným sa žalovaný pri uzatváraní zmluvy neriadil.

15. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný
vo veci C-42/15.

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii Smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení Smernice odchyľujú.

17. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,

kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje

práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za

následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektami. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledkytohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

18. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je skutočnosť, že Smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu, úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosťtzv.úplnejharmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-42/2015potvrdil,
že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom

práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto
konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika teda nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.
Požiadavka smernice k tejto otázke je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „dĺžka

trvania zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie

tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.
Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

20. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere účinný osobitný právny predpis, a to zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Totoustanovenieobsahovorozsiahleniejeamedzináležitosťamizmluvyuvádza
itermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Tátonáležitosťjetakvýznamná,žesjejneuvedením
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v

ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
21. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný z titulu poskytnutého úveru mal
žalovanému vrátiť len istinu 500 €. Celkovo však žalobca zaplatil 606,72 €, preto rozdiel medzi touto

sumou a istinou úveru vo výške 106,72 € predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí
žalobcovi vydať.
24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.
25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudok odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).