Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206239
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Soňa
Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, IČO: 51079721, proti žalovanej: Y. W. M..
I., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. F. XXX, zastúpenej: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7,
Stropkov, IČO: 35510722, o zaplatenie 265,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 5Csp/205/2017-35 z 5.4.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu 265,- eur s prísl.. Priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa
3.10.2017 a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Č.:B.-XXX/VYS-H.-XXXX

zo dňa 30.01.2017 vyplýva, že žalovaná dňa 6.11.2016 v čase okolo 12:50 ako vodička viedla motorové
vozidlo zn. D. ev. č. H., na ktorom použité pneumatiky nespĺňali hĺbku stanoveného dezénu na ceste
č. I/77 medzi obcami I. a K. v kilometri 46,35 v smere na H., kde neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty na mokrej
vozovke dostala s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné, prešla ním do protismernej časti
vozovky, kde v šmyku narazila do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. H.

XXX U., ev. č. Y., v ktorom došlo k zraneniu spolujazdcov sediacich na zadných sedadlách okrem
iných aj T., ktorá za účelom lekárskeho pozorovania bola hospitalizovaná v NsP H. od 6.11.2017 do
8.11.2017, pričom ďalšie lekárske ošetrenie nevyhľadala. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor
kriminálnej polície zo dňa 30.1.2017 ďalej vyplýva, že znalec z odboru cestnej dopravy V.. N. G. vo
svojom znaleckom posudku č. 4/2017 okrem iného konštatoval, že žalovaná na jazdu použila vozidlo
s ojazdenými pneumatikami pod prípustnú mieru ich opotrebovania. V čase dopravnej nehody povrch
vozovky bol mokrý a ak vodička vykonala kontrolu vozidla pred jazdou, mala mať vedomosť o tom, že

jazdí s vozidlom, ktorého pneumatiky sú výrazne opotrebované. Na vozidle zn. D. ev.č. H. boli zistené
ojazdené pneumatiky pod prípustnú mieru opotrebenia stanovenú zákonným opatrením. V zmysle
platnej právnej úpravy, vozidlo s takto opotrebovanými pneumatikami je odôvodnené označiť ako vozidlo
technicky nespôsobilé k premávke na pozemných komunikáciách. Ojazdené pneumatiky mali vplyv nasamotný priebeh pohybu vozidla oblúkom zákruty, ale danému následku sa dalo predísť prispôsobením,
znížením rýchlosti jazdy daného vozidla vzhľadom k aktuálnemu mokrému povrchu vozovky.

3. Z poistnej zmluvy č. 6571202607 zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že S. Š. ako poistník a žalobca
ako poisťovateľ uzavreli na obdobie od 1.10.2012 do 1.10.2013 poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. D. číslo technického preukazu C., D.: U., J.: H..

4. Z Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 19.12.2016 vystaveného I.. M. G. vyplýva, že hodnotenie

poškodenia na zdraví T. W., T.. X.X.XXXX vzniknutého autonehodou dňa 6.11.2016 titulom bolestného
bolo stanovené na celkový počet bodov 15.

5. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.2.2017 a potvrdenia o plnení vyplýva, že žalobca dňa
17.2.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poskytol T. W. poistné plnenie vo výške
265,- eur, a to titulom bolestného za 15 bodov pri hodnote bodu 17,66 eur.

6. Žalobca svoj nárok v žalobe odvodzuje z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. d) Zákona o povinnom
zmluvnom poistení, v zmysle ktorého má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia za splnenia
(preukázania) dvoch skutočností. Teda, že technická spôsobilosť motorového vozidla nezodpovedala
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a

táto bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody a tiež vedomosti poisteného, ktorý škodu spôsobil o
tejto technickej nespôsobilosti ním použitého motorového vozidla.

7. Z opísaného vykonaného dokazovania vyplynulo a zároveň medzi stranami nebolo ani sporné, že
technická spôsobilosť motorového vozidla, ktoré žalovaná použila nezodpovedala podmienkam na jeho

používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu tým, že na ňom boli
použité pneumatiky, ktoré nespĺňali stanovenú hĺbku dezénu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so
spôsobenou škodou.

8. Pokiaľ ide o druhú skutočnosť odôvodňujúcu nárok žalobcu v zmysle § 12 ods. 2 písm. d) Zákona

o povinnom zmluvnom poistení a teda, že žalovaná o vyššie opísanej technickej nespôsobilosti
motorového vozidla, ktorým ako vodička škodu spôsobila, aj skutočne vedela, súd uvádza, že tento
predpoklad nebol v konaní preukázaný.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že samotný žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že žalovaná

mala vedomosť o technickej nespôsobilosti motorového vozidla. Žalovaná v podaní doručenom súdu
dňa 8.12.2017 vyslovene uviedla, že nemala vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla.
Predmetné podanie žalovanej bolo žalobcovi doručené na vyjadrenie postupom podľa § 167 ods. 3 CSP,
ktorý sa k predmetnému skutkovému tvrdeniu žalovanej o jej nevedomosti o zlom technickom stave
motorového vozidla k dnešnému dňu vôbec nevyjadril. Keďže žalobca predmetné skutkové tvrdenie

žalovanejvýslovne(vôbec)nepoprel,súdprvejinštanciepostupompodľa§151ods.1CSPhopovažoval
za nesporné.

10. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že žalovaná mala vedomosť o zlom technickom stave
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Z dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia, nemohol

ani splniť povinnosť označiť dôkazy na preukázanie vedomosti žalovanej o zlom technickom stave
motorového vozidla. Keďže z hľadiska uplatňovania regresu poisťovňou nepostačuje len samotná
prevádzka, resp. použitie technicky nespôsobilého vozidla, ale vyžaduje sa aj vedomosť poisteného o
technickej nespôsobilosti vozidla, ktoré použil v cestnej premávke, bez preukázania ktorej podľa názoru
súdu nie sú naplnené zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie regresu, nebolo možné vo veci

žalobevyhovieť.Žalobcaneuniesolbremenotvrdeniaaanidôkaznébremeno,ktorévkonaníbolpovinný
znášať, následkom čoho je zamietnutie jeho žaloby.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel.13. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Poukázal na to, že na základe zistených dôkazov nebolo sporné, že žalovaná dopravnú nehodu
zavinila, keď jazdila na vozidle, ktoré bolo technicky nespôsobilé a na jazdu použila vozidlo, na ktorom
boli použité pneumatiky, ktoré nespĺňali stanovenú hĺbku dezénu, v pravotočivej zákrute na mokrej
vozovke dostala s vozidlom šmyk, prešla s vozidlom do ľavého jazdného pruhu, kde v šmyku pravou

bočnou časťou svojho vozidla narazila do prednej časti oproti idúceho motorového vozidla. Žalovaná ako
vodič jazdiaci na pozemných komunikáciách na jazdu použila motorové vozidlo, ktoré nebolo v riadnom
technickom stave. V danom prípade sa nejednalo o skrytú vadu na vozidle, ale o ojazdené pneumatiky,
teda viditeľnú závadu technického stavu vozidla. Žalovaná ako vodič a účastník cestnej premávky bola
povinná pred jazdou preveriť, či vozidlo je v riadnom technickom stave. Ak si žalovaná túto povinnosť
nesplnila a následne jazdila s vozidlom, ktorého pneumatiky boli viditeľne v zlom technickom stave,

a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, tak nesporne porušila povinnosti vodiča
vyplývajúce zo zákona (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z.).

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ má
proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za

neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,15d)
b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,
c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom,16)

d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu,18)
f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) ktorá je poistnou udalosťou,

g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.15d)

21. Podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na

pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľom vozidla sa
rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní
v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla
alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní
vozidla,

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo,
ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

23. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o cestnej premávke prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať ani dovoliť, aby
sanajazdupoužilovozidlo,ktorévrátanenákladualebojehoupevnenianespĺňaustanovenépodmienky.

24.Podľa§2ods.2vyhlášky,vozidloprevádzkovanévcestnejpremávkemusíbyťvriadnomtechnickom
stave.Riadnymtechnickýmstavomvozidlasarozumiestav,vktoromvozidlospĺňatechnicképožiadavky
ustanovené pre vozidlá prevádzkované v cestnej premávke.

25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaná dňa 6.11.2016 ako vodička
osobného motorového vozidla značky D. spôsobila predmetnú dopravnú nehodu, dostala šmyk, jej
vozidlo sa stalo neovládateľné a narazila do osobného motorového vozidla značky H. XXX U.. Príčinou
tejto dopravnej nehody, ktorú žalovaná takýmto spôsobom zavinila, boli nekvalitné ojazdené pneumatiky,
ktoré nespĺňali hĺbku stanoveného dezénu podľa právnych predpisov. Všetky tieto okolnosti súd prvej

inštancie riadne zistil a v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal, pričom v tomto smere nie sú žiadne
sporné okolnosti, ktoré by takýto skutkový stav z pohľadu sporových strán spochybňovali.

26. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nárokov žalobcom v tomto konaní je však
preukázanie nielen okolností, že žalovaná spôsobila predmetnú dopravnú nehodu z dôvodu zlého

technického stavu motorového vozidla, ktoré riadila, ktorý spočíval v ojazdených pneumatikách, ale
ďalším nevyhnutným predpokladom pre ustálenie jej zodpovednosti (tak, ako to uviedol aj súd prvej
inštancie) je zistenie, že mala skutočne vedomosť o zlom technickom stave motorového vozidla, teda o
tom,žejehotechnickáspôsobilosťnezodpovedápodmienkamnapoužívanievpremávkenapozemných
komunikáciách (§ 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z.).

27. V tomto smere (v zhode so súdom prvej inštancie) aj odvolací súd konštatuje, že táto okolnosť
preukázaná nebola a nemožno uzavrieť, že by žalovaná si bola vedomá, že používa motorové vozidlo s
ojazdenými pneumatikami, ktoré nezodpovedajú technickým požiadavkám na prevádzku na pozemných
komunikáciách. Žalovaná totiž bez merania hĺbky dezénu nemohla vedieť, že pneumatiky nespĺňajú

technickú normu a nie sú spôsobilé na jazdu po pozemných komunikáciách. Nebola prevádzkovateľkou
predmetného motorového vozidla, pretože týmto bol jej priateľ, ktorý zveril žalovanej auto na jazdu tak,
ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného už na súde prvej inštancie. Žalovaná vzhľadom na absenciu
vedomostnej zložky vo vzťahu k okolnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nemohla predvídať
možnosť spôsobenia škody.

28. Na základe toho súd prvej inštancie správne uzavrel pokiaľ uviedol, že nie sú zistené a preukázané
všetky okolnosti, ktoré by zakladali zodpovednosť žalovanej za nároky uplatňovanej žalobcom v tomto
konaní a správne postupoval pokiaľ žalobu zamietol.

29. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, so
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, pričom v ostatnom
poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).