Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208603
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 358 31 154, právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 379 277 95, proti
žalovanému A. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. Š. XXX/XXXX, XXX XX S., korešpondenčná adresa F.
XXX/XX, XXX XX Z. C., Č. Q., o zaplatenie 2.248,24 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/156/2017-44 zo dňa 23.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o lehote na plnenie v spojení s opravnými uzneseniami č.k.

12Csp/156/2017-76 zo dňa 11.1.2019 a č.k. 12Csp/156/2017-89 zo dňa 26.4.2019.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.875,24
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 9, § 11 zákona č. 129/2010
Z. z., § 3, § 39, § 52, § 54 ods. 1 - 3, § 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu
uzavreli dňa 10.2.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá svojím obsahom je zmluvou spotrebiteľskou.
Zmluva neobsahuje jednu z podstatných náležitostí a to termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
preto ju súd prvej inštancie považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Zo zmluvy uzavretej s právnym

predchodcom žalobcu evidovanej pod č. XXXXXXXXXX na sumu 2.000,- eur vyplýva, že žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach po 67,38 eura bez poistenia. Celkom
mal žalovaný vrátiť 3.742,30 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, výške ročnej percentuálnej miery
nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 32 %, priemernej hodnote RPMN 21,09 %, termín konečnej
splatnosti bol uvedený 2/2019. Súd zdôraznil, že zmluva neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých
splátok, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa prehľadu úhrad žalovaný zaplatil celkom 124,76
eura, a preto následne právny predchodca žalobcu pristúpil listom zo dňa 29.10.2014 k zosplatneniu
úveru. I napriek výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 1.875,25 eura z dôvodu, že sa jedná o rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 2.000,-euravýškou,ktorúžalovanýuhradilkudňupodaniažaloby,t.j.vovýške124,76eura.Vprevyšujúcejčasti
súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/2015 s tým, že uviedol, že dohodnutý úrok z úveru vo výške 32 % ročne odporuje dobrým mravom,

s čím zákon spája absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a jeho dojednanie
nie je možné obhájiť ani princípom zmluvnej slobody. Zdôraznil, že jednou z hraníc je inštitút dobrých
mravov. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch zo
splatnosťou od 1-5 rokov v čase poskytnutia pôžičky žalovanému bežný úrok predstavoval 11,16 %,
pričom úrok požadovaný žalobcom je skôr trojnásobný. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu

s tým, že považoval úver za bezúročný, a preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súčasťou priznanej istiny je aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle ust. § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

K výroku o splatnosti pohľadávky uviedol, že zvažoval, či sú splnené predpoklady pre stanovenie
dlhšej lehoty splatnosti pohľadávky. Uviedol, že žalovaný poukázal iba na skutočnosť, že má aj iné

splátky, a preto chcel priznanú istinu splácať v 20,- eurových splátkach mesačne. Táto argumentácia
pre iné rozhodnutia o splatnosti pohľadávky nie je dostatočná. Žalovaný nedeklaroval svoje osobné ani
majetkové pomery, príjmy a výdaje, náklady na domácnosť a rodinu, a k uvedenému nepredložil žiadny
dôkaz na podporu svojich tvrdení. Aj s ohľadom na výšku priznanej istiny a výšku navrhovaných splátok,
ktorými by žalovaný iba istinu splácal cca 8 rokov, súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 Civilného
sporového poriadku tak, že stanovením pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie
žalovaný.Navrholpovoleniesplácaťžalovanúistinu,ktorújeochotnýuhradiťv20,-eurovýchmesačných
splátkach s tým, že poukázal na jeho sociálne a majetkové pomery a to jeho mesačný príjem 26.000,- Kč,
príjem manželky 18.000,- Kč, t.j. spolu 44.000,- Kč. Mesačné výdavky predstavujú nájomné mesačne vo
výške 12.000,- Kč (462,- eur), elektrina a plyn 4.000,- Kč (154,- eur), televízor a internet 1000,- Kč (38,-

eur), pôžička 6.200 Kč (238,- eur), splátka úveru určená súdom voči Prima banke Slovenska vo výške
50,- eur. Celkom vyšpecifikoval mesačné náklady spojené s bývaním a uhrádzaním pôžičiek vo výške
24.492,- Kč (242,- eur). Zdôraznil, že v tom nie sú zahrnuté náklady na chod domácnosti a to strava.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Opravnými uzneseniami č.k. 12Csp/156/2017-76 zo dňa 11.1.2019 a č.k. 12Csp/156/2017-89 zo dňa
26.4.2019 bolo opravené záhlavie napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 1.10.2019 (§

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho prieskumu bola namietaná lehota na plnenie žalovaným.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, ako aj náležite odôvodnil stanovenie
lehoty na plnenie 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného proti výroku o lehote na plnenie uvádza, že len v odôvodnených prípadoch
môže súd určiť lehotu dlhšie, ktorej dĺžka je stanovená a závisí od okolností danej veci a závisí od
sociálnych a majetkových pomeroch dotknutej strany, prípadne iných rozhodných okolností. Hľadiskami
pre úvahu súdu, či má byť poskytnutá žalovanému výhoda splátok je najmä výška priznaného plnenia,platobná schopnosť žalovaného, ako aj jeho prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie
v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade

vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R V./1968).

Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o stanovenie dlhšej lehoty na plnenie z dôvodu, že
žalovaný svoje sociálne, osobné a majetkové pomery, príjmy a výdaje, náklady na domácnosť, rodinu
nepreukázal. Navyše zohľadnil aj výšku priznanej istiny a výšku navrhovaných splátok. Napadnutým

rozsudkom bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť 1.875,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalovaný v rámci podaného odvolania
poukázal na svoje sociálne, majetkové pomery s tým, že uviedol, že má príjem 26.000,- Kč mesačne,
príjem jeho manželky 18.000,- Kč mesačne, t.j. spolu 44.000,- Kč mesačne, čo v prepočte predstavuje
pri kurze 1 euro = 25,740 Kč, 1.709,40 eura. I napriek deklarovaným mesačným výdavkom spojených
s nájomným a službami spojenými s užívaním bytu, ako aj zabezpečením stravy, odvolací súd bol

toho názoru, že žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti odôvodňujúce
poskytnutiežalovanémudlhšejlehotynaplnenie.Zostranyžalobcu,resp.právnehopredchodcužalobcu
bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, a to na základe uzatvorenej zmluvy o
pôžičke pod evidenčným číslom XXXXXXX z dňa 10.2.2014 a žalovaný sa zaviazal splácať túto pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 62,38 eura. Celkom k dátumu podania žaloby, t.j.

15.8.2017 uhradil len sumu 124,76 eura. Navrhovaná výška splátky 20,- eur nezodpovedá sociálnym a
majetkovým pomerom žalovaného, ktorý je zamestnaný, ako aj jeho manželka je zamestnaná a majú
príjem z pracovnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, sa nejedná o skutkové okolnosti danej
veci, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri stanovení dlhšej lehoty na plnenie. Iné dôvody, ktoré by bolo
treba zohľadniť z hľadiska napr. nepriaznivého stavu alebo iných skutkových okolností neboli tvrdené.

Aj zo samotného vyjadrenia žalovaného (v spise na č.l. 39) vyplýva, že dlhodobo pracuje v zahraničí,
dlh „priznal“ podľa jeho vyjadrenia s tým, že navrhoval splátky vo výške 20,- eur s odôvodnením, že má
aj iné splátky. Z tohto dôvodu odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné.

7. Napadnutý rozsudok vo výroku o lehote na plnenie potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. § 387

ods. 1, 2 CSP v spojení s opravnými uzneseniami a v súlade s ust. § 367 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého
ustanovenia platí, že právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje
len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej
vykonateľnosti.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany sporu - žalobcu v odvolacom konaní (§ 255
ods. 1 CSP). Právny zástupca žalobcu si trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu z obsahu spisu
nevyplývajú, a preto v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so
zásadou procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) odvolací súd

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.