Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112212327
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112212327.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
D. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, právne zastúpený Mgr. Michalom Řehákom, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie v E., ul. L. č. XXX/XX, proti odporcovi: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. č. X, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.

8C/68/2012-74 zo dňa 30. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie postupom podľa § 96 OSP zastavil s poukazom na
dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Pokiaľ i v žiadosti o

pokračovanie v konaní žalobca tvrdil, že v čase podpisu späťvzatia žaloby bol pod vplyvom alkoholu,
nevedel, čo podpisuje, uvedené nepodložil hlásením incidentu prostredníctvom príslušného oddelenia
PZ, nepodložil žiadnym dôkazným prostriedkom. Späťvzatie žaloby je neodvolateľným právnym
úkonom, ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (F95/1998). Pokiaľ i poukazoval
žalobcanauznesenieKrajskéhosúduvBratislavezodňa30.06.2009č.k.33Co/210/09,totorozhodnutie
vychádza z iného skutkového stavu a nemožno ním v danom prípade argumentovať. O náhrade trov

konaniarozhodolvzmysleustanovenia§146ods.2vetaprváOSP,ovrátenísúdnehopoplatkurozhodol
podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/92 Zb. v znení účinnom do 31.12.2012.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. K dôvodom
uznesenia prvostupňového súdu uviedol, že svoje tvrdenie o tom, že späťvzatie podpísal pod vplyvom
alkoholu, nevedel, čo podpisuje, nemohol podložiť dôkaznými prostriedkami, nakoľko nie je ani

povinnosťou príslušníkov policajného zboru odovzdať žalobcovi záznam o vykonanej dychovej skúške.
Takúto povinnosť má príslušný policajný útvar voči súdu za predpokladu, že by si súd vyžiadal
predloženie takéhoto dôkazu. Okresný súd napriek tomu, že ustálil skutkový stav, naopak, ako tvrdí
žalobca, nepožiadal príslušné oddelenie policajného zboru o predloženie dôkazu preukazujúceho stav
opitosti žalobcu a nenariadil pojednávanie za účelom dokazovania výsluchom účastníkov konania,
prípadne svedkov, príslušníkov policajného zboru, ktorí vykonali dychovú skúšku, osôb prítomných

v pohostinstve U Valíčka. Zastal názor, že takýmto postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá
možnosťkonaťpredsúdom.Dokazovanienasúdesanevykonávaibazaloženímlistíndosúdnehospisu,
ale aj ich prečítaním na pojednávaní a výsluchom účastníkov konania, prípadne svedkov. Po obdržaní
napadnutého uznesenia žalobca a jeho manželka navštívili Obvodné oddelenie policajného zboru Žilina
- okolie za účelom podania trestného oznámenia (zápisnicu o podanom trestnom oznámení žalobca
predložil spolu s odvolaním). Späťvzatie návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 96 je procesný

úkon žalobcu, t.j. dispozitívny úkon, ktorý je adresovaný súdu zo strany žalobcu, ktorý môže vykonať
sám alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Okresný súd nesprávne právne posúdilustanovenie § 96 ods. 1 OSP, keď o zastavení konania rozhodol na základe späťvzatia žaloby na začatie
konania, ktoré bolo vykonané voči súdu zo strany žalovaného a späťvzatie žaloby uskutočnil žalovaný.
Žalobca žiaden úkon voči súdu neurobil, späťvzatie žaloby neprezentoval na pojednávaní, nezaložil ho

do súdneho spisu, ani tento úkon ústne nevykonal na pojednávaní. Pokiaľ sa týka uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3Co/2010/09-52 z 30.06.2009, rozdiel je iba v tom, že žalobkyňa podpísala
späťvzatie návrhu na začatie konania v plnom vedomí, avšak uvedené späťvzatie nedoručila osobne na
príslušný súd a žalovaný iba zneužil situáciu tým, že všetky vyhotovenia späťvzatia návrhu na začatie
konania mal u seba. V predmetnom konaní späťvzatie žaloby na začatie konania nepodpísal pri plnom

vedomí, žalobca, nakoľko bol v stave opitosti a navyše je otázne, aký obsah tohto podania bol žalobcovi
zo strany žalovaného skutočne pri podpisovaní prečítaný. Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie listinami,
zápisnicami o trestnom oznámení a ostatnými listinami založenými vo vyšetrovacom spise OOPZ Žilina
- okolie, vedenom pod ČV ORP 1563-ZO-ZA-2012, prípadne výsluchom žalobcu a žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že uznesenie okresného súdu považuje za

správne, späťvzatie návrhu na začatie konania podpísal žalobca dobrovoľne, z vlastnej vôle a jeho
úmysel v uvedenom späťvzatí je nesporne deklarovaný. Žalovaný oboznámil žalobcu s listinou, ktorú
podpísal a taktiež ho oboznámil aj s obsahom žaloby, ktorú žalobca na žalovaného podal. Nie je
pravda, že žalobca bol silno pod vplyvom alkoholu, zo žiadnych dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom
pred vydaním napadnutého uznesenia, ani teraz pri podaní odvolania nie je preukázané, že žalobca

bol pod vplyvom alkoholu a nepamätá si, čo podpísal. Nesporne urobil dispozičný úkon adresovaný
súdu v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 OSP. Pri podpisovaní návrhu na späťvzatie žaloby bol
príčetný, vedel posúdiť následky podpisu na späťvzatí žaloby a jeho konanie nebolo ovplyvnené požitím
návykových látok. K podpísaniu späťvzatia došlo v ranných hodinách okolo 9:00 hod.. Ak by i neskôr
bolo preukázané, že následne žalobca bol pod vplyvom alkoholu v poobedňajších hodinách, nemalo by

to žiaden vplyv na platnosť právneho úkonu urobeného niekoľko hodín predtým.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je všeobecne známe, že u osôb nadmerne
požívajúcich alkohol dochádza k alkoholovej ebriete už pri požití malého množstva alkoholu, inak to
nebolo ani u žalobcu. Za účelom zistenia jeho stavu žalobca navrhuje vykonať dokazovanie znaleckým

posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatria, ak to bude súd považovať za potrebné pre
rozhodnutie vo veci. Už z rukopisu žalobcu je zrejmé, že jeho rukopis vykazuje znaky choroby. Otázka, či
bol žalobca pri podpisovaní dotknutej listiny príčetný, je irelevantná, nepríčetnosť ako inštitút trestného
práva hmotného nemožno stotožňovať s nespôsobilosťou na právny úkon a nie je potrebné ju v civilnom
sporovom konaní skúmať.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v súvislosti s ustanovením

§ 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 96 ods. 1 OSP, platného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, navrhovateľ môže vziať
návrh na začatie konania späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví.

7. Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

8. Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak došlo k späťvzatiu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30
dní od späťvzatia návrhu.

9. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ide o dispozitívny úkon, ktorý je adresovaný súdu a ktorý môže žalobca
vykonať voči súdu buď doručením do podateľne súdu poštou, prípadne elektronickými prostriedkami,
sám osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupca.10. Z listinným dôkazov doložených do spisu, ako i vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, bolo
nesporne preukázané, že pokiaľ i žalobca podpísal späťvzatie návrhu na začatie konania, tento úkon
vo vzťahu k súdu vykonal žalovaný, ktorý ho osobne podal do podateľne súdu dňa 25.07.2012 o 12:24

hod.. V podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu totiž uviedol, že k podpísaniu späťvzatia došlo v ranných
hodinách okolo 9:00 hod., v čase podpisu späťvzatia žaloby bol žalobca príčetný, vedel posúdiť následky
podpisu späťvzatia žaloby, jeho konanie nebolo ovplyvnené požitím návykových látok a ak by aj bolo
preukázané, že následne bol pod vplyvom alkoholu v poobedňajších hodinách, nemalo by to žiaden
vplyv na platnosť právneho úkonu urobeného niekoľko hodín predtým.

11. Z uvedeného nesporne vyplýva, že procesný úkon späťvzatia žaloby bol vyhotovený žalovaným,
žalobca ho iba podpísal a následne bol žalovaným súdu i doručený. V nadväznosti na uvedené je
potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že nešlo o jeho dispozitívny úkon, ktorý by vykonal osobne,
z vlastnej vôle a z vlastného rozhodnutia. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 1Pn/967/12-8 z
12.12.2012 vyplýva, že ihneď po podpise späťvzatia žaloby bola privolaná policajná hliadka, ktorá v

dychu oznamovateľa D. V. - žalobcu namerala 1,7 promile alkoholu. Na podklade uvedeného Okresná
prokuratúra v Žiline vyhovela sťažnosti žalobcu a jeho manželky, zrušila uznesenie vyšetrovateľa ORPZ
POVK Žilina, sp.zn. ČVSORP 796/1 OVK-ZA-2012 zo dňa 13.09.2012 o odmietnutí veci podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a zároveň uložila vyšetrovateľovi ORPZ OKPOVK Žilina, aby vo veci
znova konal a rozhodol.

12. Nebolo preto možné súhlasiť s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ konanie postupom podľa §
96 OSP zastavil, nakoľko k takémuto postupu nemal dostatočný podklad, a to žalobcom vyhotovený a
vo vzťahu k súdu doručený, prípadne osobne podaný procesný úkon späťvzatia žaloby.

13. Nemožno bez ďalšieho len na podklade skutočnosti, že procesný úkon bol opatrený podpisom
žalobcu, vyvodiť, že by tento procesný úkon bol prejavom vôle žalobcu, jeho slobodným rozhodnutím,
aby súd ďalej vo veci nekonal a konanie zastavil. Napokon, uvedené nevyplýva ani z vyjadrenia
žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktorý sám priznal, že späťvzatie žaloby vyhotovil, dal žalobcovi na
podpis a súdu doručil. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu

zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko späťvzatie žaloby nebolo osobným
úkonom žalobcu a tento ho osobne, ani prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vzťahu
k súdu ani nevykonal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)