Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116882449
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116882449.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
Ing. Bc. P. D., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P., adresa na doručovanie: S. XX, S.,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho

16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csr/3/2016-84 zo dňa 23. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodcovských rozsudkov č. k. RK-PC-1722/15-EK a č. k. RK-PC-1723/15-EK zo dňa 03.02.2016,

ktoré boli vydané Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter. Okresný súd
pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov vychádzal
z ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý síce nadobudol
platnosť a účinnosť v čase neskoršom než boli vydané napadnuté rozsudky, avšak ide o procesný
predpis, ktorý upravuje rozhodcovské konanie a aplikuje sa aj na prejednávanú vec. Rozhodcovské

zmluvy, z ktorých vychádzal rozhodcovský súd pri posúdení svojej právomoci, hodnotil v zmysle
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z., na aplikáciu ktorého odkazuje ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2. Okresný súd konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovských rozsudkov bola podaná včas, v lehote
určenej v ust. § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Ďalej však dospel k záveru, že neexistuje žiaden

dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy či už pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo z dôvodu
formálnych vád a nie je tak naplnený zákonný predpoklad pre zrušenie žalobkyňou označených
rozhodcovských rozsudkov podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. .

3. V konaní mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 28.03.2014 a v rovnaký deň boli samostatne uzatvorené aj rozhodcovské zmluvy, ktorých

čísla sú totožné s číslami týchto revolvingových zmlúv. Bol v nich dostatočne určite špecifikovaný
predmet, v bode 2 každej z týchto zmlúv bolo výslovne konštatované vyhlásenie veriteľa, že uzavretie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom, dlžník nebol povinný prijať tento návrh rozhodcovskej zmluvy.

4. Okresný súd tiež nedospel k záveru, že zmluvné dojednania zmlúv o revolvingovom úvere sú v

rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda absolútne neplatné. Nezistil, že
by došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa tak, ako to vyplývaz ust. § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z. Len samotná možnosť prejednania veci pred
rozhodcovským súdom, ktorý si vyberie žalobca, nemôže mať za následok znevýhodnenie spotrebiteľa
a porušenie noriem na ochranu spotrebiteľa, prípadne porušenie zásad rovnosti zmluvných strán.

Dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň z omeškania, t. j. 14,60 %
ročne nepovažoval s poukazom na § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. za neprimerane vysokú tak, ako to tvrdila žalobkyňa.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal v konaní

plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku
určil v súlade s ustanovením vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

6.Protitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobkyňaažiadala,abykrajský
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala

záver okresného súdu, že rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnej listine je individuálne
dojednaným právnym úkonom. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa
individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. V danej veci išlo o predformulované
znenie rozhodcovskej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu. Jediné skutočnosti, ktoré sa do tejto
zmluvy dodatočne dopisovali, boli číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi a miesto podpisu zmluvy a podpisy

zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené
žalovaným a ona ako spotrebiteľ ich nemohla ovplyvniť. V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je
zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa
nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale považuje sa za
zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale samotný dodávateľ.

Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy vyvracia už
samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou iba skutočnosť, že je pripravená
na samostatnej listine.

7. Ďalej žalobkyňa namietala, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal otázkou či spotrebiteľský úver

obsahoval všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Úroky vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere sú neprimerane vysoké a v rozpore s
dobrými mravmi, hraničiacimi s úžerou.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po
zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa §
470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu, pričom právne
účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona ostávajú zachované v zmysle § 470

ods. 2 CSP. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho konania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a 380 CSP, ktoré podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou.
Z uvedeného dôvodu možno tento právny vzťah považovať za spotrebiteľský v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť napokon nespochybňovali ani strany sporu. Okresný súd

postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska či táto bola alebo nebola uzatvorená
so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne. So záverom, ku ktorému okresný súd pri svojom
skúmaní rozhodcovskej zmluvy na základe vykonaného dokazovania dospel, sa však už odvolací súd
stotožniť nemohol. Pritom súhlasí s názorom okresného súdu, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá

vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť však bez ďalšieho ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Nepochybne je potrebné rešpektovať, že návrh na uzavretie akejkoľvek zmluvy (teda itej rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na
uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy
obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany

prijatý i bez nevyhnutnej potreby doplnenia alebo iných zmien tohto návrhu.

11. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný predložil žalobkyni na
podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver,
že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná nebola.

Podstatné totiž je to či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou
stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
žalovaný predložil žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým došlo k zmareniu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere

a ďalej, že žalobkyni boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.

12. Okresný súd napriek námietkam žalobkyne sa bližšie posúdením uvedených okolností uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nezaoberal. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že zmluvu uzatvárala v čase

„zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej
záujmu. Okresný súd sa tak pri posúdení či išlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, mal
týmito okolnosťami zaoberať, zisťovať ich a následne hodnotiť.

13. Keďže okresný súd sa zameral pri posúdení platnosti rozhodcovskej zmluvy najmä na okolnosť či

bola táto individuálne dojednaná, ďalej opomenul sa vysporiadať aj s následným samotným znením
tejto rozhodcovskej zmluvy a vyhodnotiť či tam uvedené zmluvné dojednania sú v súlade s právom na
ochranu spotrebiteľa či svojimi dôsledkami a cieľom, ktorý sledujú, nejde o narušenie rovnováhy medzi
právami a povinnosťami účastníkov tejto zmluvy.

14. Možno tiež prisvedčiť odvolateľke, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní opomenul zaoberať
hodnotením či rozhodcovský súd pri vydávaní napadnutého rozhodcovského rozsudku správne zistil
skutkový stav, ako aj či vychádzal pri rozhodovaní zo všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, prípadne či zistenie porušenia týchto právnych predpisov mohlo mať vplyv
na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z.). Z odôvodenia napadnutého rozsudku

okresného súdu nevyplýva, že okresný súd rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, z týchto hľadísk hodnotil a za tým účelom dostatočne zistil skutkový stav veci.

15. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že okresný súd v ďalšom konaní doplní
skutkové zistenia vykonaním dokazovania ohľadom uzatvárania rozhodcovských zmlúv. Najmä za

akých okolností boli tieto žalovaným žalobkyni predložené, ako jej bola daná možnosť oboznámiť
sa s obsahom týchto zmlúv, zasahovať do tohto obsahu, prípadne aké jej bolo dané poučenie o
možnosti odmietnutia uzatvorenia tejto zmluvy, prípadne či vôbec takéto poučenie bolo dávané. Ďalej
sa bude zaoberať posúdením správnosti záverov rozhodcovského súdu v jeho rozsudkoch z hľadiska
ich súladnosti s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Po zistení uvedených skutočností vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
spĺňalo zákonné parametre dané pre písomné vyhotovenie súdnych rozhodnutí.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)