Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215618
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417215618.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Q. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom K. G., B. K. X, právne zastúpený: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, AK so sídlom
Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, proti žalovanej: K., nar. X.XX.XXXX, bytom K. G., T. G. Q. XX, o
zaplatenie 3 082,08 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal voči žalovanej o zaplatenie 3 082,08 eur, keď poukázal na
skutočnosti v zmysle ktorých žalobca uzatvoril dňa 20.9.2011 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 75 000 eur na
kúpu nehnuteľnosti s výškou mesačnej splátky 425,44 eur. Ďalej poukázal, že dňa 20.9.2011 spolu so
žalovanou ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. územie K. G., obec
K. G., ktoré nehnuteľnosti mali nadobudnúť so žalovanou do podielového spoluvlastníctva každý v X/

X k celku. Kúpna cena mala byť vyplatená zo splátkového úveru poskytnutého dňa 20.9.2011. Tvrdil,
že Slovenská sporiteľňa, a.s. na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadila na predmetné nehnuteľnosti
záložné právo Zmluvou o zriadení záložného práva z 20.9.2011. Žalobca tvrdil, že v uvedenej
nehnuteľnosti žil so žalovanou od októbra 2011, splátkový úver splácal pravidelnými splátkami sám,
žalovaná na splácanie úveru neprispievala, pričom vyššie uvedené nehnuteľnosti so žalovanou užívali
spoločne do novembra 2015. Tvrdil, že pre vzájomné nezhody mal ukončiť so žalovanou vzťah, keď
žalovaná mala naďalej uvedenú nehnuteľnosť užívať. Žalovaný tvrdil, že splátkový úver splácal do

mesiacamarec2017azaobdobieoddecembra2015domarca2017spoluuhradil5956,16eur.Uviedol,
že v marci 2017 nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu so žalovanou predali a z
výťažku kúpnej ceny bol uhradený zostatok splátkového úveru č. XXXXXXXXX vo výške 66 718,39 eur
a zvyšok kúpnej ceny bol rozdelený rovným dielom medzi žalobcu a žalovanú. Na základe tvrdených
skutočností sa žalobca žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia polovice podielu na splatenom úvere
za obdobie od decembra 2015 do marca 2017, ktorý podiel predstavoval sumu 2 978,08 eur. Zároveň
sa od žalovanej domáhal zaplatenia polovice zaplatenej dane z nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017, ktorá

predstavovala sumu 56 eur a polovice zaplatenej sumy poistného za poistenie nehnuteľnosti za rok
2016 vo výške 48 eur za nehnuteľnosti, ktorých bola žalovaná podielovým spoluvlastníkom.2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 24.10.2017 pod sp. zn. 17C/137/2017-31, ktorý
napadla v zákonnej lehote žalovaná podaním odporu, v ktorom sa bránila tým, že nehnuteľnosť, ktorá
je opísaná v žalobe by nikdy nekupovala, keby mala splácať úver. Pri kúpe uvedenej nehnuteľnosti,

keď vzťahy so žalobcom boli usporiadané sa mali so žalobcom dohodnúť, že nehnuteľnosti nadobudnú
do podielového spoluvlastníctva, úver čerpal žalobca, ktorý sa zaviazal ho aj uhradiť a splácať sám.
Pri predaji uvedenej nehnuteľnosti si žalobca mal ponechať podstatnú časť kúpnej ceny na splatenie
záväzku voči peňažnému ústavu vo výške 66 718,39 eur a zvyšok kúpnej ceny bol rozdelený, keď
podiel spoluvlastníkov predstavoval 11 640,80 eur, avšak v žiadnom prípade sa so žalovaným nemala

dohodnúť na splácaní úveru žalobcu a to ani v čase užívania nehnuteľnosti žalovanou. Bránila sa tým, že
výlučným dlžníkom voči peňažnému ústavu bol žalobca, so žalobcom žiadnu písomnú dohodu ohľadom
splácania úveru neuzavrela ani pred ani po predaji nehnuteľnosti. Žalovaná namietala v konaní pasívnu
legitimáciu vo vzťahu k dlhu voči peňažnému ústavu, tvrdila, že nedošlo z jej strany k protiprávnemu
úkonu, ktorý by žalobcu oprávňoval na vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením pripojených listinných správ
a dôkazov a to zmluvou o splátkovom úvere, kúpnou zmluvou z 20.9.2011, návrhom na vklad
záložného práva, výpisom z úverového účtu, kúpnou zmluvou z 16.3.2017, príjmovým pokladničným
dokladom, výpisom z listu vlastníctva, odporom, vyjadreniami strán sporu, poistnou zmluvou, Čestným
prehlásením, potvrdením Mestského úradu, výpisom z internetbankingu a s návrhom poistnej zmluvy

č. XXXXXXXXXX z 19.9.2011 a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 20.9.2011 medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s.
a jediným dlžníkom t.j. žalobcom mal súd za preukázané, že dlžníkovi t.j. žalobcovi bol poskytnutý úver
na bývanie vo výške 75 000 eur za účelom kúpy domu s výškou splátky 390,57 eur mesačne splatnej k

27. dňu v mesiaci s počtom splátok 288 a so splatnosťou 1. splátky dňa 27.10.2011 a konečnej splatnosti
úveru dňa 27.9.2035.

5. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.9.2011 medzi predávajúcou A. B. a kupujúcimi Q. O. a K. X.,
rod. R. mal súd preukázané, že kupujúci nadobudli nehnuteľnosti každý v 1/2 k celku v K. G. na

ul. J. Q. XX a to rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a pozemky
- parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/
X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XXX mX -
záhrady kat. územie K. G. evidované na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností Okresného úradu K. G.,
katastrálny odbor. V zmysle čl. III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 75 000 eur, ktorá podľa zmluvy

mala byť vyplatená z hypotekárneho úveru Slovenskej sporiteľne a.s., pobočka Nové Zámky. V zmysle
čl. V. zmluvy predávajúca vyhlásila, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy okrem
záložnéhopráva,ktorébudezriadenévprospechSLSPa.s.nazákladezáložnýchzmlúv,ktoráposkytuje
hypotekárny úver na vyplatenie finančného vyrovnania pre predávajúcu. Predávajúca zároveň vyhlásila,
že súhlasí so zaťažením nehnuteľností vo svojom vlastníctve záložným právom v prospech SLSP a.s.

6. Z návrhu na vklad záložného práva z 20.9.2011 mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako
záložný veriteľ zriadila záložné právo na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX katastrálne územie
K. G., obec K.y, okres K., pozemky reg. „C“ a to parc. č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy
a nádvoria, č. XXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX/X o výmere XXX

mX záhrady a stavby a to rodinný dom so súp. č. XXXX na prac. č. XXXX/X za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX z 20.9.2011.

7. Z výpisu z úverového účtu žalobcu vedeného v SLSP a.s. mal súd preukázané, že žalobca uhradil od
27.1.2015 do 27.12.2015 dvanásť splátok úveru po 425,38 eur a od 27.1.2016 do 27.12.2016 uhradil

dvanásť splátok úveru po 425,44 eur a dňa 26.3.2017 bola na úverový účet poukázaná suma 66 718,39
eur.

8. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.3.2017 medzi predávajúcimi t.j. žalobcom a žalovanou a
kupujúcou mal súd za preukázané, že predávajúci odpredali svoje spoluvlastnícke podiely každý v 1/2

z celku na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie K. G., obec K. G., okres
K. G., pozemky reg. C parc. č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/X o
výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX/X o výmere XXX mX záhrady a stavby a to
rodinný dom so súp. č. XXXX na prac. č. XXXX/X za kúpnu cenu XXX 000 eur, ktorá mala byť vyplatenáa poukázaná v sume 66 718,39 eur na bankový účet SLSP a.s., ktorá predstavovala výšku pohľadávky
banky a v sume 11 640,81 eur na účet žalobu a v rovnakej výške na účet žalovanej, pričom zostávajúca
časť kúpnej ceny vo výške 29 000 eur bola vyplatená predávajúcim ako záloha v hotovosti po 14 500 eur.

9. Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXX/XX VS XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX mal súd
preukázanú úhradu dane z nehnuteľnosti za rok 2017 vo výške 56,01 eur bez špecifikácie za aké
nehnuteľnosti bola daň vyplatená.

10. Z potvrdenia Mesta Nové Zámky, odbor finančný, referát daní a poplatkov z 14.5.2018 mal súd
preukázané, že žalobca má uhradenú daň za rok 2016 z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastri K.
G., parc. č. XXXX, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX na ulici J. Q. XX, K. G..

11. Z návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 19.9.2011 mal súd preukázané uzatvorenie poistnej
zmluvy pre poistenie domu, bytu a domácnosti „ bezstarostný domov“ s miestom poistenia J. Q. XX, K.

G., teda poistenie rodinného domu so začiatkom poistenia od 20.9.2011 s ročným poistným vo výške
94,23 eur a z predloženého výpisu z internetbankingu mal súd preukázanú platbu poistného vo výške
94,23 eur dňa 9.9.2016.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/192/2016 mal súd preukázané, že

žalobca Q. O. sa podaným žalobným návrhom z 13.5.2016 domáhal voči žalovanej K. O. o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností
Okresného úradu v K. Zámkoch, katastrálny odbor, pre kat. územie K. zámky, obec nové G. na LV č.
XXXX a to rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a pozemky - parc. reg.
„C“ č. XXXX/X o výmere XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XX

m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XXX mX - záhrady v celosti kat.
územie K. G.. T. z XX.X.XXXX pod sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX bolo konanie zastavené z dôvodu, že
medzi stranami sporu došlo k mimosúdnemu zmieru.

13. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že v roku 2011 sa zoznámil so žalovanou, následne sa

presťahoval do jej trojizbového bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mala dve maloleté deti
začali si so žalovanou hľadať väčšie bývanie, dohodli sa na kúpe rodinného domu. Strany sporu sa
mali dohodnúť, že žalovaná predá byt vo svojom vlastníctve a z kúpnej ceny za odpredaný byt bude
dorovnaná hodnota úveru, ktorý si plánovali zobrať. Čo sa týka samotného úveru, žalobca potvrdzoval,
že tento úver si zobral sám ako dlžník. So žalovanou sa mal dohodnúť, že žalobca bude splácať splátky

úveru a žalovaná bude platiť náklady na elektrinu, plyn stravné a týmto spôsobom sa v podstate splátky
vyrovnajú. Vypovedal, že v roku 2011 po poskytnutí úveru bol zakúpený rodinný dom opísaný vyššie,
ktorého kúpna cena predstavovala výšku poskytnutého úveru. Žalovaný vypovedal, že kúpnu zmluvu
s tým, že žalovaná v nej vystupovala ako podielová spoluvlastníčka teda kupujúca v 1/2 uzatvoril z
dôvodu, že so žalovanou v tom čase žili spolu a plánovali si spoločnú budúcnosť, pričom žalovaná mala

sľúbiť, že po odpredaji bytu doplatí úver. Dohoda o splácaní splátkového úveru vo výške 75 000 eur
spísaná nebola. V decembri 2015 sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v roku 2017 bola
nehnuteľnosť odpredaná za kúpnu cenu 119 000 eur. Žalobca vypovedal, že žalovanú viackrát žiadal o
kompenzáciu nákladov na úver, keď žalovaná odmietla plniť a pri predaji nehnuteľnosti nesúhlasila ani
s finančným vyrovnaním ohľadom splátok úveru.

14. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že o poskytnutie splátkového úveru nežiadala, mala vlastný
úver, ktorý splácala. Vypovedala, že žalobca sa sám ponúkol, že si zoberie úver, mali sa dohodnúť,
že úver bude žalobca splácať sám a žalovaná bude zabezpečovať náklady ohľadom stravovania.
Vypovedala, že v roku 2011 vlastnila trojizbový byt, následne ho predala za kúpnu cenu 47 000 eur,

z ktorej splatila vlastný úver vo výške 34 000 eur - 37 000 eur, na presnú sumu si už nespomínala a
zvyšok kúpnej ceny mala použiť na rekonštrukciu vyššie uvedenej domovej nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve. Následne si žalovaná mala zobrala úver od VÚB banky a.s. vo výške 6 000 eur na
prerábku uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaná vypovedala, že od roku 2011 žalobcovi zabezpečovala
stravovanie a výlučne ona platila všetky náklady na bývanie, plyn, elektriku. Potvrdzovala, že žalobca

sa v roku 2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Taktiež potvrdila, že daň z vyššie uvedenej
nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017 platil žalobca, o úhrade poistenia nehnuteľnosti za rok 2016 nemala
vedomosť. Zároveň žalovaná poukázala na Čestné prehlásenie z 4.2.2015 založené v spise, ktoré všaknie je žalobcom podpísané, v ktorom žalobca prehlásil, že nebude brániť v užívaní kuchynskej časti
domu, ak mu bude žalovanou naďalej zabezpečované stravovanie.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 odsek 1,2 OZ účinného od 01.07.2011 do 29.02.2012 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 452 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 788 odsek 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 792 odsek 1,2 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote,
ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.

Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v
lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa § 796 odsek 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za

dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 5 odsek 1 písmeno a) z. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je

ustanovené inak, je vlastník pozemku.
Podľa § 5 odsek 4 z.č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom
dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci
spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za

daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne

Podľa § 9 odsek 1 z.č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo

vlastníctve štátu, alebo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho
územného celku (ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa § 9 odsek 4 z.č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo

stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci
dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do
výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom
dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

16. V danom prípade v konaní nebolo sporné, že dňa 20.9.2011 bola medzi veriteľom Slovenská
sporiteľňa a.s. a dlžníkom t.j. žalobcom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere v zmysle § 52 odsek 1
OZ a dlžníkovi t.j. žalobcovi bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 75 000 eur za účelom kúpy domu s
výškou splátky 390,57 eur mesačne splatnej k 27. dňu v mesiaci s počtom splátok 288 a so splatnosťou1. splátky dňa 27.10.2011 a konečnej splatnosti úveru dňa 27.9.2035. Taktiež v konaní nebolo sporné,
že dňa 20.9.2011 medzi predávajúcou A. B. a kupujúcimi Q. O. a K. X., rod. R. bola uzatvorená kúpna
zmluva, na základe ktorej kupujúci nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníci každý v

1 a to v K. G. na ul. J. Q. XX - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/
X a pozemky - parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere
XXX m2 - záhrady kat. územie K. G. evidované na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností Okresného
úradu K. G., katastrálny odbor a tiež nebolo sporné, že kúpna cena 75 000 eur, mala byť vyplatená

z hypotekárneho úveru Slovenskej sporiteľne a.s., pobočka Nové Zámky. Zároveň nebolo sporné, že
Slovenská sporiteľňa a.s. ako záložný veriteľ zriadila záložné právo na nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXXX, t.j. vyššie uvedené nehnuteľnosti.
G.savsporedomáhalozaplatenie3082,08euraasvojnárokodvodzovalodskutočnosti,že vdecembri
2015 sa odsťahoval z vyššie uvedenej domovej nehnuteľnosti a od uvedeného obdobia do marca 2017
platil splátky z vyššie uvedeného úveru výlučne sám, keď celkom uhradil 5 956,16 eur ( v konaní

táto skutočnosť nebola sporná), ktorú skutočnosť potvrdzoval výpisom z úverového účtu a žalovaná na
splátky úveru neprispievala, pričom nehnuteľnosť ďalej užívala, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní aj
potvrdzovala. Zároveň sa domáhal o zaplatenie polovice dane z nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017 vo
výške 56 eur a polovice z poistenia nehnuteľnosti za rok 2016 vo výške 48 eur.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili
akúkoľvek dohodu ohľadom splátok splátkového úveru z 20.9.2011, keď v zmysle uvedenej zmluvy bol
jediným dlžníkom žalobca a takúto dohodu nepotvrdzuje ani skutočnosť, že za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa t.j. Slovenskej Sporiteľne a.s. vo výške 75 000 eur na základe zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX z 20.9.2011 bola spísaná zmluva o zriadení záložného práva k

vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých podielovou spoluvlastníčkou v 1 v zmysle kúpnej zmluvy
z 20.9.2011 bola aj žalovaná. Skutočnosť, že žalovaná v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z
20.9.2011 brala na vedomie záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. pobočka Nové Zámky
a súhlasila s ním, ju nezaväzovala žiadnym spôsobom podieľať sa na splácaní vyššie uvedeného
splátkového úveru, v zmysle ktorej zmluvy bol jediným dlžníkom žalobca.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu

(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten,
kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kúpna zmluva z 20.9.2011 v
znení v akom bola vyhotovená, bola vyhotovená za situácie, že strany sporu v tom čase spolu žili a
plánovali spoločnú budúcnosť. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej

titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného
obohatenia upravenej v § 454 OZ) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j., aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej
výške a aké ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma
ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. V

danom prípade v zmysle kúpnej zmluvy z 20.9.2011 bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou vyššie
uvedených nehnuteľností a v zmysle uvedenej zmluvy mala právo vyššie uvedené nehnuteľnosti aj
užívať naďalej aj napriek tomu, že sa žalobca odsťahoval z nehnuteľnosti a preto súd bezdôvodné
obohatenie žalovanej preukázané nemal.

18. Čo sa týka vzájomnej dohody o tom, že žalovaná bude platiť výdavky týkajúce sa stravovania a
nákladov spojených s bývaním (elektrina, plyn), ktoré mali tvoriť kompenzáciu splátok úveru podľa
výpovede žalobcu, takáto dohoda preukázaná nebola, keď v konaní dôkazné bremeno tvrdenia
zaťažovalo žalobcu, ktorý súdu jednoznačne nepreukázal uzatvorenie takejto dohody a to aj napriek
skutočnosti, že žalovaná v konaní vypovedala, že sa so žalobcom dohodli na tom, že žalovaná bude

platiť náklady na stravné a náklady súvisiace s bývaním, ktoré aj podľa jej výpovede hradila, kým so
žalobcom bývala v spoločnej domácnosti a túto skutočnosť žalobca v konaní ani nerozporoval. Žalobca
však súdu nepreukázal, že sa so žalovanou dohodol na akomkoľvek hradení resp. započítaní takýchtonákladov na stravovanie, elektrinu, plyn (nepreukázal ani len výšku takýchto nákladov, ktoré by mali byť
započítavané) na splátky úveru v akej výške a v akom rozsahu, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

19. Čo sa týka nároku na zaplatenie poistného za rok 2016 za poistenie nehnuteľnosti vo výške 48
eur, súd žalobu aj v tejto časti zamietol, s tým, že v zmysle § 796 odsek 1 OZ je poistenie povinný
platiť ten, kto s poistiteľom uzatvoril poistnú zmluvu, pričom pri poistení nehnuteľnosti nejde o poistenie
povinné, keď v zmysle návrhu poistnej zmluvy z 19.9.2011 bol poistníkom žalobca a preto žalovaná sa
ani v tomto prípade nemohla bezdôvodne obohatiť, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná

prijala akékoľvek poistné plnenie, a v zmysle poistnej zmluvy nemala povinnosť poistné platiť.

20. Čo sa týka nároku na zaplatenie polovice zaplatenej dane z nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017
vo výške 56 eur, keď z predloženého príjmového pokladničného dokladu z 31.7.2017 mal súd
za preukázané zaplatenie dane z nehnuteľnosti za rok 2017 vo výške 56,01 eur žalobcom, hoci
nehnuteľnosť v doklade nie je špecifikovaná identifikačnými údajmi nehnuteľností a z potvrdenia mesta

Nové Zámky z 14.5.2018 mal súd preukázané, že žalobca zaplatil dane z nehnuteľnosti popísanej
vyššie za rok 2016, tento nárok súd žalobcovi priznal titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej
plnením bez právneho dôvodu, keď v konaní bolo nesporne preukázané, že na základe kúpnej zmluvy
z 20.9.2011 sa stala žalovaná podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v 1 a preto
v zmysle § 5 odsek 4 a § 9 odsek 4 z.č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola povinná zaplatiť dane z pozemkov a zo stavieb
podľavýškysvojhospoluvlastníckehopodielu.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovaná prisvojejvýpovedi
potvrdila, že žalobca zaplatil daň z nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017 ako aj na základe predložených
listinných dôkazov (potvrdenia Mesta Nové Zámky a príjmového pokladničného dokladu), keď súd
mal preukázané získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného) vo výške

polovice zaplatenej dane z nehnuteľnosti za rok 2016 a 2017 spolu vo výške 56 eur, protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujmu žalobcu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou, zaviazal žalovanú na zaplatenie 56 eur.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na §

262 odsek 1 C.s.p., keď pomer úspechu žalobcu voči žalovanej predstavoval 2 % : 98 % a rozdiel
pomerných úspechov v prospech žalovanej, ktorá bola v prevažnej časti úspešná predstavuje 96 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).