Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11Cpr/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202019
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718202019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: E. P., F..

XX.XX.XXXX, T. R. J. XXXX, XXX XX R. J., W..: D.. E. H., I., J. J. M. XX, XXX XX H., proti žalovanému:
J., J.. J. S..Z.., J. J. R. J. XXX, XXX XX R. J., O.: XX XXX XXX, W..: I. P. U. &. H. J.. S.. Z.., O.: XX XXX
XXX, XXX XX H., E. XXX/XX o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa27.10.2017danéžalovanýmžalobcovi
je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 12.4.2018 podal žalobu o vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 27.10.2017. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.12.2006
pracovnú zmluvu. Žalobca dňa 20.11.2017 sa dozvedel, že ho žalovaný odhlásil zo sociálneho poistenia
anáslednežalobcaodžalovanéhopožadovalvysvetlenienazákladeakéhodôvoduhožalovanýodhlásil
zo sociálneho poistenia. Žalovaný dňa 20.11.2017 oznámil žalobcovi, že dovolenky neboli uznané,

nebol si ich osobne dohodnúť s majiteľom firmy M. P., z tohto dôvodu bol odhlásený. Žalobca dňa
23.11.2018 podal podnet na žalovaného z dôvodu, že sa dozvedel o tom, že ho žalovaný bez ukončenia
pracovného pomeru odhlásil zo sociálneho poistenia. Žalobca sa dňa 28.2.2018 z podania Inšpektorátu
práce Prešov dozvedel, že jeho pracovný pomer mal byť údajne ukončený zo strany žalovaného dňa
31.10.2017, a to okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny dokladom zo dňa 27.10.2017 Podľa vyjadrenia žalovaného mal žalobca odmietnuť prevzatie
uvedeného dokladu. Žalobca tvrdí, že žalovaný s ním doposiaľ pracovný pomer neukončil, nedoručil

mu okamžité skončenia pracovného pomeru a do oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu nemal
ani vedomosť o ukončení pracovného pomeru. Žalovaný si nesplnil formálne náležitosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce a to, že okamžité skončenie pracovného
pomeru neurobil písomne, nebolo odôvodnené a najmä okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcovi nedoručil. Žalobca tvrdí, že nesplnením § 70 Zákonníka práce zo strany žalovaného nenastali
účinky riadneho doručenia a plynutia lehôt. Žalovaný žalobcovi doručil dňa 12.11.2017 návrh dohody o
skončení pracovného pomeru so spätným dátumom k 31.10.2017, ktorú však žalobca neakceptoval.

2. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril k žalobe na pojednávaní dňa 17.1.2019, kde uviedol, že
nesúhlasí so žalobným návrhom a že žalobca si dlhodobo neplnil pracovné povinnosti, nevykonával
práce z pracovného zaradenia, nevykonával práce, ktoré mu určoval zamestnávateľ. Z tohto dôvodu
skončil so žalobcom pracovný pomer okamžite a to dňom 31.10.2017. Nakoľko sa žalobca nenachádzalna pracovisku, žalovaný dňa 31.10.2017 doručoval osobne okamžité skončenie pracovného pomeru
v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 Zákonníka práce na jemu známu adresu, kde sa nachádza
žalobca tak, aby sa dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Žalobca odmietol uvedenú písomnosť prevziať.

Nakoľko doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zmarené konaním žalobcu v tejto
súvislosti poukazuje na § 38 ods. 4 Zákonníka práce, kde účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. V zmysle tohto ustanovenia účinky doručenia nastali dňa
31.10.2017. Žalobca jednoznačne vedel, že bol jeho pracovný pomer žalovaným ukončený a taktiež túto
skutočnosť potvrdzuje nepriamo písomný podnet žalobcu na inšpektorát práce zo dňa 23.11.2017, ktorý

bol doručený inšpektorátu práce 28.11.2017. Podľa vyjadrení žalovaného sám žalobca dňa 1.11.2017
nenastúpil do zamestnania, ani neskôr. Z oznámenia inšpektorátu práce zo dňa 26.2.2018 žalovaný
konal pri skončení pracovného pomeru so žalobcom v súlade so zákonom a neboli zistené porušenia,
na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom podnete. Vzhľadom na to, že žalovaný skončil so žalobcom
pracovný pomer okamžitým skončením dňa 31.10.2017 a žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 12.4.2018 t. j. žalobca podal žalobu na súd po

márnom uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce z tohto dôvodu žiada
žalobu zamietnuť.
3. Súd na základe listinných dôkazov, a to mailovej komunikácie zo dňa 20.11.2017, oznámenia
o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 26.2.2018, dohody o skončení
pracovného pomeru ku dňu 31.10.2017, záznamu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21.2.2018,

výpovede zo dňa 27.10.2017, čestného prehlásenia zo dňa 21.2.2018, pracovnej zmluvy, dodatku č. 1,
dodatku č. 2 k pracovnej zmluvy, mzdového listu, spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti, podnetu
odhlásenia zamestnanca zo sociálneho poistenia zo dňa 23.11.2017, mailu zo dňa 23.2.2018, zistil súd
nasledovný skutkový stav:
4. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa

29.12.2006, deň nástupu do práce: 1.1.2007, funkcia: stavebný zámočník na dobu neurčitú. Dňa
1.8.2008 bol uzatvorený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s tým, že sa dopĺňa charakteristika pracovnej
náplne, a to výroba a opracovanie oceľových konštrukcií brúsením, rezaním a následnou montážou.
Dňa 1.4.2010 bol uzatvorený dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, v ktorom sa mení zamestnanie, a to
na pokrývač, strechár, izolatér, a mení sa charakteristika pracovnej náplne - zhotovovanie mäkkých

a tvrdých krytín striech a strešných konštrukcií, vykonávanie izolačných prác. Súd mal výpisu z
obchodného registra zistené, že žalovaný - spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa
13.4.1999, kde spoločníkmi sú jednak žalobca a štatutárnym orgánom konateľ spoločnosti, a to: M. P.,
A. P., E. P., J. P., I. P., kde každý - konateľ koná za spoločnosť samostatne.
5. Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 26.2.2018 vyplýva,

že pracovný pomer bol skončený okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny dňa 31.10.2017, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru malo
byťdoručenéosobnezamestnávateľomažežalobcaodmietolprevziaťuvedenúlistinu.Akosámžalobca
tvrdil, že takýto doklad mu nebol doručený a že bola mu predložená zo strany Alžbety Kočišovej
dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.10.2017 bez udania dôvodu. Túto dohodu žalobca

nepodpísal, čo bolo aj potvrdené p. I. P.. Následne dňa 27.10.2017 mala byť doručená žalobcovi
výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny - nedostatočný záujem o pracovné
povinnosti z pracovného zaradenia v oblasti dopravy. Pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou
dňa 29.12.2006 sa končí dňa 31.10.2017, výpoveď - podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
6. Konateľ spoločnosti M. P. uviedol na pojednávaní dňa 26.2.2019, že oficiálne boli vystavené

výpovedné papiere a tieto mu ich odniesli domov. Pri doručovaní výpovede bola prítomná manželka
- konateľka spoločnosti a žalobca. Žalobca odmietol tieto papiere zobrať, tak konateľka spoločnosti
- manželka hodila tieto papiere do schránky a odišli. Konateľ spoločnosti zároveň uviedol, že on
to považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď zamestnanec po roku práceneschopnosti
nenastúpi do zamestnania. Konateľ spoločnosti uviedol, že žalobca vykonával prácu ako šéf dopravy a

ostatné roboty, kontroloval ľudí a mal na starosti dopravu a autá.
7. Konateľka spoločnosti I. P. uviedla, že je pravdou, že doručovala dohodu o skončení pracovného
pomeru, ale odmietol túto dohodu podpísať, tak potom spísala výpoveď s dvoma svedkami, aby mali
záruku, že mu bola výpoveď doručená písomne. Konateľka uviedla, že žalobca povedal, že nenastúpi
a že si vyberie dovolenku a že dohodu odmietol podpísať a uviedol, že ostáva na dovolenke. Keď

mu predložili výpoveď dúfali, že povie, že nastúpi do zamestnania. Žalobca povedal, že ostane na
dovolenke.Malnároknapárdnídovolenky,nakoľkomalcelýrokpráceneschopnosť.Čestnéprehlásenie
týkajúce sa odmietnutia prevzatia výpovede zo strany žalobcu im dali podpísať ekonómky.8. Z listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania súdu sa javí ako pravdivé tvrdenie žalobcu,
že nebola žalobcovi doručená výpoveď okamžitého skončenia pracovného pomeru a súd nemal ani
preukázané, že žalovaní doručili výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi a že

on to odmietol prevziať. Túto skutočnosť konatelia spoločnosti potvrdili čestným prehlásením zo dňa
21.2.2018 to znamená, že po cca trojmesačnej lehote. To znamená, že prehlásenie bolo urobené
dodatočne pre potreby asi inšpektorátu práce. Súd poukazuje aj na nezrovnalosti nakoľko konatelia
sami uviedli, že konateľka I. P. hodila do schránky výpoveď. Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že v prípade, že ak by aj bolo odmietnuté doručenie výpovede, tak by súd aj skúmal dôvody závažného

porušenia pracovnej disciplíny, ktoré nie sú špecifikované jasne, zrozumiteľne. A súd zároveň poukazuje
aj na tú skutočnosť ako vyplýva z pracovnej zmluvy a dodatkov k pracovnej zmluve 1, 2, že žalobca
nevykonával práce a pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného zaradenia v oblasti dopravy. Z
pracovnej zmluvy a z náplne vyplýva, že vykonával práce stavebného zámočníka a pokrývača, strechára
a izolatéra a nie práce v oblasti dopravy. Čo sa týka plynutia lehôt súd má za to, že žiadne lehoty nemohli
plynúť nakoľko žalovaní nepreukázali skutočnosť, že žalobca odmietol doručenie okamžitého skončenia

pracovného pomeru.
9. Podľa § 70 Zákonníka práce pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru
sa skončí dňom, v ktorom je druhému účastníkovi zrušovací prejav doručený bez ohľadu na to, či je v
zrušovacom prejave uvedený iný konkrétny deň. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru neplatia
výpovedné doby, teda ku skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia zrušovacieho

prejavu druhému účastníkovi pracovného pomeru. Doručovanie musí byť v súlade s § 38 Zákonníka
práce.
10. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku,
zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Podľa ods. 4

ustanovenia § 38 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa cit. ustanovenia §

38 ods. 1 písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru musia byť doručené do
vlastných rúk. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovaných preukázaná, že výpoveď bola doručená
žalobcovi do vlastných rúk. V prípade, ak by žalobca odmietol uvedenú písomnosť prevziať, tak
malo byť zaznamenané a podpísané na listine, ktorú odmietol prevziať, a to pred svedkami. Žalovaní
nepreukázali, že boli splnené podmienky tak ako to ustanovuje § 38 Zákonníka práce. Súd sa stotožňuje

s vyjadrením žalobcu, že nevedel o skutočnosti, že žalovaní s ním okamžite skončili pracovný pomer, len
to zistil na základe skutočnosti, že bol odhlásený zo sociálneho poistenia. A na základe tejto skutočnosti
podal podnet na inšpektorát práce dňa 23.11.2018. Z mailovej komunikácie súd považuje za pravdivé a z
tejto vyplýva, že žalobca nevedel o skutočnosti, že bol s ním ukončený pracovný pomer, nakoľko mailom
zo dňa 20.11.2017 adresovaný žalovanému ako oznámenie, že čerpá naďalej dovolenku a že žiada,

aby oznámili z akého dôvodu bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne. Z odpovedí žalovaného vyplýva,
že z dôvodu, že dovolenky neboli uznané, tak z tohto dôvodu bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne, je
to mail zo dňa 20.11.2017.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ichtvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
15. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
16. Civilný sporový proces sa okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,

princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.

navrhne dôkazy.
17. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
18. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
19. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
20. Subjektívna prekluzívna lehota na platné okamžité skončenie pracovného pomeru začína plynúť
odo dňa, keď sa účastník skutočne dozvedel o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru,

nepostačujú len určité náznaky, že k porušeniu došlo. Subjektívna lehota nezačne plynúť ani v prípade,
že existuje domnienka, že je dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo že takýto dôvod
bude daný. To znamená, že subjektívna lehota sa súdu javí, že začala plynúť až dňom 26.2.2018,
kedy bolo doručené žalobcovi oznámenie o výsledku z prešetrenia podnetu. Až vtedy sa žalobca z
listu dozvedel, že pracovný pomer bol skončený okamžitým skončením z dôvodu závažného porušenia

pracovnej disciplíny dňom 31.10.2017 a žalobu žalobca podal 12.4.2018.
21. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
22. V zmysle ust. § 77 Zákonníka práce plynutie lehoty začne len za predpokladu, ak bola výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené, ako hmotnoprávna podmienka neplatnosti,
čo v uvedenom konaní súd nemal dokázané. Súd má za to, že právny úkon, ktorý vykonali žalovaní, a
to výpoveď zo dňa 27.10.2017 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatným právnym
úkonom, a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa

§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Súd má za to, že právny úkon, a to výpoveď, ktorú žalovaní
vydali dňa 31.10.2017 nebol urobený v súlade s ustanovením § 38 Zákonníka práce nakoľko podľa
ustanovenia § 38 Zákonníka práce ods. 4 musí sa písomnosť doručiť zamestnancovi do vlastných rúk,
čo zo strany žalovaných nebolo preukázané a z tohto dôvodu súd má za to, že výpoveď, ktorú vydal

žalovaný žalobcovi je neplatný právny úkon a z tohto dôvodu nemôžu plynúť lehoty ani premlčacie, ani
prekluzívne.
23. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiťpracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacov v súvislosti s
porušením prac. disciplíny upozornený na možnosť výpovede.

24. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, musí mať
preukázané, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu, musí mať k dispozícii všetky dôkazy,
ktorými preukáže, že zamestnanec porušil pracovnú povinnosť. Za porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej, či pracovnej zmluvy.

Pre uplynutie prekluzívnej lehoty je smerodajný okamih doručenia výpovede.
25. Súd má za to, že žalobca nevedel a nemohol vedieť o tom, že mu bola daná výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca tvrdí a túto skutočnosť aj potvrdila konateľka spoločnosti, že o
dohode o skončení pracovného pomeru vedel a obidvaja sa o tom rozprávali, avšak žalobca s dohodou
nesúhlasil, ale o výpovedi ako žalobca tvrdí, sa o tom nerozprávali. Inú verziu súd nemal zdokladovanú
a z výsluchu konateľov spoločnosti súd má za to, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o blízku osobu,

syna konateľov spoločnosti, tak reakcie boli také ako sami uviedli, že verili, že syn uposlúchne ich
výzvy a že nastúpi do zamestnania. Súd má za to, že zákonné podmienky zo strany žalovaných neboli
splnené, nakoľko súd nemal preukázané, že výpoveď bola žalobcovi doručená tak ako to ustanovuje
§ 38 Zákonníka práce.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
27. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.