Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011595
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011595.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného K. L. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa21.8.2019č.k.9T/113/2018-226,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. L., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný K. L. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 21.6.2018 v čase okolo 23:10 hod. si v meste N. na presne nezistenom mieste na ulici Y. na
dvore rodinného domu zakúpil od doposiaľ nestotožnenej osoby omamné a psychotropné látky, ktoré
sa nachádzali v igelitovom vrecku a ktoré neoprávnene prechovával až do dňa 21.06.2018, kedy bol
v čase okolo 23.20 hod v meste Sereď na ul. Poľnej kontrolovaný hliadkou OO PZ Sereď, kedy počas

tejto kontroly bol vyzvaný, aby dobrovoľne vydal veci pochádzajúce z trestnej činnosti, ak takéto veci pri
sebe má, a zároveň bol príslušníkmi OO PZ Sereď poučený o následkoch vydania takýchto vecí, načo
po tejto výzve a poučení obvinený z vrecka nohavíc dobrovoľne vydal pre účely trestného konania:

- 1 kus igelitového vrecka s obsahom 1761 mg metamfetamínu a s prímesou dimetylsulfónu
(metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 33,6 %

hmotnostného,

s tým, že hodnota metamfetamínu o hmotnosti 1761 mg (1,761 g) na čiernom trhu v mieste a čase
spáchania skutku predstavuje najmenej 70,44 Eur,

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok,

a obžalovaný tak konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.
zn. 2T 25/2008 zo dňa 27.02.2014 právoplatným a vykonateľným dňa 27.02.2014 odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,Za to súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere 11
(jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému

ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania poukázal na nasledovné skutočnosti:

Rozhodnutie súdu považujem za nesprávne. Mám za to, že v predmetnom konaní nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý som stíhaný a preto som mal byť spod obžaloby oslobodený podľa § 285
písm. a) TP. Som totiž presvedčený, že v tomto konaní nebol prezentovaný žiadny, zákonným spôsobom
získaný dôkaz, ktorý by dokazoval, že som sa dopustil trestnej činnosti opísanej v obžalobe.

V tejto súvislosti považujem za potrebné a podstatné poukázať na spôsob získania zaisteného

igelitového vrecka príslušníkmi PZ.

Podľa môjho názoru sa vykonaným dokazovaním nepodarilo jednoznačne ustáliť, akým spôsobom bolo
igelitové vrecúško, v ktorom sa nachádzala látka skúmaná KEÚ zaistené. Avšak ani jeden svedkami
opísaný postup nie je podľa môjho názoru v súlade so zákonom.

Poukazujem najmä na výsluch svedka J. A. na hlavnom pojednávaní dňa 19.05.2019, ktorý je v
zásadnom rozpore s výpoveďami príslušníkov PZ. Čo sa týka posúdenia dôveryhodnosti jednotlivých
výpovedí, o tejto skutočnosti tak dôvod, pre ktorý príslušníci PZ zisťovali moju totožnosť, podľa ich
vyjadrení z príprovného konania, (t. j. znečisťovanie verejného priestranstva) považujem za mimoriadne

nedôveryhodný, a teda je podľa môjho názoru evidentne účelovo vykonštruovaný s cieľom legalizovať
samotné zisťovanie totožnosti mojej osoby.

Je potrebné uviesť, že som nebol pristihnutý pri trestnom čine. Žiadny dôkaz ani nepotvrdzuje, že by
príslušníci PZ mali vedomosť o tom, že mám nejaké zakázané predmety pri sebe. Nemali preto dôvod

zisťovať moju totožnosť.

Je v rozpore so zákonom, ak príslušník PZ vyzýva osobu, ktorá sa mu na základe subjektívneho dôvodu
zdá podozrivá, nepácha trestnú činnost', vyložiť veci, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti. V
prípade, ak som sa príslušníkom PZ zdal podozrivý už zo spáchania priestupku alebo trestného činu,

mali povinnosť mi najskôr oznámit', z čoho som podozrivý, a následne ma poučiť o mojich právach, a to
aj o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť.

Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale aj
právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo k svojmu obvineniu.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore „Policajt je oprávnený vyzva osobu, ak je to potrebné na
plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.“

V prípade ak by som aj akceptoval skutočnosť že príslušníci PZ mali dôvod zisťovať moju totožnosť,

zisťovanie totožnosti by bolo jediným služobným zákrokom, ktorý vo veci mohli vykonať príslušníci PZ
podľa zákona o Policajnomn zbore.

Postup podľa Zákona o policajnom zbore skončil momentom ako som hodnoverným spôsobom
preukázal svoju totožnosť. Následná výzva na vydanie veci a jej zaistenie neboli v súlade so zákonom,

keďže od uvedeného momentu preukázania totožnosti mali príslušníci PZ postupovať podľa Trestného
poriadku a nie podľa zákona o policajnom zbore.

V tejto súvislosti poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Tdo 11/2013.Aj z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že ak mali príslušníci PZ podozrenie
zo spáchania trestného činu, mali postupovať už nie podľa Zákona o policajnom zbore, ale podľa

ustanovení Trestného poriadku, t.j. osobu podozrivú zo spáchania trestného činu zadržať podľa § 85
ods. 1 Trestného poriadku, a podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku vykonať osobnú prehliadku so
súhlasom prokurátora.

To, že mali príslušníci PZ podozrenie, že by som mohol prechovávať u seba zakázané látky, možno

predpokladať aj z toho, ako opísali príslušníci PZ pri svojom výsluchu na súde lokalitu, v ktorej vykonávali
hliadku. Uvedeným popisom lokality, v ktorej ma legitimovali, zároveň nepriamo potvrdili, že dôvodom ich
úkonov voči mojej osobe nebolo to, že by som znečisťoval verejné priestranstvo, ani páchanie nejakej
trestnej činnosti, ale výlučne len lo, že som sa im zdal na základe subjektívnych pocitov podozrivý. Z
uvedeného dôvodu bolo podľa môjho názoru v rozpore so zákonom už aj samotné zisťovanie mojej
totožnosti.

Podľa § 85 ods . 1 Tr . por. „Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je
tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods.
1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas
prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred

nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku“.

Podľa § 102 ods. 1 Tr. por. „Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.“

Keďže uvedený postup dodržaný nebol, mám poukazujúc na uvedené za to, že igelitové vrecko zaistili
príslušníci PZ v rozpore so zákonom, a preto na takto získaný dôkaz nemôže súd pri hodnotení dôkazov
prihliadať.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku považujem za potrebné taktiež poukázať na, podľa môjho

názoru, nedostatočnú kvantifikáciu zaistených drog, keď v znaleckom posudku vypracovanom KEU
PZ, je uvedené množstvo bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré by sa zo zaisteného materiálu dali
pripraviť. Zákonným pojmom je však pojem obvykle jednorazová dávka drogy, ktorých množstvo však aj
vzhľadom na vyjadrenie znalkyne z KEU PZ, pri jej výsluchu na hlavnom pojednávani, nebolo v konaní
dostatočne a hodnoverne preukázané, resp. kvantifikované.

Uvedené rozlišovanie a presné vyčíslenie obvykle jednorazových dávok zo zaisteného mateirálu má
zmysel najmä vzhľadom na ich hraničné hodnoty ovplyvňujúce aj právnu kvalifikáciu skutku, keďže som
stíhaný pre spáchanie trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák..
Vzhľadom na túto kvalifikáciu skutku nie je až tak podstatná hodnota skúmanej drogy ako skôr ustálenie

množstva obvykle jednorazových dávok drogy, čo v prípade, ak by boli ustálené v množstve menšom
ako 10, znamenalo kvalifikáciu skutku podľa § 171 Tr. zák.

Berúc do úvahy skutočnosť, že žiadny z dôkazov vykonaných v konaní ani len nenasvedčuje tomu, že
by som bol dealerom drog, resp, že by som mal záujem čokoľvek nelegálne, komukoľvek predávať,

bolo podľa môjho názoru potrebné v rámci hodnotenia jednotlivých dôkazov klásť väčší dôraz na
ustálenie počtu obvykle jednorazových dávok drogy. A to najmä vzhľadom k ust. § 135 ods. 2 Tr. zák. a
opodstatnenosti kvalifikácie skutku podľa § 172 Tr. zák. a nie podľa § 171 Tr. zák.

Podľa § 135 ods . 2 Tr.por. „Precxhovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo

prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek
dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac
desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie a to pre osobnú spotrebu.“

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave napadnutý

Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 21.08.2019, č.k. 9T/113/2018 podľa § 321 ods. 1 pism. a),
b), c), d), e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby juv
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť o
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Súd prvého stupňa skutky opísané v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením
§ 378 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich
vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorých uznal obžalovaného za vinného.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak, ako mu
to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.

Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo

nevypovedať. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka M. H., P. I., J.
A., znalkyne mjr. Ing. Jany Karchňákovej, prečítaním zápisnice o vydaní veci na č. l. 49-50, zápisnice
o prehliadke tela na č. l. 55-56, vyčíslenia hodnoty zaistených drog - odborného vyjadrenia na č. l.
48, rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/25/2008 zo dňa 27.2.2014, odpisu registra
trestov obžalovaného zo dňa 20.8.2019, odpovede na lustráciou v registri priestupkov zo dňa 20.8.2019,

odpovede na lustriaciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 20.8.2019, správy o povesti z obce A., hodnotenia
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.

Vinu obžalovaného okresný súd oprel o nasledovné dôkazy:
Zápisnicu o vydaní veci zo dňa 21.6.2018 (č.l. 49-50 ), z ktorej je zrejmé, že dňa 21.6.2018 o 23:25 h.

bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný obžalovaný na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom
vydal 1 kus igelitového vrecúška s obsahom neznámej kryštalickej látky. Zo zápisnice o vydaní veci ďalej
vyplýva, že vyzvaná osoba, t. j. obžalovaný bola osobitne poučená aj o tom, že dobrovoľným vydaním
vecí si môže privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s vydanou vecou. Následne
vyzvaná osoba - obžalovaný dobrovoľne vydala vyššie uvedenú vec a zápisnicu na znak súhlasu s jej

obsahom vlastnoručne podpísala. K vydaniu veci uviedol obžalovaný, že sa jedná o pervitín, na hlavnom
pojednávaní po prečitaní zápisnice obžalovaný potvrdil, že podpis na tejto zápisnici je jeho podpisom.

Ajpodľanázorukrajskéhosúduzobsahu zápisniceovydanívecijezrejmé,žepríslušníciPZpostupovali
v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. Zo zápisnece jednoznačne vyplýva, že vyzvanej osobe

poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže vydanie veci odmietnuť. Vyzvaná osoba K. L. po poučení
dobrovoľne vydala 1 ks igelitového vrecúška s obsahom neznámej kryštalickej látky, pričom nevyužil
možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom na zákaz
sebaobvinenia), respektíve žiadným spôsobom nenamietal, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto
nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.Okresný súd preto správne ustálil,že z uvedeného

procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (1 ks igelitového vrecúška s obsahom neznámej
kryštalickej látky) bola získaná zákonom predpokladaným spôsobom a preto ide o procesne použiteľný
dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por.

Tejto otázke na základe námietky obhajoby prednesenú na hlavnom pojednávaní a prevzatú i do

odvolacích námietok venoval okresný súd náležitú pozornosť a velmi obsiahle a správne i s odvolaním
sanajudikatúrydospelkzáveru,žepostuppolicajtovvtomtosmerebolplnesúladnýsozákonom.Krajký
súd v tomto smere len konštatuje správnosť úvah okresného súdu a v podrobnostiach len poukazuje na
dôvody prvostupňového rozsudku.Okresný súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so svedeckou výpoveďou svedka navrhnutého
obhajobou J. A., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal v úplnom rozpore so svedkami - zasahujúcimi

príslušníkmi PZ M. H. a P. I.. Tento svedok tvrdil, že na dotknutom mieste bol spoločne s obžalovaným,
že tam prišli autom ešte s ďaľšou osobou, ktorú nepozná, že čakal pri aute na obžalovaného. Vtom, že za
ním prišli hliadkujúci policajti a legitimovali ho, dôvod prečo tak urobili, uviesť nevedel a zároveň mu dali
fúkať.Následne,keďvideliobžalovaného,išlizanímapýtalisaho,čoturobí,ktojeanechvšetkovyložíz
vrecák a on ich uposlúchol, pričom následne mu dali ruky na kapotu auta a jednou rukou vyťahoval veci z

vrecák. Že by niečo podpisoval obžalovaný na mieste prehliadky, nevidel. Vie, že ho policajti nepoučovali
o jeho právach. Následne ho vzali na policajnú stanicu, pričom on išiel za nimi vo svojom vozidle a ešte
aj dostal pokutu za to, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Túto svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako
tendenčnú s cieľom pomôcť obžalovanému oslobodiť sa spod obžaloby, keďže ako sám svedok uviedol,
je kamarátom obžalovaného. Zasahujúci príslušníci PZ zhodne vypovedali o okolnostiach dôležitých pre
trestné konanie a ich tvrdenia sú v celom rozsahu podporené zápisnicou o vydaní veci podľa § 89 ods.

1 Trestného poriadku. Je predsa absolútne proti zdravému rozumu, aby obžalovaný túto podpísal a nič
proti nej nenamietal, ak by bolo tvrdenie svedka J. A. pravdivé. Naviac nie je súdu zrejmé, aký motív
by mali príslušníci PZ vymyslieť si, že obžalovaný bol v čase, kedy ho zastavili sám a iné osoby tam
prítomné neboli. Ich výpovede sa zhodujú vo všetkých podstatných momentoch pokiaľ ide o miesto, čas,
dôvod zastavenia obžalovaného, dôvod prečo sa ho spýtali, či má veci dôležité pre trestné konanie, ako

aj správanie sa obžalovaného, ktoré v nich vzbudilo podozrenie páchania trestného činu, dobrovoľné
vydanie drogy s uvedením, že ide o pervitín, vykonania poučovacej povinnosti.

Takáto argumentácia okresného súdu je plne postačujúca a plne odôvodňuje i postup okresného súdu,
ktorý postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalobou - konfrontáciu

medzi svedkom J. A. a zasahujúci policajtami, t.j. M. H. a P. I., nakoľko i podľa názoru krajského súdu ide
o dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie súdu nadbytočný, pretože hodnotenie rozdielnych výpovedí svedkov je
vecou voľnej úvahy súdu v rámci hodnotenia už skôr vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach.

Aj v tomto smere krajský súd považoval námietky obžalovaného doplnené na verejnom zasadnutí aj o
meno druhého svedka ktorý mal byť prítomný pri zákroku policajtov za neopodstatnené a vzhľadom na
vyššie uvedené úvahy okresného súdu aj nadbytočné.

Okresný súd sa veľmi podrobne zaoberal i otázkou právnej kvalifikácie. Svoje úvahy podrobne

rozviedol, pričom argumentoval súčasným trendom ako i platnou judikatúrou s odkazom na príslušné
rozhodnutia súdov, pričom krajský súd môže len bez potreby opakovania dôvodov prvostupňového súdu
skonštatovať, že tieto úvahy sú plne opodstatnené a správne a preto krajský súd v podrobnostiach
poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku. Ani v tomto smere preto krajský
súd neakceptoval námietky obžalovaného.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
dovolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posudení konania
obžalovaného z prvostupňového rozsudku v celom rozsahu.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Aj tejto časti výroku
venoval skutočne náležitú pozornosť a aj tento výrok rozsiahle a velmi podrobne zdôvodnil. Vychádzal
pri tom zo zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ale i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Okresný súd vychádzal z toho, že trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným

trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby mimimálne 10 rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody v § 172 ods. 2 Tr. zák. je 10 až 15 rokov), t.j. ide o obzvlášť závažný zločin (§ 11 ods. 3 Tr.zák.).U obžalovaného súd správne zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, keďže bol už v minulosti odsúdený (pozn. okrem odsúdenia OS NZ sp. zn. 2T/25/08,
na ktoré súd ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona neprihliadol, keďže toto

odsúdenie je znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty, z odpisu z registra trestov výplývajú aj iné
odsúdenia obžalovaného, ktoré dosiaľ neboli zahladené). S poukazom na uvedené bolo u obžalovaného
potrebné pri absencii poľahčujúcej okolnosti a prítomnosti priťažujúcej okolnosti upraviť zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38
ods. 8 Trestného zákona (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu

z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Súd po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v § 172 ods. 2 Trestného
zákona ( 10 až 15 rokov) podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8
Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 11 rokov
a 8 mesiacov až 15 rokov. Pri takto uloženem treste súd správne poukázal i na osobu obžalovaného

z odpisu registra trestov a výpisu z registra priestupkov, na základe čoho sa dá konštatovať, že
obžalovaný má sklony k protispoločneskému chovaniu a páchaniu trestných činov rôzneho charakteru
a to i napriek tvrdeniam v dôvodoch odvolania, ktorými sa snažil tieto fakty bagatelizovať. Rovnako
tak možno konštatovať, že na obžalovaného zjavne predchádzajúce odsúdenia spojené aj s výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody nemali žiadny prevýchovný vplyv. Aj podľa názoru krajského

súdu uložený trest splní požadovaný účel, najmä zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky
na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Trestného zákona konkrétnej miere
závažnosti spáchaného trestného činu vypývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným

pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej a
generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je aj dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu pre

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálním stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona.

Rovnako správne uložil obžalovanému ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu aj ochranný dohľad
vtrvanídvarokypostupompodľa§76ods.1Trestnéhozákonavspojenís§78ods.1Trestnéhozákona.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia odvolanie
obžalovaného K. L. ako nedôvodné v zmysla § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.