Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202389
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716202389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci žalobcov: 1. Q. V., O. B. W.,

Ž. Č.. XX, X. X. Ď., O. X. Č.. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom v Bratislave,
Klincova č. 37, proti žalovaným: 1. U. Š., O. S. V. W. Č.. XX, X. U. P., O. B. Q., X. Č.. XX, obaja
zastúpení : JUDr. Drahomír Tomčo, advokát so sídlom v Bratislave, Koceľova č. 9, o určenie , že vec
patrí do dedičstva

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2016 sa žalobcovia vo veci samej domáhali určenia, že

nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po poručiteľovi X. Ď., G. XX.XX.XXXX. Uviedli,
že ich matka U. Ď. uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo s X. Ď.. Za trvania manželstva nadobudli
spoločne rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcelné číslo XX, ktorý je v
súčasnosti zapísaný na LV č. XX Správou katastra W., katastrálne územie Z. O., jeho zhotovením.
Pôvodný dom, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve U. Ď. zbúrali. Napriek tomu, že novo zhotovený
dom bol bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nedošlo po smrti X. Ď. k prededeniu jeho podielu
oprávnenými dedičmi. Dedičské konanie po poručiteľovi X. Ď.R. bolo dňa XX.XX.XXXX zastavené z

dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Po smri jeho manželky U. Ď.Š., zomrelej XX.XX.XXXX
došlo k prejednaniu jej dedičstva, výsledkom ktorého bolo Osvedčenie o dedičstve XXD XXX/XX P.
K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom ktorého bola dohoda dedičov, že nehnuteľnosti vyššie
uvedené nadobúdajú v rovnakom podiele ? žalobca 1/, žalobca 2/ a žalovaná 1/ a žalovaná 2/ s tým,
že sa vysporiadajú mimo dedičského konania. K tomu však nedošlo. V súčasnej dobe je nehnuteľnosť
užívaná výlučne žalovanou 2/ a odmieta vzťahy vyporiadať. Ako vlastníci nehnuteľností sú v súčasnosti
na LV č. XX vedení žalovaná 1/ v podiele ?, žalovaná 2/ v ? podielu a žalobkyňa 1/ v podiele ? k celku,

keďže žalobca 2/ na ňu previedol svoj podiel. Žalobcovia majú za to, že U. Ď. nadobudla zhotovením
domu ? spoluvlastníckeho podielu a predmetom dedičstva po zomrelom X. Ď. mala rovnako ? podielu.
Tak by jeho dedičia nadobudli každý 1/6 jeho podielu a tieto podiely by následne nepatrili do dedičstva
po zomrelej U. Ď.. Žalobcovia požiadali Okresný súd v Galante o prejednanie novoobjaveného dedičstva
po zomrelom X. Ď.. Súd konanie zastavil s odkazom na podanie žaloby o určovacej žaloby. Žalobcovia
teda nemajú inú možnosť, ako obrátiť sa na súd.

2. K podanej žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaných. Uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Nebolo preukázané, že nehnuteľnosti boli v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov U. a X. Ď.. Matka žalobcov U. Ď. bola výlučnou vlastníčkou pozemku parc.
číslo XX. Tento pozemok X. Ď. nijakým spôsobom nenadobudol a tento stav trval až do jeho smrti.Pôvodný dom bol celý zbúraný a povolenie na stavbu bolo udelené U. Ď.. Žalobcovia sa v súdnom
konaní domáhajú nového prerozdelenia podielov, keď predtým o nich už bolo právoplatne rozhodnuté v
dedičskom konaní po X. Ď., ako aj U. Ď.. Žalobu tak označil za nedôvodnú.

3. Na vyjadrenie žalovaných už žalobcovia písomne nereagovali. Súd nariadil vo veci ústne
pojednávanie na ktoré predvolal strany sporu cestou ich právnych zástupcov. Predvolanie na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 14.08.2017. Právny zástupca žalobcov
sa na pojednávanie konané dňa 25.09.2017 nedostavil, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Nedostavili sa žalobkyne, ktoré sa rovnako súdu neospravedlnili. Dostavil sa právny zástupca
žalovaných. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu,
vypočul právneho zástupcu žalovaných a po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti ustálil tento skutkový stav.

5.Podľa§137ods.1,písm.c/Civilnéhosporovéhoporiadku,žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobný návrh uplatnený žalobcami je
tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa žalobcovia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že

tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na
tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu by bez autoritatívneho
rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným.
Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je

naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že patria do dedičstva
po poručiteľovi X. Ď. boli i predmetom dedičstva po ich právnej predchodkyni U. Ď., ktorá bola v čase

smrti ich výlučnou vlastníčkou. V konaní o dedičstve bola uzatvorená medzi dedičmi dohoda, na základe
ktorej sa strany sporu stali spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele ? k celku. Následne žalobca
2/ zámennou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu 1/, ktorá tak získala podiel1/2
k celku. Dedičské konanie po zomrelom X. Ď., zomr. 1982 bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.

6. Naliehavý právny záujem v zmysle Civilného sporového poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
V danom prípade má súd za to, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. X. Ď., ich právny predchodca zomrel v roku 1982 ako nemajetný. V roku 2002

zomrela vdova po ňom, U. Ď. a v dedičskom konaní boli predmetom dedenia nehnuteľnosti označené
v žalobe. Žalobcovia a žalovaní uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej sa všetci stali spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to každý v ? podielu. V súčasnosti je na tunajšom súde vedené konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Právna neistota žalobcov
vo vzťahu k žalovaným spočíva v tom, že žalobcovia namietajú veľkosť svojich dedičských podielov

majúc za to, že nie sú správne. Nápravy sa domáhajú tým, že ak súd určí, že nehnuteľnosť - rodinný
dom patrí do dedičstva po zomrelom X. Ď., dosiahnu tak správne rozdelenie spoluvlastníckych podielov.
Judikatúra zastáva štandardne názor, že pokiaľ ide o možnosť dosiahnuť rozhodnutím súdu zmenu
zápisu vlastníckych práv na liste vlastníctva, je na takom určení spravidla naliehavý právny záujem.

7. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, č nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XX, stojaci na
pozemku s parcelným číslom XX o výmere 1088 m2, zastavané plochy a nádvoria, patril v čase smrti
poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd uvádza nasledovné: X. Ď. U. U. Ď., Y..
W. uzavreli manželstvo v roku XXXX. V tom čase bola U. Ď. výlučnou vlastníčkou pozemku parcelné
číslo XX a na ňom stojacom rodinnom dome. V roku XXXX požiadala U. Ď.T. o povolenie zbúrania

stavby za účelom výstavby nového domu. V rokoch 1951-1964 právny poriadok neupravoval režim
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastníctvo k stavbe vznikalo privolením národného výboru
osobe, ktorá o stavbu požiadala. Žalobcovia nepreukázali, že by právo stavby vzniklo obom manželom,
nakoľko žiadateľkou bola iba U. Ď.R.. V čase smrti X. Ď. neexistoval zápis jeho vlastníckeho práva krodinnému domu a spoluvlastnícky podiel na dome preto nebol predmetom dedičstva. Žalobcovia súdu
nepredložili dôkazy preukazujúce, že vlastníctvo k domu so súpisným číslom XX vzniklo jeho prestavbou
i manželovi U. Ď.R., X. Ď.. Nie je zrejmé, či pôvodná nehnuteľnosť bola zbúraná celkom, alebo v takom

rozsahu, že by bolo možné hovoriť o vzniku novej stavby. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie
neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že rodinný dom so súpisným číslom XX v katastrálnom území Z. O.
patril v čase smrti ich právneho predchodcu X. Ď. do bezpodielového vlastníctva manželov a teda patril
do dedičstva. V súvislosti s požadovaným určením súd uvádza, že ak by dotknutý rodinný dom patril
so bezpodielového vlastníctva manželov, tak predmetom dedičského konania po zomrelom X. Ď., by

nebola celá nehnuteľnosť, ale iba spoluvlastnícky podiel ?. Smrťou manžela BSM zaniká a predmetom
dedičstva po zomrelom manželovi je iba ? polovica spoločného majetku.

8. Súd nevidel dôvody na vyhovenie žalobe a to predovšetkým s poukazom na neunesenie dôkazného
bremena žalobcami.

9. Úspešným žalovaným súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods.
1 C.s.p.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.