Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107235415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5107235415.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Zdeno Miškolci
- Hydrotherm, Tichá 5149/34, Bratislava, IČO 10 941 541, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662 proti žalovanej:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5,
Bratislava, o náhradu škody 11 936 047,30 eur s príslušenstvom spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 4C/475/2007-1233 zo dňa 19. januára
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanej náhrady škody vo výške 11 936 047,30 eur s príslušenstvom. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s ust. § 415, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
i z ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že právny úkon - zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 16. 05. 2005, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody, je neplatný

z dôvodu absencie vôle zmluvných strán. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve žalobca nemohol
predpokladať konkrétny termín ukončenia daňových konaní, čo vyplývalo i z jeho korešpondencie
s príslušnými daňovými orgánmi, tak ako to súd prvej inštancie dôvodí v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia (č.l. 31 rozsudku). Vôľu predávajúceho - žalobcu spochybňuje podľa názoru súdu prvej
inštancie i jeho postup v súvislosti s vkladom sporných nehnuteľností do spoločnosti Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice, a.s., ktorý postup podrobne rozvádza súd prvej inštancie na č.l. 32, 33 rozsudku.
V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zároveň poukázal i na rozpory v tvrdení zástupcu

spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG ako zmluvnej strany, ktorej mal žalobca v budúcnosti odpredať
predmetné nehnuteľnosti, ktorý na jednej strane tvrdil, že spoločnosť mala s finančnými skupinami a
bankami uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bolo financovanie sporného projektu
a na strane druhej z listu spoločnosti Kantonálnemu súdu Zug k financovaniu projektu sa spoločnosť
vyjadrila tak, že mala len ústne prísľuby na financovanie a to len dvomi bankami. Vychádzajúc z takto
vyhodnoteného dokazovania potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami
sa jednalo o simulovaný právny úkon z dôvodu nedostatku vážnej vôle, a preto žalobu žalobcu zamietol.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s prihliadnutím na plný
úspech tohto účastníka v konaní.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu podal odvolanie
žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 6
403 993,22 eur s príslušenstvom dôvodiac tým, že súd prvej inštancie, i keď vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie,totonesprávnevyhodnotilanásledneinezákonnýmspôsobomrozhodol.Vdanomprípade
žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku spočívajúceho v rozdiele medzi kúpnou cenou, ktorú
by bol získal, nebyť nezákonného predbežného opatrenia a cenou nehnuteľnosti, ktorá bola v čase,
kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca v konaní preukázal, že v zmysle zmluvy o budúcej
zmluve mala byť kúpna cena vo výške 300 000 000,- Sk a hodnota nehnuteľností k 31. 12. 2005 v

čase, kedy malo dôjsť k ich odpredaju predstavovala 4 550 000,- eur. Taktiež výška dohodnutej zmluvnej
pokuty 10 % z kúpnej ceny je primeraná a bežná pri takýchto typoch obchodu. Žalovaný v priebehu
konania len tvrdil, ale nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, že zmluva bola vykonštruovaná len
za účelom náhrady škody voči štátu. Pri kúpnej zmluve sa zásadne predpokladá zaplatenie kúpnej
ceny, to znamená, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, či kupujúci mal, resp. nemal
prostriedky na kúpu, je na strane žalovaného, ktorý túto skutočnosť tvrdí a nie na strane žalobcu,

pričom z doterajšieho priebehu konania nemožno mať pochybnosti, že uvedenú skutočnosť žalovaný
nepreukázal. Rozhodujúcim pre posúdenie existencie škody je preukázanie existencie kontraktu a nie
skutočnosť, či kupujúci mal k dispozícii disponibilné finančné prostriedky zodpovedajúce výške kúpnej
ceny. Povinnosťou poškodeného, v tomto prípade žalobcu, nie je ani upozorňovať príslušné štátne
orgánynamožnosťvznikuškody,leboprevenčnápovinnosťvzmysle§415Občianskehozákonníkaplatí

aj pre štátne orgány, ktoré si musia byť vedomé toho, že svojím nezákonným postupom môžu spôsobiť
vznik škody. Na základe vyššie uvedených skutočností potom ponechal na zvážení odvolaciemu súdu
i možnosť zrušenia napadnutého rozsudku, pričom pre prípad úspechu v konaní uplatnil si i nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne vo veci
rozhodol, preto nepovažovala za potrebné sa k odvolaniu bližšie vyjadriť s tým, že zotrvávala na svojich
doterajších vyjadreniach.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomtosmeresaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilspodrobnýmidôvodminapadnutéhorozhodnutia,

ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa
neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej
inštancie v dôvodoch rozsudku.

6. Súd prvej inštancie na č.l. 30 a nasl. rozsudku podrobne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, i vo

vzájomných súvislostiach, s ktorým hodnotením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na základe
toho dospel i k správnemu záveru, keď žalobu žalobcu zamietol.

7. Možno sa síce stotožniť s názorom žalobcu v tom, že i štátne orgány pri svojej činnosti majú povinnosť
prihliadaťnaust.§415Občianskehozákonníkaadbaťnato,abyneprimeranýmspôsobomnezasahovali

do práv toho, voči ktorému ich rozhodnutie smeruje, ale v tomto konkrétnom prípade nemožno ponechať
bez povšimnutia, že žalobca uzatváral dohodu o budúcej kúpnej zmluve v situácii, keď mu muselo byť
zrejmé, že prebiehajú správne konania týkajúce sa sporných nehnuteľností a existovalo už i predbežné
opatrenie, ktoré ho obmedzovalo vo výkone vlastníckeho práva. S prihliadnutím na všetky okolnosti, tak
ako ich hodnotil súd prvej inštancie (prebiehajúcu komunikáciu medzi žalobcom a príslušnými štátnymi

orgánmi), ani nemohol predpokladať, kedy dôjde k ukončeniu konania, a preto pokiaľ uzavrel zmluvu o
budúcej zmluve týkajúcu sa prevodu nehnuteľnosti s konkrétnym dátumom, bral na seba neprimerané
riziko, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaná.

8. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku správne hodnotí i skutočnosti týkajúce sa

solventnosti budúceho kupujúceho, korešpondencie žalobcu, ako i nepeňažného vkladu do spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., lebo všetky tieto skutočnosti vo vzájomných
súvislostiach majú vplyv na posúdenie vôľovej stránky zmluvných strán a z ich hodnotenia, tak ako to
ustálil i súd prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že zmluva o budúcejzmluve bola len reakciou na dlhotrvajúce správne konanie bez úmyslu skutočne realizovať odpredaj
sporných nehnuteľností, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak ako je už
vyššie uvedené, ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods.
1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).