Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612207142
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4612207142.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: G. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom V. C. XXX, o vymoženie 705,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 08. 11. 2018 č. k. 8Er/806/2012-16 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti a v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Druhým výrokom oprávnenému uložil

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,59 eura do troch dní od
právoplatnosti uznesenia a tretím výrokom rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu
trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že 24. 09. 2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, číslo

XXXXXXXXXX zo dňa 24. 03. 2010.

3. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku a skutočnosťou, že dňa 15. 05. 2017 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Z predloženého šetrenia súdneho
exekútora mal preukázanú nemajetnosť povinného, povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky,

v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, povinný nie je vlastníkom osobného
motorového vozidla, povinný nemá vedený účet v banke. Na základe podnetu súdneho exekútora, po
preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia
majetku povinného, exekučné konanie zastavil pre nemajetnosť povinného.

4. O trovách súdneho exekútora rozhodol v zmysle ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

§ 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie
v sume 52,78 eura - minimálna odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov - poštovného v
sume 10,79 eura a 20 % DPH v sume 8,80 eura. Z predloženého exekučného spisu EX 3143/2012
zistil, že súdny exekútor doručoval v roku 2012 3 x doporučenú zásielku do vlastných rúk. Súdny
exekútor žiadal priznať poštovné v sume 10,79 eura bez bližšej špecifikácie. Keďže súdny exekútor

nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku
platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2012bola vo výške 1,60 eura a súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov - poštovného v
sume 4,80 eura (3 x 1,60 eura). Iné poštovné výdavky nemal preukázané. Súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 45,59 eura (minimálna odmena 33,19 eura, náhrada hotových

výdavkov - poštovného 4,80 eur, 20 % DPH) a na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. O trovách konania oprávneného a povinného rozhodol podľa
9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania
nezavinila.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny a
zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je
potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania označil za predčasné. Zvýraznil, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v
produktívnom veku, čo je predpokladom toho, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Namietal, že
súdny exekútor nezistil majetkové pomery povinného dôkladne, pretože povinný môže vlastniť hnuteľné
veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je
možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových

práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia
zastavená, hrozí, že jeho právo ako oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto
exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybral si
súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania
exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac mimo prebiehajúcej

exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jehopohľadávku.Poukázal,žepohľadávkapredstavujeneuhradenépoistné,pričomzdravotnépoistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky
umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú
z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému

prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel,

že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo
nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

6. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa
nestotožňuje s jeho právnou argumentáciou, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná (priebežne od
začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné

konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že
povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Krajského

súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1CoE/41/2012-63 a tiež rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV ÚS 452/2011.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil.

7. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej aj ako CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenejlehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej zastavujúcej časti a v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,

presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

12. Odvolací súd úvodom zvýrazňuje skutočnosť, že oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že
odvolanie podáva len proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie).
Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného odvolací súd konštatuje, že hoci
oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa § 379
písm. a/ Civilného sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď

od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Výrok o trovách
exekúcie je výrokom závislým od konečného výroku o zastavení exekúcie a jeho právna opodstatnenosť
je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku a závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho
súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.
08. 2012, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 705,44 eura s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie - Výkaz nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne,
a. s., Bratislava, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 03. 2010. Súd prvej inštancie poveril dňa 24. 09. 2012
súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu Malacky, Duklianskych

hrdinov 2946/6, vykonaním exekúcie. Dňa 15. 05. 2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

14. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie /do 31.
03. 2017/, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16.Podľa§57ods.4Exekučnéhoporiadkuúčinnéhovčasezačatiaexekúcie/do31.03.2017/,exekútor
je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody
na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.17.Podľa§58ods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhovčasezačatiaexekúcie(do31.03.2017)exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

18. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

20. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver
o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že
exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje

v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že
súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v
exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť
vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP je zrejmé,
že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov
exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí

byť podložená šetrením súdneho exekútora. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník
exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v predmetnej veci predchádzalo šetrenie súdneho exekútora a po doručení podnetu súdneho

exekútora na zastavenie exekúcie si súd prvej inštancie vyžiadal od súdneho exekútora exekučný spis
na preverenie nemajetnosti povinného. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že povinný nie je
poberateľom žiadnej sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného,
povinný nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, povinný nemá vedený účet v banke, teda v
exekučnom konaní nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by po speňažení postačoval aspoň

na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného vyplýva záver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
po zistení nemajetnosti povinného zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
nakoľko povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval
aspoň na úhradu trov exekúcie.

22. Odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej
zmene majetkových pomerov povinného, nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný

nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V takom prípade ale musia
byťpreukázanéskutočnosti,ktoréodôvodňujúzáver,žepovinnýnejakýexekvovateľnýmajetokskutočne
nadobudne (napríklad povinný je dedičom v neskončenom dedičskom konaní, vznikne mu v krátkej
budúcnosti nárok na starobný dôchodok, disponuje nesplatnými pohľadávkami voči svojim dlžníkom a
pod.), nestačí len samotný fakt, že povinný existuje a preto niekedy v budúcnosti môže nejaký majetok

nadobudnúť. Takýto výklad by popieral význam ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

23. Odvolací súd k argumentácii oprávneného, že v budúcnosti je možné predpokladať zmenu
majetkových pomerov povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorýmzo spôsobov vykonávania exekúcie, poukazuje na ust. § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP,
v zmysle ktorých súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie len z možných
hypotetických skutočností, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Odvolací súd konštatuje, že

v prejednávanej veci súdny exekútor opakovane preskúmal majetkové pomery povinného a až na
základe riadne a opakovane zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu niekoľkých rokov trvania
exekúcienenastalažiadnazmenaspočívajúcavtom,žebypovinnýnadobudolakýkoľvekexekvovateľný
majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala
na úhradu trov exekúcie, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie. Práve nemajetnosť

povinného je jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd povinný exekúciu zastaviť.
Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý
existenciudôvodovnajejzastavenieskúmananávrhaleboajbeznávrhuapredmetomtejtoprieskumnej
činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia
niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na

návrh či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania, osobitne oprávneného. Na tomto mieste
je nutné skonštatovať, že vedenie zjavne bezúspešnej exekúcie by bolo nehospodárne a zaťažujúce
justičný systém. V prejednávanom prípade sa exekučné konanie začalo 10. 08. 2012, pričom doposiaľ
nebolapohľadávkaoprávnenéhovymoženáanilensčasti,čosvedčíonemožnostireálnehouspokojenia
pohľadávky. V takýchto prípadoch je potrebné zabrániť i nedôvodnému nárastu trov exekúcie, čo v

konečnom dôsledku môže byť na ťarchu oprávneného, ktorý v prípade nemajetnosti povinného hradí
trovy exekúcie. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje nad záujmom
súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.

24. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutejčastipodľa§387ods.1CSPpotvrdilvzastavujúcomvýrokuavovýrokuonárokunanáhradu
trov konania výroku ako vecne správne.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255ods.1CSPavodvolacomkonanívplnomrozsahuúspešnémupovinnémunáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, aj keď mu síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,

že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol tak, že povinnému sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).