Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1611200647.16

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa
KONKORD SLOVAKIA s.r.o., Hviezdoslavova 67, 901 01 Malacky, IČO : 35 787 465, zastúpený O.,
IČO: XX XXX XXX, D., 901 01 Malacky, proti odporcovi KOVEX - družstvo, Plavecký Štvrtok 65, 900
68 Plavecký Štvrtok, IČO: 00 677 663, zastúpený S., advokátkou, I., 821 02 D., o zaplatenie 5.234,84
€s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
912,14 Eur od 11.08.2010 do 03.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od
11.09.2010 do 03.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.10.2010 do
03.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.11.2010 do 03.05.2011,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 793,14 Eur od 11.12.2010 do 03.05.2011, úrok z
omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 793,14 Eur od 11.01.2011 do 03.05.2011, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.01.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa
28.01.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 5.234,84 € s príslušenstvom a náhrady
trov konania a právneho zastúpenia, titulom nezaplatenia faktúr za dodané bezpečnostné ochranné
služby. V návrhu uviedol, že dňa 30.06.2003 uzatvoril s odporcom zmluvu č. XXX/XXXX o poskytovaní
ochranných bezpečnostných služieb v znení dodatkov č. 1 - 8, predmetom ktorej bolo poskytovanie

služieb v dohodnutom rozsahu a cene, obsahom dodatkov k zmluve bola zmena výšky mesačného
paušálu. Odporca dodané služby od navrhovateľa riadne prevzal, čo potvrdil aj svojim podpisom na
faktúrach. Navrhovateľ po dodaní služieb vystavil a doručil odporcovi daňové doklady - faktúry, a to
faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 10.08.2010 na sumu 912,14 €, faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa
10.09.2010 na sumu 912,14 €, faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 10.10.2010 na sumu 912,14 €, faktúru
č. XXXXXXX splatnú dňa 10.11.2010 na sumu 912,14 €, faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 10.12.2010

na sumu 793,14 €, faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 10.01.2011 na sumu 793,14 €, spolu vo výške
5.234,84 €. Odporca ku dňu splatnosti vystavených faktúr, tieto nezaplatil riadne a včas. Navrhovateľ si
popri nároku na istinu uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžných súm v zmysle § 3
ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci rozhodol dňa 14.03.2012 platobným rozkazom č.k. XXRob/XX/XXXX-XX, ktorým návrhu

vyhovel a uložil odporcovi zaplatiť pohľadávku navrhovateľa spolu s príslušenstvom a náhradu trov
konania.Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku navrhovateľa vo výške
5.234,84 € neuhradil, pretože voči navrhovateľovi eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 29.980 € z

titulu škody, ktorá vznikla krádežou v čase, keď odporca vykonával strážnu službu. Na základe zmluvy
č. XXX/XXXX o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb sa navrhovateľ zaviazal vykonávať
fyzickú ochranu osôb a majetku v areáli odporcu v N.. Podľa bodu 3.1 zmluvy sa navrhovateľ zaviazal, že
službu bude vykonávať v rozsahu a požiadaviek odporcu ako odberateľa nepretržite 24 hodín v zmysle
Smerníc pre výkon strážnej služby, ktoré sám vypracoval. Porušenie zmluvných povinností navrhovateľa

odporca vidí v porušení smerníc, ktorými sa zaviazal : zabezpečiť ochrannú a strážnu službu vo
vnútorných a vonkajších priestoroch odberateľa, počas výkonu obchôdzky sa strážnici zamerajú hlavne
porušenie technického zariadenia, podozrivý zápach, zadymenie a pod., kontrolovať uzavretie vchodov,
narušenie oplotenia, uzatvorenie okien a iné možné prípady násilného vniknutia, resp. neuzamknutia
určených budov a vchodov, do služobnej knihy zapisovať všetky zistené nedostatky a ostatné udalosti,
ktoré sa vyskytujú počas výkonu služby zabraňovať neoprávnenému vstupu do stráženého objektu

získavať informácie vzťahujúce sa k ochrane majetku odberateľa (porušenie okien, dverí, zámkov,
oplotenia). Základnými úlohami pracovníka firmy J.. ( bod 8 Smerníc ) bolo napr. chrániť majetok pred
odcudzením, poškodením, stratou, ak je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti alebo inej mimoriadnej
udalosti, pracovník SBS je toto povinný neodkladne oznámiť vedúcemu pracovníkovi firmy J., s.r.o. a
zodpovednému pracovníkovi odberateľa, o mimoriadnej udalosti a vyrozumení uvedených pracovníkov

s uvedením časových údajov urobiť záznam do knihy strážnej služby.
Dňa 26.09.2010 pracovník odporcu zistil, že po chodbách prevádzky, najmä pri vstupe do budovy
je povylievaný niklový kúpeľ, ktorý má výrazne zelenú farbu. Pri následnej kontrole niklových vaní,
zistil, že vo všetkých vaniach chýba príslušenstvo - tzv. titánové koše a titánové držiaky a anódové
sáčky. Pracovník odporcu informoval konateľa navrhovateľa, bola privolaná polícia. Pri ohliadke bolo

zistené, že sú poškodené mreže na okne budovy zo zadnej strane, ako aj zámok na neutralizačnej
stanici, pri vonkajšom oplotení sa nachádzal paletový vozík s paletou a stopami po niklových kúpeľoch.
Preukázateľne tieto skutočnosti nezistil navrhovateľ v rámci výkonu strážnej služby. Na základe
dochádzkového systému, kde sa evidujú kontroly objektov strážnou službou, bolo zistené, že ku krádeži
došlo v čase medzi 01:27 hod. až 03:42 hod. V tomto čase bola vykonávaná obchôdzka strážnikom

(pracovníkom navrhovateľa), ktorý len registroval tekutinu na zemi zelenej farby, nikomu to nenahlásil,
takakoneohlásilaniostatnéstopy,ktorézanechalizlodeji,situáciuvyhodnotilakozrejmenapršanúvodu,
čo aj zapísal do knihy. Odporca vyjadril názor, že strážna služba riadne nevykonávala svoje povinnosti,
a tak nezabránila krádeži, ani aspoň včasným hlásením zistených skutočností nedopomohla k tomu, aby
bol páchateľ vypátraný. Odporcovi tak vznikla škoda vo výške 29.895 €, keď bol odporca nútený kúpiť

anódy, niklové sekance, titánové sekance, titánové háky a anódové sáčky, aby bolo možné pokračovať
v povrchovej úprave výrobkov, ktorú žiadal uhradiť navrhovateľom z jeho poistenia. Okrem tejto škody
vznikla škoda aj na oprave poškodeného zariadenia, zámkov, mreží. Poisťovňa požadovanú čiastku
neuhradila, nakoľko navrhovateľ nebol poistený pre prípad škody spôsobenej krádežou.

Odporca si v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku uplatnil právo voči navrhovateľovi námietkou
započítania svojej pohľadávky vo výške 5.234,84 € a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uhradiť
odporcovi trovy konania. V danom prípade existujú všetky predpoklady na započítanie podľa hmotného
práva, a to vzájomnosť pohľadávok, ide o rovnaký druh plnenia, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a existuje relevantný právny úkon smerujúci k započítaniu. Odporca tvrdil, že pracovníci navrhovateľa

výrazne porušili svoje pracovné povinnosti (zmluvne dohodnuté s odporcom), a teda je navrhovateľ
zodpovedný za škodu, ktorá odporcovi vznikla krádežou dňa 26.09.2010. ( č.l. 32-34 spisu)

Podaním doručeným súdu 15.03.2012 odporca opätovne vzniesol námietku započítania na započítanie
pohľadávky odporcu vo výške 5.234 € voči žalovanej pohľadávke vo výške 5.234,84 €. ( č.l. 51-52 spisu)

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že v tomto prípade nejde o pohľadávky
spôsobilé na započítanie, nakoľko odporca jednoznačne nepreukázal ani len existenciu pohľadávky
voči navrhovateľovi, nepreukázal, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, že
odporcovi vznikla škoda a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti navrhovateľa.

Uviedol, že ak má odporca za to, že mu bola spôsobená škoda, môže sa tohto nároku domáhať
súdnou cestou, a to samostatným návrhom ( resp. v samostatnom konaní po vylúčení ním podaného
návrhu súdom). Zdôraznil, že použitie § 98 O.s.p. by bolo možné iba v prípade, keby odporca
uplatnil proti navrhovateľovi svoju splatnú pohľadávku. K porušeniu povinnosti navrhovateľom by mohlodôjsť v tomto prípade iba za predpokladu, že odporca dodržal všetky svoje zmluvné povinnosti.
Povinnosťou odporcu bolo uhrádzať za poskytované služby. Keďže si odporca nesplnil svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu - zaplatiť za dodané služby, je otázne, či a v akom rozsahu bol navrhovateľ

povinný poskytovať odporcovi naďalej služby, ktoré sú predmetom uvedenej zmluvy - vrátane dňa
26.09.2010. V zmysle č.l. 3 predmetných smerníc mala byť služba vykonávaná preventívnou činnosťou
s cieľom zamedziť rozkrádaniu, pričom pracovníci strážnej služby nemali vstupovať do uzamknutých
objektov okrem prípadného podozrenia zo vzniku mimoriadnej udalosti. Pracovníkom odporcu bolo
dočasne umožnené vstupovať do uzamknutých objektov odporcu s cieľom predchádzať požiaru,

žiaden pracovník navrhovateľa nebol zaškolený o technológiách odporcu, nevytvorili sa pre nich
vhodné podmienky (dostatočné osvetlenie, ostnatý drôt, signalizačné zariadenia na detekciu pohybu).
Z dôvodu poveternostných (silný niekoľkohodinový dážď) ako aj technických podmienok (pracovníci
navrhovateľa mali len baterky) nebolo možné, aby pracovník bezpečnostnej služby mohol objektívne
zaznamenať prípadné stopy alebo sfarbené tekutiny, nakoľko ku krádeži malo dôjsť medzi 1:27 a 3:42
hod. Navrhovateľ namietol uplatňovanú výšku škody, ktorá musí byť preukázaná, škodou sa rozumie

skutočná škoda, má isť o hodnotu odcudzených vecí, nie hodnotu novozakúpených vecí. ( č.l. 58-59
spisu)

Vo veci samej Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom zo dňa č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa
27.02.2013 tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie

istiny 5.234,84 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 € od 11.08.2010 do
zaplatenia, zo sumy 912,14 € od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 912,14 € od 11.10.2010 do
zaplatenia, zo sumy 912,14 € od 11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 793,14 € od 11.12.2010 do
zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 523,48 € k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, ako aj povinnosti zaplatiť náhradu trov konania a trov

právneho zastúpenia navrhovateľa. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
obchodnoprávneho vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa,
odporca za dodané služby preukázateľne nezaplatil, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel, pričom vykonal dokazovanie len v rámci oprávnenosti nároku navrhovateľa, vzhľadom na to,
že pohľadávka (náhrada škody), ktorú navrhol započítať odporca, nie je spôsobilá na započítanie. Súd

preto nevykonal dokazovanie k skutočnostiam tvrdením odporcom, a to k nároku odporcu na náhradu
škody. V predmetnom konaní súd považoval za nesporné, že započítanie nie je možné, pretože voči
navrhovateľovi nebola táto pohľadávky nikdy písomne uplatnená, pre zápočet pohľadávok chýba jedna
z podstatných náležitostí, a to stret pohľadávok, musí ísť o pohľadávky splatné a rovnakého druhu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý v odvolaní proti
časti rozhodnutia v merite veci uviedol, že proti platobnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že voči
navrhovateľovi eviduje pohľadávku podstatne vyššiu, t. j. vo výške 29.895 € ako je žalovaná pohľadávka,
a vo výške žalovanej istiny 5.234,84 € si uplatnil v zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. kompenzačnú
námietku. Pohľadávka odporcu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla krádežou vo výrobnom areáli v

čase, keď strážnu službu vykonával navrhovateľ, škoda mu vznikla z dôvodu, že strážna služba si riadne
nevykonávala dohodnutú činnosť - stráženie, pracovníci navrhovateľa hrubo porušili svoje pracovné
povinnosti a navrhovateľ je zodpovedný za vznik tejto škody. K zániku započítaním dochádza v okamihu,
keď sa vzájomné zročné pohľadávky toho istého druhu stretnú, ide o vzájomné peňažné pohľadávky,
teda pohľadávky rovnakého druhu. Pohľadávka navrhovateľa vznikla tým, že mu odporca neuhradil

riadne doručené faktúry za výkon strážnej služby v dohodnutej výške a pohľadávka odporcu predstavuje
škodu, ktorá mu vznikla krádežou v čase, keď navrhovateľ, respektíve jeho zamestnanci hrubo porušili
svoje povinnosti a nezabránili vzniku tejto udalosti. Prejav smerujúci k započítaniu urobil odporca počas
konania súdu prvého stupňa, a to listom adresovaným súdu zo dňa 04.04.2011 - odpor voči platobnému
rozkazu, listami zo 07.03.2012 a 03.01.2013 adresovaným súdu - vyjadrenia k veci, na pojednávaniach

dňa 13.06.2012 a dňa 06.02.2013. Svoju pohľadávku si odporca voči navrhovateľovi uplatnil listom zo
dňa 10.01.2013 s tým, aby navrhovateľ uhradil aspoň časť vniknutej škody vo výške 14.710,18 € do
siedmych dní od doručenia. Táto výzva bola doručená navrhovateľovi 14.01.2013, ako vyplýva aj z jeho
písomnej odpovede zo dňa 17.01.2013. K stretu pohľadávok došlo dňa 21.01.2013.

Na odvolanie odporcu vo veci samej a na odolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania Krajský
súd v Bratislave Uznesením č.k. XCob/XX/XXXX -XXX zo dňa 20.02.2014 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
zmluva č. XXX/XXXX o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb zo dňa 30.06.2003, dodatok
č. 1 - 8 k zmluve. Tiež nebolo sporné, že navrhovateľ oprávnene vyúčtoval za poskytnutie

ochranných a bezpečnostných služieb faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX čiastku vo výške 5.234,84 €, avšak základnou otázkou pre posúdenie správnosti
napadnutého rozhodnutia je posúdiť, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď nevykonal
dokazovanie k návrhu odporcu, ktorým uplatnil svoju pohľadávku na započítanie. Podľa § 98 O.s.p.
vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd
posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Toto ustanovenie systematicky dopĺňa ustanovenie §
97 O.s.p. o vzájomnej žalobe. Upravuje vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok
v priebehu súdneho konania. Podľa výšky pohľadávky uplatnenej na započítanie pritom rozlišujeme
dve situácie: ak odporca uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom, alebo v rovnakom
rozsahu ako je pohľadávka navrhovateľa, ide o takzvanú kompenzačnú námietku, alebo ak odporca

uplatňuje na započítanie pohľadávku vo vyššom rozsahu, ako je pôvodne uplatnená pohľadávka
navrhovateľa, ide o vzájomný návrh. Ak odporca uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu
existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Ak sú splnené predpoklady započítania, súd
akceptuje kompenzačnú námietku, čo sa prejaví vo výroku meritórneho rozhodnutia, v prípade, ak
odporca uplatnil na započítanie svoju pohľadávku prevyšujúcu pôvodnú pohľadávku navrhovateľa,

pôjde o vzájomný návrh so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Takáto námietka už musí spĺňať
náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a spôsobuje účinky prezumované podľa § 82 O.s.p.. V takom prípade
súd postupuje podľa § 97 O.s.p.. V prejednávanej veci je nesporné, že odporca v podanom odpore
proti platobnému rozkazu (č. l. 34 spisu) urobil prejav smerujúci k započítaniu. Urobil tak aj listami zo
dňa 07.03.2012 a 03.01.2013 - vyjadrenia k veci (č. l. 51 a 137 spisu) ako aj na pojednávaniach dňa

13.06.2012 a 06.02.2013 (č. l. 61 a 153 spisu). Urobil tak aj listom zo dňa 10.01.2013. Bude preto
potrebné zistiť, kedy sa navrhovateľ o prejavoch odporcu k započítaniu dozvedel. Týmto dňom došlo
k stretu ich pohľadávok.

V ďalšom konaní v zmysle uznesenia odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu podľa vysloveného

právneho názoru ustáliť výšku pohľadávky určenej na započítanie a podľa toho určiť, či ide o
kompenzačnú námietku odporcu alebo o vzájomný návrh. V prípade vzájomného návrhu musí súd
postupovať v zmysle § 97 O.s.p., ďalej musí posúdiť, kedy došlo k stretu pohľadávok a následne posúdiť
dôkazy predložené odporcom na náhradu škody smerujúce k započítaniu vzájomných pohľadávok. V
prípade, ak zistí, že ide len o kompenzačnú námietku, postupovať v naznačenom smere.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.647,44 €, odvolací súd dodáva, že
priznaná1odmenyzaúčasťnapojednávanídňa09.01.2013navrhovateľovinebolavsúladesvyhláškou
č. 655/2004, nakoľko na tomto pojednávaní došlo k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa i odporcu

ako aj k zmierovaciemu konaniu. Preto v prípade úspechu navrhovateľa v konaní bude potrebné mu
priznať odmenu za tento úkon v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vprejednávanejvecisasúdoboznámilsobsahomprocesnýchpodaníúčastníkov,vytýčilpojednávaniea
vykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,vykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov
a nimi navrhnutých svedkov a ustálil nasledovný skutkový a právny stav :

Z predloženej Zmluvy č. XXX/XXXX o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb, súd zistil, že
medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako odberateľom bola dňa 30.06.2003 uzavretá
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochranných bezpečnostných služieb za úplatu v súladu
so zákonom č. 379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb v znení neskorších
predpisov navrhovateľom pre odporcu na dobu neurčitú s nástupom od 01.09.2003. ( č.l. 10 - 13 spisu)

Cena služieb bola dohodnutá mesačnou paušálnou sumu 597,49 € (18.000 Sk) bez DPH, služby nad
rámec boli účtované v cene 100 Sk (3,31 €) za hodinu. Paušálna suma bola v zmysle dodatkov v zmluve
č. 1 - 8 na základe dohody strán priebežne upravovaná. V zmysle dodatku č. 7 zo dňa 28.04.2010 bolamedzi účastníkmi dohodnutá s účinnosťou od 01.05.1010 paušálna suma za poskytované služby vo
výške 766,50 € bez DPH. V zmysle dodatku č. 8 zo dňa 19.11.2010 bola medzi účastníkmi dohodnutá
s účinnosťou od 01.11.1010 paušálna suma za poskytované služby vo výške 666,50 € bez DPH. ( č.l.

11, 20, 21 spisu)

Podľa čl. 3 zmluvy služba poskytovaná odporcovi bola zameraná na fyzickú ochranu osôb a majetku v
areáli odporcu, bola poskytovaná v rozsahu požiadaviek odporcu na práce ochranných bezpečnostných
služieb rozpracovaných v smerniciach pre výkon strážnej služby nepretržite 24 hodín denne a v súlade

s podmienkami pre výkon ochranných bezpečnostných služieb v areáli budov a priľahlých pozemkov,
ktoré sú majetkom alebo v prenájme odberateľa. Plán areálu je súčasťou smerníc pre výkon strážnej
služby, ktoré vydá dodávateľ. Smernice pre výkon strážnej služby nadobudnú platnosť po podpise obomi
zmluvnými stranami a je ich možné meniť len písomnou formou so súhlasom zmluvných strán čo musia
potvrdiť vlastnoručným podpisom. ( čl. 4.1 zmluvy, č.l. 10 spisu)

Z navrhovateľom predložených faktúr súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za dodané
bezpečnostné služby dohodnutú sumu, a to : faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.07.2010, splatnou dňa
10.08.2010 sumu 912,14 € služby za obdobie 01.07.-31.07.2010, faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou
dňa 31.08.2010, splatnou dňa 10.09.2010 sumu 912,14 € služby za obdobie 01.08.-31.08.2010,
faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 31.09.2010, splatnou dňa 10.10.2010 sumu 912,14 € služby

za obdobie 01.09.- 30.09.2010, faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 31.10.2010, splatnou dňa
10.11.2010 sumu 912,14 € služby za obdobie 01.10.-31.10.2010, faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa
30.11.2010, splatnou dňa 10.12.2010 sumu 793,14 € služby za obdobie 01.11.-30.11.2010, faktúrou č.
XXXXXXX, vystavenou dňa 31.12.2010, splatnou dňa 10.01.2011 na sumu 793,14 € služby za obdobie
01.12.-31.12.2010. ( č.l. 4-9 spisu)

Z vyčíslenia škody zo dňa 27.09.2010 súd zistil, že odporca vyčíslil škodu vzniknutú odcudzením vecí :
niklové anódy 800 x 200, 36 ks/540 kg, cena á 19,80 €, spolu 10.692 €, niklové sekance 2x2, 20 ks, 580
kg, cena á 18,85 €, spolu 10.933 €, titánové koše 800x200x50, 20 ks, cena á 316,83 €, spolu 6.336 €,
titánové háky 36 ks, 36,80 €, spolu 1.324 €, anódové sáčky 56 ks, 10,95 €, spolu 613 €, sumár 29.898

€. ( č.l. 36 spisu)

Faktúrou č. XXXXXX bola odporcovi vyúčtovaná kúpna cena dodávateľom O. A. niklových anód,
niklových plátov a košov ( tašiek) vo výške 9.051,18 €. Objednávka tovaru bola odporcom realizovaná
27.09.2010. ( č.l. 135 spisu)

Zo Smernice pre výkon strážnej služby, vykonávanej na základe uzatvorenej zmluvy v objektoch
odberateľa zo dňa 01.07.2003 ( č.l. 69 - 81 ) súd zistil nasledovné : podľa bodu 3.1. Zmluvy sa
navrhovateľ zaviazal, že strážnu službu bude vykonávať v rozsahu požiadaviek odberateľa v zmysle
Smerníc nepretržite 24 hodín.

Podľa čl. 3 bod E/ Smernice pracovníci ochrany zabezpečujú ochrannú a strážnu službu vo vnútorných
a vonkajších priestoroch odberateľa zameranú o.i. na preventívnu činnosť proti rozkrádaniu.

Podľa čl. 4 bod B/ Smernice počas výkonu obchôdzky sa strážnici zamerajú o.i. najmä na porušenie

technického zariadenia, podozrivý zápach, zadymenie a pod., uzavretie vchodov, narušenie oplotenia,
uzatvorenia okien a iné možné prípady násilného vniknutia, resp. neuzamknutia určených budov a
vchodov.

Podľa čl. 4 bod C/ Smernice do služobnej knihy sa zapisujú všetky zistené nedostatky a

ostatné udalosti, ktoré sa vyskytnú počas výkonu služby.

Podľa čl. 7 Smernice odsek Realizácia základných úloh plnením nasledovných povinností, upravuje
povinnosti pracovníkov navrhovateľa, o.i. : zabraňovať neoprávnenému vstupu do stráženého objektu,
vykonávať pravidelné ohliadky v stráženom objekte formou vonkajšej ohliadky budov, získavajú

informácievzťahujúcesakochranemajetkuodberateľa(porušenieokien,dverí,zámkov,oploteniaalebo
osvetlenia objektu, tiež potencionálne možnosti úniku majetku odberateľa a pod.).Podľa čl. 8 Smernice, odsek Základné úlohy pracovníka firny J. s.r.o., bod A/ chrániť majetok odberateľa
pred odcudzením, poškodením, stratou, bod D/ ak je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti alebo
inej mimoriadnej udalosti, pracovník SBS je toto povinný neodkladne oznámiť vedúcemu pracovníkovi

spoločnosti J., s.r.o. a zodpovednému pracovníkovi odberateľa. O mimoriadnej udalosti a vyrozumení
uvedených pracovníkov s uvedením časových údajov urobiť záznam do knihy strážnej služby.

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu č. V. súd zistil, že dňa 26.09.2010 bolo Uznesením V. začaté
trestné stíhanie za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2/a, 4/a Tr.,zák, na tom skutkovom základe, že

neznámi páchatelia sa dňa 26.09.2010 v čase od 1:27 hod. do 3:42 hod. vlámali do objektu družstva J.
a to tak, že nezisteným náradím poškodili zámok na železnej kovovej bráne zo zadanej strany objektu,
čím vnikli do objektu, odkiaľ odcudzili 36 ks. titánových držiakov, 20 ks titánových košov, 26 ks. anód
vo vrecúšku, čím spôsobili poškodenej spoločnosti J. škodu vo výške 27.500 €. Z výsluchu zástupcu
poškodeného vyplýva, že skutok bol zistený dňa 26.09.2010 o 15,30 hod. pracovníkom odporcu p. S..
Trestné konanie bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 16.11.2010 prerušené, nakoľko sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.

V obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu č. V. sa nachádza vyčíslenie škody, objednávka a zálohová
faktúra vystavená odporcovi dodávateľom O. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28.09.2010 na základe
objednávky č. XX/XXXX zo dňa 27.09.2010 ( č. 1. 18 vyšetrovacieho spisu) na kúpnu cenu za dodanie

niklových plátov, niklových anód, anódových sáčkov, spolu vo výške 10.029,30 €.
( č.l. 19 vyšetrovacieho spisu)

Z mesačného výkazu zamestnanca súd zistil, že zamestnanec strážnej služby zo služobným číslom
999 vykonal dňa 26.09.2010 vstup a ohliadku budovy odporcu o 1:27 hod., 3:42 hod., 5:34 hod., 7:27

hod., 9:13 hod., 11:13 hod., 13:41 hod., 15:12 hod., teda aj v čase po vlámaní do objektu medzi 1:27
hod. a 3: 42 hod. ( č.l. 97 spisu)

Z knihy prevzatia a odovzdania služby - stranou zo dňa 24.09.2010 až 26.09.2010 súd zistil, že odo dňa
25.09.2010 od 19,00 hod. do 26.09.2010 do 07,00 hod. vykonával službu zamestnanec navrhovateľa

FW., priebeh služby označil Bez závad, v poznámke uviedol, že vo výrobnej hale J. je rozliata na
podlahe tekutina. Odo dňa 26.09.2010 od 07,00 hod. do 26.09.2010 do 19,00 hod. vykonával službu
zamestnanec navrhovateľa O., zo záznamu vyplýva, že o 15,10 hod. bola p. S. zistená krádež zariadení
v hale na galvanizáciu. ( č.l. 108)

Z písomnej komunikácia účastníkov pred podaním žalobného návrhu súd zistil, že navrhovateľ vyzýval
odporcu na zaplatenie pohľadávky z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby ( písomnosť
navrhovateľa zo dňa 11.01.2011, 11.10.2010, odpoveď na výzvu na náhradu škody zo dňa 17.01.2013,
písomnosť právneho zástupcu zo dňa 10.01.2013), odporca si uplatnil u navrhovateľa náhradu škody
spôsobenej krádežou v stráženom objekte z dôvodu neplnenia povinností navrhovateľa zo zmluvy č.

XXX/XXXX a Smernice ( písomnosť odporcu zo dňa 13.01.2011, 16.11.2010, list právnej zástupkyne zo
dňa 01.10.2010 a 08.11.2010, výzva na náhradu škody zo dňa 10.01.2013, list právnej zástupkyne zo
dňa 24.01.2013 ). Z predloženej korešpondencie súd nezistil, že neobsahuje prejav odporcu, ktorý by
smeroval k započítaniu vzájomných pohľadávok. (čl. 125 -133, 149-152 spisu)

Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 14.10.2010 súd zistil, že navrhovateľ si
uplatnil nárok na poskytnutie plnenia zo škodovej udalosti z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení
zodpovednosti za škodu, pričom likvidácia škodovej udalosti bola ukončená bez poskytnutia poistného
plnenia z dôvodu, že poistenie navrhovateľa sa nevzťahuje na škodu vzniknutú stratou veci, ktorá
bola predmetom ochrany vykonávanej poisteným. (č.l. 134 spisu, poistka k zmluve č. XXXXXXXXXX

založená na č.l. 105-107)

Štatutárny zástupca navrhovateľa A., ako účastník konania na pojednávaní dňa 15.10.2014 uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením o porušení zmluvy. Je pravdou, že strážnik bol nový, bol v pracovnom pomere dva
týždne, avšak vykonával si svoje povinnosti riadne. Čo sa týka stráženia vnútri objektu, bolo dohodnuté,

že do vnútra objektov sa bude vstupovať len tak, že prejde chodbou a začipuje sa. Bola dohoda, že
sa kontroluje len nebezpečenstvo požiaru. Dohodnutá bola len ostraha zvonka, nie vnútri objektov s
ohľadom na technológie, ktoré v objektoch nachádzali. V deň samotnej škodovej udalosti celý deň
pršalo, strážnik obchôdzku vykonal, zistil , že v objekte je kaluž, ale nevedel to inak vyhodnotiť, akodažďovú vodu. Strážnici neboli inak zaškolení na druhy technológií a materiálov nachádzajúcich sa v
objekte. Budova bola zavretá, strážnik si riadne odomkol kľúčom, až neskôr sa zistilo, že páchatelia
v zadnej časti objektu, kam strážnik nevstupoval, odcvikli zámok a potom ho dali naspäť. Stalo sa to

v dobe, keď strážnik plnil úlohu v inej časti objektu a nemal kedy zareagovať. Navrhovateľ namietal
nedostatočné osvetlenie objektov, rovnako že si odporca nedal zabudovať alarm v areáli, s ohľadom
na rozľahlosť areálu nebolo možné zabezpečiť ostrahu riadne a bez alarmu, nakoľko strážnik nemohol
vedieť, keď bol v prednej časti, čo sa deje vzadu. ( č.l. 198 spisu)

Štatutárny zástupca odporcu X. ako účastník konania na pojednávaní dňa 15.10.2014 uviedol, že
povinnosťou navrhovateľa bola ochrana majetku odporcu a v zmysle smernice boli upravené povinnosti
navrhovateľa v prípade mimoriadnych udalostí, krádež za mimoriadnu udalosť považuje. Čo sa týka
vstupu do budovy odporca zaviedol čipový systém aj pre strážnu službu, nakoľko už z minulosti boli
podozrenia, že nevykonáva činnosť v súlade so zmluvou. Každý strážnik mal povinnosť zaregistrovať
sa čipom, aby bolo možné kontrolovať výkon ostrahy. Čo sa týka samotného vykradnutia objektu,

nesúhlasil s tvrdením, že ho nebolo možné zistiť, nakoľko prišlo k poškodeniu vstupu zo zadnej časti,
z fotodokumentácie vyplýva, že komponenty boli páchateľmi vyvážané cez prednú časť paletovým
vozíkom. Strážnik vedel, že nejde o obyčajnú tekutinu, nakoľko uviedol, že kartóny na zem si dal z
dôvodu, aby mu to nevyžralo topánky. Boli evidované 4 vstupy nočného strážnika a 3 vstupy denného
strážnika do zistenia udalosti odporcom, strážnikmi nebola hlásená žiadna mimoriadna udalosť v

objekte, a až na základe zistenia pracovníka odporcu bola privolaná polícia a udalosť zadokumentovaná.
Čo sa týka namietaného nezabezpečenia objektu alarmom má za to, že odporca platil strážnu službu
v nemalých finančných prostriedkoch, preto alarm neinštaloval a nie je pravda, že všetky ostatné
firmy v objekte mali alarm. V prípade osvetlenia bolo riadne inštalované na systéme fotobunky, ktorá
zaktivovala osvetlenie v prípade pohybu. Odcudzené časti predstavujú v prevažnej miere niklové anódy,

čo sú súčiastky potrebné pre galvanizáciu, to je výkon činnosti odporcu, sú súčasťou technologického
zariadenia. Pre funkčnosť celého zariadenia musia byť priebežne dopĺňané, deje sa tak v piatky, tak aby
k ďalšiemu pracovnému týždňu bolo zariadenia schopné prevádzky. Ku krádeži došlo deň po doplnení.
V pondelok odporca musel zapožičať pre spustenie výroby niklové segmenty a následne realizovať
objednávky. Náklady na okamžité spustenie výroby boli približne 1. 000 €, celú škodu odporca zlikvidoval

prakticky postupným dopĺňaním komponentov v priebehu roka. ( č.l. 198 - 199 spisu)

Svedok O. na pojednávaní vo veci dňa 16.03.2015 uviedol, že vykonával v navrhovateľa prácu strážnika,
na pracovisku boli 4 zamestnanci, slúžili po jednom. Čo sa týka trestnej činnosti, v areáli jej bolo viac,
napr. v čase MS vo futbale keď prišla dcéra chatára pána J., pozeral futbal asi o 9,30 hod. večer

prišla mi oznámiť, že spozorovala cudziu osobu pohybovať sa okolo chát, osobu potom zaistil, mala
so sebou fúrik, v ňom káble a kontaktoval políciu. Škodová udalosť sa stala asi v tom istom období,
ráno nastupoval do služby o 7,00 hod., kolega mu povedal, že celú noc pršalo a že v J. je zatečené a
neporiadok na chodbe. Dal papier na chodbu na zem, aby tam mohli chodiť čipovať. S kolegom budovu
prešli a nič podozrivé nevideli, potom tam svedok chodil, ešte každú hodinu. Na otázku, či mali strážnici

možnosť pozerať počas služby televíziu, svedok uviedol, že nemali, ale taká udalosť o tretie miesto, tak
pozeral. V J. najskôr robili ostrahu len vonkajšieho areálu, v tom roku, ktorom končili, už kontrolovali aj
výrobnú halu, bolo tom chrómovanie, potom sa prešlo chodbou do zinkovne, šmirgľovne, všetko mali
pozeraliajkvôlipožiaru.Úlohousvedkabolokontrolovať,čiprišlovobjektekpožiaru,kontrolovaťčiprišlo
k násilnému vnuknutiu do objektu, čo to bola hlavná úloha a ohliadku z vonka. Pohyb osôb kontrolovali

tak, že mali služobnú batériu a pochôdzky robili so strážnym psom na vôdzke. Objekt odporcu na alarm
napojený nebol. Alarm nebol treba, neboli krádeže až tak rozšírené. Na vrátnici bolo vývojkové svetlo
na stožiari, bolo poruchové pri vetre a ďalej už bola tma. Terén kde sa stala krádež, je v zadnej časti
neupravovaný, betónová plocha je široká asi 8-10 metrov. V deň krádeže husto pršalo a bola z toho
hmla. Pri nástupe do služby v deň krádeže v budove nezistil nič podozrivé, zistilo sa to až cca o 13,00

hod., keď prišiel pán S. čo je zamestnanec odporcu. Aj mreža bola položená akoby bola na svojom
mieste. Bol presvedčený, že sa v budove robila údržba a ostala voda na zemi.

SvedokC.napojednávanídňa19.01.2015uviedol,žejehomatkajemajiteľomchatyvareáliJ.,okrádeži
v areáli družstva J. vie, že sa stala v lete 3-4 roky dozadu, keď prišlo k odcudzeniu elektród, informácie

o udalosti má od zamestnancov družstva, a tiež od zamestnancov, ktorí tam vykonávali strážnu službu,
pána J.. Keď došlo k vlámaniu, strážna služba si to všimla o deň dva, rovnakú skúsenosť z výkonov
služby mal aj svedok, nakoľko jeho matka mala tiež uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom. Nebol to jediný
prípad, svedok mal opakované skúsenosti, vzhľadom na charakter práce, že sa vo večerných hodináchčasto vracal do areálu a mal problém či už trúbením alebo búchaním zobudiť strážnika. Tiež sa stalo, že
počas víkendu pracovníka bezpečnostnej služby vôbec nevideli. Vzhľadom na členitosť terénu si myslí,
že aj keby sa služba vykonávala riadne stráženie jednou osobou je nedostatočné. ( č.l. 213-214 spisu)

Svedok F. na pojednávaní vo veci dňa 19.01.2015 uviedol, že vykonával prácu strážnika u navrhovateľa,
ku krádeži sa nevie presne vyjadriť, pretože tam v čase nebol, len od kolegov na tretí deň, keď prišiel
do práce počul, že prišlo ku krádeži ale nič iné. Pri škodovej udalosti mal povinnosť ihneď nahlásiť túto
udalosť. Keď nastúpil na výkon strážnej služby, najprv mali strážiť len vonkajšiu, areál bol neosvetlený,

dalo sa tam pohybovať len s baterkou. Okrem zamestnanca sa vykonávala služba so strážnym psom.
Osvetlenia v areáli neskôr bolo dosť, ale nesvietili, keď jeden niekedy zasvietil bolo to dosť. Areál mal
dve vstupné brány, vpredu a vzadu za objektom J.. Odporca najskôr nemal zabezpečovacie zariadenie,
neskôr do výrobnej haly namontoval čipy, ktoré mali slúžiť na kontrolu výkonu strážnej služby. Účelom
vstupu a kontroly do výrobnej haly J. bol podľa svedka kontrola vzniku požiaru. Od parkoviska areál
nebol riadne oplotený, cez deň tam chodili ľudia a zozadu od lesa bol nízky asi 80 cm plot. ( č.l. 214-215)

Navrhovateľ súdu predložil čestné vyhlásenia strážnikov F. zo dňa 16.02.2012 (č.l. 66 a 208 spisu), O.
zo dňa 15.02.2012 ( č.l. 67 a 211 spisu) a O. zo dňa 15.02.2012 (č.l. 68, a 212 spisu), s identickým
obsahom a úpravou textu, kde menovaní uvádzajú, že službu vykonávali podľa vydanej smernice pre
výkon strážnej služby a pokynov konateľa spoločnosti a konateľov odberateľských firiem. Počas služby

neustále upozorňovali na zlé osvetlenie objektov, hlavne objektu J. družstvo, ktorý bol v zadnej časti
stráženého objektu a najviac vzdialený od strážnice. Pri jeho obchôdzke mali vždy strach z napadnutia
pre zlú viditeľnosť, bolo veľmi obtiažne prejsť v takýchto podmienkach celý objekt a podrobne z vonkajšej
strany skontrolovať. Svetlo na senzor nedokázalo poriadne osvetliť ani časť stráženej budovy, svietilo
krátko a väčšinou do očí, mohlo sa v takejto situácii stať, že niektoré veci a detaily aj prehliadli. Alarm si

zapojili všetky firmy okrem J.. Celý objekt zo začiatku strážili len z vonkajšej strany, po určitej dobe nám
p. C. aj z vnútornej strany s cieľom zabezpečiť ochranu pred požiarmi. Čestné prehlásenie menovaní
vydali na základe žiadosti konateľa navrhovateľa.

Rovnako z čestného prehlásenia pracovníka navrhovateľa vykonávajúceho službu v čase škodovej

udalosti, F. zo dňa 23.02.2012 ( č.l. 82 a 209 spisu) vyplývajú identicky tvrdené okolnosti výkonu služby, v
obsahunaviacuvádza,ževdeňvykradnutiaobjektuodporcuzabezpečilčinnosťtak,akobolostanovené
v smerniciach pre výkon služby a riadne objekty obchádzal, v budove odporcu čipoval. Počas celého
dňa pred službou, ale aj počas celej noci, veľmi silno pršalo a tak pohyb a viditeľnosť len pri baterke
bola obmedzená. Medzi predposlednou a poslednou obchádzkou zistil v uzamknutom objekte J. po

jeho odomknutí hneď za vstupnou bránou veľkú kaluž, vyhodnotil túto kaluž ako zatekanie, čo aj zapísal
do knihy prevzatia a odovzdania služby a upozornil preberajúceho strážneho. Po telefonáte konateľa
spoločnosti J., s.r.o. som sa dozvedel, že objekt bol medzi jeho obchôdzkami vykradnutý a že prehliadol
prestrihnutý zámok. Počas služby v stráženom objekte nikoho nevidel a ani pes nikoho neoznámil.
Čestné prehlásenie vydal na základe žiadosti konateľa navrhovateľa.

Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení nesk. predpisov, táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku
zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.01.2009, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky zomeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla

tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli

pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 Obchodného zákonníka Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 98 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu,
ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo
prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je
účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.V časti uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny 5.234,84 € titulom neuhradených faktúr za
dodané bezpečnostné služby v období od 01.07.2010 do 31.12.2010 súd vychádzal pri rozhodovaní zo
skutkového a právneho stavu, ako aj právneho posúdenia nároku tak, ako bol zistený v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, keď odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení dospel zhodne so súdom
prvého stupňa k záveru, že v konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva
č. XXX/XXXX. o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb zo dňa 30.06.2003, dodatok č. 1
- 8 k zmluve v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných
služieb v znení neskorších predpisov. Cena služieb bola dohodnutá mesačnou paušálnou sumou

bez DPH, služby nad rámec boli účtované v cene 3,31 € za hodinu. Paušálna suma bola v zmysle
dodatkov v zmluve č. 1 - 8 na základe dohody strán priebežne upravovaná. V zmysle dodatku č. 7
zo dňa 28.04.2010 bola medzi účastníkmi dohodnutá s účinnosťou od 01.05.1010 paušálna suma
za poskytované služby vo výške 766,50 Eur bez DPH. V zmysle dodatku č. 8 zo dňa 19.11.2010
bola medzi účastníkmi dohodnutá s účinnosťou od 01.11.1010 paušálna suma za poskytované služby
vo výške 666,50 Eur bez DPH. Tiež nebolo sporné, že navrhovateľ oprávnene vyúčtoval odplatu

za poskytnutie ochranných a bezpečnostných služieb faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, spolu čiastku vo výške 5.234,84 €, odporca uvedené faktúry
neuhradil. Pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi vo výške 5.234,84 € preto súd nepovažuje za
spornú.

Proti nároku navrhovateľa odporca uplatnil svoju pohľadávku na započítanie z titulu náhrady škody
vzniknutej krádežou dňa 27.09.2010 v celkovej výške 29.898 €, pričom v konaní uplatnil náhradu škody
z uvedeného právneho dôvodu len do výšky 5.234,84 €, teda do výšky navrhovateľom uplatnenej istiny.

Nakoľko odporca uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom, alebo v rovnakom rozsahu

ako je pohľadávka navrhovateľa, súd vyhodnotil tento procesný úkon ako započítaciu (kompenzačnú)
námietku podľa § 98 veta druhá O.s.p., ktorá je ako konštatoval vo svojom uznesení aj Krajský súd v
Bratislave, vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania
a smeruje k zániku záväzku, ktorý má odporca voči navrhovateľovi. Súd preto skúmal existenciu takejto
pohľadávky odporcu na náhradu škody voči navrhovateľovi.

Zodpovednosť za škodu je podľa úpravy Obchodného zákonníka konštruovaná ako objektívna
zodpovednosťou(tzv.zodpovednosťzavýsledok),pretojeprávnebezvýznamné,čiškodabolaškodcom
zavinená. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v obchodno-záväzkových vzťahoch je
porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením

povinnosti. Oprávnenej strane vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana
porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením
zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou
preukázaná. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie vyššie uvedených
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Škoda sa

chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (cit. z

R 55/1971).

Predpokladmi zodpovednosti za škodu je teda porušenie zmluvnej povinnosti, vznik určitej škody a
existencia príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny
nexus). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti navrhovateľa

za škodu vzniknutú odporcovi sú dané.

Na strane navrhovateľa prišlo k porušeniu povinností zo záväzku, a to porušeniu povinnosti vyplývajúcej
z čl. 3 zmluvy v spojené so Smernicou pre výkon strážnej služby, a to čl. 4 bod B/, bod C/ Smernice,
keď sa počas výkonu obchôdzky strážnici mali povinnosť zamerať najmä na porušenie technického

zariadenia, podozrivú tekutinu, uzavretie vchodov, resp. iné možné prípady násilného vniknutia
určených budov a vchodov, do služobnej knihy a zapisovať všetky zistené nedostatky a ostatné udalosti,
ktoré sa vyskytnú počas výkonu služby do služobnej knihy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že túto povinnosť pracovník navrhovateľa riadne nesplnil, keď prehliadol a za mimoriadnu udalosťnepovažoval rozliatu zeleno sfarbenú tekutinu na chodbe, čo vyhodnotil ako zatekanie dažďa do objektu,
a tiež prehliadol poškodené uzamknutie objektu a poškodenie mreže, čím súd dospel k záveru, že porušil
súčasne čl. 7 Smernice nedostatočným vykonávaním ohliadky v stráženom objekte formou vonkajšej

ohliadky budov a nezistil únik, resp. krádež majetku odporcu. Rovnako prišlo k porušeniu čl. 8 Smernice,
chrániť majetok odberateľa pred odcudzením, poškodením, stratou, a povinnosti neodkladne oznámiť
vedúcemu pracovníkovi spoločnosti J. I., s.r.o. a zodpovednému pracovníkovi odberateľa podozrenie z
trestnej činnosti alebo inej mimoriadnej udalosti a urobiť záznam do knihy strážnej služby. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, znenie smerníc vypracoval sám navrhovateľ.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj porušenie povinnosti vykonávania strážnej služby nepretržite
24 hodín ( bod 3.1 zmluvy), keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas nočnej služby strážnici
mali k dispozícii a pozerali televízor, alebo ich nebolo možné zobudiť, avšak svedkami opísané konanie
sa nestalo v deň škodovej udalosti, medzi vznikom škody a takýmto porušením povinností nie je príčinná
súvislosť.

V dôsledku krádeže vznikla navrhovateľovi škoda, ktorej výšku odporca súdu preukázal, a to vo výške
ceny vecí, ktoré bol nevyhnutne nútený zakúpiť pre výkon činnosti odporcu, ktoré boli poskytované v
priestoroch, kde ku krádeži prišlo, a funkčnosť technologického zariadenia, tieto predstavujú ujmu, ktorá
poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej

strany. Súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že výška škody by mala predstavovať
hodnotu odcudzených vecí, nakoľko náhrada časovej hodnoty odcudzených vecí by nemala pre
navrhovateľažiadnyhospodárskyvýznam,keďžeodcudzenévecipredstavovalisúčasťtechnologického
zariadenia na galvanizáciu, t.j. výkon podnikateľskej činnosti odporcu, ktoré pre spustenie prevádzky
musel obstarať. Odporca vyčíslil vzniknutú škodu sumou 29.980 €, preukázané náklady vo výške

14.710,18 € predstavujú náklady na zapožičanie niklových segmentov ( záverečná reč zo dňa
23.04.2015), súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce výšku škody 9.051,18 € z titulu zakúpenia
súčiastok potrebných pre galvanizáciu (niklových anód, niklových plátov a košov dodaných O.,
vyúčtovaných faktúrou č. XXXXXX). Majetková ujma vzniká odporcovi už samotným poškodením,
stratou alebo zničením, výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť

na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky boli skutočne
vynaložené alebo nie, poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide o jeden zo spôsobov stanovenia
výšky náhrady škody. ( analog. NS ČR sp. zn. 25Cdo 3010/2006). Odporca uplatnil nárok na náhradu
časti vzniknutej škody do výšky žalovanej istiny.

Rovnako súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti navrhovateľa a
vznikom škody je daná. Zmluvou o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb ma odporca
záujem zaistiť ochranu svojho majetku a zamedziť odcudzeniu vecí a navrhovateľ prevzal zmluvou
záväzok vykonať opatrenia, ktorými by nebezpečenstvo odcudzenia bolo podstatne obmedzené. Ak
napriek tomu prišlo k odcudzeniu veci, je príčinná súvislosť medzi porušením záväzku navrhovateľa

a vznikom škody daná. Súd nezistil existenciu žiadnych prekážok, ktoré by nastali nezávisle od vôle
navrhovateľa a bránili mu v splnení povinností, ktoré by nemohol navrhovateľ odvrátiť alebo prekonať
a ktoré by v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov nemohol predvídať. Za liberačné dôvody
súd nepovažoval navrhovateľom tvrdený chýbajúci alarm v objekte, údajné nedostatočné osvetlenie
alebo rozľahlosť areálu a počtu strážených objektov na základe iných zmluvných vzťahov, a z toho

vyplývajúca údajná nemožnosť vykonávať povinnosti zo zmluvy riadne pri počte 1 strážnik. Navrhovateľ
vstupoval do záväzkového vzťahu s odporcom za konkrétnych vzájomne odsúhlasených podmienok,
s ktorými súhlasil, návrh Smernice sám vypracoval, preto dodatočne nemôže namietať skutkové
okolnosti a podmienky, ktoré existovali v čase uzatvorenia zmluvy ako dôvody, ktoré by ho zbavovali
zodpovednosti za riadny výkon ochranných bezpečnostných služieb. Je výlučne na rozhodnutí odporcu,

či ochranu svojho majetku zabezpečí alarmom alebo iným signalizačným zariadením, alebo vstúpi do
zmluvného vzťahu s odborne spôsobilým subjektom, ktorý vykonáva ochranu majetku. Zo žiadneho
listinného dôkazu nevyplývala zmluvná povinnosť odporcu zabezpečiť ešte iným spôsobom ochranu
svojho majetku. Navrhovateľ neprevádzal ochranu objektu s odbornou starostlivosťou a podľa zmluvy,
pričom pochybeniami pri vykonávaní ochrany ako súd uviedol vyššie, prišlo jednoznačne k porušeniu

zmluvnej povinnosti navrhovateľa chrániť majetok odporcu pred odcudzením, poškodením, stratou.
Medzi porušením povinnosti pri výkone zmluvnej ostrahy objektu a škodou vzniknutou odcudzením vecí
zo stráženého objektu je daná príčinná súvislosť. ( Rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 1180/2004 zo dňa
12.05.2005). I v prípade, že hlavnou príčinou vzniku škody by bolo protiprávne konanie nezistenéhopáchateľa, bola jednou z príčin, ktorá sa na nepriaznivom následku ( o ktorého odškodnenie ide)
významne podieľala skutočnosť, že pracovníci navrhovateľa nevykonávali vonkajšiu ostrahu tak, ako sa
navrhovateľ zmluvou zaviazal, ich konanie značnou mierou umožnilo vniknutie cudzej osoby do objektu

odporcu a viedlo nakoniec i k tomu, že vykonané vlámanie ani nezistili. Nie je možné preto dôvodiť, že i
v prípade, že by navrhovateľ resp. jeho pracovníci, svoje povinnosti plnili riadne v súlade s uzatvorenou
zmluvou, ku vzniku škody by i v takom prípade došlo. Navrhovateľ teda nesplnil zmluvné povinnosti
a výkonom služby neprispel k zvýšenej bezpečnosti stráženého majetku ani neznížil riziko škody, a
preto námietku nedostatku príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody súd nepovažoval

za dôvodnú. ( analog. rozsudok NS ČR spis. zn. 25 Cdo 2101/2002 zo dňa 18.12.2003)

Súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady započítania podľa hmotného práva, a to vzájomnosť
pohľadávok navrhovateľa a odporcu, ide o plnenie rovnakého druhu (peňažná pohľadávka navrhovateľa
na zaplatenie 5.234,84 € z titulu neuhradených faktúr za poskytovanie strážnej služby, pohľadávka
odporcu vo výške 5.234,84 €, v ktorej výške uplatnil kompenzačnú námietku), pohľadávky oboch

účastníkovmožnouplatniťnasúdeaodporcauskutočnilrelevantnýprávnyúkonsmerujúcikzapočítaniu.
O skutočnosti, že v prejednávanej veci je nesporné, že odporca urobil prejav smerujúci k započítaniu,
bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný. Za tento úkon
súd považoval vznesenú kompenzačnú námietku v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l.
34 spisu) účinnú v zmysle § 41 ods. 3 O.s.p. voči navrhovateľovi od okamihu, keď sa o ňom v konaní

dozvedel. Okamihom, keď sa navrhovateľ o započítaní preukázateľne dozvedel, je okamih doručenia
odporu proti platobnému rozkazu dňa 03.05.2011, ako vyplýva z údajov na doručenke ( č.l. 38 spisu).
Týmto momentom prišlo k stretu uvedených vzájomných pohľadávok, a teda k zániku záväzku odporcu
vo výške uplatnenej istiny. Z podaní odporcu nevyplýva, že by uplatnil započítaciu námietku do výšky
celého žalobou uplatneného nároku.

Súd tiež skúmal korešpondenciu účastníkov, ktorá predchádzala začatiu konania a je súčasťou súdneho
spisu ( č.l. 125-130 spisu), jej obsahom je však výlučne uplatnenie nároku na náhradu škody,
odporca neuskutočnil úkon smerujúci k započítaniu pohľadávok. Odporca započítací prejav adresoval
navrhovateľovi aj písomnosťami zo dňa 07.03.2012, 03.01.2013 - vyjadrenia k veci (č. l. 51 a 137

spisu), 10.01.2013, ako aj na pojednávaniach dňa 13.06.2012 a 06.02.2013 (č.l. 61 a 153 spisu),
avšak nakoľko už 03.05.2011 prišlo k stretu vzájomných pohľadávok, skúmanie doručenia uvedených
písomností odporcu, produkovaných a doručovaných po okamihu zániku pohľadávok, je právne bez
významu.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v
konaní zanikla do výšky žalovanej istiny započítaním dňa 03.05.2011. Navrhovateľ v konaní uplatnil
zároveň aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to zákonnej výške 9 % ročne odo dňa vzniku
omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby ECB v čase vzniku omeškania
s plnením peňažného záväzku predstavovala 1 % ročne, navýšená o 8 % ročne podľa § 3 ods. 1

nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. potom predstavuje sadzbu zákonného úroku z omeškania 9 % ročne.
Nakoľko odporca uplatnil a súd uznal započítaciu námietku do ním uplatnenej výšky istiny 5.234,84 € a
okamih zániku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú istinu súd ustálil 03.05.2011, kedy
prišlo k stretu vzájomných pohľadávok, odporca bol v omeškaní so zaplatením jednotlivých faktúr deň
nasledujúci po ich splatnosti až do doby, keď jeho záväzok zanikol iným spôsobom ( započítaním). V

súlade s § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka potom súd priznal uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.08.2010 do 03.05.2011,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.09.2010 do 03.05.2011, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.10.2010 do 03.05.2011, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 912,14 Eur od 11.11.2010 do 03.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 793,14 Eur od 11.12.2010 do 03.05.2011, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 793,14 Eur od 11.01.2011 do 03.05.2011 a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť posúdenia súd uvádza, že rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa
27.02.2013nebolorozhodnutéocelompredmetesporu,nakoľkosúdopomenulrozhodnúťouplatnenom

nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 793,14 € od
11.01.2011 do zaplatenia, nakoľko toto rozhodnutie bolo zrušené, súd nevyhlásil dopĺňací rozsudok o
tejto časti návrhu, ale rozhodol o celom predmete konania.Súd pri rozhodovaní nezohľadnil navrhovateľom predložené Čestné prehlásenie J. konateľky Q., s.r.o.,
IČO : XX XXX XXX, a E., ktoré vydali na požiadanie konateľa navrhovateľa, nakoľko z ich obsahu, ktorý
je takmer identický, vrátane úpravy formátu nevyplývajú žiadne skutočnosti vo vzťahu ku vzniku škody

dňa 26.09.2010, ani konkrétne skutočnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu účastníkov. (č.l. 65, 82). Čo
sa týka predložených čestných prehlásení pracovníkov navrhovateľa F. a F., na základe predložených
písomných prehlásení súd mal pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti svedkov, nakoľko všetky boli
vyhotovené podľa textu na základe žiadosti konateľa navrhovateľa, písané identickou formou a úpravou,
s identickým obsahom a opisom skutkových okolností a spracované identickou tlačou, v prípade

čestného vyhlásenia O. s nesprávne uvedeným krstným menom. Z uvedeného dôvodu súd nevychádzal
pri vyhodnotení dokazovania z týchto čestných prehlásení, vykonal dokazovanie výsluchom týchto
navrhnutých svedkov a prihliadol najmä na obsah výpovede svedkov pred súdom.

O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2012 rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)