Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215215856
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215215856.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne : K. L., nar. X.X.XXXX, bytom
v E., M. X, zastúpená JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 21, proti
žalovanému : GerberiS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Paulínyho 50, IČO: 45 461 759, zastúpený JUDr.
Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II sp.zn. 39Cpr 1/2015-86 zo dňa 23. januára 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo
výroku o náhrade trov konania a vo výroku o súdnom poplatku (výroky II., IV. a V. rozsudku) a v zrušenom
rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II rozsudkom označeným v záhlaví pripustil zmenu návrhu (výrok I.), určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne na základe listiny žalovaného zo dňa 26.3.2015 je
neplatné (výrok II.), konanie v časti náhrady mzdy vo výške 648,73 € zastavil (III.), žalobkyni priznal
náhradu trov konania v plnej výške (výrok IV.), zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
vo výške 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.) a v prevyšujúcej časti výšky náhrady
mzdy vylúčil nárok na samostatné konanie (výrok VI.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, daného jej žalovaným listom zo dňa 26.3.2015 a náhrady mzdy vo výške 418,19
€ mesačne za obdobie od 31.3.2015 až do pridelenia práce.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uznal dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a vyzval žalobkyňu na nástup do práce dňom 1.6.2015 o 9.00 hod., súd konštatoval, že medzi
stranami nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, a preto žalobe v tejto
časti vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pričom dokazovanie na
preukázanie dôvodnosti žaloby v tejto časti nevykonával.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa už nemala záujem opätovne nastúpiť k žalovanému,

keďže medzičasom uzavrela dohodu o vykonaní práce a netrvala teda na tom, aby ju žalovaný ďalej
zamestnával, dožadovala sa náhrady mzdy iba za dobu dvoch mesiacov výpovednej doby v celkovej
sume 836,38 €.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 68, § 70, § 77, § 79 Zákonníka práce. Za nesporné
považoval, že medzi sporovými stranami došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pričom

vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy
v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Keďže žalobkyňa netrvala na tom, aby južalovaný ďalej zamestnával, súd uzavrel, že žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy za obdobie dvoch
mesiacov ako pri výpovedi z pracovného pomeru. Konanie v časti o nároku na náhradu mzdy čo do
sumy 648,78 € zastavil v zmysle ust. § 144 a § 146 CSP a v prevyšujúcej časti (836,38 € - 648,73 €,

t.j. 187,65 €) súd nárok vylúčil na samostatné konanie.

6. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákon
71/1992 Z.z. v spojení s položkou 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II., IV. a V. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť

a žalobu zamietnuť s tým, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že vec
nesprávne právne posúdil, ak žalobe o vyslovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.
Vzhľadom na skutočnosť, že uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru potom, čo mu bol
doručený list žalobkyne, v zmysle ktorého považuje okamžité skončenie za neplatné, súd nemal žalobe
vyhovieť a pokiaľ žalobkyňa nevzala žalobu späť, mala byť táto zamietnutá. Žalobou uplatnený nárok

tak bol uspokojený, čo vylučovalo možnosť žalobe vyhovieť. Za tejto situácie neprichádzala do úvahy
ani náhrada trov v prospech žalobkyne. Namietal aj záver súdu, podľa ktorého žalobkyňa má nárok
na náhradu mzdy za dva mesiace. Keďže žalobkyni bola uhradená suma 648,73 € a v tomto rozsahu
bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené, predmetom sporu zostáva vlastne len suma 187,67 € a
vylúčenie konania o zaplatenie tejto sumy nie je v rozsudku nijako odôvodnené. Pokiaľ súd vylúčil nárok

na náhradu mzdy na samostatné konanie, zostáva nevysvetliteľným jeho postup, ak zaujal jednoznačné
stanovisko, podľa ktorého žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v rozsahu dvoch mesiacov. Za
nesprávny považuje aj právny záver, podľa ktorého žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v celom
dvojmesačnom rozsahu.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že nárok na náhradu mzdy je závislý
od výroku súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a z toho dôvodu je výrok
o určení neplatnosti správny. Bez rozsudku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru by nebolo možné konať o nároku na náhradu mzdy. Pokiaľ by v zákonnej lehote nebola podaná

žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, platila by fikcia, že pracovný pomer skončil
platne, aj keby išlo o neplatný rozväzovací úkon. Pokiaľ súd vyslovil právny názor, v zmysle ktorého
žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v rozsahu dvoch mesiacov, tento jej nárok vyplýva priamo z ust. §
79 ods. 4 písm. b/ a ods. 5 Zákonníka práce. Vzhľadom na dôvodnosť a úspech podanej žaloby správne
súd rozhodol aj o trovách konania.

10. Žalovaný v replike nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne v jej vyjadrení k odvolaniu. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru sa mohla vyriešiť aj vzájomnou dohodou strán, a to či pred podaním
žaloby alebo po jej podaní v priebehu konania. Žalovaný nielenže uznal neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, ale umožnil žalobkyni aj pokračovať vo výkone pracovných povinností, pričom za

obdobie, za ktoré nemohla prácu vykonávať, jej poskytol náhradu mzdy. Keďže dobrovoľne uznal právo,
ktorého sa žalobkyňa domáhala žalobou a toto jej právo uspokojil, nebolo možné žalobe vyhovieť.

11. Žalobkyňa v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP (výroky II., IV. a V. rozsudku) a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.

c/ CSP.

13. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o možnosti určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru na základe zhodných tvrdení sporových strán ohľadne tejtoskutočnosti, t.j. na základe ich zhodného stanoviska, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru a
v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal vo veci dôkazy potrebné pre záver,
či medzi stranami sporu bol (ne)platne skončený pracovný pomer na základe zrušovacieho prejavu

žalovaného zo dňa 26.3.2015. Jeho rozhodnutie je tak v tomto štádiu konania predčasné, a preto aj
nesprávne.

14. V zmysle ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj

zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

15. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že ak
chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania
pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov musí podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o

rozviazanie pracovného pomeru je neplatný. Ak takáto žaloba nebola podaná, pracovný pomer medzi
účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného
pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu nemôže
zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou (R 75/1977).

16. Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce,
treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podanie žaloby o určenie trvania
tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takomto prípade naliehavý právny záujem (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 11.12.2008 sp.zn. 3Cdo 147/2008 - R 56/2009).

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže byť vyslovená len
právoplatným rozsudkom súdu. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je určená týmto
spôsobom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne.

18. Určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru teda nie je možné dohodou účastníkov

pracovnoprávneho vzťahu a aj prípadné uzavretie zmieru, v zmysle ktorého by bola určená dohodou
sporových strán neplatnosť skončenia pracovného pomeru, je vylúčené, pretože takýto zmier je v
rozpore so Zákonníkom práce.

19. Okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručené druhému účastníkovi, nemôže byť tým,

kto ho vykonal, ani dodatočne odvolané (zrušené). Účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru,
spočívajúce v skončení pracovného pomeru, zanikajú iba na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorým bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 29.10.1997 sp.zn. 2Cdon 1155/96).

20. Zákonník práce a ostatné pracovnoprávne predpisy zásadne majú kogentnú povahu, čo znamená,
že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu vykonávať len také právne úkony, ktoré sú upravené
pracovnoprávnymi predpismi a možnosť konať inak sa uplatní len tam, kde to pracovnoprávne predpisy
umožňujú. U kogentných právnych predpisov platí, že čo nie je dovolené, je zakázané. V prípade, že
pracovnoprávne predpisy účastníkom neumožňujú, aby si upravili svoje práva a povinnosti iným než

zákonom stanoveným spôsobom, je treba to, čo nevyhovuje týmto predpisom, považovať za zakázané.

21. Rozviazanie pracovného pomeru je v Zákonníku práce upravené zásadne kogentným spôsobom.
Možnosť odvolať (zrušiť) doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru v Zákonníku práce nie je
stanovená. Z povahy tejto právnej úpravy je preto potrebné dovodiť, že takýto spôsob zmeny zákonných

účinkov doručenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru druhému účastníkovi je neprípustný.

22. Zákonné účinky doručeného okamžitého zrušenia pracovného pomeru nastávajú nielen vtedy, ak
je tento právny úkon v súlade so Zákonníkom práce. Na základe okamžitého zrušenia pracovného
pomeru môže byť pracovný pomer rozviazaný platne aj v prípade, že okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo uplatnené v rozpore so zákonom. Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru totiž nie je
neplatnosťou absolútnou, ku ktorej by bolo možné kedykoľvek prihliadať.23. Na základe neplatného okamžitého zrušenia pracovného pomeru nedôjde k rozviazaniu pracovného
pomeru iba vtedy, ak sa dotknutý účastník neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal, a to môže urobiť
iba žalobou podanou na súde.

24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k účinnému zrušeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru
môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým je vyslovená neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné
určiť dohodou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.

25. Aj za situácie, že sporové strany zhodne tvrdili neplatné skončenie pracovného pomeru, bolo teda
povinnosťou súdu skúmať, či tento zrušovací prejav bol vykonaný v súlade s ust. § 68 a § 70 Zákonníka
práce.

26. Pokiaľ súd takto nepostupoval, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci,

z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP).

27. Úlohou súdu po vrátení veci bude vykonať dokazovanie na preukázanie (ne)dôvodnosti žaloby o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a teda vykonaným dokazovaním skúmať, či

okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 26.3.2015 je platné
a v závislosti od toho posúdiť aj (ne)dôvodnosť nároku na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru v zmysle ust. § 79 ods. 4 písm. b/ a ods. 5 Zákonníka práce, keďže žalobkyňa
netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.

28. K odvolacím námietkam žalovaného, v zmysle ktorých súd mal žalobu zamietnuť, keďže žalovaný
uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie námietky nie
sú dôvodné.

29. Ako bolo vyššie uvedené, neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť určená dohodou

účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ale iba rozhodnutím súdu a pokiaľ rozhodnutím súdu nedošlo
k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol
skončený platne.

30. Za situácie, že by žalobkyňa zobrala žalobu späť, došlo by k skončeniu pracovného pomeru na

základe okamžitého skončenia pracovného pomeru a žalobkyni by nevznikol nárok na náhradu mzdy
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, ako sa toho domáha touto žalobou.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne, bolo povinnosťou
súdu rozhodnúť o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nebolo možné žalobu zamietnuť

s odôvodnením, že neplatnosť bola ustálená dohodou sporových strán. Ak by totiž súd žalobu zamietol,
opätovne by nastal právny stav, že pracovný pomer by sa skončil na základe neplatného zrušovacieho
prejavu a žalobkyni by nevznikol nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru.

32. V prípade, že súd dospeje k záveru o neplatnom skončení pracovného pomeru okamžitým
skončením, za situácie, že žalobkyňa netrvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, má táto v zmysle ust. §
79 ods. 5 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134
Zákonníka práce za výpovednú dobu dvoch mesiacov, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

33. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude preto skúmať, v akom rozsahu bol tento nárok už
uspokojený, avšak predmetom ďalšieho konania zostáva iba nárok na náhradu mzdy vo výške rozdielu
medzi uplatnenou sumou 836,38 € a sumou 648,73 €, v ktorej časti došlo k zastaveniu konania, t.j.
187,67 €. Je na zvážení súdu, či z hľadiska hospodárnosti nie je dôvodné rozhodnúť po zrušení veci o
celom uplatnenom nároku, t.j. v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru aj o nároku

na náhradu mzdy.

34. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.35. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP súd rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Takým rozhodnutím nie je čiastočný rozsudok, teda taký, ktorým sa rozhodlo iba o jednom z
uplatnených nárokov, v prejednávanom spore iba o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

37. Pokiaľ súd vylúčil nárok na náhradu mzdy na samostatné konanie, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť

o nároku na náhradu trov celého konania až v rozhodnutí o tomto vylúčenom nároku, pretože až týmto
rozhodnutím sa konanie o všetkých nárokov žalobkyne končí.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).