Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206715
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319206715.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu: O. Č., H.. XX.XX.XXXX, V.. XX. H. XXXX/X, XXX XX D., proti
žalovanému: SeniorenPflege 24h, Werner Raffelseder, Mühlenweg 6 4274, Schönau im Mühlkreis, o
zaplatenie 540,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.7.2019 domáhal zaplatenia sumy 540 eur
s úrokom z omeškania od žalovaného vo výške úhrady za sprostredkovanie zamestnania na základe

pracovnej zmluvy o sprostredkovaní práce zo dňa 19.11.2018.

2. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

3. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z 12. 12.2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“), ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

4.Vpriebehukonaniabolozistené,žežalovanýmásídlomimoúzemiaSlovenskejrepubliky-vRakúskej
republike, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom. Vo veci je preto nevyhnutné aplikovať nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z
hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti
nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je
tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v
oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia,

keďže ide o pracovnú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach pracovných zmlúv.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I.
právomoc na prejednanie uvedeného sporu.

6.Podľačlánku7NariadeniaBruselI(Osobitnáprávomoc),osobusbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátu

možno žalovať v inom členskom štáte: b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodliinak je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom
štáte, kde sa podľa zmluvy poskytli alebo mali poskytnúť.

7. Podľa článku 63 ods. 1 Nariadenia Brusel I, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo
iná právnická osoby alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má a)
registrované sídlo, b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 16 zákona č. 97/1963 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pomery z

pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde
pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného
pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak
by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

9. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia a zákona o medzinárodnom práve súkromnom, je zrejmé,

že bydliskom u žalovaného sa myslí registrované sídlo či miesto podnikateľskej činnosti žalovaného,
ktoré je v Rakúskej republike a nariadenie upravuje v pracovných veciach osobitnú právomoc podľa
bydliska zamestnávateľa, ktorým je žalovaný resp. kde zamestnanec - žalobca naposledy vykonával
prácu a v boboch prípadoch je týmto miestom Rakúska republika.

10. Aj zo samotnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.11.2018 v časti „Informácie
o porušení podmienok“ vyplýva, že pri možných nezhodách medzi žalobcom a žalovaným vzniknuté zo
zmluvy mal žalovaný právo obrátiť sa na príslušný súd v Rakúsku.

11. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že síce nejde o uzavretie pracovnej zmluvy medzi

žalobcom a žalovaným, ale ide o zmluvu o sprostredkovaní práce - teda poskytnutie istej služby, ktorou
je poskytnutie práce. Táto práca sa mala poskytnúť v Rakúsku, teda právomoc má Rakúska republika
a nie Slovenská republika.

12. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalovaný v čase podania žaloby a ani v súčasnosti nemá

bydlisko - sídlo na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel súd v súlade s ustanovením čl.
28 bod 1 nariadenia Brusel I vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.

13. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej

len ,,procesné podmienky“).

14. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15.Nakoľkobolovdanejvecizistené,žežalovanánemábydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky,zdržuje
sa na území Českej republiky, a žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy, súd skonštatoval, že nemá právomoc vo veci konať.

16. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Pretože nedostatok

právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do
svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného
štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán

v cudzine.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade
trov konania procesnú zodpovednosť na zastavení konania. V tomto prípade bolo konanie zastavené
z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až počas
konania, súd je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaný. Zastaveniekonania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu, preto rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).