Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117204067
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117204067.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, proti žalovaným
v rade X/: T. G., W.. XX.X.XXXX, P. J. C. XXX, Š. M. D., E. O. X/ P. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. C.. O.. Š.
XXXX/XXX, Ž., Š. M. D., E. O. X/ X. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. X. Q. XXXX/X, Ž., štátna občianka SR,
o zaplatenie 1.356,49 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 671,23 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 531,74 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Súd žalobu voči žalovanej v rade 3/ zamieta.

V. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,36 %.

VI. Žalovanej v rade 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 8.2.2017 domáhal voči žalovaným v rade 1/ až 3/
zaplatenia sumy 1.356,49 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.1.2016 prihlásil do dedičstva po
po zosnulom Jaroslavovi Podmalíkovi, narodenom 30.10.2015. naposledy trvalé bytom Závodská cesta

2959/8. 010 01 Žilina pohľadávku vo výške 5,60 €. Uvedená pohľadávka vznikla z titulu dane z
nehnuteľností voči poručiteľovi Jaroslavovi Podmalíkovi, ktorý bol na základe podaného daňového
priznania v evidencii platiteľov dane z nehnuteľnosti a táto daň mu bola v zmysle platných predpisov
vyrubená. Nedoplatok na dani z nehnuteľnosti vznikol na základe rozhodnutia č. 33764/2015 zo dňa
26.03.2015, právoplatného dňa 22.05.2015, vykonateľného dňa 01.09.2015, na daň z nehnuteľnosti
na rok 2015 vo výške 5,60 €. Žalobca následne listom zo dňa 19.07.2016 pod sp. značkou
13349/2016-36941/2016- JAG prihlásil do dedičského konania po zosnulom pohľadávku v celkovej

výške 1.420,01 €. Uvedená pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia miestneho poplatku za komunálny
odpad a drobný stavebný odpad voči poručiteľovi Jaroslavovi Podmalíkovi, ktorý bol na základe podania
tlačiva pre vznik poplatkovej povinnosti vedený v evidencii platiteľov poplatku za komunálny a drobný
stavebný odpad, a tento mu bol v zmysle platných právnych predpisov vyrubený. Časť pohľadávkyvo výške 1.284,78 € (pôvodne vo výške 1332,30 € ponížená o sumu 47,52 €, tak ako to vyplýva z
Dodatočného platobného výmeru č. 1621307063/2015) vznikla z titulu neuhradenia miestneho poplatku
za komunálny odpad a drobný stavebný odpad voči: Jaroslav Podmalik POMAK, so sídlom Závodská

cesta 2959/8, 010 01 Žilina, IČO: 10 936 301, tak ako to vyplýva z výkazu daňových nedoplatkov pod
sp. značkou OE/AUG/162/0014312. Žalobca na základe daňových nedoplatkov pod sp. značkou OE/
AUG/162/0014312 zo dňa 19.02.2016 podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Žilina
vyhlásil exekúciu vedenú pod 3Er/459/2016 za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko poručiteľ zomrel ešte
pred začatím exekučného konania. Časť pohľadávky vo výške 135,23 € vznikla z titulu neuhradenia

miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad voči: Jaroslav Podmalík, r. č.
570616/7720, bytom Závodská cesta 2959/8, 010 01 Žilina, tak ako to vyplýva z výkazu daňových
nedoplatkov pod sp. značkou OE/SLIV/162/0314541, pričom rozhodnutie č. 1620895170/2010 je
ponížené o čiastku 20,00 Eur, ktorú poručiteľ uhradil ešte počas svojho života. Žalobca na základe
výkazu daňových nedoplatkov pod sp. značkou OE/SLIV/162/0314541 zo dňa 26.06.2015 podal návrh
súdnemu exekútorovi na začatie exekúcie (platobný výmer č. 1620028687/2009 vo výške 21,90 €,

platobný výmer č. 1620895170/2010 vo výške 1,90 €, platobný výmer č. 1620983096/2011 vo výške
21,90 € a rozhodnutie č. 1621070788/2012 vo výške 23,42 €), ktoré aj exekučne vymohol, preto je táto
pohľadávka ponížená o sumu 69,12 €. Celková dlžná pohľadávka predstavuje teda sumu 66,11 €. Dňa
23.09.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie z Notárskeho úradu JUDr. Ľubica Joneková, so sídlom
Štúrova ul. č. 8638/2A, 010 01 Žilina v dedičskej veci po poručiteľovi menom Jaroslav Podmalík, nar.

16.06.1957,naposledybytomZávodskácesta2959/8,Žilina,ktorýzomreldňa30.10.2015,vktorombolo
oznámené, že prihlásenú pohľadávku (prihlásené pohľadávky) žalobcu do dedičského konania žalovaní
ako dedičia neuznali a na pojednávaní vyhlásili, že je medzi nimi sporná. Na základe súdom zaslaného
osvedčenia o dedičstve sp.zn. D9D/346/2015, Dnot 307/2015, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
dedičského rozhodnutia dňa 28.10.2016, žalobca zistil, že žalovaní v rade 1/ až 3/ sú dedičmi po

JaroslavoviPodmalíkovi,nar.16.6.1957azomrelomdňa30.10.2015apretožiadal,abyichsúdspoločne
a nerozdielne zaviazal na úhradu vzniknutého dlhu ich právneho predchodcu v celkovej výške 1.356,49
Eur.

3. Dňa 27.3.2017 doručili žalovaní v rade 1/ až 3/ vyjadrenie k žalobe (č.l. 63), v ktorom potvrdili, že ako

dedičia po Jaroslavovi Podmalíkovi, ich otcovi, sa dohodli na prijatí aktív a pasív dedičstva v rovnakej
výške. Nakoľko výška pasív prevyšovala výšku aktív, boli nútení niektoré pohľadávky odmietnuť. Medzi
takéto pohľadávky patrí aj pohľadávka žalobcu v tomto konaní. Žalovaní vyjadrili nesúhlas so žalobou a
v ďalšom uviedli, že žalovaná v rade 1/ prevzala dlhy v celkovej výške 32.557,46 Eur, z ktorých 12 311.31
Eurbolokrytýchpoistenímprefyzickéosoby.Poistnékrytieboloodmietnutévdvochprípadoch.Súčasne

nadobudla vlastnícke právo k majetku v hodnote 31.443,55 Eur, a to k bytu č. 28, evidovanom na LV č.
6240 pre Katastrálne územie Žilina. Rozdiel medzi hodnotou nadobudnutého majetku a nadobudnutými
dlhmi je - 1.113,91 Eur. Žalovaný v rade 2/ prevzal po zosnulom dlhy vo výške 20.000,- Eur a nadobudol
majetok v hodnote 13.919,20 Eur. Rozdiel predstavuje - 494,45 Eur. Žalovaná v rade 3/ neprevzala
žiadne dlhy ani majetok. Okrem toho poukázali na ďalšie náklady, ktoré vznikli dedičom s prijatím

dedičstva. V závere tiež poukázali na hrubé porušenie postupu zamestnancov Sociálnej poisťovne pri
uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok voči zosnulému Jaroslavovi Podmalíkovi a na základe skutočnosti,
že hodnota dlhov prevyšuje hodnotu nadobudnutého majetku, žiadali žalobu zamietnuť.

4. Dňa 21.4.2017 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných (č.l. 100), v ktorom poukázal na to,

že žalovaní iba konštatujú, aké aktíva a pasíva prevzali v dedičskom konaní a tiež poukázali na absenciu
vyrozumenia o ďalšom poistnom krytí poručiteľa, no nepreukázali, či bola vyčerpaná hodnota dedičstva,
ktoré nadobudli. Žalovaní nenamietali, že už plnili na úhradu iných pohľadávok poručiteľových veriteľov
a najmä, že plnili na pohľadávky, ktoré majú prednostnejšie postavenie ako pohľadávka žalobcu.

5. Dňa 5.5.2017 doručila osobitné vyjadrenie k žalobe žalovaná v rade 3/ (č.l. 102), ktorá zdôraznila,
že nenadobudla žiaden majetok ani dlhy z dedičstva po poručiteľovi a v tomto smere poukázala na
ustanovenie § 470 OZ, podľa ktorého zodpovednosť má dedič, ktorý dedičstvo nadobudol. V ďalšom
iba konštatovala, že spolu so súrodencami (žalovanými v rade 1/ a 2/ ) ešte neukončili uspokojenie
všetkých veriteľov, pričom vyjadrila snahu aspoň o čiastočnú úhradu pohľadávky.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 3.6.2019, na ktorom vec prejednal za účasti strán sporu.
Poverená zamestnankyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že žalobca si v dedičskom
konaní riadne prihlásil svoje pohľadávky, a to vo výške 5,6 Eur; ktorá vznikla z titulu neuhradenejdane z nehnuteľnosti. Na základe rozhodnutia číslo 33764/2015 z 26.03.2015. Dňa 19.07.2016 do
uvedeného dedičského konania riadne prihlásil pohľadávku vo výške 1.420,01 Eur, ktorá mu vznikla
z titulu neuhradeného poplatku za miestny komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Tak, ako

to vyplývalo z výkazu nedoplatku spisová značka OE/AUK/162/0014312 dedičia v rámci dedičského
konania popreli žalobcom prihlásené pohľadávky, vecne však nezdôvodnili v čom popierajú tieto naše
pohľadávky. Nakoľko ide o verejné financie, žalobca bol nútený podať žalobu na zaplatenie. Je toho
názoru, že keďže táto daňová povinnosť daňovému dlžníkovi pánovi Podmalíkovi vznikla ešte pred jeho
smrťou, tak riadne táto jeho poplatková povinnosť vznikla a jeho smrťou táto jeho povinnosť prešla na

dedičov. Žalovaná v rade 1/ vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že v dedičskom konaní po
otcovi žalovaných, nadobudla žalovaná v rade 1/ najhodnotnejšiu vec, t.j. byt, ktorý následne predali za
účelom, aby vyplatili dlhy otca. Čo sa týka pohľadávky žalobcu, uviedla, že uvedené nepopreli, posunuli
ju len na ďalšie miesto v poradí, nakoľko v rámci dedičského konania vyplynuli aj ďalšie dlhy poručiteľa,
ktoré bolo treba uhradiť. Nakoľko na nehnuteľnosti, ktorú žalovaná v rade 1/ zdedila, viazlo záložné
právo Tatra banky, boli nútení byt predať. Dlh Tatra banke museli uhradiť prednostne, inak by byt nemohli

predať. Žalovaná v rade 1/ ďalej uviedla, že s uvedeným bytom boli spojené ďalšie dlhy a to na elektrine,
prípadne na úhradách spojených s užívaním bytu, ktoré boli prednostne uhradené, aby bolo možné
predmetný byt predať. Žalovaná v rade 1/ súdu doložila potvrdenia a prehľad platieb, pričom zdôraznila,
že na úhradu niektorých dlhov použila aj vlastné prostriedky, preto nie je v finančných možnostiach
aj uhradiť žalobcom uplatnenú pohľadávku. Žalovaný v rade 2/ vo svojom prednese poukázal na to,

že v dedičskom konaní po svojom otcovi nadobudol rekreačnú chatu, osobný účet, bankové produkty
poručiteľa, nákladné vozidlo RENAULT KANGOO a osobné motorové vozidlo NISSAN PATHFINDER,
prívesný vozík PONGRATZ. K uvedenému však konštatoval, že rovnako nadobudol aj pohľadávku
veriteľa PIVOVARY - TOPVAR, uvedená pohľadávka bola predmetom súdneho sporu. Pohľadávka bola
prihlásená vo výške 20.000,- Sk, uvedenú sumu žalovaný v rade 2/ priznal a uhradil PIVOVAROM

TOPVAR, okrem toho však bol povinný okrem samotnej istiny uhradiť aj úrok z omeškania a trovy. Okrem
toho žalovaný v rade 2/ poznamenal, že uhrádzal aj dlh v sociálnej poisťovni, ktorý mu vznikol. Žalovaná
v rade 3/ zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, opakovane poukázala na skutočnosť, že nenadobudla
žiadne aktíva ani pasíva z dedičstva po poručiteľovi, avšak všetci žalovaní vynaložili maximálne úsilie na
úhradu pohľadávok poručiteľa. Pohľadávku žalobcu však s ohľadom na vyjadrenia žalovaných v rade 1/

a 2/ nie je možné uhradiť. Na základe tvrdení a nových skutočností a úhrad pohľadávok poručiteľa, súd
za účelom preukázania tvrdení žalovaných v rade 1/ a 2/ odročil pojednávania na 2.9.2019 a žalovaným
uložil lehotu na predloženie listinných dôkazov do 28.6.2019.

7. Na pojednávaní dňa 2.9.2019 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti žalobcu a žalovaných

v rade 1/ a 2/. Žalovaná v rade 3/ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila na pojednávaní dňa
3.6.2019 a súd s ohľadom na predbežné právne posúdenie jej účasť na pojednávaní nepovažoval za
nevyhnutnú. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na podanej
žalobe, nakoľko ide o verejné financie, ktoré si v konaní uplatňuje, a to aj napriek listinným dôkazom
predloženým žalovanými. Žalovaná v rade 1/, že čo sa týka zálohových platieb za byt, časť týchto

zálohových platieb, resp. nedoplatok na nich vznikol, ešte za života poručiteľa, to je do októbra roku
2015. Ďalšia časť nedoplatkov vznikla v priebehu ďalšieho roka, kedy prebiehalo dedičské konanie,
pričom žalovaná v rade 1/ poznamenala, že za vzniknuté nedoplatky nemôže, nakoľko žiaden z dedičov
v rozhodnom čase nebol vlastníkom tohto bytu, nemohol realizovať pozastavenie platieb, či nejakým
iným spôsobom nakladať s touto nehnuteľnosťou, a preto za uvedené obdobie vznikli nedoplatky na

predmetom byte. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalovaná v rade 1/ uhrádzala, na rozdiel od neho, ktorý
nadobudol živnosť po poručiteľovi a za obdobie do vyporiadania dedičstva mu vznikli dlhy u sociálnej
poisťovne a následne bolo vykonané exekučné konanie.

8. Na základe uvedeného súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením vyššie označených

listinných dôkazov a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.11. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

12. Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na úhradu
pohľadávok, ktoré vznikli právnemu predchodcovi žalovaných v rade 1/ až 3/, Jaroslavovi Podmalikovi,
titulom neuhradenej dane z nehnuteľnosti a poplatku za miestny komunálny odpad a drobný stavebný

odpad za obdobie rokov 2009 až 2015. Jaroslav Podmalik, otec žalovaných, zomrel dňa 30.10.2015.
Dedičské konanie po zomrelom Jaroslavovi Podmalikovi sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
9D/346/2015, Dnot 307/2015, ktoré bolo skončené vydaním uznesenia o dedičstve zo dňa 14.9.2016,
právoplatným dňa 28.10.2016. Do dedičského konania si prihlásil žalobca pohľadávky voči poručiteľovi,
ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Z dedičského rozhodnutia vyplýva, že pohľadávky žalobcu vyhlásili
dedičia za sporné a trvali na tom, aby sa na ne neprihliadalo (č.l. 7).

14. Z uznesenia o dedičstve sp.zn. 9D/346/2015 zo dňa 14.9.2016 (č.l. 4) mal súd za preukázané, že
žalovaná v rade 1/ nadobudla z dedičstva po poručiteľovi aktíva (nehnuteľnosť -byt v Žiline) vo výške
32.000,- Eur a pasíva (pohrebné trovy, pohľadávky Tatra banky, a.s. titulom poskytnutých úverov ) vo
výške 32.557,46 Eur. Žalovaný v rade 2/ nadobudol aktíva v celkovej výške 20.635,26 Eur a pasíva v

sume 20.000,- Eur. Žalovaná v rade 3/ z dedičstva nenadobudla žiaden majetok ani dlhy.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd prednostne zaoberal vecnou legitimáciou strán
sporu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V danom prípade je žalobca jednoznačne
aktívne legitimovaný, nakoľko mu vznikli pohľadávky vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných.
Pasívne legitimovaní sú v prípade právneho nástupníctva tí, ktorí nadobudli dedičstvo. Podľa § 470 ods.

1 OZ, je tak pasívne legitimovaná iba žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/, ktorí nadobudli majetok
aj dlhy po poručiteľovi. Žalovaná v rade 3/ v rámci dedičského konania nenadobudla žiaden majetok ani
dlhy, a tak nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. Preto je vo vzťahu k žalovanej v rade 3/
žaloba nedôvodná, a tak súd žalobu voči žalovanej v rade 3/ zamietol.

16. Následne sa súd zaoberal tým, čo reálne nadobudli žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci dedičského
konania a aké sú právne následky vo vzťahu k žalobcom uplatneným pohľadávkam. Žalovaní tvrdili, že
nadobudli nielen aktíva, ale aj pasíva, čo je medzi stranami nesporné. Nesporné je i to, že žalobcom
uplatnené pohľadávky v dedičskej konaní žalovaní popreli, a tak bol žalobca nútený podať žalobu o
zaplatenie. Nesporná je aj výška istiny uplatnená žalobcom, nakoľko ju žalovaní nepopreli. Sporné

však je, či žalovaní uhradili dlhy, ktoré v rámci dedičského konania prevzali a či vyčerpali celú hodnotu
nadobudnutého majetku na úhradu dlhov poručiteľovi tak, ako to uvádzali v rámci svojej procesnej
obrany.

17. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke je nutné poznamenať, že ide o pohľadávky žalobcu

voči poručiteľovi, ktoré si uplatnil už v exekučnom konaní. K tejto problematike zaujal právny názor
Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4 M Cdo 18/2009, v ktorom konštatoval: „ K prechodu práv a
povinností dochádza na základe právneho nástupníctva, ktorého následkom je buď to, že do všetkých
práv a povinností pôvodného subjektu nastupuje iná osoba (univerzálna sukcesia - prichádza do
úvahy, ak právny predchodca zaniká) alebo zmena subjektu nastáva len u niektorých práv a povinností

(singulárna sukcesia). U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom
na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré
smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená,
že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy.
Generálny prokurátor správne uvádza, že právna úprava týkajúca sa dedičského práva, neobsahuje

žiadne ustanovenie, podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania
prihlásený. Výkladom opaku (a contrario) možno dospieť k záveru, že aj takýto neprihlásený, resp.
neprejednaný dlh po poručiteľovi prechádza priamo zo zákona na dedičov. Dovolací súd sa stotožňuje
s generálnym prokurátorom aj v tom, že deľba záväzkov poručiteľa je odlišná od spôsobu deľbymajetkových práv. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob,
akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o
delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli

dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru,
v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve
obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané,
skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú
na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve

vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol
tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je
v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má
exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné
prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa
na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise

pasív dedičstva uvedený.“

18. Žalovaná v rade 1/ nadobudla najhodnotnejší majetok - byt v Žiline, ktorý bol zaťažený viacerými
úvermi poručiteľa vo vzťahu k Tatra banke, a.s. ako veriteľovi. Uvedené úvery prevzala žalovaná v rade
1/ ako pasíva dedičstva. Okrem toho tvrdila, že na byte viazli aj iné dlhy, a to nedoplatky za platby

spojené s užívaním bytu (preddavky za užívanie bytu u Spoločenstva vlastníkov bytu či SSE za platby za
energie). Žalovaná v rade 1/ preukázala, že predmetný byt so súhlasom záložného veriteľa, Tatra banky,
a.s. predala s tým, že podmienkou predaja nehnuteľnosti bolo uhradenie zostatkov úverov. Z dedičského
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaná v rade 1/ nadobudla v rámci pasív dedičstva byt, ktorý na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2017 predala za kúpnu cenu 37.000,- Eur (č.l. 159), pričom z tejto

sumy uhradila 2.000,- Eur ako províziu pre realitnú kanceláriu. Reálny výnos z predaja tak predstavoval
35.000,-Eur.Hodnotanehnuteľnostiuvedenávdedičskomrozhodnutíje32.000,-Eur.Žalovanávrade1/
vyplatila dlhy, ktoré v rámci dedičského konania nadobudla, a to bezúčelový úver č. 991400847 vo výške
19.026,54 Eur, ktorý reálne uhradila v sume 20.471,93 Eur. Uvedené je zrejmé z potvrdenia samotnej
Tatra banky, a.s. Ďalej žalovaná uhradila vyrovnanie dlhu na kreditnej karte v sume 476,27 Eur dňa

14.12.2016 a ďalšie tri úvery v celkovej sume 12.311,31 Eur, ktorá uhradila žalovaná v rade 1/ v celkovej
výške 12.570,88 Eur. Celkovo žalovaná uhradila všetky dlhy vyplývajúce z dedičského rozhodnutia v
celkovej výške 33.519,05 Eur. Nad rámec dlhov nadobudnutých v dedičskom konaní žalovaná v rade 1/
uhradila nedoplatky poručiteľa na platbách spojených s užívaním bytu - preddavkové platby, poistenie
domácnosti, úhrady za energie. Uvedené však nebolo predmetom dedičského konania, preto na tieto

ďalšie výdavky v celkovej sume 2.384,23 Eur. Navyše ide prevažne o náklady (s výnimkou nedoplatku
za rok 2015), ktoré vznikli po smrti poručiteľa, a tak ich nemožno započítať do dedičstva. Súd však na
účely posudzovania skutočného vyčerpania hodnoty dedičstva vzal do úvahy aj úhradu nedoplatku na
byte za rok 2015, t.j. v čase, kedy žil poručiteľ (zomrel 30.10.2015). Preto súd zohľadnil celkové výdavky
žalovanej v rade 1/, ktorými uhrádzala dlhy poručiteľa v celkovej výške 34.298,77 Eur (33.519,05 +

nedoplatok za byt za rok 2015 v sume 779,69 Eur). Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie NS SR
sp.zn. 6 M Cdo/12/2011), predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť dlh, ktorý vznikol až po
smrti poručiteľa. Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom
bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu
od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôžu byť ani

pohľadávkyvzniknutésícevsúvislostisbytom,ktoréhonájomcombolporučiteľ,alepojehosmrti.Takéto
dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní
dedičstva. Na základe uvedeného súd konštatuje, že rozdiel medzi aktívami a pasívami u žalovanej
v rade 1/ reálne predstavuje sumu +671,23 Eur (zisk z predaja bytu 35.000,- Eur mínus výdavky na
úhradu dlhov v sume 34.298,77 Eur), a tak žalovaná v rade 1/ nevyčerpala celú hodnotu dedičstva na

úhradu prevzatých pasív dedičstva.

19. Žalovaný v rade 2/ nadobudol rekreačnú chatu v obci Veľké Rovné v stanovenej hodnote 14.000,-
Eur, finančné prostriedky na účtoch poručiteľa v celkovej sume 235,26 Eur, nákladné vozidlo RENAULT
Kangoo v odhadovanej hodnote 300,- Eur a osobné motorové vozidlo zn. NISSAN PATHFINDER

v odhadovanej hodnote 5.900,- Eur a nákladný príves Pongratz v odhadovanej hodnote 200,- Eur.
Hodnota aktív žalovaného v rade 2/ predstavovala spolu sumu 20.635,26 Eur. V rámci pasív dedičstva
žalovaný v rade 2/ nadobudol dlh poručiteľa u spoločnosti Pivovary Topvar v sume 20.000,- Eur. Vo
vzťahu k tejto pohľadávke uzavrel s veriteľom Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári (č.l. 168).Rozdiel medzi aktívami a pasívami u žalovaného v rade 2/ reálne predstavuje sumu +635,26 Eur. U
žalovaného v rade 2/ súd konštatuje, že žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 2.9.2019 uviedol, že
rekreačná chata je v súčasnosti v jeho vlastníctva a nedošlo k jej speňaženiu. Jej hodnotu určenú v

znaleckom posudku na účely dedičského konania, ktorý žalovaní predložili aj v tomto konaní, žiadna zo
strán sporu nespochybnila, a tak ju považoval súd za nespornú. Rovnako za nesporné súd považoval
odhadované hodnoty nákladného vozidla (300,- Eur) a prívesného vozíka v sume 200,- Eur. Vo vzťahu
k osobného motorového vozidlu zn. Nissan Pathfinder v odhadovanej hodnote 5.900,- Eur žalovaný v
rade 2/ na pojednávaní konštatoval, že vozidlo bolo predané v dôsledku dopravnej nehody a totálnej

škody. Odhadovanú sumu v čase jeho nadobudnutia, t.j. sumu 5.900,- Eur, žiadna zo strán sporu
účinne nepoprela, preto súd rozdiel medzi nadobudnutými aktívami a pasívami konštatoval zhodne ako
v dedičskom konaní, nakoľko nebol preukázaný opak. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej pochybnosti o
úhrade dlhu žalovaného v rade 2/ u spoločnosti Topvar, súd konštatuje, že žalovaný v rade 2/ preukázal
Dohodu o uznaní dlhu a splátkach a súd považoval za neúčelné vykonávať ďalšie dokazovanie k
úhradám žalovaného v rade 2/, nakoľko konštatoval, že žalovaný v rade 2/ nevyčerpal celú hodnotu

nadobudnutého dedičstva na úhradu dlhov poručiteľa a zostatok predstavuje minimálne sumu + 635,26
Eur.

20. Na účely posudzovania žalobného nároku súd zdôrazňuje, že dedičstva sa nadobúda ku dňu
smrti poručiteľa, a tak vo vzťahu k tvrdeniam (najmä žalovanej v rade 1/), že dedičia nemohli reálne

nakladať s majetkom poručiteľa (predovšetkým bytom), pretože dedičské konanie trvalo jeden rok, kedy
vznikali na byte nedoplatky, neobstojí. Reálne môže dedičské konanie trvať rôzne dlhý čas, avšak v
zmysle zákona sa dedič stáva vlastníkom majetku už ku dňu smrti, i keď fakticky je táto skutočnosť
potvrdená až dedičským rozhodnutím vydaním po dedičskom konaní v neskoršom čase. Vo vzťahu
k dlhom poručiteľa súd poukazuje na to, že rubom majetkového prospechu, ktorý dedič nadobudne

z dedičstva, je zodpovednosť nadobúdateľa za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a
za dlhy poručiteľa, ktoré na naňho prešli smrťou poručiteľa. Prechod aktív a pasíva dedičstva je daný
právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dlhy prechádzajú
na dedičov v tom prípade, ak neboli výslovne viazané na osobu poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či
o týchto dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, príp. i po skončení dedičského

konania. V prípade, že na dedenie je povolaných viac dedičov, prechádzajú dlhy poručiteľa na každého
z nich, bez ohľadu na to, aký podiel na dedičstve získali a bez ohľadu na to, že niektoré ťarchy
budú zaťažovať len toho z dedičov, ktorý získal zaťaženú vec (to sa týka prípadu, ak na zdedenej
nehnuteľnosti viazne záložné právo alebo vecné bremeno). Za splnenie dlhov poručiteľa zodpovedajú
všetci dedičia, t. j. aj tí, ktorí zaťaženú vec nezískali, pokiaľ sa pri vyporiadaní dedičstva nedohodli, že

celú ťarchu prevezme so súhlasom veriteľov ten z dedičov, ktorý získal v rámci vyporiadania zaťaženú
vec. Pod pojmom „dedič“ na účely ustanovenia § 470 ods. 1 OZ má zákon na mysli len osoby, ktoré
na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli. Postavenie
dediča ako osoby zodpovednej za dlhy poručiteľa nespočíva iba na právnej skutočnosti, ktorou je smrť
poručiteľa, ale je závislé i od výsledku dedičského konania. V prvom rade sem patrí správanie sa toho,

komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia (závet alebo zákon). Skutočnosť, že dedič sa chce dedičstva
ujať, môže spočívať v jeho aktívnom (mimo výslovného vyhlásenia, že dedičstvo neodmieta, môže
dedič svojím konaním dať výslovne najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce) alebo pasívnom konaní
(v predpísanej lehote dedičstvo neodmietne), čím sa zbavuje možnosti odmietnuť dedičstvo. Ďalšou
významnou právnou skutočnosťou je rozhodnutie súdu (notára), v ktorom sa výslovne uvádza, kto sa

stal dedičom poručiteľovho majetku, resp. jeho jednotlivých častí (pozri k tomu § 481 a nasl. OZ). Až
týmto rozhodnutím, ktorým sa dedičské konanie končí, výjde najavo, kto sa stal skutočným právnym
nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku, resp. jeho jednotlivých častí. K rozdeleniu dedičstva medzi
viacerých dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli, dochádza pri obligatórnom vyporiadaní dedičstva. To sa
uskutočňuje buď dohodou, ktorá vyžaduje schválenie súdu, alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu

v prípade, ak dedičia nedospeli k dohode alebo ak medzi nimi dojednaná dohoda nebola schválená
súdom. Z toho vyplýva, že osoba zodpovedajúca za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa
a za dlhy zaťažujúce dedičstvo je určená až právoplatným rozhodnutím dedičského súdu, ktorým sa
konanie o dedičstve končí, aj keď podľa § 460 OZ k prechodu poručiteľovho majetku na dediča dochádza
už smrťou poručiteľa. Pre určenie zodpovednosti dediča za primerané náklady pohrebu poručiteľa a za

jeho dlhy je rozhodujúce uznesenie súdu o dedičstve, z ktorého je zrejmé, ktorí potenciálni dedičia sa
stali právnymi nástupcami poručiteľa.21. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo/37/2016), dedením
zo zákona dochádza k zmene oprávneného alebo povinného subjektu všetkých majetkovoprávnych
vzťahov okrem tých, ktoré sa svojím charakterom vzťahujú výlučne na osobu poručiteľa. Z princípu

univerzálnej sukcesie vyplýva, že na dedičov prechádzajú všetky povinnosti a záväzky poručiteľa, ktoré
nezanikli jeho smrťou a nie je pritom rozhodujúce, či záväzok bol v čase smrti poručiteľa splatný alebo
nie, rozhodujúce je iba to, či dlh (záväzok) vznikol za života poručiteľa ači ide o záväzok majetkovej
alebo osobnej povahy.

22. Ak smrťou poručiteľa majú prejsť dlhy na dediča, musí byť tento prechod dlhov spojený so súčasným
prechodom majetkových práv na osobu, ktorá má vo vzťahu k tretím osobám nahradiť poručiteľa.
Podmienkou zodpovednosti za dlhy poručiteľa je preto existencia vecí a práv, ktoré majú majetkovú
hodnotu. V ustanovení § 470 OZ sa rozlišuje medzi prechodom povinností zomretého na iného, na
jednej strane, a zodpovednosťou dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy
zaťažujúce dedičstvo na strane druhej. Trvanie povinností fyzickej osoby v prípade jeho smrti upravuje

ustanovenie § 579 OZ. Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jeho obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. O tom, kto dlžníka vystrieda v jeho právnom vzťahu k
veriteľovi (veriteľom), závisí od výsledkov dedičského konania. Z dlhov, ktoré vznikli za života poručiteľa,
dedič zodpovedá len za dlhy, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa. Na dediča prechádzajú len tie
poručiteľovedlhy,ktorévzniklieštezajehoživotaaktoréjehosmrťounezanikajú.Zhľadiskatýchtodlhov

nie je rozhodujúce, či v čase prejednania dedičstva boli známe. Ustanovenie § 470 až 472 OZ potom len
určuje, v akom rozsahu zodpovedá dedič za záväzky poručiteľa. Až uspokojením pohľadávky veriteľa
zanikne záväzok. Záväzok poručiteľa však zanikne (mení sa na naturálnu obligáciu) i tým, že dedič
nezanechal žiadny majetok, nemá teda dedičov a niet teda subjektu, na ktorý by povinnosť uhradiť dlh
prešla. Miera zodpovednosti dediča za dlhy zaťažujúce dedičstvo je určená cenou zanechaného majetku

tak, ako je zistená v dedičskom konaní alebo v konaní pred súdom, ktorý rozhoduje o návrhu veriteľa,
aby dedičovi bolo uložené splniť určitý dlh poručiteľa. Súd v takom prípade otázku ceny dedičstva
posudzuje samostatne bez toho, aby bol viazaný rozhodnutím iného súdu (notára) o určení všeobecnej
ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva v dobe smrti poručiteľa. Rozhodnutie dedičského
súdu sa netýka veriteľa, ktorý nebol účastníkom dedičského konania, v ktorom bolo rozhodnutie o

dedičstve prijaté. Zodpovednosť dedičov sa týka iba dlhov, ktoré vznikli do okamihu smrti poručiteľa.
Za dlhy, ktoré vznikli neskôr (napr. nedoplatky na nájomnom, úhrady za dodávku elektriny, plynu, vody
a pod.), už dedičia nezodpovedajú. Medzi náklady (dlhy), ktoré vzniknú až po smrti poručiteľa, patria
tiež náklady spojené s pohrebom poručiteľa (470 ods. 1 OZ) a prirodzene i náklady spojené s konaním
o dedičstve (napr. odmena správcu dedičstva, odmena notára ako súdneho komisára a výdavky na

prípadné dokazovanie).

23. Dedič zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré
mu pripadli z dedičstva, ale aj svojím vlastným majetkom, a to až do výšky hodnoty nadobudnutého
dedičstva. I keď zodpovednosť dediča je obmedzená cenou dedičstva, príp. cenou dedičského podielu,

práve v tomto spôsobe zodpovednosti za dlhy zaťažujúce dedičstvo spočíva pre dediča určité riziko
v prípade, že majetkové hodnoty zanechané poručiteľom nie sú ľahko speňažiteľné. Vzhľadom na
to, že veriteľ je účastníkom dedičského konania len vo výnimočnom prípade (v prípade prenechania
predĺženého dedičstva), ak ide o predĺžené dedičstvo), nepredstavuje uznesenie o všeobecnej cene
majetkuačistejhodnotededičstva,akoajuznesenieodedičstve-vzhľadomnajehoosobu-prekážkupri

podaní žaloby na správnosť súpisu poručiteľovho majetku a jeho cenu. Preto ani súd v konaní o splnení
poručiteľovho dlhu, ktoré začne na návrh veriteľa proti dedičom, nie je cenou zistenou v dedičskom
konaní viazaný, ale otázku ceny zdedeného majetku posudzuje tento súd samostatne. Veriteľ tak môže
dokazovať,žejednotlivéveci,ktorétvoriadedičstvo,majúvyššiucenu,akojecenauvedenávuznesenío
všeobecnej cene majetku a čistej hodnote dedičstva. Zásada, podľa ktorej za dlhy zaťažujúce dedičstvo

dedič zodpovedá síce len do výšky ceny dedičstva, avšak okrem zdedených hodnôt i svojím vlastným
majetkom.

24. Pokiaľ je dedičov viac, nezodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a
za poručiteľove dlhy rukou spoločnou a nerozdielnou (solidárne). Ich zodpovednosť je delená, pričom

každý z nich zodpovedná za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu
k cene celého dedičstva. Pohľadávka prípadných veriteľov sa takto rozkladá na jednotlivých dedičov
podľa počtu dedičov a ceny každého jednotlivého dedičského podielu. Zákon umožňuje modifikáciu
zodpovednosti za dlhy, a to pri vyporiadaní dedičstva dohodou a rozhodnutím súdu (R 48/1975, R34/1976). Táto modifikácia je však závislá od súhlasu veriteľa, ktorého sa to týka. Dohoda dedičov, ktorí
by upravili zodpovednosť za dlhy poručiteľa odlišne od právnej úpravy tejto zodpovednosti v § 470 OZ
bez súhlasu veriteľov, zaväzuje len dedičov, z ktorých by každý zodpovedal i naďalej za dlhy poručiteľa

podľapomerudanéhoustanovením§470ods.2OZ(RoNSČRzo17.2.2005,sp.zn32Odo246/2003).

25. V posudzovanom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli aktíva a pasíva dedičstva, a tak súd
vychádzal zo skutočnosti, že práve títo dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého
dedičstva. Tak ako bolo konštatované, žalovaná v rade 1/ zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky

nadobudnutého dedičstva v sume 35.000,- Eur, pričom preukázateľne vyčerpala hodnotu dedičstva do
sumy 34.298,77 Eur (bližšie odsek 18 o odôvodnenia rozsudku). Nevyčerpaná hodnota dedičstva preto
predstavuje sumu +671,23 Eur. Žalovaný v rade 2/ rovnako nevyčerpala celú hodnotu nadobudnutého
dedičstva,pričomzostatokpredstavujesumu+635,26Eur.Sohľadomnaskutočnosť,žeprirozhodovaní
o nároku na úhradu pohľadávok poručiteľa ide o delenú zodpovednosť (nie solidárny záväzok dedičov),
podiel jednotlivých dedičov na dlhu poručiteľa sa vypočíta tak, že sa najprv určí, v akom pomere je podiel

jednotlivých dedičov na celkových aktívach dedičstva. Potom sa vypočíta, a akom pomere sú pasíva
dedičstva podieľajú na jeho aktívach. Týmto podielom sa vynásobí podiel získaný jednotlivými dedičmi
na aktívach dedičstva.

26. V prejednávanej veci predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 1.356,49 Eur. Celková hodnota

nadobudnutého dedičstva je 52.635,26 Eur, pričom z toho nadobudla žalovaná v rade 1/ aktív a v sume
32.000,- Eur. Jej podiel na dedičstve tak predstavuje 60,80 %. Podiel žalovaného v rade 2/ je v sume
20.635,26 Eur, t.j. 39,2 %. Na základe vypočítaného podielu je tak žalovaná v rade 1/ povinná uhradiť
60,80 % zo žalovanej pohľadávky, čo predstavuje 824,75 Eur. Nakoľko však žalovaná v rade 1/ uhradila
z aktív dedičstva dlhy poručiteľa a nevyčerpaná hodnota dedičstva predstavuje sumu 671,23 Eur, súd ju

zaviazal iba na úhradu tejto sumy žalobcovi. Žalovaný v rade 2/ je povinný uhradiť zo žalovanej sumy
30,20 %, t.j. 531,74 Eur. Nakoľko jeho hodnota nevyčerpaného dedičstva je 635,26 Eur, súd ho zaviazal
na úhradu sumy 531,74 Eur (podľa jeho podielu na nadobudnutom dedičstve). Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol (v sume 153,52 Eur).

27. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 1.356,49 EUR s úrokom z omeškania. Žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie sumy 1.202,97
Eur (671,23 + 531,74). Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 88,68 % (1.202,97 EUR/ 1.356,49

EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 153,52 EUR. Vzhľadom k predmetu konania
je to 11,32 % (153,52 EUR / 1.356,49 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím
na jeho procesný neúspech je vo výške 77,36 % (88,68 % - 11,32 %). Preto sú žalovaní v rade 1/ a
2/ povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 77,36 %. O výške trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

32. O trovách konania vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ súd rozhodol v zmysle § 255 CSP. Súd voči
žalovanej v rade 3/ žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie, a tak je žalovaná v rade 3/úspešnou stranou sporu. Nakoľko však náhradu trov konania nežiadala a preukázateľne je žiadne trovy
nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.