Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 29, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Er/4059/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112219916
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7112219916.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484 proti
povinnému: W. Q., K.. X.X.XXXX, O. X. X, XXX XX S., o vymoženie 225,32 EUR a trov exekúcie, vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice
pod sp. zn. EX 750/2012, o sťažnosti oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice

I č.k. 16Er/4059/2012-12 zo dňa 26.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 16Er/4059/2012-12 zo
dňa 26.11.2018 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
12.7.2012 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 * 101941 vydaného Okresným súdom Košice I

dňa 3.9.2012 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Varga.

2. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/4059/2012-12 zo dňa 26.11.2018 exekúciu zastavil (I.
výrok) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 85,81 EUR, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

3. Proti II. výroku vyššie uvedeného uznesenia oprávnený podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že návrh
na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.7.2012, že v priebehu exekúcie
povinný uhradil sumu 232,25 EUR (dňa 25.9.2012 sumu 112,66 EUR a dňa 29.12.2014 sumu 112,62
EUR) a podľa názoru oprávneného súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď uložil povinnosť
ich úhrady súdnemu exekútorovi vrátane odmeny z vymoženej sumy. Oprávnený ďalej citoval ust. §
203 ods. 3 Exekučného poriadku a argumentoval, že za nevyhnutné trovy exekúcie jednoznačne nie

je možné považovať odmenu z vymoženej sumy. Ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov určuje paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v
minimálnej výške, ale neurčuje možnosť náhrady odmeny z vymoženej sumy. Oprávnený na základe
vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP sťažnosti podanej proti
rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, v celom rozsahu vyhovel a uložil oprávnenému nahradiť
nevyhnutné trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v odôvodnenej a preukázanej výške.

4. Povinný a súdny exekútor sa k podanej sťažnosti oprávneného nevyjadril.

5. Podľa § 239 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu
prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len
proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

9. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie po

zistení, že sťažnosť podal oprávnený, v koho neprospech bolo uznesenie (jeho II. výrok) vydané ako
oprávnená osoba a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti
ktorému je sťažnosť prípustná a túto oprávnený podal v zákonnej lehote, sudca súdu prvej inštancie
preskúmal podanú sťažnosť oprávneného a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

14. V predmetnej exekučnej veci súd poukazuje na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení sťažnosťou
napadnutého II. výrok uznesenia uviedol, že návrh súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie právne
posúdil podľa § 196, § 200 ods. 1,2 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a výšku
trov exekúcie právne posúdil podľa § 5 ods. 1, § 14 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1,2, § 23 ods. 1,2 a
§ 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinného do 31.3.2017 a

priznal náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi vo výške 85,81 EUR, ktorá pozostáva
z odmeny vo výške 54,08 EUR (§ 5 vyhlášky) náhrady hotových výdavkov 17,46 EUR a DPH vo výške
14,30 EUR.

15. Oprávnený vo svojej sťažnosti v podstate namietal výšku náhrady trov exekúcie, ktorú súd priznal

súdnemu exekútorovi, keďže podľa názoru oprávneného § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. určuje
paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške, ale neumožňuje možnosť náhrady
odmeny z vymoženej sumy.

16. Sudca po preskúmaní dôvodov, ktoré oprávnený uviedol vo svojej sťažnosti dospel k záveru, že

sťažnosťou napadnutý II. výrok uznesenia č.k. 16Er/4059/2012-12 zo dňa 26.11.2018 je vecne správne,
nakoľko vyšší súdny úradník pri určení výšky náhrady trov exekúcie patriacemu súdnemu exekútorovi
aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, jeho rozhodnutie je preskúmateľné a zákonné.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti sťažnosťou napadnutého II. výroku uznesenia sudca dodáva, že

podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinného do
31.3.2017 (ďalej len vyhláška), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, §14 až 16).

18. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 EUR a najviac 33.193,92 EUR.

19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.

20. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť
pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jehoodmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.

21. Z vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 16 ods. 2 vyhlášky jednoznačne vyplýva, že
ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred zastavením exekúcie,
pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška
vymoženej pohľadávky. V danom prípade sám oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že povinný po
začatí exekúcie a ešte pred zastavením exekúcie uhradil sumu 232,25 EUR a teda ide o pohľadávku v

uvedenej výške vymoženú v priebehu exekúcie. Ak teda vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení
pri určení výšky odmeny súdneho exekútora vychádzal z výšky vymoženej sumy 225,32 EUR a odmenu
určilvovýške20%ztejtosumy(vrátaneDPH)postupovaltakvsúladesvyššiecitovanýmiustanoveniami
právneho predpisu, a teda jeho rozhodnutie v tejto časti je vecne správne. Preto sudca súdu prvej
inštancie považoval sťažnosť oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia za nedôvodnú a túto
zamietol.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).