Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010202
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113010202.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Mgr. Pavla Urbana na hlavnom pojednávaní dňa 21. novembra 2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného Q. U., nar. X.X.XXXX B. V., trvale bytom V., B. XXXX/
XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 17.4.2011 asi o 21.08 hod. v Prešove
na ulici Námestie Kráľovnej pokoja, pred nákupným strediskom Družba, pri bezbariérovom prístupe
schodiska, po predchádzajúcom nedorozumení, bezdôvodne fyzicky napadol X. W. tým spôsobom, že

ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavej strany tváre v dôsledku čoho tento spadol na zem na kolená,
čím týmto konaním mu spôsobil zranenia a to: zlomeninu tela sánky vpravo s minimálnym posunom
úlomkov, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom úlomkov otvorenú do ústnej dutiny, odstránenie dvoch
zadných stoličiek v dôsledku úrazu a poranenie lôžkového nervu sánky vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 54-56 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného X. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., Q. X s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 18.02.2013 obžalobu na obv. Q. U. pre skutok, ktorý kvalifikoval
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. U., W. X. W., Q. W.,
Ľ. F., Q. Z., I. F., Ľ. U., K. O.Z., Q.. H.. P. F., U. V. O., výsluchom znalcov MUDr. Jána Sidora a MUDr.

Martina Kováča, dopočutím svedkov W., K. O. a znalca MUDr. Kováča, ako aj oboznámením listinných
a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný Q. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, malo sa to stať v apríli, kde s
manželkou a I. F. šli do Družby na pivo a keď odchádzali, najprv šla dole schodmi manželka, tak I. a
nakoniec on, pričom manželka stretla na schodoch kamarátku Q. W. a on si všimol, že napravo od
schodiska stáli traja chlapi. Spočiatku tomu nevenoval pozornosť, ale následne si všimol, že jeden kľačí
na zemi, ostatní sa rozpŕchli a ten čo bol na zemi povedal Q., aby volala sanitku a tá to aj urobila. Na

obžalovaného pôsobil opito. On išiel pomaly, lebo mal výron, mal sadrový obväz na pravej nohe a dve
barly. Išli za roh, kde je malá herňa, kde robí jeho známa a tam sa zdržali asi 10 minút a keď odchádzali,
všimli si, že tam bola sanitka aj mestská polícia. Tých chlapov zaregistroval z dôvodu, že tam bol hluk
a nejaký konflikt, on bol v tom čase na horných schodoch. Na druhý deň mu volal Ľ. F., že mu volal W.,ktorý mu povedal, že ho údajne napadol a že má ísť do nemocnice, kde aj boli a zdržali sa 5-10 minút a
W. od neho pýtal peniaze s tým, že pokiaľ mi ich dá, tak ho neudá na polícii. Ohľadne tejto skutočnosti
obžalovaný trestné oznámenie nepodával. Obžalovaný sa bránil, že pokiaľ by chcel niekoho napadnúť,

musel by najprv odložiť barly.
Svedok X. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v osudný deň bol na prechádzke so psom a keď
sa vracal, stretol suseda, s ktorým šiel do Kafe baru v Družbe na pivo. Keď sused odišiel domov, prišla
pani W., ktorá ho pozvala za jej priateľom F., ktorého dlho nevidel a keď vychádzali z baru, pán U. niečo
utrúsil a keď sa ho opýtal čo hovorí, dostal ranu a išiel do kolien. Podľa svedka incident mala vidieť pani

W., obžalovaný a pán F.. Následne bol prevezený do nemocnice, kde mi fixovali sánku a nakoľko ho
čakala operácia, bol hospitalizovaný. Obžalovaného poznal iba z videnia a v ten deň vypil 4 pivá.
Vzhľadom na rozpory boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že dňa
17.04.2011, potom čo bol na prechádzke so psom, išiel na pivo v reštaurácii Družba na sídlisku III v
Prešove, kde vypil asi 4 pivá okolo 17.00 hod, zdržal sa tam asi 2 hodiny a keď vyšiel vonku, stretol pred
barom Q. W. a s ňou išiel o jedno poschodie hore na pivo. Keď išli hore, asi tak 2 metre od chodov stála

partia ľudí, ale nevedel uviesť koľko ich tam bolo a keď prechádzali okolo nich, tak padla nejaká narážka
na neho alebo na Q., ale nevedel uviesť ako a keď sa spýtal jedného muža, že čo povedal, ten podišiel k
nim, pričom ruky mal vo vreckách bundy a ako prišiel k nim, v tom okamihu od obžalovaného dostal jednu
prudkú ranu do oblasti ľavej strany tváre, do sánky zovretou päsťou pravej ruky, napadol ho asi okolo
19.30 hod. a ako dostal, kľakol na kolená a ešte počul ako Q. kričí, aby obžalovaný prestal, následne

sa prebral až v sanitke. Následne ho dňa 18.04.2011 navštívili v nemocnici Q. s jej priateľom Ľ. F. a
obžalovaným, ktorý sa s ním chcel dohodnúť, pričom mu ponúkol finančné odškodnenie, čo on odmietol.
Následne z prečítanej výpovede vyplynulo, že potom čo bol na prechádzke so psom a so susedom Y.
na pivo v reštaurácii Družba na sídlisku III v Prešove, kde vypili asi 4 pivá a ten okolo 17.00 hod. odišiel,
stretol pred barom Q. W. a s ňou išiel o jedno poschodie hore na pivo. Keď išli po schodoch, videl pri tých

schodoch stáť Q. U. spolu s iným mužom, ktorého nepozná. Na U. bolo vidno, že má vypité, priečil sa s
tým mužom a keď prechádzali okolo tých dvoch, tak obžalovaný U. utrúsil poznámku na jeho adresu a
keďže nerozumel, spýtal sa, že čo vravel a obžalovaný mu na mieste odpovede, zovretou päsťou svojej
pravej ruky silno udrel do jeho brady na ľavú stranu. Nakoľko takúto reakciu nečakal, ruky mal vo vrecku,
spadol na zem, bol na kolenách, z úst sa mu rinula krv a pani W. kričala, „Q. prestaň, nebi ho.“ Potom

bol v bezvedomí a pamätá si ako bol v sanitke a následne bol prevezený do FNsP v Prešove kde mal
problém s rozprávaním, pretože mu trčali kostí z úst. Na druhý deň mu volala pani W., či môže ten, čo
mu to urobil prísť za ním, sa nejako dohodnúť. Keďže s tým súhlasil, prišli ešte v ten istý deň pán U., pani
W. a jej priateľ pán F. s tým, že pani W. mu volala, že sú tu a on zišiel dole na prízemie, kde všetci traja
fajčili a pán U. mu povedal, že je mu to ľúto, čo sa stalo, že to bola pálenka a že neuvidí ani korunu, keď

to dá na políciu. Obžalovaný mu navrhol 500,- Eur, ale on s tým nesúhlasil, následne mu obžalovaný
vyvolával do nemocnice, či si to nerozmyslel.
Svedok W. rozpor ohľadne počtu osôb, ktorí stáli na schodoch vysvetlil tak, že videl ľudí a obžalovaný
niečo povedal, čomu nerozumel a chcel sa ho to pýtať a tí čo tam stáli medzitým odišli. Sumu, ktorú mu
ponúkal obžalovaný pri prvom výsluchu neuvádzal, lebo sa ho na to nikto nepýtal.

Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že toho dňa prišla za priateľom do Kafe baru a
keďže sa s ním pohádala, šlo o Ľ. F. a zbadala X. W., prisadla si k nemu, objednala 4 - 5 pohárikov
vodky, ktoré tiež s ňou vypil a pil aj pivo, pričom uvádzal, že pivo pil od rána a tam boli do 21.00
hod. a potom zavolala poškodeného, aby išiel do baru Elán na poschodí. Stretla tam svoju priateľku
Ľ.T., s ktorou sa rozprávali a W. šiel zatiaľ k partii, ktorá stála vedľa, išlo o 3-4 chlapov do pol

pása vyzlečených, niečo tam riešili a potom jej povedal, aby volala sanitku a dal jej telefón do ruky.
Chlapi sa medzitým rozpŕchli. Poškodený kľačal na kolenách, nevšimla si žiadnu krv, chabo rozprával,
zamdlel. Obžalovaného registrovala, stál na schodoch, išiel pomaly lebo mal barly. Na druhý deň bola
poškodeného navštíviť v nemocnici, kde stretla svojho priateľa Ľ. F. spolu s obžalovaným, ktorí sa
rozprávali s poškodeným, lebo sa jej dostalo do uší, že poškodený rozpráva, že ho mal napadnúť Q. U..

Priamo pri rozhovore však nebola. O tejto skutočnosti sa dozvedela od svojho priateľa F.. Svedkyňa na
hlavnom pojednávaní poprela, že by sa s poškodeným stretli vonku pred barom a rozprávali sa, trvala
na tom, že sedeli v bare a popíjali vodku.
V prípravnom konaní v konfrontácii poškodeného X. W. a svedkyne Q. W. poškodený vypovedal, že
potom, čo prišla svedkyňa Q. W. do Kafečka, on tam už sedel na pive určitý čas, Q. navrhla, aby šli

o poschodie vyššie. Išli teda do Elánu, pri schodoch stretli dvoch ľudí, z ktorých jeden utrúsil nejakú
poznámku a keď sa opýtal, že čo povedal, prišla rana, on išiel do kolien a pamätal si, že Q. volala sanitku.
Jednalo sa o dvoch mužov, z ktorých jeden bol Q. U..Z prečítanej konfrontácie medzi svedkyňou Q. W. a poškodeným vyplynulo, že Q. W. vypovedala, že
potom, čo prišla do Kafečka okolo 17.00 hod. až 18.00 hod., poškodený mal vypité, ona vypila asi 5 kôl
vodky a následne šli hore k jej priateľovi, pričom na schodoch stáli nie dvaja, ale viacerí ľudia, poškodený

sa hádal s tými chlapcami, pričom nepočula o čom sa hádajú, otočila sa, keď poškodený kričal „pomoc,
pomoc“, prišla k nemu a on jej dal telefón do ruky, aby mu zavolala sanitku. Q. U. stál hore na schodoch
opretý o barly o dve poschodia vyššie.
Svedok Ľ. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tam vôbec nebol, o tom čo sa stalo sa dozvedel
od pána W. na druhý deň, keď mu okolo 10.00 hod. volal, že nejaký Q. mu naložil, tak sa rozhodol,

že pôjde do Družby zistiť, čo sa stalo. Pýtal sa na nejakého Q. a niekto z prítomných mu dal na neho
telefón a zavolal mu. Obžalovaný mu povedal, že sú to nezmysly. Keďže súhlasil, aby sa porozprávali,
šli s obžalovaným do nemocnice a keďže sa nechcel do toho miešať, šiel si zafajčiť. Keď odchádzali,
stretli Q. W..
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Q. Z. uviedol k danému skutku, že bol v bare Elán a išiel si
vonku zafajčiť a videl ako obžalovaný ide dole schodmi. Šarvátka osôb sa uskutočnila pod balkónom,

pričom všetci boli opití, avšak bližšie sa vyjadriť nevedel.
Svedok I. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň bol s obžalovaným a jeho manželkou
v bare Elán, kde sa zdržali asi do pol desiatej večer, keď pri odchode stretli Q. Z., ktorý fajčil a telefonoval.
S Ľ. schádzal dole schodmi a partiu registroval napravo od schodov, správali sa hlučne, pričom Ľ. stretol
nejakú známu a obžalovaný išiel dole schodmi. V tej partii bol nejaký konflikt a zrazu sa rozpŕchli a

na zemi ostal pán, kľačal na zemi a podával žene mobil so slovami „volaj sanitku“. Následne sa od
obžalovaného dozvedel, že ho uvedený pán obvinil z napadnutia, ale podľa svedka obžalovaný bol v
tom čase na schodoch a mal barly. Pani U. s uvedenou blondínou už bola dole pod schodmi a rozprávali
sa vedľa tej skupiny asi tak 2-3 metre. On v tom čase dával pozor na obžalovaného, ktorý išiel pomaly
dole schodmi. Osvetlenie v priestranstve je podľa svedka F. veľmi slabé.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Ľ. U., manželka obžalovaného, ktorá vypovedala,
že boli s manželom, ktorý vtedy chodil s barlami a F. na pivo a keď odchádzali, ona šla prvá s F. a manžel
išiel pomaly za nimi, keď zišla dole, stretla kamarátku Q. W. a registrovala aj skupinu chlapov, ktorých
nepoznala a vtedy sa tam strhol aj konflikt a všimla si, že jeden chlap kľačal na zemi a kričal na Q.,
aby volala sanitku. Obžalovaný medzitým zišiel dole schodmi a šli domov. Útok nevidela, odohralo sa

to vo vzdialenosti 3-5 metrov, keď poškodený odovzdal telefón W., obžalovaný bol ešte na schodoch a
medzitým zišiel dole a keď už volali sanitku, stál pri nich. Potom išli do herne a keď odchádzali, videla
že prišla záchranka.
Svedok K. O. vypovedal, že incident videl z chodníka, kde venčil psa, pričom poškodeného nevidel
a podľa hlasu spoznal Q. W. ktorú on pozná ako W., ktorá tam kričala. Svedok O. uviedol, že videl

dvoch chlapov, ženu a ďalšieho chlapa, ktorý bol na zemi. Videl ho zo vzdialenosti 40 metrov, pričom
videl jednu ranu a človek padol, pričom on sa do toho nemiešal. Z uvedených osôb poznal Q. W. a
poškodeného na zemi nevidel a že sa jedná o pána W. sa dozvedel asi o 2 týždne, keď mu o tom
porozprával poškodený, že bol na pivo s Q. W. a boli tam dvaja chlapi, ktorí niečo povedali a keď sa k
nim otočil, dostal ranu. K popisu útočníka svedok O. uviedol, že mohol mať 165-170 cm. Zúčastnil sa

rekonštrukcie, kde bol poškodený, obžalovaný a ďalších, asi desať ľudí a určite to bol obžalovaný, ktorý
napadol poškodeného a všetko sa to odohralo vedľa schodov a všetko videl na vlastné oči a útočníka
spoznalajpodľafotografieprirekognícii.Pokiaľsavprípravnomkonanívyjadril,ženevidelosobu,myslel
tým, že nevidel poškodeného a na mieste činu nevidel ani žiadnu osobu s barlami.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Ján Sidor, znalec z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, ktorý uviedol, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie
obžalovaného zistil, že v zdravotnej dokumentácii dňa 17.04.2011 bol obžalovaný práceneschopný a
od 03.04.2011 liečený pre podvrtnutie ťažkého stupňa pravého členkového kĺbu. S touto diagnózou bol
aj dňa 11.04.2011 na kontrole v chirurgickej ambulancii. Bol liečený spočiatku škrobovým sadrovým
obväzom, od 11.04.2011 už len mäkkou fixáciou, pružným obvínadlom, obkladmi a liekmi na tlmenie

bolesti. Nikde však nenašiel záznam o tom, že mal byť liečený pre toto zranenie sadrou, a že by jeho
zranenie vyžadovalo používanie drevených barl. Aj keď mu obžalovaný povedal, že v minulosti mal
úraz pravej ruky, na tejto nezistil, že by bolo toto zranenie zaznamenané v zdravotnej dokumentácii
alebo, že sú zanechané funkčné alebo tvarové následky. Znalec MUDr. Sidor doplnil, že pri kontrole dňa
11.04.2011 kontrolujúci chirurg uviedol, že obžalovaný „chodiť môže“, teda neuvádza nutnosť opornej

liečby a ako liek odporúča analgetické lieky, čo svedčí o tom, že rozhodne dňa 11.04.2011 žiadny obväz
obžalovaný nemal.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Martin Kováč, ktorý uviedol, že z prístupnej zdravotnej
dokumentácie po odbornej konzultácii a vyšetrení poškodeného zistil, že tento utrpel zlomeninu telasánky vpravo s minimálnym posunom úlomkov, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom úlomkov
otvorenú do ústnej dutiny, poranenie lôžkového nervu sánky vľavo. Uvedené poranenia boli spôsobené
tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou

a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou po jednom údere do oblasti sánky vľavo zatvorenou
dlaňou - päsťou spôsobenou druhou osobou. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenie ťažké, ktoré
si vyžaduje špecifickú stomatochirurgickú starostlivosť spojenú s naložením fixačnej titánovej dlahy
na sánku vľavo s fixáciou sánky s čeľusťou, užívaním liekov proti bolesti, konzumácii kašovitej a
tekutej stravy, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza za 54-56 dní. Poškodený bol v čase po úraze

8 dní hospitalizovaný v nemocnici, bol operovaný v celkovej narkóze, nemal vnútorné dlhotrvajúce
bolesti a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní životných potrieb. Bol obmedzovaný
nemožnosťou otvárania úst, nemožnosťou konzumácie pevnej stravy a bolesťami v mieste poranení
počas liečby 54-56 dní s klesajúcou tendenciou. Bodové ohodnotenie poranení podľa znalca MUDr.
Kováča predstavuje 260 bodov, čo predstavuje sumu 3.871,40 Eur.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil

nasledovné :
Z prepúšťacej správy FNsP J.A.Reimana Prešov, oddelenia maxiloficiálnej chirurgie je zrejmé, že
poškodený X. W. bol hospitalizovaný od 17.04.2011 do 25.04.2011 s diagnózou „S02 zlomenina sánky“.
Boli oboznámené aj zdravotný stav poškodeného, deklarujúce lekárske správy FNsP J.A.Reimana
Prešov, stomatochirurgickej príjmovej a konziliárnej ambulancie zo dňa 16.05.2011, 31.05.2011,

06.06.2011, kedy bolo odporúčané poškodenému Sopkovi pokračovať v PN s uvedenou diagnózou, ako
aj zo dňa 13.06.2011, s odporúčaním ukončiť PN poškodeného.
Z oboznámenej zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 15.12.2011, kde opoznávajúca osoba K. O. označila
opakovane obžalovaného ako osobu, ktorá udrela druhú osobu, ktorá následne spadla na zem.
Zo správy o povesti Mesta Prešov je zrejmé, že obžalovaný Q. U. sa podľa evidencie MsP dopustil

4 priestupkov a to dňa 15.12.2009 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, dňa
31.03.2010 a 21.09.2010 v zmysle VZN mesta Prešov č. 148/2005 o statí, parkovaní a odťahovaní
motorových vozidiel a dňa 22.08.2011 v zmysle VZN mesta Prešov č. 152/2006 o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov.
Zo správy FNsP J.A.Reimana Prešov, psychiatrickej príjmovej a konziliárnej ambulancie vyplýva, že

obžalovaný nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP Prešov.
Zo zápisnice o rekonštrukcii, ako aj fotodokumentácie je zrejmý spôsob spáchania daného skutku, ako
aj je zrejmá topografia miesta spáchania skutku.
Podľa pripojeného registra trestov obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozsudkom
Okresného súdu Prešov, zo dňa 04.10.2012, sp. zn. 33T 68/10, kedy bol uznaný vinným z prečinu podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 160,- Eur a pre prípad, že by tento bol zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Vzhľadom na skutočnosť, že peňažný trest bol dňa
10.12.2010 uhradený, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 To 34/2014, ktorými je súd nižšieho

stupňa viazaný, súd vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom mu to uložil Krajský súd v Prešove
spomínaným uznesením.
Bol vypočutý svedok Q.. H.. P. F., ktorý ohľadne rekonštrukcie vykonanej v tomto konaní uviedol, že k
presnému dátumu a času sa vyjadriť nevie a bola vykonaná v poobedňajších hodinách za prítomnosti
obvineného, poškodeného, svedkov, ako aj za prítomnosti obhajcu a nevedel uviesť, či bol prítomný

aj znalec. Rekonštrukcia je vykonávaná podľa určitého spôsobu a zvykne sa zameriavať najmä na
rozpory, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a osobne zvykne robiť verzie najprv obvineného, potom
poškodeného, následne svedkov a znalcov a následne strany dostanú priestor na vyjadrenie. Nevedel
uviesť, či bola robená aj verzia podľa výpovede svedka O.. Keď svedok O. uviedol, že incident nevidel,
nemal dôvod robiť rekonštrukciu podľa jeho verzie. Nemá žiaden dôvod protokolovať niečo iné, ako

uviedolsvedok.Akbybolaverziasvedkaodlišná,rekonštrukciabybolauskutočnenáajpodľajehoverzie
a pokiaľ by boli rozpory, bola by uskutočnená aj podľa jeho výpovede. Vykonal niekoľko rekonštrukcií a
rekonštrukcia sa zvykne robiť v každom treťom prípade pri násilných trestných činoch.
Bol dopočutý znalec MUDr. Kováč, ktorý uviedol, že pri pôsobení fyzickej sily sa celá časť tela pohybuje
v smere pôsobiacej sily a má na to vplyv aj intenzita útoku, kde pri nízkej intenzite sa pohybuje iba

časť tela a pri vysokej intenzite sa pohybuje celé telo a pohyb sa môže skončiť pádom na zem. V tomto
konkrétnom prípade je možné na základe charakteru poranení ustáliť, že bolo pôsobené veľkou silou
aj prudkosťou, pričom v tomto prípade môže poškodený ostať stáť alebo môže aj okamžite spadnúť
na zem. Vzhľadom na skutočnosti, že po tomto poranení mal poškodený upadnúť do bezvedomia, jemožné, aj viac pravdepodobné, aby po tomto útoku, údere, padol na zem a nie iba na kolená. Je možné
pripustiť,akbynemaldostatokpriestorunapád,mohlobyupoškodenéhodôjsťpouvedenomporaneník
nárazu do bližšie neurčeného predmetu alebo osoby a následným dopadom na kolená. V praxi sa stretol

s prípadmi, keď osoba so zlomeninou sánky ostala stáť na mieste a nedošlo u nej ani k pádu. V tomto
prípade existoval otvorený priestor a úder smeroval do oblasti sánky vľavo a je možné predpokladať, že
následný pohyb jeho tela mohol byť skôr doprava, ako iba dopredu do pokľaku na kolená poškodeného.
Svedok Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného nepozná a obžalovaného pozná z baru
Elán. V uvedený večer mali šipkársky tréning a medzi 20.45 -21.00 hod. si išiel zapáliť cigaretu a vtedy

zdola počul zvuky a krik. Videl 5-6 ľudí v kope a poškodený medzi nimi kľačal a keď išiel zahasiť cigaretu,
vyšiel obžalovaný s vtedajšou priateľkou a terajšou manželkou a mal problém s nohou a mal barly a
nachádzalsaniekdenamedziposchodí.Najprvzaregistrovaldolekľačiacuosobuapotomobžalovaného
s priateľkou na schodoch. Videl to z výšky 4-5 metrov, detaily tváre nevidel a vtedy bolo šero, lebo sa
robila rekonštrukcia celého námestia a svetlo tam nebolo žiadne. Priamy útok nevidel a keď prišiel k
okraju zábradlia, poškodený už kľačal a žiaden útok nevidel.

Bola dopočutá svedkyňa Q. W., ktorá uviedla, že už v tejto veci bola dvakrát vypočutá a stretla sa s
poškodeným, nevedela uviesť či v krčme alebo pred, kde vypili po 4-5 poldeci vodky a on pil pivo. Spolu s
poškodeným po záverečnej alebo tesne pred záverečnou chceli ísť do Elánu a boli tam chlapci vyzlečení
do pol pása a keď sa ich poškodený opýtal či sa chcú biť, jeden z nich vybehol a mu vrazil. Stretla aj
kamarátku Ľ., terajšiu manželku obžalovaného a obžalovaný práve schádzal zo schodov a bolo to keď

išli z jednej krčmy do druhej. Jeden z tých chalanov prišiel a mu vrazil a nevedela, či videla priamo útok
a zaregistrovala, že sa niečo stalo, keď poškodený kľačal na kolenách a kričal, aby volala sanitku a
útok priamo nevidela. Obžalovaný v tom čase práve schádzal z baru Elán o barlách, nevie sa presne
vyjadriť, kde stretla poškodeného X. W.. Na záver doplnila, že nevidela tú ranu, lebo bola zarozprávaná
so svojou priateľkou Ľ..

Taktiež bol dopočutý svedok K. O., ktorý uviedol, že videl príchod sanitky, svedkom toho tam nebol a bol
od toho vzdialený 14-17 metrov, skutok priamo nevidel a videl iba chlapa na zemi a odvtedy už uplynula
určitá doba, takže nevedel uviesť, či dotyční tam niečo kričali. V tom čase nevedel, že kto je poškodeným
a obžalovaného videl prvýkrát na fotke, ktorú mu podstrčil policajt a chcel dodať, že už 14 rokov žije v
zahraničí a na Slovensko chodí jedenkrát ročne a poškodený ho požiadal o svedectvo a nechce mať

z toho problémy a fotografiu obžalovaného mu podstrčil vyšetrovateľ a za tri dni chcel mať pokoj. K
rozporom ohľadne vzdialenosti sa vyjadril, že túto iba tak odhadol. Obžalovaného prvýkrát videl na fotke
na polícii a nevidel, aby obžalovaný zaútočil a uviedol to poškodený a na polícii mu povedali, že ukáž na
túto fotku. K rozporom vo výpovedi, kde uviedol, že to určite bol obžalovaný, kto napadol poškodeného,
uviedol, že incident nevidel a preto nemôže povedať, že to bol on a ukázali mu jednu fotku a potom ju

dal medzi ďalších päť. Poškodeného stretol asi o týždeň, dva, kde si ho vyhľadal a požiadal ho, či mu
pomôžem svedčiť, kde reagoval, že nemôže, lebo incident nevidel a on uvádzal, že to všetko zariadi.
Poškodeného nevidel päť rokov a nebol v kontakte ani s obžalovaným, lebo žije v Holandsku a domov
chodí na Vianoce. Kriminalista bol známy poškodeného a fotografiu mu najprv ukázal v telefóne a potom
dal fotku na stôl a nevedel uviesť, či fotku mu ukázal poškodený alebo policajt a zdržal som sa tam 3-4

minúty, kde som ukázal dvakrát na fotku a hneď odišiel.
Boli doplnené aj listinné dôkazy a to aktuálny odpis z registra trestov, v ktorom má evidovaný iba jeden
trestný čin, ktorý bol uvedený vyššie a taktiež ako listinný dôkaz bolo prečítané vyjadrenie svedka K. O..
Podľa tohto vyjadrenia jediný rozpor je, čo sa týka vzdialenosti od miesta, kde ležal W. a určite nevidel
moment, keď niekto udrel W. tak, ako to tvrdil od začiatku a obžalovaného na polícii opoznal preto,

lebo predtým jeho fotku v mobile mu ukázal práve W.. Poškodený mu pri pive povedal, že keď tú celú
záležitosť videl, bude mať pokoj keď povie, že to bol určite obžalovaný. Skutok videl z diaľky a podľa
hlasu spoznal iba svedkyňu W. a nemá dôvod W. neveriť. Ako vyplýva z registra trestov, obžalovaný bol
v minulosti odsúdený Okresným súdom Prešov sp. zn. 33T/68/2010 a to rozsudkom zo dňa 4.10.2010
za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zákona a obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výške 160,- Eur a náhradný trest
odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že trest bol zaplatený 10.12.2010
sa na obžalovaného hľadí akoby nebol súdený.
Súd všetky vykonané dôkazy zhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrnne a zistil nasledovné:
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený X. W. bol dňa 17.4.2011 cca o 21.00 hod. v Prešove

na ulici Nám. Kráľovnej pokoja pred nákupným strediskom Družba napadnutý neznámym páchateľom,
kde po údere päsťou mu boli spôsobené zranenia, zlomeninu tela sánky vpravo s minimálnym posunom
úlomkov, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom úlomkov, otvorené do ústnej dutiny a odstránenie
dvoch zadných stoličiek v dôsledku úrazu a poranenie lôžkového nervu sánky vľavo, kde tieto poraneniasi vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 54-56 dní. Uvedené poranenia boli
verifikované aj znalcom MUDr. Kováčom v jeho znaleckom posudku.
Zo skutku obžalovaného usvedčuje svedok poškodený X. W., ktorý uviedol, že keď vychádzali so W.

z baru oproti išiel obžalovaný, ktorý ho jednou ranou zrazil na kolená. Jeho výpoveď aj keď sa tam
vyskytujú rozdiely nie je podložené žiadnym ďalším dôkazom. Je nepochybné, že znalec MUDr. Ján
Sidor uviedol, že v čase skutku mal obžalovaný už iba mäkkú fixáciu a jeho zranenie si nevyžadovalo
používanie drevených barlí, to však nevylučuje, že obžalovaný si napriek tomu mohol vypomáhať pri
chôdzi drevenými barlami.

V tejto súvislosti jej potrebné poukázať aj na ďalšie dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a to
potvrdzujúcejehovýpoveď,kdejepotrebnépoukázaťnavýpoveďobžalovaného,ktorýspáchanieskutku
poprel a uviedol, že on v tom čase schádzal zo schodov a napravo si všimol troch chlapov, kde jeden
z nich kľačal na zemi a ostatní sa rozpŕchli a na druhý deň mu volal Ľ. F., že mu volal poškodený,
ktorého mal napadnúť a preto spolu išli za ním do nemocnice, kde poškodený od neho pýtal peniaze za
účelom nepodania trestného oznámenia. Stretnutie obžalovaného s poškodeným potvrdil aj svedok Ľ.

F., kde W. mu volal, že ho mal napadnúť nejaký Q. a v Družbe, keď to zisťoval, niekto mu dal telefón na
obžalovaného a pri rozhovore tých dvoch v nemocnici nebol.
Skutočnosť, že obžalovaný v čase keď niekto mal napadnúť poškodeného stál uprostred schodov,
potvrdila aj svedkyňa W., ktorá uviedla, že ona sa rozprávala s Ľ. U. a poškodený išiel ku skupine
chlapcov do pol pása vyzlečených a potom jej povedal, aby volala sanitku a vzhľadom na odstup

času na bližšie okolnosti stretnutia sa vyjadriť nevedela, skutočnosť, že obžalovaný nemohol napadnúť
poškodeného potvrdzujú aj ďalší svedkovia a to Q. Z., I. F., ako aj V. O., ktorí uviedli, že šarvátka osôb
sa uskutočnila pod balkónom napravo od schodov a v tom čase sa obžalovaný nachádzal na schodoch
a mal aj barly. Skutočnosť, že obžalovaný sa nachádzal na schodoch potvrdila aj svedkyňa Ľ.Y. U..
Bolo potrebné dopočuť najmä svedka K. O. a to ku skutočnostiam, či videl uvedený konflikt, kde z jeho

výpovede je zrejmé, že tento od začiatku tvrdí, že skutok nevidel, celú skutočnosť videl zo vzdialenosti,
ktorá pri rekonštrukcii bola stanovená na vzdialenosť 35,4 metra od miesta činu a podľa svedka O. v
tom čase bolo prítmie, lebo sa vykonávala rekonštrukcia celého námestia a svedok následne uviedol,
že priamy útok nevidel a podľa hlasu spoznal jedine svedkyňu W. a nevedel opoznať ďalšie osoby. Ku
priebehu rekonštrukcie bol dopočutý aj vyšetrovateľ Q.. H.. F., ktorý uviedol, že pokiaľ by boli nejaké

rozpory vo výpovediach alebo výpoveď svedka by bola odlišná, by bola vykonaná rekonštrukcia aj podľa
jeho verzie.
Svedok O. ďalej na pojednávaní uviedol, že poškodený ho poprosil, aby svedčil a bude mať pokoj a
keďže opoznal obžalovaného aj pri rekognícii, ktorá bola uskutočnená a obžalovaného opoznal a to iba
z dôvodu, že poškodený mu pred týmto ukázal fotografiu obžalovaného v mobilnom telefóne a svedok

O. na hlavnom pojednávaní opakovane uviedol, že v jeho výpovediach nie sú žiadne rozpory a rozpory
sú iba ohľadne vzdialenosti, z ktorej pozeral.
Je potrebné taktiež poukázať, že ani samotný poškodený nevedel presne uviesť, kto ho napadol, lebo
podľa svedka F. ten mu volal, že ho mal udrieť nejaký Q. a následne svedkovi F. dal niekto kontakt
na Q.. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

poškodený sa zastavil pri skupinke neznámych chlapcov, kde jeden z nich ho mal napadnúť a zvyšné
svedecké výpovede preukazujú tvrdenie, že obžalovaný sa v tom čase nachádzal na schodoch a
žiadnym spôsobom nemohol napadnúť obžalovaného.
Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že sa skutok stal, lebo poškodený cudzím zavinením
utrpel poranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 54-56 dní a skutok

sa stal aj na mieste verejnosti prístupnom, ale nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že sa skutku
dopustil obžalovaný, lebo zo spáchania skutku ho neusvedčuje žiadny priamy dôkaz okrem výpovede
poškodeného, kde možno pochybovať, že či poškodený správne identifikoval obžalovaného, keď
svedkovi F. deň po skutku volal, že ho mal napadnúť nejaký Q. a neexistuje ani sieť nepriamych dôkazov,
ktorébypotvrdzovalijehovinuanazákladeuvedenéhosúduneostávaloiné,lenobžalovanéhooslobodiť

spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, lebo nebolo jednoznačne
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Poškodený X. W. si škodu síce uplatnil riadne a včas, ale nakoľko obžalovaný bol spod obžaloby
oslobodený, súd ho musel v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody odkázať
na civilný proces.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.