Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010602
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318010602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra

Šamka a Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného L. R., pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo 04.02.2019 sp. zn. 2T/55/2018, na verejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému L. R., M.. XX.XX.XXXX F. Y., trvale bytom T., E.. N.
F. XXXX/XX, na slobode,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere
200 (dvesto) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 04.02.2019 sp. zn. 2T/55/2018 bol obžalovaný L. R.
uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že v čase okolo 19.45 hod. dňa 29.12.2017 v P. na A. E. XXXX/XX sa nachádzajúcej

predajni Kaufland, bez použitia násilia odcudzil tam na predajnej ploche voľne vyložený tovar a to
konkrétne 3 kusy ceruzky na oči zn. Essence, spolu v hodnote 7,17 € a to tak, že tento vzal z predajnej
plochy a následne vložil do vrecka bundy a prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím by takto
svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v. o. s. so sídlom
Bratislava, A. XX/A, IČO: XX XXX XXX odcudzením tovaru škodu vo výške 7,17 €, ktorý skutok spáchal
napriek tomu, že v čase okolo 15.00 hod. dňa 14.02.2017 sa dopustil priestupku proti majetku podľa
§ 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tým, za ktorý skutok mu bola blokom na pokutu

nezaplatenú na mieste č. bloku XXXXXXXX, právoplatným dňa 14.02.2017, uložená bloková pokuta vo
výške 30,- € a ktorý skutok spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, vydaným pod
sp. zn. 1T/124/2017 zo dňa 25.10.2017, právoplatným dňa 25.10.2017, odsúdený pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný L. R., smerujúci výlučne do výroku
o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania sa obžalovaný L. R. domáhal, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest. Odvolateľ
poukázal, že súd prvého stupňa mu uložil neprimerane prísny trest a to vzhľadom na okolnosti prípadu,
jeho priznanie a uhradenie škody na mieste. Záverom dodal, že má chorých oboch rodičov, ktorí sú
odkázaní na jeho pomoc.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný L. R. a prokurátorka krajskej prokuratúry. Splnomocnenec poškodenej spoločnosti
Kaufland Slovenská republika, v.o.s. Bratislava sa tohto verejného zasadnutia nezúčastnil. Napriek tomu
odvolací súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti tohto splnomocnenca poškodenej spoločnosti,
nakoľko mal na takýto postup splnené všetky zákonné podmienky.

Na tomto verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por.
doplnil dokazovanie oboznámením záverečnej správy z predbežného šetrenia probačným a mediačným
úradníkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.09.20019 a zo dňa 8.10.2019 pod sp. zn. 6Pr/99/2019,
aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla, aby odvolanie
obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté. Vyslovila názor, že prvostupňový rozsudok je zákonný
a správny vo všetkých jeho výrokoch.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám mu uložil trest povinnej práce. Zároveň vyslovil súhlas, aby mu v
danej trestnej veci mohol byť súdom uložený trest povinnej práce, keďže na uloženie aj takéhoto druhu
trestu sú splnené podmienky.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného L. R. smerujúce
iba do výroku o treste je plne dôvodné.

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd uložil
obžalovanému L. Danišovi neprimerane prísny trest. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 9

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nezodpovedá
zásadám ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa musia dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z
hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce

kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava
zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd
dospel k názoru, že okresný súd sa dopustil pochybenia, keď obžalovanému uložil represívny trest v
podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci takýto druh trestu vôbec neodrážal primeranosťtrestu predovšetkým s poukazom na charakter a povahu spáchaného skutku, keďže išlo o krádež troch
kusov ceruziek na oči zn. Essence v celkovej hodnote 7,17 eur. Napokon súdom prvého stupňa uložený
trest odňatia slobody nezohľadňoval ani osobu obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu,

keďže išlo o menej narušeného páchateľa, ktorý bol v minulosti iba trikrát súdne trestaný, z toho v
dvoch prípadoch išlo už o zahladené odsúdenie. Na strane druhej treba konštatovať a zvýrazniť, že
obžalovaný predmetný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a tak s poukazom
na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nebolo možné obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia
slobody. Takéto zistenie však nebránilo tomu, aby obžalovanému L. R. nemohol byť uložený iný

alternatívny druh trestu, aj s ohľadom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., aby uloženým trestom bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Nadriadený súd na základe vyššie uvedených dôvodov, plne vyhovel odvolaniu obžalovaného a zrušil
napadnutýrozsudokvovýrokuotresteaspôsobejehovýkonuauložilmuprimeranýtrestpovinnejpráce.

Krajský súd vyslovuje, že v posudzovanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie
tohto druhu alternatívneho trestu vymedzené v ustanovení § 54 ods. 1 Tr. zák. ktorými sú:
a/ súhlas páchateľa,
b/ výmera trestu od 40 do 300 hodín a
c/ uloženie trestu povinnej práce iba za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Z vykonaného dokazovania napokon nevyplynulo, že by obžalovaný bol dlhodobo práceneschopný
alebo invalidný (§ 55 ods. 2 Tr. zák.).

Krajský súd na rozdiel od súdu I. stupňa vyslovuje presvedčenie, že uloženie trestu povinnej práce
vo výmere 200 hodín dáva záruku prevýchovy obžalovaného smerujúcej k vedeniu riadneho života
a vyvarovania sa ďalšej trestnej činnosti, či iného protiprávneho konania (priestupkov). Možno tiež v
rozumnej miere predpokladať, že takýto druh trestu splní svoj účel aj v zmysle ustanovenia § 34 Tr.
zák. a na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia

slobody. Súčasne treba zdôrazniť, že pre prípad, ak by obžalovaný v čase výkonu trestu povinnej práce
neviedol riadny život alebo by zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, došlo by k premene trestu
povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody (§ 55 ods. 4 Tr. zák.).

Napokon odvolací súd obžalovanému L. R. pripomína, že trest povinnej práce je povinný vykonať

najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu a rovnako je povinný vykonať tento trest osobne,
bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania obžalovaného L. R.
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.