Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/584/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206827
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5608206827.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, zastúpený advokátkou JUDr. Alexandrou
Štefánikovou, so sídlom Komenského 12 D, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: Ľ. R., bytom
A. XXX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky 244,44 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou
exekútorkou JUDr. Stanislavovu Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu Ulica Prof. Sáru 5, 974

01 Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 616/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdna exekútorka má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17. 10. 2008 sa začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 244,44
eur s príslušenstvom.

2. Dňa 27. 3. 2019 požiadala súdna exekútorka o zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm.h)Exekučnéhoporiadku.Uviedla,žedňa8.3.2019zaslalaoprávnenémusprávuostaveexekúcie,
v ktorej informovala oprávneného o zistených skutočnostiach počas exekučného konania. Oprávnený
listom zo dňa 14. 3. 2019 vyjadril súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdna exekútorka k svojmu podaniu pripojila správu o stave exekúcie a odpoveď oprávneného.

3. Z obsahu správy o stave exekúcie zo dňa 8. 3. 2019 vyplýva, že podľa Registra fyzických osôb bol
povinný evidovaný od 28. 9. 2015 ako bezdomovec Obce Vavrišovo. Sociálna poisťovňa naposledy
evidovala povinného ako osobu na dobrovoľnom nemocenskom poistení v období od 22. 6. 2010 do 31.
1. 2012. Povinný nie je poberateľom dôchodku, ani žiadnej inej dávky. Lustráciou bánk bolo zistené, že
povinný nemá vedený účet v žiadnej bankovej inštitúcii. Podľa výpisu z evidencie motorových vozidiel

je povinný vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda AA Sedan, s dátumom prvej evidencie
12. 12. 1979, na ktorom je zaevidovaných 18 exekútorských blokácií, vlastníkom osobného motorového
vozidla zn. Škoda AA Sedan, s dátumom prvej evidencie 10. 7. 1991, na ktorom je zaevidovaných 29
exekútorských blokácií. Povinný je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda AA Sedan s
dátumom prvej evidencie 18. 5. 1983, na ktorom je zaevidovaných 29 exekútorských blokácií. Vzhľadom
na vek motorových vozidiel bolo by viac než pravdepodobné, že odkupné hodnoty by nepokryli ani

náklady spojené s vedením exekúcie predajom hnuteľných vecí, ako odťah vozidiel a znalecký posudok.
Podľa zisťovania v Katastrálnom portáli povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky. Lustráciou v živnostenskom registri bolo zistené, že povinný má ukončené živnostenské
oprávnenie ku dňu 5. 8. 2014. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že proti povinnému
jevedenýchďalších40exekučnýchkonaní.Naportálidlznik.skjepovinnýakodlžníkSociálnejpoisťovne
s uvedenou výškou dlhu 3377,12 eur a tiež ako dlžník na dani s uvedenou výškou dlhu 2327,80 eur. Zo

zisteného majetkového stavu povinného vyplýva, že v súčasnosti neexistuje zákonný spôsob, ktorýmby bolo možné vykonať exekúciu, pretože nemá žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhanú pohľadávku.

4. Oprávnený v odpovedi zo dňa 14. 3. 2019 uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania bola zodpovedná súdna exekútorka. Preto

ak v priebehu exekúcie zistila, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v
záujme hospodárnosti konania predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie. U povinného nie je
ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelné
vynaloženie ďalších nákladov. Na základe všetkých uvedených skutočností a najmä vzhľadom na súhlas

oprávneného, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

8. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,

vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu

vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje
v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu

o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

9. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o

trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať
účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.