Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Gabriela Chudovská
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/84/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116207269.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa :
Ing. M.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J., právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti plnoletému nesvojprávnemu dieťaťu -
dcére: G. O., nar. 20.XX.XXXX, bytom M. K. XX, E., zastúpená opatrovníčkou T.. Q. M. O., bytom M.
K. XX, E., právne zastúpená JUDr. Martinom Bartkom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátmi so sídlom
Piaristická 6667, Trenčín, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére G. O., naposledy určenú rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/194/2011-219 zo dňa 23.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/38/2012-273 zo dňa 22.11.2012 na sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou
od 25.4.2016 do 31.8.2016.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 25.04.2016 domáhal zníženia výživného
na plnoleté dieťa zo sumy 180,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne s účinnosťou od 20.07.2013 a
náhrady trov konania. Uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 32P/194/2011
zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/38/2012 zo dňa
22.11.2012 mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na dcéru G. zo sumy 116,18 € mesačne na sumu
180,- € mesačne. V marci 2016 mu bol doručený návrh matky maL. na zvýšenie výživného. Pri vypočutí
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že dcéra G. poberá od 20.07.2013 invalidný dôchodok, a
mátakstabilnýpríjem.Jehodcératakstabilnýpríjem.Jehodcérejementálnepostihnutáaniejeschopná
sa zamestnať. Dlhodobo žije s opatrovníčkou, jej matkou a jej manželom a dvoma deťmi. Vyplácanie
invalidného dôchodku mu opatrovníčka dcéry zamlčala. Opatrovníčka dcéry naďalej požaduje platenie
výživného, hoci sa na strane dcéry podstatným spôsobom zmenili pomery, keď jej vznikol pravidelný
príjem vyplácaním dôchodku.
2.Opatrovníčka dcéry G. považovala návrh za amorálny, a to vzhľadom na diagnózy dcéry, ktorá
potrebuje celodenný dohľad, trpí mentálnou retardáciou stredného stupňa, parciálnou epilepsiou
s prechodom do generalizovaných záchvatov, ťažkou dyspraxiou, nosí okuliare, ťažšie chodí.
Opatrovníčka ako jej matka si plní sociálnu úlohu na 100% a bude ju plniť doživotne, dokiaľ jej to jej
sily umožnia. Poukázala na to, že navrhovateľ dcéru 6 rokov nevidel, neprejavuje o ňu záujem, nič jej
nekúpil, nikam ju nevzal, neobdaroval ju na sviatky ani na Vianoce. O dcéru sa nezaujíma a obe ichspoločné deti vyčleňuje z prípadných majetkových nárokov. S výživným, ktoré navrhuje navrhovateľ, by
sa dcéra dostala tesne nad hranicu životného minima.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C/84/2016-405 zo dňa 13.06.2017, ktorým znížil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči dcére G. O., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 32P/194/2011-219 zo dňa 23.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoP/38/2012-273 zo dňa 22.11.2012 na sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.4.2016 do
31.8.2016, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4.Na základe odvolania navrhovateľa a jeho dcéry G. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
27Co/73/2018-464 zo dňa 24.05.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že nesvojprávna G. napriek
tomu, že je poberateľkou invalidného dôchodku a je plnoletou, vzhľadom na svoje ochorenie, ktoré
nie je len prechodného charakteru, doposiaľ nenadobudla a pravdepodobne nikdy ani nenadobudne
schopnosť sama sa živiť, z ktorého dôvodu pretrváva vo vzťahu k nej vyživovacia povinnosť tak
navrhovateľa ako otca a tiež jej matky, ktorí obaja sa pomerne, v závislosti na svojich osobných,
majetkových, finančných pomeroch, s prihliadnutím aj na ďalšie skutočnosti (medzi iným aj výkon
osobnej starostlivosti o G., napriek tomu, že táto už nie je maloletá, ale vzhľadom na svoj nepriaznivý
zdravotnýstavsivyžadujepraktickycelodennústarostlivosť),musiazozákonapodieľať nazabezpečení
jej odôvodnených potrieb, a to nielen v rozsahu tých základných, ale pokiaľ to ich pomery umožňujú,
aj potrieb nad rámec tých základných, prostredníctvom čoho nepochybne môže byť život G. i pri
jej ochorení na kvalitatívne vyššej úrovni. Ďalej za nenáležité považoval odvolací súd námietky
navrhovateľa týkajúce sa toho, že opatrovníčka nesvojprávnej G. podľa neho v konaní nadmerne
emočneaúčelovojejochorenieprezentuje.Zdôrazniltotiž,žejepreukázanýmfaktom,žeG.mázávažné
a celoživotné zdravotné, výlučnú starostlivosť o G. už niekoľko rokov vykonáva len samotná matka,
pričom niet pochybností o tom, že táto skutočnosť ide tiež na ťarchu starostlivosti o jej ďalšie deti a
dopadá na každodenný život jej súčasnej rodiny, ktorá sa režimu G. musí v zásade prispôsobovať,
nespornesatiežpremietalimitujúcimobmedzenímdopracovnýchatýmajzárobkovýchmožnostímatky,
teda ju obmedzuje či v pracovných, spoločenských, ako aj rodinných aktivitách. Výkon rodičovských
povinností na strane navrhovateľa je naproti tomu reálne obmedzený na vyživovaciu povinnosť, on ani
jeho súčasná rodina, nie sú týmto žiadnym spôsobom limitovaní vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám
v rámci každodenného života (a to ani v minimálnej miere). Rovnako tak ako nedôvodnú vyhodnotil
odvolací súd tiež námietku navrhovateľa týkajúcu sa ním tvrdenej nesprávnej interpretácie ust. § 77 ods.
1 v spojitosti s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorej súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zmena vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je možná len odo dňa začatia súdneho konania,
keď odvolací súd podotkol, že možné priznanie výživného spätne (tiež jeho zmena) na dobu 3 rokov odo
dňazačatiakonania, jemožnéibavprípademaloletýchdetí,čovšakniejeprípadposudzovanejveci.Na
druhej strane však odvolací súd vytkol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočne
zistenom skutkovom stave, keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz
spočívajúci v zabezpečení správy o výške príjmu manžela matky v rozhodnom období. Keďže tento
dôkaz nepochybne je jedným z faktorov ovplyvňujúcich komplexné posúdenie pomerov (tiež ich
zmenu) na strane matky, bude potrebné za daného stavu (keďže zamestnávateľ otca nereaguje priamo
a nenachádza sa na území Slovenskej republiky) vykonať tento dôkaz prostredníctvom spracovania
dožiadania príslušnému dožiadaného orgánu v Českej republike, za účelom zistenia príjmu manžela
matky, a to nielen za celé rozhodné posudzované obdobie, ale tiež bude treba zistiť výšku jeho príjmu
v čase posledného rozhodovania o výživnom pre G. (keďže takýto údaj z obsahu spisového materiálu
rovnako nevyplýva), pretože len prípadná zmena (či už v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle) je
spôsobilou k dopadu a následnému posúdeniu zmeny pomerov na strane matky. Vykonanie dožiadania
v naznačenom smere preto uložil súdu prvej inštancie učiniť. Súčasne tiež vzhľadom na plynutie času
od doby rozhodovania súdom prvej inštancie uložil súdu prvého stupňa povinnosť aktualizovať osobné,
majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov, ktoré medzičasom mohli podliehať ďalším
zmenám,tiežnákladynazabezpečenieodôvodnenýchpotriebG.,prípadnevykonaťďalšiedôkazy,ktoré
si úplné zistenie skutkového stavu bude vyžadovať.
5. Súd (po zmene zákonného sudcu) preto vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie v intenciách
rozhodnutia odvolacieho súdu a vo veci opakovane rozhodol.6. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa v konaní pred zrušením rozsudku, poukazoval na to, že dcéra
G. poberá invalidný dôchodok 326,- € mesačne. Na jeho strane došlo k zmene pomerov, keď sa mu
zvýšila s účinnosťou od 01.09.2015 vyživovacia povinnosť k synovi Q. zo 100,- € na 190,- € mesačne.
V súvislosti s povolaním musel uzavrieť životné poistenie a poistenie za škodu. Pracuje od roku 2003
ako hasič v špeciálnej jednotke na boj s radiačným a biologickým materiálom, preto považoval poistenie
za odôvodnený výdavok. Poistkou sa chráni, jej uzavretie mu zamestnávateľ neuložil a neprispieva mu
na ňu ani na poistku zodpovednosti za škodu. Zamestnávateľ mu neprispieva ani na telefón, hoci máva
pohotovosť. Jeho príjmom je tabuľkový plat a odmeny nie sú nárokovateľné. Mesačne odpracuje 240
hodín. Vyštudoval Poľnohospodársku fakultu a Právnickú fakultu. Býva v byte s manželkou. Manželkina
dcéra je vydatá, s nimi už nebýva asi od novembra alebo októbra 2016. Manželka pracuje ako poistný
maklér v spoločnosti ESETA s.r.o., v tejto je aj spoločníčkou. On nevlastní nehnuteľnosti ani motorové
vozidlá. Manželka vlastí byt a chalupu v Rajeckej Lesnej, ktorá je neobývateľná. Túto nadobudla kúpnou
zmluvou odo neho, za to, že mu požičala 10.000,- €, ktoré potreboval na právnikov. Bývali s manželkou
v nájomnom byte a nesmeli vlastniť nehnuteľnosti v celosti ani jeden z nich. Preto previedol dom v
Rajeckej Lesnej formálne na dcéru manželky v podiele 1/2 a na manželku v podiele 1/2. Manželka
mu dala 15.000,- € na právnikov. Keď skončili bývanie v nájomnom byte, manželkina dcéra formálne
previedla 1/2 na dome na svoju matku. Ohľadom nákladov za hypotéku poukázal na to, že bývanie je
základnouľudskoupotrebou.Podieľasanaplatbáchzahypotéku,pretožejehomanželkamáveľminízky
príjem. Poukázal aj na jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke, s ktorou je zosobášený od roku 2010.
S manželkou hospodária tak, že jeho mzda a mzda manželky chodí na spoločný účet, z ktorého hradia
všetky ich náklady, vrátane trvalých príkazov na byt a hypotéku. Dcéra G. navštevuje denný stacionár od
septembra 2016, dovtedy navštevovala školu. V tomto stacionári je jej poskytovaná strava od raňajok až
po olovrant, 4x denne. Neuznával výdavky na opotrebenie vozidla. Mal za to, že treba skúmať aj pomery
manžela opatrovníčky G. jeho príjmy a jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, pokiaľ sa toto skúma aj
u súčasnej manželky navrhovateľa. Životné poistenie bolo uzavreté ako povinné poistenie z dôvodu
charakteru práce navrhovateľa. V rámci vyporiadania BSM nadobudla opatrovníčka G. byt v Žiline, ktorý
predala za sumu 50.000,- €. Manželka navrhovateľa vlastní 8 ročné motorové vozidlo zn. KIA SOUL
a 11 ročné motorové vozidlo zn. TOYOTU RAV. Ohľadom zdravotného stavu G. poukázal na závery z
lekárskej správy MUDr. Gavendu z ktorej vyplýva, že G. je sebestačná vo väčšine činností a posledný
epileptický záchvat mala vo februári 2015. Posielal navyše po 30,- € mesačne na syna. Kým s matkou
detí komunikovali, tak sa deťmi stretávali. Na dcéru G. chce prispievať, nežiadal zrušenie vyživovacej
povinnosti. Ďalej uviedol, že náklady na hygienu G. sú podľa neho v sume 15,- €. S tým, že vo zvyšnej
časti by mohli byť kompenzované príspevkom na kompenzáciu zvýšených nákladov. Ohľadom liekov
navrhovateľ rozporoval vitamíny Centrum pre ženy, Biokolostrum a Kolostrum s tým, že tieto vitamíny
nie sú pre G. vhodné v týchto dávkach s tým, že má za to, že G. stačia multivitamíny v hodnote 1,- €,
v ktorých sú zastúpené všetky potrebné vitamíny. Výdavky G. na cestovanie za lekárskymi vyšetrenia
mimo miesto trvalého pobytu do Vrútok a do Žiliny vozidlom považoval na nehospodárne, keďže G.
môže cestovať vlakom a zadarmo. Výdavok G.a pranie a upratovanie považoval za nadhodnotený, uznal
ho do výške 5,- € mesačne. Uznal výdavok na stravu v rozsahu 100,- € mesačne s tým, že G. má
stravu v dennom stacionári za 2,99 € na deň. Náklady na telefón vo výške 2,- € mesačne nerozporoval.
Navrhovateľ namietal započítanie opotrebenia motorového vozidla, odvoz G. treťou osobou s tým, že
by tento dovoz mala vykonávať opatrovníčka G.. Namietal aj náklady na obedy v škole, ktorých výška
je podľa neho zahrnutá v nákladoch na stravu. Navrhovateľ rozporoval náklady na vreckové pre G. z
dôvodu, že je zbavená svojprávnosti. Namietal náklady na dovolenky a tábor s tým, že mal za to, že
tento počet dovoleniek je pre bežného človeka nadštandardný, keď navrhovateľ v poslednom období
na žiadnej dovolenke nebol. Bol v roku 2010 s manželkou v Dubaji, v roku 2011 v Thajsku, v roku 2013
v Karibiku. Tieto výlety dostala manželka od zamestnávateľa ako odmenu, neplatili ich. K nákladom
na okuliare, telefón, kufor a ďalšie veci uviedol, že tieto sú použiteľné na dlhšie obdobie a majú svoju
záručnú dobu, a preto nie je možné ich rátať ako priemerný ročný výdavok. Dovolenka v Sušiciach bola
podľa neho nesprávne rozpočítaná, správne mala byť v sume 74,51 €. Výdavky na paplóny považoval
za nadštandardné a uznával ho do výšky 60,- €. Náklady na oblečenie pre G. uznával v rozsahu 350,- €
ročne. Kurz fitnes trénera si urobil, ale nevykonáva túto činnosť. Musí sa kvôli práci udržiavať vo fyzickej
kondícií.
7. Čo sa týka ďalšej argumentácie navrhovateľa v konaní po zrušení rozsudku, opakovane zdôraznil,
že k zmene pomerov došlo v troch rovinách. V prvom rade objektívnou skutočnosťou je fakt, že dcéra
poberá invalidný dôchodok, z ktorého titulu má pravidelný príjem. Takisto sa zvýšil príjem matky, ktorá
so súčasným manželom nemá zrušené BSM, príjem jej manžela vzrástol podstatným spôsobom, keďv roku 2017 príjem činil cca 3.5 miliónov KČ, v roku 2014 to bolo niečo cez 2 milióny Kč. Takisto došlo
k zvýšeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa na syna Q. z pôvodných 100,- € na 190,- € mesačne.
Tiež argumentoval tým, že vždy je nutné pristúpiť k zníženiu výživného aj spätne, a to aj z dôvodu, že
povinný sa väčšinou až s odstupom času dozvie, že k zmene pomerov vôbec došlo. Tak ako to bolo v
tomto prípade, keď poberanie invalidného dôchodku bolo zamlčané. Nejde o priznanie výživného, ale o
jeho modifikáciu a táto je možná od okamihu zmeny pomerov a nie iba od podania návrhu. Navrhovateľ
uviedol, že stále pracuje v služobnom pomere, jeho príjem, ak sa zvyšuje, ide len o zohľadnenie inflácie
a životných nákladov, čiže zvyšovanie je iba v dôsledku valorizácie, čo nie je žiadny mohutný nárast.
Namietal vyčíslenie nákladov na potreby dcéry G., napr. to, že pri ošatení sa kumulatívne uvádza
zakúpenie2xzimnejbundy,pyžámakabátov,čoanizajednusezónuniejemožnévynosiť,arovnakotak
zakúpenie 4 ks dezodorantov nie je adekvátne a pri obvyklej spotrebe je uvedené nadsadené. V tabuľke
názov - oblečenie 2018 pre G. sú uvedené dve bundy a jeden zimný kabát, čo je nad rozsah bežnej
potreby. Tiež uvádzal, že G. je denne umiestnená v stacionári, kde má celodennú stravu, matka sa tak o
ňucezdeňnestará.Matke pribudlasíceďalšiavyživovaciapovinnosť,čojevšakzodpovednosťkaždého
rodiča, či bude mať ďalšie dieťa alebo nie. Uviedol, že pokiaľ bola dcéra s otcom, spoločne absolvovali
turistikuajplaváreň.Odporkyňatedaniejeležiacaajeschopnáprimeranéhopohybu.Uviedol,žemanžel
matky G. je zamestnanec, väčšina jeho príjmu je zo mzdy zo zamestnania a žiadne enormné náklady
ako zamestnanec ani ako SZČO v daňovom priznaní neuvádza a platí milionársku daň. Jeho príjem
je súčtom platu prezidenta a predsedu vlády, a teda je neobvyklý. Hoci u navrhovateľa a jeho súčasnej
manželky došlo k zrušeniu BSM, naďalej mu však trvá vyživovaciu povinnosť k nej. Svoju pravidelnú
platbu splátky hypotéky za byt považoval za odôvodnený výdavok, keďže bývanie je základná ľudská
potreba a ak by navrhovateľ býval v podnájme v Žiline, platil by viac, aj 450,- eur mesačne za bývanie,
vzhľadom na cenu nehnuteľností. V byte žije len navrhovateľ s manželkou a je síce pravda, že manželka
navrhovateľa zdedila podiely v obci Čavoj pri Prievidzi, avšak ide len o bežné spoluvlastnícke podiely.
Rozporoval pokladničné doklady predložené matkou G., pretože z nich podľa navrhovateľa z týchto ani
nevyplýva, žeby tam zakúpené veci slúžili pre G.. Podľa neho neobstojí ani argument, že G. stráca veci,
keďže sa prakticky celý deň pohybuje v stacionári. Navrhovateľ ďalej k aktualizácii svojich pomerov
uviedol, že žije v spoločnej domácnosti iba so svojou manželkou. V roku 2018 dostal stafylokokovú
infekciu nohy, v dôsledku čoho bol krátko aj na PN, okrem toho má astmu stredného stupňa, alergiu. Mal
problémy so zvýšeným krvným tlakom a pred troma rokmi prekonal boreliózu. V dôsledku toho sa zvýšili
náklady na lieky, lekár mu odporučil vyhýbať sa infekciám. V súvislosti s deklarovanými nákladmi na
stravu, uviedol, že tieto sa zvýšili, pretože manželka mu povedala, že stravovať sa za 100,- € mesačne
nedá a on následne aj sám zistil, že to je nemožné. Okrem toho v práci navrhovateľovi zrušili stravu v
jedálni, namiesto toho dostáva stravné lístky, za ktoré si dopláca a to približne polovicu z hodnoty lístka v
sume 3,70 €. Dostáva, vzhľadom na to, že pracuje 24h., dva lístky. Okrem toho musí športovať, keďže si
to vyžaduje povolanie, kde raz ročne podstupuje preskúšanie fyzickej kondície, pokiaľ by dvakrát nebol
úspešný, ukončili by s ním pracovný pomer. Jeho príjem je stále približne rovnaký, keďže je zaradený
stále na rovnakej funkcii veliteľa čaty, a teda má stále približne rovnaký tabuľkový plat. Potvrdil, že je
pravda, že sa s deťmi nestretáva, ale ide len o výsledok nenávistného správania jeho bývalej manželky
voči nemu, dokonca mal pre deti a seba zaplatenú dovolenku vo Veľkom Mederi a ona mu deti nedala.
Bolo to v čase od roku 2007 a štyri roky potom, následne sa už prestal snažiť s deťmi stretávať, keďže
mu to spôsobovalo tieto stresy aj zdravotné problémy s tlakom aj so srdcom, dokonca manžel matky
G. obvinil navrhovateľa z verbálneho napadnutia, voči nemu bolo podaných aj 5 trestných oznámení. S
deťmi mal vždy dobrý vzťah, chodil s nimi k lekárom, staral sa o ne, dokiaľ si matka dopĺňala vzdelanie,
kedy navyše mala aj známosti s inými mužmi. Zdôraznil, že bývalej manželke nechal celý zariadený byt a
jemu ostala len neobývateľná chalupa v Rajeckej Lesnej. Doteraz navrhovateľ užíval len nábytok svojej
manželky, a preto sa rozhodol, že kúpi aj on nejaké zariadenie, o čom predložil aj doklad z Ikei v rámci
svojich výdavkov. Má spolu s manželkou jeden účet na ten prichádzajú oba platy a čo sa týka výdavkov
na telefón uviedol, že v práci majú 1 služobný telefón pre 51 ľudí s kreditom 5 eur a on ako veliteľ
musí často zvolávať na zásah chlapov aj zo svojho mobilu, a to mu nikto nepreplatí. Jazdí na osobnou
automobile Kia Soul, ktorý ma 10 rokov. Manželka využíva služobné motorové vozidlo Mercedes, toto
ale nepatrí manželke, je to auto na leasing, a držiteľom je spoločnosť Eseta. Chalupa v Rajeckej Lesnej
je neobývateľná, je tam latrína, podľa možností sa prerába, ale len v malom rozsahu, financuje to jeho
manželka ktorá zdedila majetok. Prerába sa to tak z týchto prostriedkov, navrhovateľ sa podieľa len
málo, skôr nie.
8.Opatrovníčka G. v rámci svojich argumentov ešte v konania pred zrušením rozsudku uviedla, že
neuznáva uplatňované spätné výživné s poukazom na § 71 ods. 1 Zákona o rodine a mala za to, žeprípadné zníženie výživného je možné priznať s účinnosťou od podanej žaloby. Vzhľadom na zdravotný
stav G. vyživovacia povinnosť rodičov k nej nikdy nezanikne. Naposledy bola vyživovacia povinnosť k G.
upravovaná rozsudkom vo veci sp. zn. 32P/194/2011 zo dňa 23.02.2012. Rozhodnutím právoplatným
dňa 14.12.2013 bola Natália vyhlásená za nesvojprávnu. Výdavky Natálie sa oproti poslednej úprave
zvýšili vzhľadom na jej rastúci vek. G. trpí ochorením od narodenia, o čom navrhovateľ vedel a vedel
aj o tom, že G. nebude schopná sa sama o seba starať a bude potrebné ju vyhlásiť za nesvojprávnu.
Navrhovateľ od úpravy styku 23.02.2012 matke detí nenapísal, že ich chce vidieť a ani ich neprišiel
navštíviť. Z dôvodu ochorenia G. ju musí matka na stretnutie s otcom psychicky pripraviť, avšak ak
otec na dohodnuté stretnutie nepríde, má to na G. nepriaznivý vplyv. Návrh na zníženie výživného
považovala za odplatu za podanie návrhu na zvýšenie výživného na syna Q.. Od 01.01.2017 poberá
G. invalidný dôchodok 326,60 €, otec jej prispieva výživným 180,- €. Vzhľadom na vyčíslené výdavky
G. v celkovej výške 681,36 € matka dopláca G. 174,76 € pri vykonávaní osobnej starostlivosti z jej
strany. Ohľadom uvádzaných výdavkov navrhovateľa namietala splátku hypotéky v sume 362,94 € a
náklady na bývanie (elektrina, plyn, platby za byt) uznávala v podiele 1/3. Neuznávala rizikové životné
poistenie, keďže výživné k deťom má prednosť pred takými výdavkami rodiča. Jedná sa o dočasné
poistenie, kde oprávnenou osobou pre prípad smrti je súčasná manželka navrhovateľa, teda navrhovateľ
poistením nezabezpečuje svoje deti, keby sa mu niečo stalo. Poukázala na rozhodnutie o zrušení
BSM navrhovateľa a jeho súčasnej manželky, pričom všetky nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci vyššej
hodnoty sú evidované na manželku navrhovateľa. V rámci vyporiadania BSM navrhovateľ nadobudol
rodinný dom v Rajeckej Lesnej, tohto sa zbavil v prospech manželky. Navrhovateľ z výplaty vyporiadania
BSM nadobudol 12.000,- €. Jeho manželka má na seba evidované tri motorové vozidlá, avšak ich
nadobudnutie vzhľadom na výšku vykovaného príjmu považovala za pochybné. Ku dňu 23.02.2012 bol
jeho príjem 964,- € mesačne a v súčasnosti je jeho priemerný mesačný zárobok 1.117,84 €, jeho príjem
sa zvýšil o 153,94 € mesačne. Manželka navrhovateľa je spoločníčkou vo firme ESETA s.r.o., ktorá má
svoje zisky. Uviedla, že so svojím manželom nežijú v spoločnej domácnosti, on žije v Českej republike.
Platí jej všetky výdavky, ktoré má v súvislosti s dvomi mladšími deťmi mal. Romanou a mal. Q.. Na
bývanie jej neprispieva. Nerozporovala výdavky navrhovateľa spočívajúce vo výdavkoch na výživné,
nákladoch na lieky, stravu, hygienu, telefón, oblečenie, poistenie zodpovednosti za škodu, úhradu
plynu, elektriny, platby za byt, čo do výšky 1/3, poplatok za komunálny odpad. Uviedla, že G. máva
epileptické záchvaty približne dvakrát do roka, tie sú silné. Vzhľadom na zdravotný stav G. má ľahký
spánok, stále je v strehu. Posledný záchvat mala G. v novembri 2016. Doma v každej miestnosti majú
zvončeky, G. si uvedomuje prichádzajúci záchvat a dokáže zazvoniť na pomoc. Ohľadom pravidelných
výdavkov G. uviedla, že výdavok na domácnosť vypočítala sčítaním všetkých nákladov a vydelila 5
členmi domácnosti. V poplatku za stacionár je zarátaná strava v stacionári. G. na stravu 140,- € mesačne
predstavujú náklady na prvú a druhú večeru, na celodennú stravu počas víkendov a počas prázdnin.
Poukázala na výšku a váhu G. s tým, že vzhľadom na jej ochorenie je jedlo jednou z podstatných
stabilných okolností v jej živote. G. má rada keksíky, aj mnoho iných vecí a ťažko sa odmieta poskytnúť
jej túto stravu, nechce, aby bola v psychickej nepohode. Do stacionáru ju vozí ona autom a vzhľadom
na čas ju vozí späť zamestnankyňa stacionára za odplatu 17,- € mesačne. G. má príjem od 01.01.2017
invalidný dôchodok vo výške 326,- €, do roku 2016 mala invalidný dôchodok 319,- €, dostala vianočný
príspevokcca70,-€,pravidelnedostávavýživnéodotca,zvyšnénákladyuhrádzaona.G.niejeschopná
vykonávať prácu, v dennom stacionári zamestnaná nie je. Nepoberá žiadne príspevky z úradov. Keď
bola Natália malá 5-6 ročná, poberala príspevky na PHM. Prídavky na dieťa na G. nepoberá. Paušálne
výdavky v roku 2015 vypočítala sumou 284,- €, a to mimo oblečenia a mimoriadnych výdavkov na
dovolenku a zdravotnú starostlivosť. Vypočítala aj v súčasnosti uhrádzané výdavky, keď G. navštevuje
denný stacionár. Keď navštevovala školu mala výdavky na školu na stravu 27,- €, na varenie 10,-
€ a na dochádzku vozením do školy 40,- €, platila jej lieky. V tom čase chodievali k neurológovi do
Košíc a teraz chodievajú do M.. V tom čase platila školské výlety a cez prázdniny integračný tábor,
kam G. vozila. G. nemá mimoškolské aktivity, ale navštevuje svoje kamarátky. G. má svoje city, je
však nesamostatná a vývojovo pozadu. Rada sa oblieka, farbí si vlasy. Bývajú v rodinnom dome so
štyrmi deťmi, ktorý majú v BSM so súčasným manželom. Manžel jej neprispieva na poistenie domu,
na daň z nehnuteľnosti ani na platby za smeti. Manžel jej hradí v plnom rozsahu náklady pripadajúce
na podiel na úhradách za užívanie domu v rozsahu podielu pripadajúcom na ich spoločné deti. G.
kupovala medovníky za účelom privítania v stacionári a za účelom oslavy menín. Za okuliare pre G.
zaplatila 239,12 €. Keď má G. epileptický záchvat pomočí sa, povracia, preto sú náklady na jej posteľné
prevlečenie vyššie, predtým si uplatňovala nový matrac pre G.. Prevažne pracuje z domu, chodieva aj
na služobné cesty, nemá žiadnu osobu, ktorá by sa o G. starala. Stacionár je od 7 hod. do 15 hod. a
ostatný čas s ňou trávi ona. Drvivá väčšina života rodiny sa podriaďuje G.. Má ďalšie tri vyživovaciepovinnosti, k synovi Q., ktorý má 17 rokov, dcére P., ktorá má 7 rokov a dcére Q., ktorá má 3 roky. Všetky
výdavky so starostlivosťou o mal. P. a mal. Q. platí ich otec. Navrhovateľ platí riadne výživné na syna Q..
Uviedla, že na seba má bežné výdavky, na stravu a zdravotnú starostlivosť. Nemá žiadne mimopracovné
záujmy, venuje sa práci a deťom. Pracuje na licenciu ako daňová poradkyňa. Starostlivosť o G.e pre ňu
psychicky a časovo náročná, nepomáha jej s tým nikto. Zdravotný stav G. obmedzuje to, že nemôžu
ísť k moru, letieť s ňou lietadlom. So súčasným manželom nemá zrušené BSM. Jej manžel má úver,
ktorý si zobral za slobodna 1,8 mil. Kč., pracuje v DMG CZECH ako finančný riaditeľ. Riadne sa stará o
svoje deti a stará sa aj o G. a mal. Q., trávi s nimi víkendy, dovolenky, vybavuje im veci. Spoločný úver
s manželom nemajú, dom, v ktorom bývajú, kúpili z peňazí získaných z predaja bytu po vyporiadaní
BSM a z manželových prostriedkov. Vlastnia s manželom aj záhradu s chatkou, jej manžel má byt a
pozemok v Českej republiky. Majú jedno auto v BSM, manžel používa auto od zamestnávateľa. V
období pred nástupom G. do stacionára náklady na domácnosť zostali nezmenené. S G. chodieva do
cukrárne približne 4x mesačne, v lete jej kupuje zmrzlinu. Z časopisov odoberá Slniečko (1,10 € až
1,50€), Dieťa (1,60 €) a omalovánky. Asi raz za dva mesiace jej kúpi DVD, 2x do mesiaca chodievajú
do kina (3,50 € až 7,- € vstup pre G.), keď G. sama do kina chodievať nemôže. Do ZOO chodievajú
často, minimálne raz ročne do Bratislavy, do Bojníc, chodievajú aj do Olomouca a do iných ZOO v okolí.
Chodievajú tam najmä kvôli menším deťom, avšak vzhľadom na zdravotný stav G. nemôžu ísť bez nej.
Na Slovensku vstupné do ZOO G. neplatí, avšak v Českej republike za ňu platiť musia. Tieto náklady
zahŕňajú náklady na spoločenský život G.. Hygienické potreby v sume 25,- € predstavujú náklady na
intímnu hygienu, sprchové gély, šampóny, pleťovú kozmetiku. G. má skrátený menštruačný cyklus, má
aknóznu pokožku, pomerne často sa sprchuje. G. je mentálne na úrovni 7 ročného dieťaťa, avšak sa
chce páčiť, používa dekoratívnu kozmetiku ako laky na nechty, rada si farbí vlasy. Vlasy jej farbí ona, aby
ušetrili na kaderníčku. Príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov sa nevzťahuje na ochorenie G.,
preto zvýšené výdavky na hygienu týmto príspevkom nemôžu byť pokryté. Ohľadom užívaných liekov
uviedla,želiekTomapaxjeantieptileptikum,liekNootropiljepredpísanýneurológom,liekDiazepamjena
stlmenie záchvatov, liek Biokolostrum a Kolostrum užíva G. 1 tabletu denne počas zimy ako preventívne
liečivo pred ochorením. Sú vitamíny, ktoré G. vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje, čo sa týka
skráteného menštruačného cyklu a nedostatku železa. Na vyšetrenie k očnej lekárke chodievajú takmer
každýrok,kneurológovi 2xročnevlastnýmvozidlom.Kvšeobecnémulekárovichodievaautomzdôvodu
pracovnej vyťaženosti, preto musí platiť aj parkovné. Zubárku navštevuje v Žiline. G. je na týchto lekárov
zvyknutá a nie je vhodné ich meniť, uvedené by jej spôsobilo stres. Lekárov s G. navštevuje autom
z dôvodu, že zamestnaná a cestovanie verejnou dopravou do vzdialených miest by bolo neprimerane
časovo náročné. Osobnú starostlivosť o G. vykonáva výlučne ona, navrhovateľ sa o ňu nezaujíma,
nepomáha jej so starostlivosťou a deti nenavštívil už 7 rokov. Náklady na pranie a upratovanie zahŕňajú
pracie prachy, aviváže a dezinfekčné prostriedky, keď po každom sprchovaní G. je potrebné vaňu
dezinfikovať,nakoľkotrpíplesňounanohách.UvedenéochorenievzhľadomnaepilepsiuG.niejemožné
liečiť ako u zdravého človeka, preto sú výdavky na dezinfekčné prostriedky zvýšené. Často musí prať
G. obliečky a v prípade záchvatu je potrebné prať aj periny. Ohľadom stravy vo výške 150,- € za obdobie
od januára do septembra 2016 opatrovníčka G. uviedla, strava je vypočítaná pre G. okrem obedov a
desiat, ktoré mávala v škole. Za obedy a desiatu v škole platila 26,- € mesačne. Suma 150,- € mesačne
zahŕňa náklady na raňajky, olovrant, dve večere a prípadnú nejakú drobnosť medzi jedlami. Vzhľadom
na ochorenie G. je u nej zvýšený apetít a myšlienka na stravu je pre G. jedna z tých najzákladnejších
otázok. Musí dávať na ňu pozor ona a aj syn Q., aby všetko nezjedla. Stacionár je komerčné zariadenie,
kde strava je poskytovaná ako reštauračná. Jednorazové výdavky pre G. sa menia. Poukázala na to, že
dovolenky dostala manželka navrhovateľa za odmenu, pričom v daňovom priznaní vykazuje minimálne
príjmy. Ďalej uviedla, že zdieľa životnú úroveň svojho manžela, keďže býva v rodinnom dome, ktorý by
si dovoliť nemohla a jazdí na aute, ktoré by si tiež bez neho dovoliť nemohla. Náklady na povlečenie,
vankúše a periny nepovažovala za nadštandardné, keďže musí uvedené povlečenie častejšie prať a
perie aj prikrývku s poduškou, ktoré sa dajú prať na 90 stupňov vzhľadom na G. záchvaty a menštruačný
cyklus. Ak by kupovala menej kvalitnú posteľnú bielizeň a periny, tieto by musela meniť častejšie. Deti s
diagnózou ako má G. často veci zabúdajú a preto je potrebné oblečenie dokúpiť. G. bol priznaný preukaz
ZŤP, avšak bez nároku na vozidlo. Podotkla, že starostlivosť o G. v súvislosti s kožným ochorením je
pre ňu veľmi náročná,. Ošetrenie nôh G. jej trvá ráno aj večer 45 minút. Prvotná investícia za lieky bola
58,- €. Musí používať špeciálny prach na pranie a uvedené lieky dokupovať, s čím má zvýšené výdavky.
Od marca 2017 nepoberá rodičovský príspevok v sume 203,- €, nakoľko mal. Q. dovŕšila 3 rok veku.
9. Ohľadom aktualizácie pomerov na strane G. a jej matky v konaní po zrušení rozsudku ďalej matka
G. ako jej opatrovníčka, uvádzala, že G. býva v stacionári denne od 8-15hod., došlo ale k zmene voforme stravovania zo štyroch jedál na dve, teda len na raňajky a obed a ďalší všetok čas s G. trávi jej
matka. Uviedla, že nadobudnutie príjmu na strane manžela matky nezbavuje navrhovateľa vyživovacej
povinnosti. Nie je pravda, žeby sa zvýšil príjem matky v porovnaní s rokom 2012, kedy bola naposledy
určovaná vyživovacia povinnosť, keď tento zo sumy 1.105,- € klesol na 839,- eur mesačne. Takisto
z doložených listín vyplýva, že došlo k navýšeniu príjmu manžela matky, ale len o 28.829 ČK, čo je
približne 1.000,- eur, ale na druhej strane došlo k nárastu vyživovacej povinnosti, keďže sa medzi
časom narodili mal. Q. a Y., pričom len platby v súvislosti so zabezpečením návštevy súkromného
predškolského zariadenia pre tieto dve deti činí spolu 693,- € mesačne, nehovoriac o náraste iných
výdavkov na stravu oblečenie a náklady na domácnosť. Y. je jednoročné dieťa, má zvýšené výdavky
v súvislosti s potrebou zakúpenia plienok. K platu navrhovateľa dodala, že od 1.1.2019 došlo k
zvýšeniu platu štátnych zamestnancov o 10% a zdôraznila, že na rozdiel od deklarovaných nákladov,
ktoré navrhovateľ len paušálne odhadol, dcéra G. predložila presné výdavky a nie odhad. Uviedla, že
nie je pravdou, žeby sa G. zakupovali za jednu sezónu dve zimné bundy, z prehľadu je zrejmé že sa
zakupovala jedná zimná bunda za 29,99 € a jarná bunda za 9,99 €, čo je úplne primerané. G. má
problém s hygienou. Častejšie veci stráca a v súvislosti s jej zvýšenými potrebami na hygienu zakúpenie
4 dezodorantov ročne nie je neprimerané. K nákladom navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ si zvýšil
neodôvodnene výdavky oproti obdobiu spred vydania rozsudku, kde pôvodné náklady na lieky činili
20 € mesačne a teraz je to 50 € mesačne. Takisto rozporovala jeho tvrdenia o zhoršení zdravotného
stavu, pretože pokiaľ by to takto bolo, nemohol by vykonávať prácu veliteľa a asi ťažko by bol uznaný za
práceschopného. Pokiaľ aj v roku 2018 bol liečený na stafylokokovú infekciu, táto sa lieči antibiotikami,
ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. Je to jednorazový výdavok, a preto nemohla táto liečba navýšiť
náklady na lieky o 30 € mesačne. Tiež rozporovala zvýšenie výdavkov na stravu navrhovateľa, hoci aj
prestal mať zabezpečovanú stravu v zamestnaní, pretože pokiaľ aj dostáva lístok v hodnote 3,70€ a
dopláca si polovicu pri 20 pracovných dňoch počítajúc aj s voľnom medzi zmenami, je suma príplatku zo
strany navrhovateľa najviac 37 € mesačne. Takisto na stravu mimo zamestnania si nedôvodne navýšil
nákladylenpreto,žemutomanželkapovedala.Nepreukázalzvýšenienákladovnahygienučioblečenie,
namietali splátku hypotéky, uviedla, že rizikové životné poistenie nemá prednosť pred výživným rovnako
ako aj povinné poistenie bytu, ktorý navyše nie je vo vlastníctve navrhovateľa. Tiež dodala, že pri
hodnotení príjmu navrhovateľa treba zohľadniť aj odmeny a podotkla, že navrhovateľom deklarované
jednorazové výdavky neboli zakúpené do domácnosti, ale šli do domácnosti jeho nevlastnej dcéry a
platby bytu, poistenia či nábytku v Ikei, odchádzali z účtu jeho manželky a vzhľadom na to, že majú
zrušené BSM, ide o výdaje manželky a nie o výdaje navrhovateľa. Všetky výdavky si navrhovateľ podľa
nej bezdôvodne nevýšil tak, aby vykompenzoval zvýšenie príjmu štátneho zamestnanca od 01.01.2019.
K príjmu manžela matky G. bolo uvedené, že síce má vyšší príjem, ale pracuje nonstop, aj 15 hodín
denne a veľa cestuje. Aj ona napriek opakovaným materským dovolenkám neprerušila svoj pracovný
výkon, pracuje stále prakticky od roku 2002 a nemá ani ja žiadne voľno aj krátko po pôrode sa už
venovala práci. Podľa nej je nefér, aby jej manžel vzhľadom na to, že zarába viac, bol povinný prispievať
na deti, ktoré nie sú jeho a o ktoré sa navyše aj osobne stará a chodí s nimi aj k lekárom. Manžel
totiž nerobí rozdiely medzi deťmi, financuje svoje deti a aj nevlastné berie ako svoje. Matka G. popri
materskej stále pracuje, živnosť neprerušila, materskú má len na papieri, táto jej umožňuje súčasne
pracovať a aj z toho dôvodu deti umiestnila do súkromných jaslí, keďže je popri nich náročné plne
pracovať. K predloženým daňovým priznaniam manžela doplnila, že ide o daňové priznania k príjmu zo
závislej činnosti z pracovného pomeru ako aj z činnosti ako SZČO, pričom príjem z činnosti SZČO je
vždy uvedený a dá sa zistiť z prílohy k tomuto daňovému priznaniu, keď v roku 2017 bolo 49,110 Kč.
Milionársku daň neplatí, táto v Čechách ani nie je zavedená. Poprela, že by jej po rozvode čokoľvek
navrhovateľ nechal bezodplatne, keďže mu bol vyplatený vyrovnávací podiel v sume 11.889,26 €. Pokiaľ
boli zahrnuté do položky oblečenie bundy, ide o zimnú a jarnú bundu a kabátik, nie je zimným kabátom
ale zvrškom - svetríkom. Pokiaľ aj na predložených bločkoch boli výdavky vzťahujúce sa k iným osobám,
tieto zohľadnené neboli a výdavky na G. bolo vypočítané na cent presne. Zdôraznila, že len prípadná
zmena v príjme manžela matky nesvojprávnej G. spolu s ďalšími faktormi ako osobnými, majetkovými
pomermi na strane oboch rodičov, v počte vyživovacích povinností, môžu mať za následok zmenu
v negatívnom ale aj pozitívnom zmysle. Ak došlo na strane manžela matky k navýšeniu príjmu od
posledného určovania výživného, došlo aj k nárastu počtu vyživovacích povinnosti rovnako matky, ako
aj manžela a to pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Q., nar. XX.X.XXXX a mal. Y. nar. XX.XX.XXXX.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, opatrovníčky dcéry G., oboznámením sa s
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/194/2011-219, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 19Cop/38/2012-273, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31Ps/10/2012-47, listinnými dôkazminachádzajúcimi sa v súdnom spise, vrátane oboznámenia sa s fotodokumentáciou, ako aj výsledkami
dožiadania do Českej republiky, ktoré bolo vykonané na pokyn odvolacieho súdu, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/194/2011-219 zo dňa 23.02.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/38/2012-273 zo dňa 22.11.2012, právoplatným dňa
12.12.2012, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k dcére G. zo sumy 116,18 € mesačne na
sumu 180,- € mesačne s účinnosťou od 01.05.2011. V čase rozhodovania bol navrhovateľ príslušníkom
Hasičského a záchranného zboru s priemerným mesačným zárobkom v roku 2011 vo výške 964,- €,
uzavrel nové manželstvo, z ktorého mu nevznikla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu. Jeho výdavky
v roku 2012 spočívali v platbách nájomného za byt vo výške 137,59 € mesačne, poplatku za televíziu
a internet v sume 41,34 € mesačne, poplatku za smeti na jedného člena domácnosti v sume 1,825 €
mesačne, poplatku za rozhlas a TV v sume 4,64 €, poplatku za mobilný telefón v sume 26,40 €, poplatku
za elektrinu v rodinnom dome v Rajeckej Lesnej v sume 6,64 €, poplatku za elektrinu v byte v sume 33,19
€, zálohe za plyn v sume 41 €, povinnom poistení zodpovednosti pri výkone povolania v sume 2,7 €
mesačne. Mesačné náklady na lieky vyčíslil spolu v sume 17,81 € mesačne, stravu v zamestnaní v sume
15,40 € mesačne, stravu mimo zamestnania v sume 150,- € mesačne, náklady na cestovné v sume 11,2
€ mesačne. Náklady na ošatenie vyčíslil v sume 15,- € mesačne a náklady na hygienu v sume 5,- €
mesačne. Matka G. pracovala ako daňová poradkyňa a jej priemerný mesačný zárobok bol v roku 2011
vo výške 1.105,89 €. V novembri 2008 uzavrela nové manželstvo, z ktorého sa dňa 15.11.2009 narodila
mal.P.M..BývalavštvorizbovombytevTrenčíne,ktorýmalavosobnomvlastníctve.Nákladynabývanie
boli v sume 213,- € mesačne, splácala hypotéku v mesačných splátkach po 132,30 € mesačne, mesačne
platila za elektrinu sumu 20,- €, za internát sumu 26,- €, za plyn sumu 10,- €, za poistenie sumu 31,96 €.
Za byt v Žiline platila sumu 106,55 €, za elektrinu sumu 3,- €, za plyn sumu 10,- €, daň z nehnuteľnosti za
nehnuteľnostivRajeckejLesnejvsume20,37€ročne,zakomunálnyodpadsumu 25,44€/osoba.G.
mala v čase rozhodovania 16,5 roka, bola žiačkou 9. ročníka Špeciálnej základnej školy internátnej, bola
dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, trpela epileptickými záchvatmi, centrálnym hypotonickým
syndrómom a mala stredný stupeň mentálnej retardácie. V súvislosti s týmto jej zdravotným stavom mala
matka zvýšené výdavky nielen na jej lieky, ale aj na ošatenie, obuv, školské aktivity a rehabilitáciu jej
zdravotného stavu. Náklady na stravu pre G. mala jej matka v celkovej sume 97,30 € mesačne, za lieky
doplácala sumu 47,50 € mesačne, G. vozievala do školy, s čím mala výdavky v sume 78,- € mesačne,
za stravu v školskej jedálni platila matka G. sumu 27,30 € mesačne, náklady na oblečenie pre G. boli v
sume 50,- € mesačne a mala zvýšené výdavky s hygienou. Na školské potreby G. platila mesačne 10,-
€, za ZRPŠ platila 10,- €. G. absolvovala integračné tábory s tým, že za letný tábor hradil4.000,- Kč.
12. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín 31Ps/10/2012-47 zo dňa 12.11.2013, právoplatným dňa
14.12.2013, bola G. pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ako opatrovníčka jej bola ustanovená
jej matka Ing. Q. M. O.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016
bola navrhovateľovi zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. Q. O. zo sumy 100,- € mesačne na sumu
190,- € v mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 480,- € súd
povolil navrhovateľovi splácať v splátkach po 20,- € mesačne.
13. Z odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni vyplýva, že G. poberá invalidný dôchodok od
20.07.2013, ktorý bol ku dňu 22.07.2016 v sume 319,50 €. Od 01.01.2017 poberá invalidný dôchodok v
sume326,60€mesačne.ZrozhodnutiaSociálnejpoisťovnez20.11.2018vyplynulo,žeG.do31.12.2018
poberala invalidný dôchodok v sume 333,80 € mesačne a od 01.01.2019 poberá invalidný dôchodok v
sume 342,50 € mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 25.07.2016
vyplýva, že G. nepoberá žiaden príspevok.
14.Z predložených z výplatných pások navrhovateľa za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016
vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa vrátane odmien a náhrady príjmu za dočasnú
PN bol vo výške 1.117,94 €. Z oznámenia o sume a zložení služobného platu zo dňa 08.11.2016 vyplýva,
že s účinnosťou od 01.12.2016 patrí navrhovateľovi služobný plat celkom v sume 1.384,50 € mesačne.
Z predložených výplatných pások za obdobie od januára 2017 do júla 2018 vyplýva, že priemerný čistý
mesačný príjem navrhovateľa je 1.261,14 € (zahŕňajúc vyplácané odmeny). Podľa tvrdenia navrhovateľa
výška príjmu sa nezmenila, bol deklarovaný približne rovnaký príjem aj v súčasnej dobe.15. Z daňového priznania matky G. vyplýva, že v roku 2015 bol jej základ dane 14.350,89 €, daň v
sume 2.004,03 €, daňový bonus v sume 256,92 €, a mesačný zárobok matky G. bol v sume 1.050,32 €.
Ďalej matka G. poberala do marca 2017 rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavok na
dieťa v sume 70,56 € mesačne. Príjem matky G. bol zistený z daňového priznania za rok 2017, podľa
ktorého základ dane z príjmov pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane bol 11.538,11 €, daňová
povinnosť vznikla vo výške 1469,60 €, teda príjem predstavoval 10.068,51 € / 12 mesiacov, čo činí
priemerný mesačný príjem v sume 839,- €. Okrem toho deklarovala, že od augusta do decembra 2018
poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70 € mesačne, v januári 2019 rodičovský príspevok v sume
220,70 € mesačne a prídavky na dieťa v roku 2018 po 23,68 € na 4 deti, čo je 94,72 € mesačne a v
roku 2019 po 24,34 € na 4 deti, čo je 97,36 € mesačne.
16. Príjem manžela matky G. bol dožiadaním zistený nasledovne:
- priemerný čistý mesačný príjem manžela matky G. v období od mája 2011 do decembra 2012
(zahŕňajúc obdobie, v ktorom bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť otca voči G.) bol vo výške
141.226,-Kčmesačne,čopoprepočítaníkurzomNBS(CZK-EUR)platnýmk31.12.2012predstavovalo
príjem vo výške cca 5.615,- € mesačne,
- priemerný aktuálny čistý mesačný príjem manžela matky G. v období od januára 2016 do augusta
2018 (teda do času vybavenia dožiadania) bol vo výške 170.055 Kč mesačne, čo po prepočítaní kurzom
NBS (CZK - EUR) platným k 31.12.2018 predstavovalo príjem vo výške cca 6.610,- € mesačne. Za celé
obdobie ide o príjem zo zamestnania v spol. DMG MORI Czech, s.r.o., Brno, kde je zamestnaný podľa
potvrdenia Ústredia Českej správy sociálneho zabezpečenia od 01.02.2005 do súčasnosti.
17.Okremtohobolozistené,žemanželmatkyG.nebolevidovanývevidenciiuchádzačovozamestnanie
anebolimuvyplácanédávkysociálnejpodporyaniniejevevidenciihmotnejnúdze,nepoberaldôchodok
ani nemocenské dávky. Ďalej z potvrdenia Ústredia Českej správy sociálneho zabezpečenia vyplynulo,
že je tiež od 24.10.2013 až do súčasnosti evidovaný aj ako SZČO. Príjem manžela matky ako SZČO
(nad rámec príjmu z pracovného pomeru) bol za rozhodné obdobie zistený z predložených daňových
priznaní, a to konkrétne:
- za rok 2017 bol príjem zo samostatne zárobkovej činnosti v sume 49.110,- Kč (príloha č. 1 k daňovému
priznaniuzarok2017),čopoprepočítaníkurzomNBS(CZK-EUR)platnýmk31.12.2017 predstavovalo
príjem vo výške cca 1.923,27 € ročne, a teda cca 160,- € mesačne,
-za rok 2016 bol príjem zo samostatne zárobkovej činnosti v sume 43.264,- Kč (príloha č. 1 k daňovému
priznaniuzarok2016),čopoprepočítaníkurzomNBS(CZK-EUR)platnýmk31.12.2016 predstavovalo
príjem vo výške cca 1.601,13 € ročne, a teda cca 133,- € mesačne.
18. Ďalej bolo zistené, že matka G. s jej súčasným manželom má tri spoločné deti, a to mal. P. M.,
nar.XX.XX.XXXX, Q. M., nar. XX.XX.XXXX a Y. M., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na súkromnú škôlku za
rok 2018 pre mal. Q. a Y. činili spolu 4.103,80 € a za rok 2019 ( len mesiac január) činili 693,- € podľa
potvrdenia OZ Detský zámok Kvetinka zo dňa 08.01.2019.
19.Navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky (v čase začatia konania) na sumu 1.274,25 € mesačne, ktoré
pozostávajú z platby výživného na G. v sume 180,- € mesačne, výživného na syna Q. O. v sume 210,-
€ mesačne, nákladov na lieky v sume 20,- € mesačne, nákladov na stravu v zamestnaní v sume 20,47
€ mesačne, nákladov na stravu mimo zamestnania v sume 100,- € mesačne, nákladov na hygienu v
sume 20,- € mesačne, nákladov na mobilný telefón v sume 20,- € mesačne, nákladov na oblečenie v
sume 30,- € mesačne, platbe rizikového životného poistenia v sume 83,90 € mesačne, platbe poistenia
zodpovednosti za škodu pri výkone povolania v sume 33,72 € ročne, splátke hypotekárneho úveru na
byt v sume 362,94 € mesačne, platbe za dodávku plynu v sume 5,- € mesačne, elektriny v sume 35,- €
mesačne, platbe za užívanie bytu správcovi v sume 182,13 € mesačne, poplatku za komunálny odpad
v sume 23,42 € ročne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 17C/253/2010-18 zo dňa 19.01.2011
bolo zrušené BSM navrhovateľa a jeho manželky V. O. v zmysle § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy rizikového životného poistenia je pre prípad smrti navrhovateľa oprávnenou osobou
jeho manželka V. O.. Zo zmluvy o financovaní bývania zo dňa 30.04.2014 vyplýva, že navrhovateľ a
jeho manželka sú spoludlžníkmi na hypotekárnom úvere v sume 52.360,- € a spotrebnom úvere v sume
22.440,- € s mesačnými splátkami 362,94 €. Úvery sú zabezpečené záložným právom na byt, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve manželky navrhovateľa, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zapísanou do katastra
nehnuteľností vkladom č. V XXXX/XX. Z výpisov LV č. 811 a č. 1317 pre k.ú. Rajecká Lesná vyplýva, žemanželka navrhovateľa je výlučnou vlastníčkou domu a pozemkov zapísaných na týchto LV na základe
kúpnej zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom č. V 8815/2012 a na základe darovacej
zmluvy zapísanej do katastra nehnuteľností vkladom č. V 4927/2014. Z daňového priznania V. za rok
2015 vyplýva, že jej základ dane bol 2.405,08 €, daň 68,01 € a jej mesačný zárobok bol 194,76 €.
Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch manželky navrhovateľa vyplýva, že jej mesačný zárobok bol v
roku 2016 v sume 176,81 €. Manželka navrhovateľa je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej
spoločnosti ESETA, s.r.o.. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/41/2009-715 zo dňa 27.07.2012
vyplýva, že z vyporiadavaného BSM manželov navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX a č. XXXX pre k.ú. Rajecká Lesná v hodnote 25.300,- € a opatrovníčka G. bola povinná vyplatiť
navrhovateľovi za vyporiadací podiel sumu 11.889,26 €. Z osvedčenia o dedičstve 30D/700/2014-16
po neb. M. O. (matke navrhovateľa) vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený dedič uzavrel s ostatnými
dedičmi dohodu, že nadobúdateľom celého dedičstva v čistej hodnote 40.000,- € je manžel poručiteľky.
20. Navrhovateľ následne v decembri 2018 aktualizoval svoje výdavky tak, že tieto predstavujú cca
15.66,53 eur mesačne, pričom deklaroval nárast výdavkov na lieky na sumu 50,- € mesačne, na
mobilný telefón 26,67 € mesačne, náklady na stravu v zamestnaní vzrástli na 100,- € mesačne mimo
zamestnania na 200,- € mesačne, takisto deklaroval zvýšenie výdavkov na hygienu na sumu 30 €
mesačne, oblečenie 40,- € mesačne a pribudli mu výdavky na kultúrne a športové vyžitie v sume 40,-
€ mesačne, ktoré dovtedy neuvádzal. Aktualizácia sa týkala aj výdavku na splátku hypotéky, ktorá
činila 302,-€ mesačne (znížila sa oproti pôvodne deklarovanej výške), zvýšila sa platba na poistné
zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 35,05 € ročne, deklaroval ďalej výdavky na zálohov
platby plynu 4,17 € mesačne, elektriny 45,- € mesačne, platba za užívanie bytu správcovi bytového
domu vzrástla na 220,- € mesačne. Okrem toho uvádzal, že má zvýšené mesačné náklady na povinné
poistenie bytu 101,89 €, televíziu a internet 36,12 €, a bežné výdavky na RTVS 4,64 € mesačne
a poplatok za komunálny odpad 23,36 € ročne. Ako jednorazové výdavky, ktoré musel vynaložiť do
domácnosti v roku 2018 a ktoré žiadal zohľadniť uvádzal výdavky na nákup nábytku v obchodnom dome
Ikea vsume1.054,97€,obliečkyapaplónyvsume150,-€,nákladynanákupsvietidlaaručnéhošľahača
v sume 56, €, nákup chladničky v sume 285,- € a nákup vysávača v sume 65,- €. Uvedené výdavky na
nákupnábytku,paplónov,poplatkuzakomunálnyodpad,výškupoistného,výškumesačnýchzálohových
platieb za byt, výšku úhrad koncesionárskeho poplatku RTVS, výšku úhrad za mobilný telefón, výšku
poistného za poistenie bytu, výšku splátky hypotéky, výšku zálohových platieb za energie ako aj platieb
za internet a televíziu dokladoval pokladničnými dokladmi, potvrdeniami o zrealizovaní transakcií ( č.l.
504-511). Z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla zn. Mercedes Benz ZA 043HP vyplynulo, že
jeho držiteľom je spol. ESETA, s.r.o., vlastníkom Impuls leasing Slovakia, s.r.o., pričom, ako vyplynulo z
výpisu zo sociálnej siete facebook, bolo toto odovzdané do užívania DQ. O., manželke navrhovateľa.
21. G. v čase rozhodovania súdu má 23 rokov, jej zdravotný stav sa nezlepšil a vzhľadom na charakter
ochorenia nie je perspektíva jeho zlepšenia. G. trpí duševnou poruchou - mentálnou retardáciou stredne
ťažkého stupňa, ktorá nie je len prechodného charakteru, a prejavuje sa emočnou oploštenosťou,
zníženou spontaneitou a dynamogéniou, afektívnou labilitou, simplexným, spomaleným myslením,
zníženými intelektovými a mnestickými schopnosťami, simplexnou osobnosťou s infantilnými prvkami,
nedostatočne rozvinutou schopnosťou úsudku. Jej konanie je stereotypné, ako ovplyvniteľné, bez
primeranej vôľovej kontroly, správanie sa v rodine a spoločnosti nesamostatné, je odkázaná pomôcť,
dohľad a ochranu. Nie je možné očakávať, že sa jej stav v budúcnosti zlepší, prognóza ďalšieho vývoja
duševnej poruchy je nepriaznivá. Z potvrdenia dermatovenerologickej lekárky vyplýva, že G. trpí kožným
ochorením na nechtoch na nohách, ktoré si vyžaduje ošetrenie dvakrát denne, pranie Fonex, na obuv
aplikáciu Incidin spray a nie je možné použiť pre odporúčanie neurológa antimykotiká. Skutočnosť, že
kožné ochorenie u G. pretrváva počas celého konania vyplýva aj z predložených lekárskych predpisov
M.. E. A., dermatovenerológa zo dňa 28.11.2018 (predpis kožných preparátov Bactroban a Excipial).
22. Do 31.08.2016 bola G. žiačkou Spojenej školy internátnej v Trenčíne. Opatrovníčka G. vyčíslila
výdavky G. za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016 v sume 563,69 € mesačne spočívajúce
v nákladoch na bývanie v sume 35,92 € (rozpočítané na 5 osôb), nákladoch na spoločenský život
(návšteva cukrárne, ZOO, kina, časopisy, DVD) v sume 30,- €, hygienické potreby v sume 35 €,
nákladoch na zdravotnú starostlivosť a nákladoch na sprevádzanie G. k lekárom v sume 57,93 €,
nákladoch na pranie, pracie prostriedky, upratovanie v sume 15,- €, telefón v sume 2,- €, stravu mimo
školu v sume 150,- €, nákladoch na školu v sume 75,- €, v ktorej je zahrnutá strava (desiata a
obed v hodnote 26,- €) a náklady na dopravu do školy (40,- €), družina (2,- €), varenie v škole (2,-€), školské potreby (3,- €), výlety (2,- €), vreckové). Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách
neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský život Natálie v priebehu kalendárneho roka
v sume 103,45 € a náklady na ošatenie v sume 59,39 € mesačne. Z rozhodnutia Trenčianskeho
samosprávneho kraja vyplýva, že G. je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych
služieb v nadväznosti na posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorým bola zaradená do VI. stupňa
(od I. do VI.) odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Z posudku o odkázanosti na
sociálnu službu vyplýva, že G. je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri stravovaní a pitnom režime,
osobnej hygiene, v celkovom kúpeli, obliekaní a vyzliekaní, pohybe po schodoch, orientácii v prostredí,
dodržiavaní liečebného režimu a potrebuje nepretržitý dohľad pri väčšine činnosti, úkonoch starostlivosti
o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách.
XX. G. od 01.09.2016 navštevuje Domov sociálnych služieb v rozsahu 8 hodín denne. Tu jej bola
poskytovaná odborná činnosť za 3,50 € denne a matka G. hradila náhradu za stravovanie v domove
v sume 2,90 € denne za stravu raňajok, desiaty, obedu, olovrantu a za ďalšiu záujmovú činnosť platí
0,10 € denne. Tieto platby však v priebehu konania vzrástli, a to v zmysle dodatku č. 5 k zmluve o
platení úhrady - doplatku za sociálnu službu z 01.07.2018 a prílohy č. 6 k zmluve, kde podľa rozpisu
poskytovaných služieb a platieb úhrada činí 7,10 € / 8 hod (odborné činnosti 0,80 € + obslužné činnosti
6,30 €), pričom súčasne došlo k zmene vo forme stravovania, ktoré je za uvedenú platbu poskytované
stravovanie len v rozsahu raňajok a obedov. Podľa predloženého prehľadu úhrad za sociálnu službu
(stacionár), priemerná mesačná úhrada zaň predstavuje sumu 155,21 €.
24. Matka G. vyčíslila výdavky G. za obdobie od septembra 2016 v sume 681,36 € mesačne spočívajúce
v nákladoch na bývanie 35,92 €, nákladoch na spoločenský život v sume 30,- €, hygienické potreby v
sume 35,- €, nákladoch na zdravotnú starostlivosť v sume 57,93 €, nákladoch na pranie v sume 15,-
€, telefón v sume 2,- €, nákladoch na stacionár, v ktorom je zahrnutá strava (raňajky, desiata, obed,
olovrant v hodnote 2,90 € denne) a nákladoch na dopravu do stacionára v celkovej sume 182,67 €,
vreckovom 20,- €, stravu mimo stacionára v sume 140,- €. Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách
neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský život G. v sume 103,45 € a náklady na
ošatenie v sume 59,39 € mesačne.
25. Následne v priebehu konania došlo k aktualizácii výdavkov a to tak, že za obdobie roku 2018 boli
výdavky G. vyčíslené na sumu 691,24 € mesačne, tieto spočívali v nákladoch na bývanie 26,41 €,
nákladoch na spoločenský život (cukráreň, ZOO, kino, časopisy a DVD) v sume 30,- €, hygienické
potrebyvsume35,-€,nákladochnazdravotnústarostlivosťvsume60,04€,nákladochnapranie vsume
15,- €, nákladoch na stacionár, v ktorom je zahrnutá strava (raňajky, desiata) a nákladoch na dopravu
do a zo stacionára v celkovej sume 217,09 €, vreckovom 20,- €, stravu mimo stacionára v sume 150,- €.
Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský
život G. vrátane výletov a tábora pre G., či zakúpenia sonickej zubnej kefky sume 69,16 € a náklady
na ošatenie v sume 68,54 € mesačne. Treba konštatovať, že čo nákupu oblečenia (tabuľka s rozpisom
oblečenia na č.l. 533), každá z tam uvedených položiek bola zdokladovaná pokladničnými dokladmi
a rovnaké konštatovanie súd musí vztiahnuť aj na ostatné jednorazové výdavky uvedené v tabuľke s
rozpisom jednorazové výdavky na č.l. 533. Absolvované výlety a integračný tábor a platby za ne boli
preukázané riadne predloženými faktúrami s prepočtom celkovo uhradenej sumy na počet osôb, ktorí
sa daného výletu zúčastnili. Takisto, úhrady za lieky pre G. tak, ako boli tieto špecifikované na č.l. 533
(tabuľka lieky G., zdravotná starostlivosť) boli čo do každej jednej položky preukázané pokladničnými
dokladmi (dokonca jeden z predložených pokladničných dokladov z 19.01.2019 preukazujúci nákup
liekov v sume 18,84 €, nebol v deklarovaných nákladoch na zdravotnú starostlivosť ani zohľadnený).
Čo sa týka dopravy do stacionára a z neho, pokiaľ bolo tvrdené, že túto dopravu za odplatu realizuje aj
iná osoba ako matka G., táto skutočnosť vyplynula z predložených prehlásení, že túto dopravu realizuje
J. M. za sumu 30,- € mesačne. Pokiaľ sa jedná o deklarované výdavky G. na bývanie a domácnosť,
k nim súd uvádza, že tieto boli prepočítané pomerne na 7 osôb spoločne v jednej domácnosti žijúcich
(2 rodičia, 2 dospelé deti vrátane G. a 3 maloleté deti), ktorý prepočet súd hodnotí ako korektný a
spravodlivý, keďže nemožno uplatňovať v tomto konaní ako osobné výdavky G. náklady všetkých osôb
žijúcich v jednej domácnosti. Výdavky na domácnosť titulom pravidelných i jednorazových platieb boli
rovnako preukázané výpismi z bankového účtu a dokladmi o zakúpení paliva. Po tom, čo sa súd
oboznámil z podrobne spracovaným prehľadom výdavkov G. a predloženými dokladmi o úhradách,
súd konštatuje, že tieto v žiadnej svojej časti neboli vyčíslené nad rámec dokladov predložených súdu,
teda položkovito uvedené sumy za nákupy a úhradu vecných potrieb G. korešpondujú s predloženýmipokladničnými dokladmi v celom rozsahu a neboli uplatnené nad rámec predložených dokladov o
úhradách (porovnávané s pokladničnými dokladmi na č.l. 541 a nasl.).
26.Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/41/2009-715 zo dňa 27.07.2012 vyplýva, že z
vyporiadavaného BSM manželov matka G. nadobudla byt v Žiline, hnuteľné veci a osobný automobil v
celkovejhodnote50.800,-€abolapovinnávyplatiťnavrhovateľovizavyporiadacípodielsumu11.889,26
€. Matka G. kúpnou zmluvou z roku 2013 a 2014 nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s manželom P. M. nehnuteľnosti (rodinný dom s priľahlými pozemkami) zapísané na LV č.
XXXX pre k.ú. E.. Uvedené nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnou ťarchou. M. G. kúpnou zmluvou z
roku 2012 nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti (záhradnú besiedku-
chatku s priľahlými pozemkami) zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Trenčín. Uvedené nehnuteľnosti nie
sú zaťažené žiadnou ťarchou. Matka G. kúpnou zmluvou v roku 2013 nadobudla do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podiel na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Trenčín.
27. Zákonné ustanovenia
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené,
že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov
sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom
je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože
inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene
výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena pomerov musí byť
preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov
evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna
podmienka na zmenu výživného.
29. Navrhovateľ podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2016 žiadal znížiť jeho
vyživovaciu povinnosť k G. zo sumy 180,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne s účinnosťou od
20.07.2013, teda odo dňa skoršieho, než je deň podania návrhu. Súd sa už v prvom rozsudkupriklonil k tomu výkladu zákonných ustanovení, podľa ktorého pre prípad zníženia výživného, doba,
na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia, je upravená v § 77 ods. 1 veta druhá zákona
o rodine, a to odo dňa začatia súdneho konania. V tomto ustanovení je uvedený pojem priznanie
výživného, pod ktorého obsah súd zahŕňa aj pojem priznanie zvýšeného výživného, ako aj priznanie
zníženého výživného. Pod pojem priznanie výživného nespadá pojem zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípade návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti sa skúma výlučne objektívna skutočnosť na
strane oprávnenej osoby, a to nadobudnutie schopnosti sa živiť sám. V prípade zníženia výživného
sa skúmajú okolnosti tak na strane oprávneného ako aj povinného z vyživovacej povinnosti, pričom
zákon o rodine nerozlišuje pre stanovenie doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia,
či v prípade zníženia výživného nastala okolnosť odôvodňujúca toto zníženie na strane oprávneného
alebo povinného z vyživovacej povinnosti a rovnako zákon nerozlišuje túto dobu s ohľadom na to,
kto je v konaní pred súdom navrhovateľom. Pokiaľ teda v § 77 ods. 1 zákona o rodine v prípade
priznania výživného na plnoleté deti je pre priznanie vyživovacej povinnosti aplikovaná zásada, že
právo patrí bdelým, nemožno túto aplikovať len vo vzťahu k oprávnenému z vyživovacej povinnosti
bez rovnakej aplikácie vo vzťahu k povinnému z vyživovacej povinnosti, a to najmä s poukazom na
skutočnosť, že v prípade posudzovania dôvodnosti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti súd
posudzuje všetky okolnosti tak na strane povinného rodiča, ako aj plnoletého dieťaťa. Súd preto vyložil
pojem priznanie výživného v § 77 ods. 1 zákona o rodine tak, že tento pojem nezahŕňa iba samotné
určenievyživovacejpovinnosti,aleajpriznaniezvýšenej,prípadnezníženejsumyvýživného.Pritakomto
výklade je teda možné priznanie výživného spätne na dobu troch rokov odo dňa začatia konania iba v
prípade maloletých detí, čo nie je tento prípad. Preto súd rozhodoval o priznaní výživného iba za čas odo
dňa začatia súdneho konania, t.j. od 25.04.2016, a pokiaľ sa jedná o obdobie predchádzajúce tomuto
dňu, návrh na zníženie výživného za obdobie od 20.07.2013 do 24.04.2016 zamietol. Správnosť vyššie
uvedeného výkladu ustanovení zákona pritom konštatoval jednoznačne aj odvolací súd v odôvodnení
svojho zrušujúceho uznesenia a aj z tohto pohľadu niet dôvodu odkloniť sa od skôr zaujatého stanoviska
súdu prvého stupňa k tejto otázke. Naviac, pokiaľ aj odvolací súd konštatoval správnosť tohto právneho
názoru, súd je týmto právnym názorom v ďalšom rozhodovaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), a aj preto
súd takto zaujatý právny názor odvolacieho súdu rešpektoval.
30. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči G. upravovaná rozsudkom z roku 2012,
kedy bola G. žiačkou 9. ročníka Špeciálnej základnej školy internátnej, pričom po porovnaní jej
zdravotného stavu nedošlo k jeho zlepšeniu. Naďalej je ťažko zdravotne postihnutá, trpí epileptickými
záchvatmi, centrálnymi hypotonický syndrómom, má stredný stupeň mentálnej retardácie, nosí okuliare.
Okrem toho sa pridružilo kožné ochorenie na nohách, ktoré si jednak vyžaduje sústavnú pravidelnú
liečbu a zvýšenú hygienu G. ako aj jej osobných vecí. G. je síce vyspelejšia fyzicky, ale mentálne sa
jej stav nezlepšil, pričom ani je prognóza jeho zlepšenia, preto treba konštatovať, že G. nie je schopná
sa sama živiť a túto schopnosť s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nezíska. G. je stále v celom
rozsahu odkázaná na celodennú starostlivosť a dozor dospelej osoby, pričom týmto stavom je najviac
dotknutá jej matka, ktorá jej ( s výnimkou času stráveného v dennom stacionári) poskytuje dlhodobo,
bez akejkoľvek osobnej pomoci navrhovateľa, osobnú starostlivosť a opateru. Túto okolnosť je potrebné
okrem iných kritérií vziať do úvahy, ako významný faktor pre posúdenie, kto sa akou mierou má finančne
podieľať na starostlivosti o G.. Treba vziať do úvahy tvrdenia samotného navrhovateľa, že sa s G. ani jej
bratom Q. niekoľko rokov už nestýka, v podstate dlhodobo jeho jediným prínosom v starostlivosti o G.
je výživné, ktoré na mesačnej báze uhrádza. Hoci navrhovateľ tento stav dáva za vinu výlučne matke,
v dôsledku negatívneho postoja ktorej sa už viac podľa svojich tvrdení nesnažil so svojimi deťmi ani
stýkať, na druhej strane však nepochybne treba vziať do úvahy fakt, že jeho úplne rezignovaný postoj
v otázke osobného kontaktu so svojimi dospelými deťmi bez ohľadu na akokoľvek narušené vzťahy
s bývalou manželkou, prinajmenšom nesvedčí o skutočnom záujme otca o potreby či záujmy svojej
postihnutej dcéry. G. ani jeho rodina nie sú G. postihnutím nijako limitovaní v každodennom fungovaní,
v pracovnom živote alebo pri organizácii akýchkoľvek iných rodinných aktivít. Naproti tomu, osobná
starostlivosť o mentálne postihnutú dcéru je nepochybne najmä pre matku náročná časovo, fyzicky
aj psychicky, vyžaduje si neustálu pozornosť, do istej miery limituje matku v jej pracovných či iných
bežných voľno časových aktivitách. Režim matky aj ostatných členov domácnosti sa určite prispôsobuje
režimu G., a teda osobná starostlivosť o ňu výrazne dopadá na matku, na možnosť si naplánovať
každodenné záležitosti, či starostlivosť o ostatných, nielen maloletých, členov domácnosti. Miera, akou
jeden a druhý rodič participuje na osobnej starostlivosti o G., ktorá je na strane matky výrazne vyššia,
je preto významným faktorom, ktorý súd musí zohľadniť pri stanovení pomeru, akou sa budú rodičia
podieľať na úhrade nákladov na G. život.31. Čo sa týka nákladov G., treba konštatovať, že tieto boli podrobne špecifikované a i zdokladované.
Je tiež treba uviesť, a súd považoval za dôvodný argument matky, že v súvislosti so zdravotným stavom
G. sú dané zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obuv ako aj lieky a zdravotnícke pomôcky. Pokiaľ
navrhovateľ rozporoval výdavky na G., tieto jeho argumenty súd považoval za úplne neodôvodnené,
naopak, všetky výdavky boli preukázané, zdokladované a matkou aj odôvodnené, výdavky na bývanie
matkou predložené vrámci aktualizácie výdavkov boli na počet osôb žijúcich v domácnosti aj správne
pomerne rozpočítané. Ak aj boli predložené pokladničné doklady, kde predmetom kúpy bolo viac
položiek (celkom zrejme aj odevy pre mužov), tieto neboli pri vyčísľovaní nákladov na G. zohľadnené, a
boli z pokladničných blokov selektované len tie položky, ktoré sa týkali G.. Ak teda navrhovateľ uvádzal,
že na pokladničných dokladoch sa uvádzajú napr. pánske slipy, tak aj po porovnaní s tabuľkou nákladov
na oblečenie je zrejmé, že náklady za takúto položku uplatnené ani neboli. Ak navrhovateľ rozporoval
zakúpenie dvoch búnd za jednu sezónu, okrem toho, že matka navrhovateľky odôvodnila, že ide o jednu
zimnú a jednu prechodnú bundu, súd by túto námietku vyhodnotil i tak ako neodôvodnenú, pretože
zakúpenie dvoch sezónnych búnd nepovažuje za nič neštandardné. To platí najmä pokiaľ sa jedná o
osobu na mentálnej úrovni malého dieťaťa, kde je väčší predpoklad ušpinenia, znehodnotenia odevu,
a kde nemôže byť nadštandardnou vymoženosťou mať k dispozícii dve zimné bundy na obmenu. To
isté konštatovanie súd uvádza aj k námietkami ohľadom zakúpenia ostatných položiek oblečenia, a to aj
dvoch kusov v roku 2018 zakúpených namietaných pyžám, pričom aj vzhľadom na deklarovaný skrátený
menštruačný cyklus a kožné ochorenie G. je objektívne daná zvýšená potreba výmeny, prania, a teda aj
opotrebovania, a to aj nočnej bielizne. Námietku ohľadom toho, že G. sa pohybuje celý deň v stacionári,
a teda nemá kde strácať svoje veci, súd rovnako vyhodnotil ako neadekvátnu, najmä ak je nesporným
faktom, že mentálne vybavenie navrhovateľovej dcéry je na úrovni dieťaťa, a teda nemožno považovať
za neobvyklé, ak G. veci postráca, ušpiní, znehodnotí, alebo naloží s nimi inak, než by dospelý zdravý
človek mohol vôbec predpokladať, a to sa môže nepochybne prihodiť i vtedy, ak je pod dozorom v
stacionári.Akbolinavrhovateľompočaskonaniarozporovanévýdavkynacukráreň,kino,DVD,časopisy,
súd uvádza, že si treba uvedomiť, že takéto aktivity (stretnutie s ostatnými klientmi stacionára, návšteva
cukrárne, či zmrzliny, kina či nákup časopisov primeraných mentálnej úrovne G.) sú prakticky jediným
spoločenským a kultúrnym vyžitím, ktoré môže G. vzhľadom na svoj zdravotný stav vôbec absolvovať.
Výdavky na takúto položku v sume 30,- eur mesačne súd preto nepovažuje za nič, čo by nebolo možné
uznať ako odôvodnený výdavok, Naviac to platí za stavu, keď aj sám navrhovateľ si zakomponoval
do svojich výdavkov aj náklad na športové či kultúrne vyžitie v sume 40,- eur mesačne, ako výdavok,
ktorý považuje za adekvátny, potrebný a pravidelný. Niet pritom dôvodu, prečo by na rovnaké aktivity (aj
keď samozrejme vzhľadom na jej stav zrejme zamerané iným smerom, ako je to u dospelého zdravého
človeka) nemala mať i G. právo. Toto by pritom malo byť rešpektované predovšetkým zo strany jej
rodičov,pričomajkontaktsinýmiľuďmi,vspoločnostipribežnýchspoločenskýchsituáciáchnepochybne
prispieva k skvalitneniu starostlivosti o G. a aj k všestrannému rozvoju jej spoločenských zručností
a duševnej pohody. Aj namietané vreckové poskytované G. plní funkciu uspokojovania jej potrieb v
prípaderealizáciejejspoločenskéhoživotavčase,ktorýnetrávisčlenmirodiny(výletyzoškoly,denného
stacionára)avediejukdosiahnutiuprimeranejfinančnejgramotnosti.Súdmalzato,žeuvedenývýdavok
je na prospech G.. Ak boli namietané zvýšené výdavky na hygienické potreby v sume 35,- € mesačne,
tieto zase aj v porovnaní s totožnou položkou uvádzanou navrhovateľom (30,- €) tiež súd nepovažuje za
neprimerané, najmä pokiaľ G. má aj pridružené zdravotné komplikácie vyžadujúce si zvýšenú hygienu
(má aknóznu pleť, skrátený menštruačný cyklus, častejšie sa sprchuje). Okrem toho, ide i mladú
ženu, a nie je ničím výnimočným, že sa tak, ako zdravé dievčatá, chce skrášliť. G. jej s aplikáciou
dekoratívnej kozmetiky pomáha opatrovníčka (napr. farbenie vlasov za účelom ušetrenia prostriedkov za
kaderníka). V tejto súvislosti treba povedať, že ak by opatrovníčka G. prenechala starostlivosť o hygienu
a výzor Natálie na tretiu osobu za odplatu (napr. kaderník, kozmetička, čo by bolo možné očakávať
vzhľadomnaaknóznupleť),tietonákladybyboliodôvodnenevyššie.Rozporovanieuvedenýchnákladov
navrhovateľomsúdpretopovažovalzanedôvodné.Navrhovateľďalejpočaskonaniarozporovalnáklady
G. na zdravotnú starostlivosť a náklady na sprevádzanie G. k lekárom s tým, že jej má opatrovníčka
zakúpiť lacnejšie multivitamíny a chodievať s G. k lekárom verejnou dopravou, prípadne jej zabezpečiť
lekárov ordinujúcich bližšie k bydlisku G.. Uvedený argument súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodný.
Opatrovníčka G. zakupuje vitamíny, ktoré sú pre jej zdravotný stav vhodné a ich cena nie je podľa súdu
neprimeraná. G. trpí duševnou poruchou a súd sa priklonil k argumentu opatrovníčky G., že zmena
ošetrujúcich lekárov zubára a neurológa, na ktorých je zvyknutá, by nebolo v jej prospech a spôsobilo
by jej stres. Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodný argument navrhovateľa ohľadom dopravy G. na
lekárske vyšetrenia. S ohľadom na skutočnosť, že opatrovníčka G. sa osobne stará o ďalšie maloletédeti a má vlastné zamestnanie, nie je z časových dôvodov odôvodnené od nej žiadať, aby využívala
hromadnú dopravu, aby tak znížila finančné výdavky na starostlivosť o G., avšak by tým menej času
venovala starostlivosti o ďalšie deti a zamestnaniu. U. G. v konaní dostatočným spôsobom preukázala
a odôvodnila vynaloženie nákladov na neočakávané potrebné veci pre bežný a spoločenský život. To
isté konštatovanie súd uvádza ohľadom nákladov na dopravu do a zo stacionára, ktorú vykonáva za
30,- € mesačne tretia osoba. Nepochybne, ak by matka navrhovateľky vykonávala túto činnosť denne
sama, bolo by to na úkor času na jej pracovné aktivity (ktorými v konečnom dôsledku zabezpečuje vyšší
príjem do rodiny) a starostlivosť o ďalšie deti, ktoré navštevujú predškolské a školské zariadenia. Navyše
treba dodať, že uvedená odplata 30,- € sa súdu nejaví ako neprimeraná za takúto pravidelnú službu,
pokiaľ odplata zahŕňa aj samotnú osobnú výpomoc tretej osoby pri preprave G. a aj príspevok na benzín.
Súd tiež považoval za nedôvodný argument navrhovateľa, aby G. chodievala do školy, resp. denného
stacionára autobusom, čím by sa znížili výdavky z dôvodu, že po zohľadnení časového hľadiska mal
súd za to, že nie je od opatrovníčky G., ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o G. (vrátane ošetrenia nôh
ráno aj večer) a ďalšie maloleté deti, spravodlivé žiadať, aby sprevádzala G. do školy, resp. denného
stacionára hromadnou dopravou v pracovné dní, počas ktorých sa jej manžel zdržuje v Českej republike
pričomosobnústarostlivosťoG.aostatnédetivykonávavýlučneopatrovníčkaG..Nákladynadovolenku
v Terchovej, v Sušiciach, následne v roku 2018 v Beskydách a predĺžený víkend v Černoviciach a
integračný tábor súd nepovažoval za nadštandardné v porovnaní so životnou úrovňou navrhovateľa,
ktorý bol od posledného rozhodovania súdu o výživnom minimálne na dovolenke v Karibiku, Thajsku a
Dubaji. Odôvodnenými výdavkami vzhľadom na zdravotný stav G. boli aj výdavky na okuliare, mobilný
telefón, knihu, budík, zvonček, kufor, povlečenie, vankúše a periny, poplatok EEG, ZRPŠ, poistenie
v škole, peňaženka, náušnice a vzhľadom na jej osobný život aj náklady na narodeninovú tortu a
medovníky, ktoré G. doniesla do denného stacionára pri príležitostí príchodu a menín. Opatrovníčka
G. dostatočne odôvodnila nákup drahších povlečení, vankúšov a periny pre G., keď tieto musí všetky
častejšie prať vo vysokých teplotách. Už len na záver súd uvádza, že G. je síce pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, je však osobou ktorá má svoje potreby a pocity, hoci sú odlišné od zdravého človeka,
avšak rovnako ako zdravý človek má právo, aby jej potreby a pocity boli rešpektované, a to najmä zo
strany jej rodičov, a preto nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že by pre svoj zdravotný stav mala
mať G. menej potrieb ako zdravý človek, resp. že by nemala mať nárok na rovnaké (a aj rovnako drahé)
potreby ako jej zdraví rovesníci.
32. Náklady G. za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016, kedy bola G. žiačkou strednej školy. Výdavky
Natálie na všetky jej vyčíslené a odôvodnené potreby boli za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016
v sume 557,71 € mesačne. Zahŕňali náklady na bývanie 29,94 € rozpočítané na 6 členov domácnosti
vrátane P. M., náklady na spoločenský život (návšteva cukrárne, ZOO, kina, nákup časopisov, DVD)
v sume 30,- €, hygienické potreby v sume 35,- €, náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady na
sprevádzanie G. k lekárom v sume 57,93 €, náklady na pranie v sume 15,- €, telefón v sume 2,- €,
stravu mimo školu v sume 150,- €, náklady na školu v sume 75 €, v ktorej je zahrnutá strava (desiata
a obed v hodnote 26 € denne) a náklady na dopravu do školy, družina, varenie, školské potreby, výlety,
vreckové. Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách neočakávaných potrebných vecí pre bežný a
spoločenský život v priebehu kalendárneho roka v sume 103,45 € mesačne a náklady na ošatenie v
sume 59,39 € mesačne. Príjem G. bol do 31.12.2016 v sume 319,50 €. Po odpočítaní príjmu G. od jej
výdavkov je zrejmé, že rodičia G. by sa mali podieľať na jej výžive na zabezpečenie jej potrieb v celkovej
sume od apríla 2016 do augusta 2016 v sume 238,21 € mesačne, keďže táto časť ostala aj po vyčerpaní
invalidného dôchodku neuhradená.
33.Súd vyhodnotil ako odôvodnené mesačné výdavky G. za obdobie od septembra 2016 do decembra
2017 výdavky spočívajúce v nákladoch na bývanie v sume 29,94 €, nákladoch na spoločenský život v
sume 30,- €, v nákladoch na hygienické potreby v sume 35,- €, nákladoch na zdravotnú starostlivosť a
náklady na sprevádzanie G. k lekárom v sume 57,93 €, nákladoch na pranie v sume 15,- €, nákladoch na
telefón v sume 2,- €, nákladoch na stacionár, v ktorom je zahrnutá strava (raňajky, desiata, obed, olovrant
v hodnote 2,90 € denne) a náklady na dopravu do stacionára 182,67 €, vreckovom 20,- €, stravu mimo
stacionára. Dôvodnosť zvýšených nákladov na stravu mimo denného stacionára od septembra 2016 na
sumu140,-€(t.j.stravacelkovovsume200,90€(140,-€+21dníx2,90€)oprotidovtedajšiemuobdobiu
odapríla2016doaugusta2016vsume176,-€(150,-€+26,-€)opatrovníčkaG.nepreukázala,pretosúd
vychádzal z uplatnených nákladov na stravu G. v sume 176,- € aj za obdobie, odkedy navštevuje denný
stacionár. Po odpočítaní nákladov na stravu v dennom stacionári od uvedenej sumy súd považoval
za odôvodnené výdavky G. na stravu mimo stacionára v sume 115,10 € (176,- € - 21 dní x 2,90 €).Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský
život G. v sume 103,45 € a náklady na ošatenie v sume 59,39 € mesačne. Výdavky G. na všetky jej
vyčíslené a odôvodnené potreby sú za obdobie od septembra 2016 do decembra 2017 v sume 650,48 €
mesačne. Príjem G. bol do 31.12.2016 v sume 319,50 € a od 01.01.2017 v sume 326,60 €. Po odpočítaní
príjmu G. od jej výdavkov je zrejmé, že rodičia G. by sa mali podieľať na jej výžive v celkovej sume od
septembra 2016 do decembra 2016 v sume 330,98 € a od januára 2017 do decembra 2017 v sume
323,88 €.
34.Ďalej v roku 2018 a 2019 súd ako odôvodnené výdavky zobral do úvahy výdavky G. vyčíslené na
sumu 691,24 € mesačne, tieto spočívali v nákladoch na bývanie 26,41 €, nákladoch na spoločenský
život (cukráreň, ZOO, kino, časopisy a DVD) v sume 30,- €, hygienické potreby v sume 35,- €, nákladoch
na zdravotnú starostlivosť v sume 60,04 €, nákladoch na pranie v sume 15,- €, nákladoch na stacionár,
v ktorom je zahrnutá strava (už len 2 x denne) a nákladoch na dopravu do a zo stacionára v celkovej
sume 217,09 €, vreckovom 20,- €, stravu mimo stacionára v sume 150,- €. Jednorazové výdavky G.
spočívali v úhradách neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský život G. vrátane výletov
a tábora pre G., či zakúpenia sonickej zubnej kefky sume 69,16 € a náklady na ošatenie v sume 68,54 €
mesačne. Príjem G. bol do 31.12.2018 v sume 333,80 € a od 01.01.2019 v sume 342,50 €. Po odpočítaní
príjmu G. od jej výdavkov je zrejmé, že rodičia Natálie by sa mali podieľať na jej výžive v celkovej sume
od januára 2018 do decembra 2018 v sume 357,44 € a od januára 2019 v sume 348,74 €.
35. Z uvedeného je zrejmé, že náklady G., ktoré ostali neuhradené aj po započítaní jej príjmu titulom
invalidného dôchodku, boli výraznejšie nižšie iba v období od apríla 2016 do 31.08.2016. V ďalšom
období mesačné náklady vyčíslené rovnakým spôsobom aj po započítaní invalidného dôchodku, ktorý
sa len málo každoročne zvyšuje, postupne mierne stúpajú. Na strane G., aj keď začala poberať invalidný
dôchodok, tento príjem v žiadnom prípade nepostačuje na úhradu jej odôvodnených potrieb. Je vidieť,
že v rozhodnom období zostáva každý mesiac nemalá čiastka, úhradu ktorej musia zabezpečiť rodičia.
36.Navrhovateľ je naďalej príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. V čase posledného
rozhodovania o výživnom v roku 2011 bol jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 964,- €. Od
septembra 2015 do augusta 2016 bol priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa vo výške 1.117,94 €.
V ďalšom období v roku 2018 po aktualizácii pomerov jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
sumu 1.261,14 eur. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016 mu
bola zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. Q. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 190,- € mesačne s
účinnosťou od 01.09.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 480,- € súd povolil navrhovateľovi
splácať v splátkach po 20,- € mesačne. Súd vyhodnotil ako odôvodnené výdavky navrhovateľa mesačné
výdavky na platby výživného pre mal. Q. v sume 190,- € so splátkou dlhu na výživnom 20,- €. Ako
odôvodnenévýdavkyďalejsúdvzaldoúvahyvýdavkynalieky,tietobolinazačiatkukonaniadeklarované
v sume 20,- € mesačne, v roku 2018 už 50,- € mesačne, hoci navrhovateľ uvádzal len prechodne
zhoršený zdravotný stav v dôsledku infekcie nohy prekonanej v roku 2018, avšak nepreukázal, že
by toto jednorazové infekčné ochorenie (pre ktoré bol len krátko PN tak, ako to potvrdil) spôsobilo
nárast každomesačných nákladov na lieky až o 30,- €. Na toto zvýšenie v takomto rozsahu súd preto
neprihliadol, pričom ako odôvodnené výdavky (aj s poukazom na deklarované problémy s krvným
tlakom, a dlhodobou silnou astmou a alergiu), súd vzal do úvahy navrhovateľom uvádzané náklady
len v priemere dvoch tvrdených súm, teda sumu 35,- € mesačne. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal v roku
2016 a 2017, že náklady na stravu v zamestnaní a stravu mimo zamestnania činia v sume 120,47 €
mesačne a v roku 2018 to už spolu malo byť 300,- €, súd k tomu uvádza, že navrhovateľ nepreukázal
odôvodnenosť takéhoto mohutného nárastu výdavkov za tak krátke časové obdobie, pričom ani netvrdil
ani nepreukázal, že by k nárastu došlo pre prípadné špeciálne stravovanie, diétu a pod. Ako dôvod
uvádzal, že si musí uhrádzať doplatok za stravné lístky, čo je polovica lístka v sume 3,70 € a tiež to,
že mu manželka povedala, že mimo zamestnania sa nedá za 100,- € prestravovať a tak pristúpil k
navýšeniu výdavkov. Súd uznal navýšenie len z dôvodu potreby úhrady časti stravných lístkov, čo je
pri jednom stravnom lístku suma jeho polovice, ako to uvádzal, a teda suma 1,85€ / ks za 1 deň, pri
priemerne 22 pracovných dňoch to činí sumu maximálne cca 40 €. a teda výdavky na stravu deklarované
navrhovateľom pôvodne v sume 120,- € mohli vzrásť max o 40,- €, teda priemerné mesačné výdavky
na stravu súd uznal v hodnote 160,- €. Výdavky na hygienu boli deklarované v sume 20,- €, od r 2018
v sume 30,- € mesačne, čo je v priemere za dané obdobie suma 25,- €, ktorú súd uznal. Ďalej súd
uznal výdavky na oblečenie 30, €, pričom navrhovateľ tak, ako pri nákladoch na hygienu, nepredložil
túto svoju potrebu žiadnymi dokladmi, avšak súdu sa nejavili tieto výdavky na hygienu či ošatenie akoneprimerané. Súd ďalej uznal výdavky na mobilný telefón v sume 26,- €, poistenie zodpovednosti za
škodu pri výkone povolania v sume 2,90 € a pomernú časť platieb za dodávku plynu, elektriny a platieb
za užívanie bytu k mesiacu november 2016 v celkovej sume 74,04 € a od decembra 2016 do decembra
2017 v sume 111,07 €, a poplatok za komunálny odpad v sume 1,95 €. I tieto výdavky vzrástli v roku
2018, pričom pomerná časť platieb za dodávku plynu, elektriny a platieb za užívanie bytu v roku 2018
predstavovali na jednu osobu sumu 134,59 €. Súd uznal aj zákonnom danú povinnosť koncesionárskeho
poplatku v sume 4,64 € mesačne.
37. Súd konštatuje, že vo vzťahu k položke kultúrne a spoločenské, športové vyžitie, ktorú navrhovateľ
dodatočne zahrnul do súhrnu svojich výdavkov, v sume 40,- €, vôbec (na rozdiel od obsahovo totožnej
položky u G.) ani len neuviedol a ani ničím nezdokladoval, v čom tieto výdavky spočívajú, čím znemožnil
súdu posúdiť ich odôvodnenosť. Súd nespochybňuje, že na voľno časové aktivity prakticky každý
vynakladá určité viac či menej pravidelné výdavky, to však navrhovateľa nezbavilo povinnosti, aby sa
tieto pokúsil aspoň bližšie špecifikovať, čím znemožnil súdu ich do celkového vyčíslenia jeho výdavkov
zahrnúť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že jeho aktuálne majetkové pomery nie sú ideálne, a je prakticky
odkázaný na to, že mu väčšinu potrieb financuje manželka, potom aj deklarovaný výdavok na internet
a satelitnú TV v sume 36,- € mesačne výrazne prevyšuje ním deklarované finančné možnosti a súdu sa
tento výdavok javí za ním prezentovanej sociálnej situácie ako neprimeraný, ktorý v žiadnom prípade
nie je nevyhnutný, a teda nie je možné ho ani pre účely tohto konania považovať za výdavok, ktorý
by mal prednosť pred výživným na dieťa. Súd ako neodôvodnený výdavok, ktorý nemá prednosť pred
úhradou výživného na dieťa vyhodnotil platbu rizikového životného poistenia a pomernú časť platieb
za dodávky plynu, elektriny a za užívanie bytu vzťahujúcu sa k spolužijúcim osobám v domácnosti
(súd preto aj tieto platby zohľadnil len pomerne). Navrhovateľ poukazoval na svoj výdavok spočívajúci
v splátkach hypotekárneho úveru na byt. K tomuto výdavku súd uvádza, sa jedná o spotrebný úver
a hypotekárny úver, z ktorého sú spoludlžníkmi navrhovateľ aj jeho manželka, pričom nehnuteľnosť,
ktorá bola úverom financovaná, je vo výlučnom vlastníctve manželky navrhovateľa. Navrhovateľ sa tak
zaviazal splácať úver, hoci zaň nenadobudol do svojho vlastníctva žiaden majetok, čím sa nedôvodne
vzdal majetkového prospechu. Čo sa týka jednorazových výdavkov, ktoré žiadal navrhovateľ zohľadniť
(vysávač, chladnička, šľahač, svietidlo, bližšie neidentifikovaný nábytok) súd konštatuje, že vo vzťahu
k týmto (najmä vo vzťahu k bližšie neidentifikovanému tovaru z Ikei), nie je možné bez ďalšieho
konštatovať, že by šlo o nevyhnutný výdavok, naviac, ak má ísť o tovary, ktoré boli určené aj pre iných
členov jeho domácnosti. Na strane G., ak aj súd uznal jej jednorazové výdavky (viď tabuľka a č.l. 533),
išlo vždy o výdavky jej osobné viažuce sa iba na jej osobu, nie spotrebný tovar zakúpený domácnosti,
ktorý slúži celej rodine. Takýto výdavok navrhovateľa preto nie je spôsobilý privodiť pre neho lepšiu
pozíciuvtomtokonaníaakajhonavrhovateľvynaložil,nezbavujehotovtom-ktorommesiacipovinnosti
uhradiť G. výživné, resp. nemôže nákup chladničky či vysávača znamenať, že by za daný mesiac mal
navrhovateľ G. zaplatiť len znížené výživné vzhľadom na to, že mu pre nákup spotrebičov neostali
finančné prostriedky nazvyš.
38. Navrhovateľ sa viacerými svojimi úkonmi vzdal majetkového prospechu, keď nehnuteľnosti
nadobudnuté z vyporiadania BSM v roku 2012 v hodnote 25.300,- € previedol na svoju súčasnú
manželku a jej dcéru s tvrdením, že manželke vrátil sumu 10.000,- €, resp. 15.000,- €, pričom
opatrovníčka G. bola povinná vyplatiť navrhovateľovi za vyporiadací podiel z BSM sumu 11.889,26 €
( z ktorého naviac mohol ušetriť financie na úhradu výživného aspoň na nejaký čas). Navrhovateľovo
bezpodielové poluvlastníctvo so súčasnou manželkou bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k.17C/253/2010-18zodňa19.01.2011.Navrhovateľvdedičskomkonanípojehomatkeakooprávnený
dedič uzavrel s ostatnými dedičmi dohodu, že nadobúdateľom celého dedičstva v čistej hodnote
40.000,- € je manžel poručiteľky, čo súd rovnako hodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu
navrhovateľom. Argument navrhovateľa spočívajúci v jeho vyživovacej povinnosti k súčasnej manželke
súd rovnako nepovažoval pre účely výživného pre G. za dôvodný, keďže vyživovacia povinnosť k
deťom predchádza vyživovacej povinnosti k manželke, pričom významnými okolnosťami sú skutočnosti,
že manželka navrhovateľa počas manželstva s navrhovateľom nadobudla za nižšiu hodnotu od
navrhovateľa nehnuteľnosti v Rajeckej Lesnej, nadobudla do výlučného vlastníctva byt v Žiline na
úver, ktorého spoludlžníkom je navrhovateľ, je oprávnenou osobou z poistnej zmluvy pre prípad smrti
navrhovateľa, je jedinou spoločníčkou a konateľkou v obchodnej spoločnosti a jej zamestnávateľ jej a
navrhovateľovi poskytol tri zahraničné dovolenky (Karibik, Thajsko, Dubaj) ako odmenu za pracovné
výkony. Tiež manželka navrhovateľa zdedila pozemky v Obci Čavoj pri Prievidzi a prevádzkuje nové
auto značky Mercedes - Benz a hoci nie je evidovaná ako jeho držiteľka, prevádzka tohto automobilunepochybne nie je lacná, a táto skutočnosť už sama osebe nesvedčí o tom, že by bola manželka
navrhovateľa nevyhnutne odkázaná na finančnú a majetkovú pomoc od navrhovateľa. Okrem toho pri
doplnení dokazovania vyšlo najavo, že aktuálne sa vykonávajú rekonštrukčné práce na chate v Rajeckej
Lesnej, ktorú podľa tvrdení navrhovateľa financuje jeho manželka zo zdedených prostriedkov, aj keď
pripustil, že sa aj on na prerábaní podieľa, hoci len málo, „skôr nie“. Nech by aj navrhovateľ prispel na
rekonštrukciu chaty v akomkoľvek, hoci aj malom rozsahu, potom to nesvedčí o ničom inom, ako len o
tom, že predsa len nejaké voľné finančné prostriedky navrhovateľ k dispozícii má.
39. Príjem navrhovateľa sa tak v porovnaní od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil ( r. 2011
v sume 964,- €, v roku 2016-2017 v sume 1.117,94 €, v roku 2018 v sume 1. 261,14 €), odôvodnené
výdavky od poslednej úpravy vzrástli s účinnosťou od 01.09.2015 o platbu výživného na syna Q. o 90,-
€ mesačne (+ 20,-€ zameškané výživné). Jeho bežné výdavky ustálené v roku 2012 v sume 317,90 € (v
roku 2012 boli výdavky navrhovateľa na bývanie vo výške 85,92 € 1/3 nákladov na nájom, TV a internet,
rozhlas a TV, elektrina a plyn v byte), poplatok za smeti 1,825 €, poplatok za telefón 26,40 €, poplatok za
elektrinu v Rajeckej Lesnej 6,64 € poistné 2,70 € mesačne, lieky 17,81 € mesačne, cestovné do práce
11,20 €, strava celkovo 165,40 €), celkovo v porovnaní s výdavkami, ktoré súd uznal v tomto konaní,
stúpli tak, ako ich súd vyšpecifikoval v odseku 33 vyššie ( zohľadniac poslednú aktualizáciu výdavkov
pre rok 2018 tak uznané výdavky v roku 2018 boli 420,08 € (35,-€ lieky, 160,-€ strava, 25,- € hygiena,
30,.€ ošatenie, 26,-€ mobil, 2,90€ poistka, 4,64 € RTVS, 1,95 € odpad, pomerná časť nákladov na byt
134,59€, v roku 2016 a 2017 to boli výdavky ešte nižšie vzhľadom na nižšie zálohové platby za byt.
Nárast príjmu tak od posledného posudzovaného obdobia bol vyšší ako nárast odôvodnených výdavkov
navrhovateľa. Nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti voči deťom.
40. Súd zohľadnil aj pomery matky G. a jej manžela. Matka G. pracuje naďalej ako daňová poradkyňa.
V roku 2011 bol jej priemerný mesačný zárobok vo výške 1.105,89 €. V roku 2015 bol jej mesačný
zárobok v sume 1.050,32 €. Matka G. poberala do marca 2017 rodičovský príspevok v sume 203,20 €
mesačne a prídavok na dieťa v sume 70,56 € mesačne. Príjem matky G. z výkonu práce ako daňovej
poradkyne je podľa daňového priznania za rok 2017 v sume 839,- € mesačne. Okrem toho deklarovala,
že od augusta do decembra 2018 poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70 € mesačne, v januári
2019 rodičovský príspevok v sume 220,70 € mesačne a prídavky na dieťa v roku 2018 po 23,68 € na
4 deti, čo je 94,72 € mesačne a v roku 2019 po 24,34 € na 4 deti, čo je 97,36 € mesačne. Aktuálne
teda je stav nasledovný:
-od apríla 2016 (zač. rozhodného obdobia) do marca 2017, čo je 12 mesiacov kedy poberala rod.
príspevok 203,20€+ prídavok na dieťa 70,56 €, čo je spolu 12 x 273,76 €, spolu za toto obdobie: 3.285,12
€
- príjem od januára 2017 do decembra 2017 podľa daň priznania: 839,-€ x 12 mesiacov, spolu za toto
obdobie 10.068,-€
- príjem v roku 2018 podľa daň. priznania: 839,- € x 12, spolu za toto obdobie: 10.068,-€
- príjem v roku 2018 od augusta 2018 do decembra 2018 rodičovský príspevok 214,70€ + prídavok na
deti 94,72 €, tj. 5 x 309,42, spolu: 1.547,10 €
- príjem v roku 2019 - 01/2019 : rodičovský príspevok 220,70€ + 4 x prídavok na deti 97,36€, spolu:
318,06 €
Spolu za 34 mesiacov od apríla 2016 do januára 2019 je to 25.286,28 €, čo je priemerný zárobok za
celé aktuálne posudzované obdobie cca 743,- € mesačne, z čoho vyplýva, že príjem na strane matky
G. klesol v porovnaní s naposledy posudzovaným obdobím v roku 2012. Súčasne jej pribudli od roku
2012 ďalšie dve vyživovacie povinnosti k Adéle M., nar. 12.03.2014 a Y. M., nar. 19.12.2017.
41. Na pokyn odvolacieho súdu súd zisťoval aj zárobkové pomery manžela matky G. s tým, že priemerný
čistý mesačný príjem v čase poslednej úpravy pomerov bol cca 5.615,-€, aktuálny priemerný čistý
mesačný príjem je 6.610,- € + priemerný príjem ako SZČO k tomu vo výške cca 133,-€ (rok 2016) až
160,- € mesačne (133,-€), z čoho vyplýva, že príjem manžela matky G. oproti času poslednej úpravy
výživného vzrástol o cca 1.000,-€ a tiež o cca 150,- € titulom výkonu činnosti SZČO. Treba si uvedomiť,
že príjem manžela síce je nadštandardný, ale súd v tomto konaní nehodnotí to, či je príjem vysoký,
nízky, či na slovenské pomery primeraný, ale výlučne len to, či od poslednej úpravy pomerov došlo
u tohto príjmu či už k pozitívnej alebo negatívnej zmene natoľko, že to môže mať za následok aj
úpravu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči G.. Len prípadná výrazná zmena popri iných súčasne
existujúcich skutočnostiach môže sa totiž pretaviť do rozhodnutia o znížení výživného. Na druhej strane,
len samotná skutočnosť, že vzrástol príjem manžela matky (ktorý sám ani vyživovaciu povinnosť vočiG. nemá), nemôže znamenať, že súd tomu adekvátne zníži výživné jej otca k nej. Tiež treba zobrať
do úvahy fakt, že síce sa zvýšil príjem manžela matky, ale aj jemu pribudli medzičasom dve ďalšie
vyživovacie povinnosti voči Q. a Y., voči ktorým má ako k svojím vlastným deťom prioritnú vyživovaciu
povinnosť. Na druhej strane tiež treba u manžela matky G. zohľadniť aj to, že podľa nerozporovaných
tvrdení matky G., tento G. vníma ako vlastnú, osobne sa vrámci možností podieľa na starostlivosti o ňu,
financuje jej potreby, akoby šlo o vlastnú dcéru, nerobí medzi deťmi rozdiely, čím aspoň v tom čase,
v ktorom sa nachádza v domácnosti (keďže pracuje v ČR), do určitej miery odbremeňuje matku G. od
starostlivosti o ňu, a teda do určitej miery zastupuje pri starostlivosti o G. neprítomného otca. To všetko
nepochybne rovnako tiež (minimálne finančne či časovo) na úkor ostatých jeho vlastných detí s potrebou
prispôsobenia sa i G. režimu. Okrem toho, ak súd musí hodnotiť príjem plynúci do domácnosti matky G.,
síce sa príjem jej manžela zvýšil v medziobdobí od roku 2012 až doposiaľ, ako bolo uvedené, o niečo
viac, ako 1.000,- €, avšak v globále príjmy do rodiny nijako výrazne nevzrástli. Možno to jednoznačne
konštatovať s poukazom skutočnosti uvedené v odseku 40, keď v rovnakom medziobdobí na druhej
strane sa znížil príjem matky G. oproti príjmu dosahovanému v roku 2012, nehladiac na to, že pribudli
do rodiny ďalšie dve maloleté deti, v dôsledku čoho výdavky rodiny opäť rástli. Pokiaľ boli len na dve
najmladšie deti Q. a Y. deklarované mesačné výdavky na súkromnú škôlku/jasle, súd tento výdavok
nepovažuje za neodôvodnený, aj keď je jeho výška vyššia, ako je bežná platba za obdobné štátne
zariadenie. Pokiaľ by totiž matka bola nútená ostať s deťmi doma a plne sa sama musela venovať
starostlivosti o ne, nepochybne negatívne by sa to prejavilo v jej príjmoch. Celkom zrejme by ako daňová
poradkyňa nedosahovala ani taký príjem, aký sa jej popri troch maloletých deťoch darí dosiahnuť a
príjmy do rodiny plynúce (na zvyšovanie ktorých poukazuje navrhovateľ), by neboli nepochybne ani
také, aké sú za stavu, keď deti sú v súkromnej škôlke a matka sa v tomto čase venuje vrámci možností
svojmu povolaniu.
42. Nad rámec argumentácie uvedenej v predošlom odseku súd ešte dodáva, že určujúcimi kritériami
pri stanovení výšky výživného (vrátane jeho neskoršej zmeny - zvýšenia alebo zníženia) sú vždy
odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možností a schopností výživou povinnej osoby. Z
konštatovaného je podľa názoru súdu zrejmé, že možnosti a schopnosti, t.j. v užšom nazeraní výška
príjmu rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, resp. výška príjmu jeho manžela, síce vplýva na
určenie výšky výživného, ale skôr len okrajovo a len pri spolupôsobení aj ostatných určujúcich kritérií.
Uvedené konštatovanie pritom nie je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, toto kritérium je
síce dôležité tak, ako to uviedol aj odvolací súd, ale samo osebe nie je rozhodujúce, a teda len samotné
navýšenie príjmu manžela matky nespôsobuje tomu adekvátne poníženie výživného výživou povinného
rodiča. Treba si tiež uvedomiť, že pokiaľ majetkové pomery tohto rodiča alebo jeho nového manžela
sú lepšie, ako pomery výživou povinného subjektu (spravidla druhého rodiča), tieto „lepšie pomery“
sa prejavujú aj v materiálne vyššej kvalite zabezpečovania bezprostrednej osobnej starostlivosti, ale
nepodmieňujú automaticky modifikáciu výšky vyživovacej povinnosti výživou povinného rodiča. Možno
to konštatovať aj vo vzťahu k faktu, že matka G. a jej manžel nadobudli v období od 2012 do 2014 síce
do BSM nehnuteľnosti (rodinný dom a chatka), čo je prejavom nepochybne aj vyšších príjmov, čo by
svedčalo tomu, že sa životná úroveň matky v porovnaní s obdobím posledného určovania výživného
zvýšila. Na druhej strane len toto nemôže byť dôvodom zníženia výživného na strane navrhovateľa.
Z kúpy rodinného domu či chatky, ktorú využíva rodina G. totiž nepochybne profituje aj G. samotná,
ktorá má tak zabezpečený lepší bytový štandard, komfortnejší priestor pre život a teda z praktického
hľadiska lepšie podmienky pre svoje každodenné fungovanie, či trávenie voľného času. Inými slovami,
zvýšenie príjmu na strane rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, resp. zvýšenie príjmu nového
manžela tohto rodiča, paušálne nevedie k (proporcionálnemu) zníženiu výživného výživou povinného
rodiča. Súd teda zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie / zmenu výživného považuje
stále majetkové pomery povinnej osoby a odôvodnené potreby dieťaťa, a hoci dieťa má zdieľať životnú
úroveňobochrodičov, samotnáokolnosť,žerodič,ktorémujedieťazverené,alebojehonovýpartner,má
vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti
a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti.
43. Posúdiac teda aj príjmy manžela matky a ich zmeny v rozhodnom období, ako aj celkovú situáciu
na strane manžela matky G., príjmy matky G. a počet ich ďalších vyživovacích povinností, ktoré im
pribudli, tak, ako to súd podrobne učinil v predchádzajúcich odsekoch, súd konštatuje, že zmena v príjme
manžela matky G. popri ostatných zistených skutočnostiach nie je dôvodom pre zníženie vyživovacej
povinnostinavrhovateľavočiG.vprejednávanejveci.Trebakonštatovať,ževporovnanísrokom2012sa
životná úroveň navrhovateľa nijakým výrazným spôsobom nezhoršila, nezhoršil sa jeho zdravotný stav,je stále zamestnaný, príjem sa zvýšil, štruktúra jeho odôvodnených a súdom uznaných výdavkov zostala
prakticky nezmenená, výdavky rástli adekvátne, výrazné zmeny vo výdavkoch v porovnávanom období
badať nemožno. G. je stále osobou, ktorá nie je schopná sa sama živiť, na vyživovanie zo strany rodičov
je preto stále nutne odkázaná. Dôvodom na čiastočné zníženie výživného v prejednávanej veci je po
vyhodnotení všetkých dôkazov skutočnosť, že v období od podania návrhu (apríl 2016) do 31.08.2016,
kedy bola G. ešte žiačka, boli odôvodnené potreby G., na ktoré jej invalidný dôchodok nebol dostačujúci,
nižšie, než tomu bolo v období od 01.09.2016, kedy nastúpila do denného stacionára, v dôsledku čoho
jej výdavky podstatnejšie vzrástli. Po odpočítaní príjmu G. od jej výdavkov je zrejmé, že rodičia G. by sa
mali podieľať na jej výžive a na zabezpečení jej potrieb v celkovej sume od apríla 2016 do augusta 2016
v sume 238,21 € mesačne, keďže táto časť ostala aj po vyčerpaní invalidného dôchodku neuhradená.
Naproti tomu, v období od septembra 2016 do decembra 2016 táto suma činí 330,98 € a od januára
2017 do decembra 2017 sumu 323,88 € a od januára 2018 do decembra 2018 sumu 357,44 € a od
januára2019sumu348,74€,tedapočnúc01.09.2016tátosumajevyššiaajccao100-120,-€mesačne.
Z tohto pohľadu preto súd konštatuje, porovnávajúc aj výdavky G. v čase poslednej úpravy výživného, že
za obdobie od 01.09.2016 doposiaľ niet dôvodu na znižovanie výživného, nakoľko odôvodnené výdavky
G. boli ešte vyššie než v roku 2012, pričom ani jej invalidný dôchodok nepokrýva tieto výdavky v celom
rozsahu, keď neuhradená ostáva suma v rozmedzí približne 320-360,- € mesačne. V tomto ohľade súd
nevzhliadol dôvod na zníženie výživného za obdobie od 01.09.2016, keďže navrhovateľom uhrádzané
výživné v sume 180,-€ mesačne je nevyhnutne potrebné na vykrytie tých výdavkov, na úhradu ktorých
invalidný dôchodok nepostačuje. Táto suma je pritom vzhľadom na rozsah výdavkov, ktoré ostávajú na
pleciach rodičov (320-360 € mesačne) úplne adekvátna, pričom treba zohľadniť to, že matka neplní
svoju vyživovaciu povinnosť na rozdiel od navrhovateľa len finančne, ale aj osobnou každodennou
starostlivosťou o G., na ktorú je G. v celom rozsahu odkázaná. Súd preto návrh aj v časti zníženia
výživného za dobu od 01.09.2016 zamietol ako nedôvodný.
44. Objektívne je však potrebné uzavrieť, že výdavky na G., na úhradu ktorých ani jej invalidný dôchodok
nestačil, boli v období od podania návrhu do 31.08.2016 reálne nižšie, než je tomu od 01.09.2016,
a to nielen v zanedbateľnom rozsahu, čo predstavuje dôvod na čiastočné zníženie výživného za toto
rozhodné obdobie. Ide celkom o sumu cca 238,- € mesačne, ktorú je potrebné rozdeliť medzi oboch
rodičov, keďže táto ostala neuhradená aj po spotrebovaní celého invalidného dôchodku v období od
podania návrhu do 31.08.2016. Súd dospel k záveru, že v možnostiach navrhovateľa je uhradiť z
takto ustálenej čiastky sumu 130,-€ mesačne, čo predstavuje z celkovej sumy XXX,-€ mesačne cca
55%. Takýto pomer sa súdu javí ako primeraný, plne v možnostiach navrhovateľa, súčasne spravodlivo
zohľadňujúci fakt, že výdavky G. za dané obdobie skutočne boli nižšie, než za obdobie po 31.08.2016
tak, ako tieto výdavky súd už podrobne opísal v predchádzajúcich častiach rozsudku. Preto súd za
obdobie od 25.04.2016 do 31.08.2016 pristúpil k zníženiu výživného zo sumy 180,-€ mesačne na sumu
130,- € mesačne, ktorá je primeraným príspevkom navrhovateľa ako otca na výživu svojej dcéry za dané
obdobie, počas ktorého bola ešte študentkou a jej potreby neboli až tak nákladné, ako od času, keď
nastúpila do denného stacionára. Táto suma je v možnostiach navrhovateľa a zníženie výživného na
túto sumu za dané obdobie nemôže byť s prihliadnutím na vyčíslenie G.otrieb za toto obdobie na ujmu
kvality a úrovne zabezpečenia starostlivosti o ňu a súčasne ani úhradou takto čiastočne poníženého
výživného sa navrhovateľ nedostane do ťaživej sociálnej situácie, ktorá by mu neumožnila úhradu jeho
základnýchživotnýchpotriebanákladov.Tak,akoužbolovyššieodôvodnené,vcelomzvyšnomrozsahu
súd návrh zamietol.
45. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Len
samotná skutočnosť, že ide o konanie medzi dcérou a otcom nie je takým vážnym dôvodom, pre ktorý by
súd mal niektorej zo strán náhradu trov konania priznať, pri opačnom výklade by totiž takmer vo všetkých
konaniach podľa CMP, v ktorých sa sporia väčšinou vzájomne rodičia a deti, bol dôvod na aplikáciu § 55
CMP. Rovnako tak ani prípadne dlhšia dĺžka konania nemôže byť v tomto ohľade rozhodným faktorom.
Ide o štandardné konanie, v ktorom obaja účastníci dôsledne bránia svoje práva, ničím iným sa však
nelíši od iných obdobných konaní, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.