Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818202135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6818202135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom, v právnej veci navrhovateľky: R. F., W..

XX.XX.XXXX, M. F. M. XXX R., M..Č.. M. XXX, R.Š., proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: R. F.,
W.. XX.XX.XXXX, M. F. Č., I. M., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.11.2018 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného
na plnoleté dieťa od svojho otca. Návrh odôvodnila tým, že bola rozsudkom č.k. 3P/32/2011-32 zo
dňa 14.04.2011 do dovŕšenia plnoletosti zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojho starého

otca, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Jej otec bol týmto rozsudkom zaviazaný platením výživného na
vtedy maloletú navrhovateľku v minimálnej zákonnej výške. Navrhovateľka je t.č. študentkou 3. ročníka
strednej školy, je poberateľkou len sirotského dôchodku v sume 117,10 Eur, býva na internáte v Brezne,
kde platí 27 Eur mesačne, strava ju vyjde 70-80 Eur mesačne, cestovné do školy 4 Eur jedna cesta,
školné 15 Eur mesačne.
2. Otec navrhovateľky sa k návrhu doručenému postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku
písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi, a to: návrh, úmrtný list U.
J.Á., rozsudok č.k. 3P/32/2011-32 zo dňa 14.04.2011, lustrácie účastníkov konania v registri obyvateľov,
odpis z registra trestov, odpoveď sociálnej poisťovne z 11.12.2018, poskytnutie súčinnosti zdravotnej
poisťovne Dôvera z 20.12.2018, Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov z 08.02.2019,
odpoveď na dožiadanie z 03.04.2019, odpoveď na email od Ministerstva spravodlivosti SR z 24.05.2019,
ako aj ďalším spisovým materiálom. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný

skutkový stav:

4. Z rozsudku č.k. 3P/32/2011-32 zo dňa 14.04.2011 súd zistil, že navrhovateľka bola zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti svojho starého otca U. J. a otec navrhovateľky bol zaviazaný platením
výživného na vtedy maloletú navrhovateľku v minimálnej zákonnej výške. Z úmrtného listu U. J.Á. súd
zistil, že tento dňa XX.XX.XXXX zomrel. Zároveň v tento deň nadobudla navrhovateľka plnoletosť. Z
návrhu vyplynulo, že navrhovateľka je študentkou 3. ročníka strednej odbornej školy pedagogickej v

Brezne s čím sú spojené náklady na internát vo výške 27 Eur mesačne, poplatok na stravu cca 70-80 Eur
mesačne, cestovné do školy v sume 4 Eur jedna cesta denne a školné 15 Eur mesačne. Na pojednávaní
navrhovateľka uviedla, že uvedené náklady sa jej zvýšili aj z dôvodu, že rozsudkom z decembra 2018jej bola zverená mladšia sestra do náhradnej osobnej starostlivosti, sestra je tiež študentkou strednej
školy a navrhovateľka jej teraz hradí cestu, internát v Tisovci. S uvedenými nákladmi jej pomáha strýko.

5. Zo správy obecného úradu v Č. súd zistil, že otec navrhovateľky sa na adrese trvalého pobytu
dlhodobo nezdržiava, nehnuteľnosť už neexistuje. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že otec
navrhovateľky bol opakovane trestaný vo Veľkej Británii, naposledy pokutou za úmyselné spôsobenie
ujmy na zdraví v roku 2017. Zo správy ÚPSVaR Trebišov súd zistil, že otec navrhovateľky nie je
príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie bol

z dôvodu nespolupráce vyradený. Telefonickým dopytom na kanceláriu Veľvyslanectva Slovenskej
republiky v Londýne súd zistil, že veľvyslanectvo neeviduje žiadne údaje o otcovi navrhovateľky. Z
odpovede na žiadosť súdu od Ministerstva spravodlivosti, sekcia medzinárodného práva bolo zistené,
že otec navrhovateľky nie je väznený vo Veľkej Británii.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto
povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima.

11. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83 Eur mesačne, ak
ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

12. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom na strane navrhovateľky, ktorá je t.č. študentkou strednej školy, je poberateľkou sirotského a

má zvýšené náklady na internát v Brezne, taktiež sú s tým spojené náklady na cestovné a stravu. Súdu
sa napriek snahe nepodarilo zistiť miesto pobytu ani majetkové pomery otca navrhovateľky. Naposledy
bol v Slovenskej republike poberateľom dávky v hmotnej núdzi v roku 2010. Z registra trestov vyplýva,
že bol opakovane trestaný na území Veľkej Británie, naposledy mu bola uložená pokuta pre úmyselné
ublíženie na zdraví v roku 2017. Súd tak nemal preukázanú zmenu pomerov na strane osoby povinnej

platením výživného, a teda nemal preukázané, že otec navrhovateľky je schopný uhrádzať zvýšené
výživné v zmysle návrhu. Návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného preto zamietol.

17. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že napriek dosiahnutiu plnoletosti navrhovateľky otcovi
vyživovacia povinnosť nezaniká, nakoľko táto stále pokračuje v štúdiu na strednej škole a tým sa
pripravuje na budúce povolanie, teda stále nie je schopná sama sa živiť. Otec navrhovateľky je tak stále

povinný platením výživného určeného naposledy rozsudkom č.k. 3P/32/2011-32 zo dňa 14.11.2011, s
tým, že výživné je povinný platiť už priamo k rukám plnoletej navrhovateľky.

18. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. V zmysle citovaných ust. § 52 C.m.p. a 58 C.m.p. súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.