Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1589/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119375284
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119375284.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: O. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. U. XX/XX, XXX XX A. U., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29/29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 o vymoženie 3352,- eur s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/1589/2019 zo dňa 26.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním
o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.09.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 11,96
Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4, § 199a ods. 1, §
199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c/ a § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) a tým, že pri určení tarifnej hodnoty, z ktorej

sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom,
v zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len
vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby. Teda pri peňažných
pohľadávkach sa do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby
vyčíslené a uplatňované samostatne. Poukázal aj na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor,

podľa ktorého ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre
výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
21.7.2017, sp. zn. 17Co/179/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2013,
sp. zn. 14Co/663/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2014, sp. zn. 7Co/34/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.4.2014, sp. zn. 4Cop/44/2014 a iné). Ustanovenie §
10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky.

Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca
výslovne uviesť v už cit. ustanovení § 10 ods. 2 Vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je
len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013,
sp. zn. 7Co/34/2012). V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2015, sp. zn.
2MCdo/13/2014, bolo konštatované, že „úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci
hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu

s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou
hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok na zaplatenieistiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky zahrnúť
do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“

2/ V danej veci oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení
tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky, ktoré tvorí úrok z omeškania vyčíslený ku dňu podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník na základe vyššie uvedeného pri určení tarifnej
hodnoty vychádzal z istiny peňažnej pohľadávky bez jej príslušenstva. Výška vymáhaného peňažného
plnenia predstavovala sumu 3352,- eur a odmena za polovičný úkon právnej služby 65,56 eur. Trovy

právneho zastúpenia v exekučnom konaní za dva polovičné úkony právnej služby (t.j. prevzatie a
príprava právneho zastúpenia a spísanie návrhu na vykonanie exekúcie), po pripočítaní režijného
paušálu a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, mali byť preto správne uplatnené vo výške 180,86
eur (2 x 65,56 eur + 2 x 9,80 eur + 20% DPH). Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca
uvedenú celkovú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 192,82 eur,
tak je tento nárok v časti sumy 11,96 eur (192,82 eur - 180,86 eur) uplatnený v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie
exekúcie, preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku rozhodol tak, že návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 11,96 eur zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi. Nesúhlasil s výkladom exekučného súdu,
nakoľko hodnotu sporu v exekučnom konaní nepredstavuje len vymáhaná istina pohľadávky ale aj
jej príslušenstvo, teda úroky z omeškania, trovy exekúcie a pod. V mnohých prípadoch je hodnota
príslušenstva vymáhaného exekúciou pomerne vyššia ako samotná istina pohľadávky, a preto nie je
logické aby hodnotu sporu predstavovala len suma istiny pohľadávky. V prejednávanom prípade právny

zástupca povinného v predmetnej exekúcii nezastupuje len v rozsahu vymáhanej istiny ale aj v rozsahu
jej príslušenstva. Neexistuje právny základ podľa ktorého by sa pri určení hodnoty sporu malo vychádzať
len z istiny. Mal za to, že celková hodnota sporu v exekučnom konaní predstavuje v zmysle § 10 ods.
2 Vyhlášky súčet istiny vymáhanej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom, nakoľko právna služba sa
týka peňažného plnenia v rozsahu vymáhanej istiny pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Zároveň

poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 26.11.2014, vydaného pod sp. zn.:
17Co/893/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2015, vydaného v
konaní pod sp. zn. 3Oboer/141/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v uznesení sp. zn. 23 Cdo
2585/2015.

4/ Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 66Ek/620/2018 zo
dňa 19.06.2019, v ktorom súd celkom presne vymedzuje, že do základu pre určenie tarifnej odmeny
advokáta je potrebné za úkon právnej služby zahrnúť všetky časti peňažného nároku uplatneného v
exekučnom konaní. Považujeme za nesprávny výklad titulného súdu v napádanom rozhodnutí keď
konštatuje, že zahrnutie ceny príslušenstva do základu na určenie tarifnej hodnoty je možné iba

vtedy ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, teda ak sa vymáha
v samostatnom exekučnom konaní. Takéto pochopenie predmetného ustanovenia by totiž mohlo mať
za následok motivovanie oprávneného k oddelenému vymáhaniu jednotlivých nárokov v samostatných
exekučných konaniach, čím by si zároveň mohol uplatňovať trovy konania v každom z týchto konaní
samostatne. Ako to vyplýva z nižšie citovaného rozhodnutia takáto súdom priznaná pohľadávka v

rozsahu istiny a úrokov z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením v podobe trov pôvodného
konania, sú spolu ako vymáhaný peňažný nárok predmetom exekučného konania, teda aj predmetom
poskytovanej právnej služby. Z ďalšieho výkladu ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách
advokátov, vyplýva, že za tarifnú hodnotu sa považuje „výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo
práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby“. Gramatickým aj

logickým výkladom musíme dospieť k záveru, že právna služba ako taká sa v prípade podania návrhu
na vykonanie exekúcie jednoznačne týka celého uplatneného nároku, ktorý je uplatnený ako peňažný
nárok, špecifikovaný v súlade s § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku.

5/ V tejto súvislosti poukázal na to, že jedným z atribútov občianskeho súdneho konania a právneho

štátu je zásada právnej istoty. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnakú odpoveď ( napr, I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III ÚS 356/06). Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že
rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a totak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne predovšetkým
zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci
( IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke

za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne rozumne odôvodniť, je
ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. n. PL ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).

6/Oprávnenýsizapodanúsťažnosťuplatnilnároknanáhradutrovprávnehozastúpeniazaúkonprávnej
služby vo výške 21,72 eur (18,10 eur + 20 % DPH vo výške 3,62 eur).

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

13/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

14/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola
podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

15/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol

návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v
sume 11,96 eur. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozhodnutí.

16/ Na doplnenie ešte uvádza, že príslušenstvo pohľadávky nebolo oprávneným v návrhu na
vykonanie exekúcie uplatňované ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej
veci.

17/ Z rozhodovacej praxe súdov v SR vyplýva, že v základnom (vyhľadávacom) konaní sa pri určení
výšky odmeny advokáta vychádza primárne z pohľadávky - istiny, o ktorú sa spor vedie (napr. uznesenie
NS SR 2MCdo 13/2014 z 29.10.2015). Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by bolo vymáhanénezaplatené príslušenstvo samostatne - vtedy by samo bolo základom pre výpočet odmeny advokáta.
Uvedené platí tak v základnom ako aj exekučnom konaní. V prejednávanej veci o taký prípad nejde.
Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na vymoženie samostatného úroku z omeškania,

ale nárok na zaplatenie istiny. Nie je preto daný dôvod, prečo by mal vo vykonávacom konaní nastať
odklon od tejto praxe a zahŕňať príslušenstvo pohľadávky do základu pre výpočet odmeny advokáta.
V exekučnom konaní nemožno uvažovať o zmene charakteru príslušenstva (aj keď bolo priznané
exekučným titulom), pokiaľ je uplatňované spolu s istinou. Exekučný poriadok v § 199e pri určení výšky
trovadvokáta(akoprávnehozástupcuniektoréhozúčastníkovexekučnéhokonania),výslovneodkazuje

na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až 14 vyhlášky o odmenách advokátov. Ustanovenie §
10 vyhlášky o odmenách advokátov ako základné ustanovenie o sadzbe tarifnej odmeny advokáta za
jeden úkon právnej služby pri peňažnom plnení (alebo cene veci/práva), tzv. sadzobník, sa používa tak
v základnom (vyhľadávacom konaní) ako aj v následnom, vykonávacom konaní. Pre účely stanovenia
odmeny v exekúcii sa sadzba inak platná pre ostatné konania znižuje o polovicu podľa § 13a ods. 2
písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov. To znamená, že advokát v exekučnom konaní obdrží 50%

toho, čo by inak obdržal v inom type súdneho konania. Z vyhlášky o odmenách advokátov nemožno
vyvodiť, že v exekučnom konaní sa má odmena advokáta zvyšovať z dôvodu zahrnutia príslušenstva
(hoc aj judikovaného) do základu pre jej výpočet, teda nerozlišuje ohľadne základu (čo do neho zahrnúť)
pre výpočet odmeny advokáta či ide o exekučné alebo iné súdne konanie.

18/ V Exekučnom poriadku sa používa v jeho jednotlivých ustanoveniach predovšetkým pojem
vymáhaný nárok. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, na ktoré oprávnený
v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica 66Ek 620/2018 poukazuje, má oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie rozčleniť vymáhaný nárok týkajúci sa peňažného plnenia na istinu,
opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a

trovy exekúcie oprávneného. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by mal oprávnený nárok na
odmenu z celého vymáhaného nároku, o čom svedčí aj skutočnosť, že medzi rozčlenenými zložkami
zákon uvádza aj trovy exekúcie oprávneného. Ak by súd prijal názor oprávneného, potom by si mohol
uplatňovať aj trovy z trov exekúcie.

19/ Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom
právneho predpisu a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Rozčlenenie nároku v
ustanovení § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku má podľa názoru sudcu v exekučnom konaní
význam nie pre určenie výšky odmeny advokáta, ale pre ďalší výkon exekúcie, napr. pri uspokojovaní
vymáhaného nároku - jeho jednotlivých zložiek - podľa priority (§ 60 Exekučného poriadku), pri rozvrhu

výťažku (§ 157 Exekučného poriadku) alebo aj pri rozhodovaní súdu o návrhu na vykonanie exekúcie
ohľadom nároku na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky (§ 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku).

20/ V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP sú súdy povinné postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také
rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej
praxi budú nimi riadiť. Vzhľadom na uvedené nepovažoval oprávneným prezentované rozhodnutia za
ustálenú judikatúru, o čom svedčia aj opačné rozhodnutia súdov SR (napr. Krajský súd v Prešove, sp.
zn. 8CoE/13/2015 zo dňa 28.01.2016) vrátane rozhodnutí tunajšieho súdu (napr. sp. zn. 31Ek 959/2018

z 24.08.2018, sp. zn. 27Ek 71/2017, 80Ek/1125/2019 zo dňa 28.08.2019 a ďalšie). Taktiež z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR možno nepriamo zistiť, že pri priznaní odmeny advokáta v exekučnom konaní
vychádzal z istiny (bez jej príslušenstva) ako výpočtového základu (napr. 8ECdo 238/2014, 3Oboer
134/2015).

21/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1
CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 32Ek/1589/2019
zo dňa 26.09.2019 ako nedôvodnú.

22/ Oprávnený si v súvislosti s podaním sťažnosti uplatnil trovy exekučného konania za 1 úkon právnej

služby - podanie sťažnosti v celkovej výške 21,72 eur (8,30 eur odmena + 9,80 eur režijný paušál a 3,62
eur ako 20% DPH). O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený na ich náhradu
nemá nárok z dôvodu, že nebol v sťažnostnom konaní úspešný a navyše Exekučný poriadok v zmysle
citovaných zákonných ustanovení nepriznáva možnosť do začatia exekúcie (do vydania poverenia)priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho
zastúpenia a podanie návrhu na súd, ktoré si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie už uplatnil a
ktoré mu čo do základu neboli súdom zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.