Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011462
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118011462.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci obvineného P. X., nar. XX.XX.XXXX v K. Q., bytom K. Q. č. XXX,
trestne stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, dňa 11. septembra 2019
samosudcom JUDr. Michalom Fialom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku a § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
súd z a s t a v u j etrestné stíhanie obvineného P. X., nar. XX. XX. XXXX, na podklade obžaloby

Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 593/18/3309-11 zo dňa 12. 10. 2018 pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že:

od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2018 do 04. 09. 2018 si postupne prisvojil celkovo 11
futbalových lôpt rožných značiek, ktoré boli na jeho pozemok na adrese K. Q., J. číslo XXX, neúmyselne
prekopnuté zo susediaceho futbalového areálu počas tréningov a zápasov futbalového klubu H. K. Q.,

čím spôsobil spoločnosti H. K. Q., J. XXX, K. Q., D.: XXXXXXXX, škodu vo výške 430,- €,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15. 10. 2018 bola na Okresný súd Trenčín podaná Okresnou prokuratúrou Trenčín obžaloba sp.zn.
2Pv 593/18/3309-11 zo dňa 12. 10. 2018 na obvineného P. X. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

Trestného zákona, na skutkovom základe tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný P. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol:
- voči mojej osobe je porušovaná Listina základných práv a slobôd (LZPaS), ako aj Ústava SR a
to presnejšie v tom, že čo sa týka LZPaS, je to čl. 1, že moje práva a slobody sú neodňateľné,
nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, ďalej čl. 7- nedotknuteľnosť osoby a majetku, pričom toto

Ústava SR hovorí v čl. 16,
- v LZPaS- § 2- ľudské práva v medzinárodných zmluvách majú prednosť pre zákonom
- J. X. spomína že je manažérom klubu, avšak podľa mňa je úplne bez kompetencií, nakoľko nemôže
nič urobiť pre zjednanie nápravy, taktiež spomínal, že starosta chcel so mnou problém riešiť, ale ja o
tom neviem, lebo viackrát som vyzýval písomne starostu ako aj obecné zastupiteľstvo k jednaniu, avšak
ma ignorovali

- terajší starosta K. Q. bol v predchádzajúcom volebnom období poslancom obecného zastupiteľstva
a zároveň predsedom komisie verejného poriadku a vtedy sa tiež nič neriešilo, hoci som aj predtým
podával podnety na obecný úrad
- v roku 2012 zástupcovia obecného úradu dňa 01.09.2012 mi písomne prisľúbili pri spoločnom jednaní,
že nebudú trénovať pri mojom pozemku, aby nepreletovali lopty a toto sami nedodržujú, lebo 90-95 %
lôpt padne na môj pozemok počas tréningov

- rokovanie zo strany OŠK je nasledovné: „Daj lopty, lebo ťa zažalujem“.- doteraz mi nikto nevysvetlil, podľa akej právnej normy môžu lopty ku mne na pozemok prelietavať, keď
to Ústava SR nedovoľuje
- vyššie právne normy sú negované nižšími právnymi normami

- toto pokladám zo strany obce za akt štátneho teroru na najnižšej úrovni
- na záver by som chcel teda dodať, že sa cítim ukrivdený a preto si za svojim postojom stojím, lebo
pravda sa nebojí.
- k obvineniu, že som zlodej chcem dodať, že ako môžem kradnúť na vlastnom pozemku !?
Otázka povereného príslušníka: vyjadrite sa, či ste si bez súhlasu oprávnených osôb nechávali futbalové

lopty, ktoré na Váš pozemok prelietavali pri tréningoch a zápasoch z futbalového ihriska v K. Q. tento
rok? Čo ste s týmito loptami urobili?
Odpoveď: v prvom rade tie lopty nemali prekopnúť, ja chcem riešiť situáciu v zmysle zákona. Keď lopta
preletela na môj pozemok, ja som ju vzal a odložil som ju. Nie som si vedomý toho, že by som niečo
porušil.

Z podaní obvineného adresovaného orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 20. 08. 2018 obvinený
uvádza, že dňa 17.8.2018 boli pýtať u neho zakopnuté lopty, ktoré odmietol vydať z nasledovných
dôvodov: -je porušovaná Ústava SR aj Základná listina práv a slobôd, -stále ignorovanie mojich
pripomienok a výzvy na rokovanie riešenia problémov zo strany obecného zastupiteľstva a OŠK, -
neplnenie záväzkov zo strany OŠK dané na rokovaní dňa 01. 09. 2012. Od Vás som požadoval, koľko

lôpt je u mňa a kedy ku mne preleteli nič mi nebolo predložené, lebo lopty prelietavali počas tréningov. Ja
nie som povinný robiť evidenciu a hospodára klubu. Stále sa všetci snažia riešiť len dôsledok (vrátenie
lôpt) a nikdy nie príčinu (zriadenie ihriska a prekopávanie lôpt).

Svedok poškodený J. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol: Vykonávam funkciu manažéra

klubu OŠK K. Q.. Naše futbalové ihrisko v K. Q. susedí s pozemkom pána P. X., ktorý býva v rodinnom
dome s číslom XXX. K samotnému skutku by som uviedol, že hráči pri tréningoch alebo zápasoch
neúmyselne zakopli na pozemok P. X., J. XXX, postupne od mája 2018 až začiatku septembra 2018
11 ks futbalových lôpt, ktoré boli málo používané, nepoškodené, zakúpené niekedy v roku 2017- 2018.
Jedna z lôpt bola staršia, ošarpaná, bez nápisu, táto pre nás nemá už hodnotu. Lopty sme nakupovali

kvalitnejšie, nakoľko tie lacnejšie nič nevydržia. Cena jednej lopty, ktorá bola prekopnutá, je v rozpätí 50,-
€ - 70,-€. Jednalo sa o lopty značiek T., Z., Q.. Ďalej chcem uviesť, že lopty mi boli vrátené povereným
príslušníkom. Problém je, resp. bol, že P. X. zadržiaval naše lopty a odmietal ich vrátiť. Stále má nejaké
problémy s ihriskom, hlukom... a podobne. My sme na jeho želanie dokonca ešte aj maximálne zvýšili
ochranné siete, len aby sme zabránili prelietavaniu lôpt na jeho pozemok, avšak niekedy sa stane, že

lopta preletí až k nemu. Problém s P. X. pretrváva už min. 12 rokov. V minulosti za finančný poplatok na
naše naliehanie nám lopty vrátil. Čo sa týka posledných rokov, tak nám lopty nevracia vôbec. My sme už
nemali inú možnosť, ako obrátiť sa na políciu, nakoľko P. si len tak nechával naše lopty a teda majetok
nášho klubu. Klub už nemá peniaze na neustále nakupovanie nových lôpt. S P. sme sa mnohokrát snažili
dohodnúť na podmienkach vrátenia, ale on má stále pocit, že sú porušované jeho práva a podobne.

Konaním P. X. vznikla futbalovému klubu OŠK K. Q., J. XXX, K. Q., D.: XXXXXXXX škoda vo výške okolo
500,-€, pričom nakoľko lopty nám boli vrátené, škoda už netrvá a nežiadame finančné odškodnenie.
V minulosti pán P. X. nevydal naše futbalové lopty, pričom vec bola riešená tu na OO PZ Trenčín pod
ORP- 929/TN-TN-2016, pričom lopty nám boli povereným príslušníkom vrátené. Manažér sa od tej doby
nezmenil, stále túto funkciu zastávam ja. Na záver uvádzam, že nemám námietky proti mimosúdnemu

urovnaniu veci (zmier, podm. zastavenie alebo dohoda o vine a treste).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky sp.zn. ORP-892/TN-TN-2018 vyplýva, že dňa 4. 9. 2018
poľa v rodinnom dome obvineného na adrese Rozvadze XXX, K. Q. vykonaná domová prehliadka, pri
ktorej boli v kuríne zaistené 1 ks lopta zn. Select žltej farby, 1 ks lopty nezistenej zn., stará, špinavá,

1 ks lopta zn. Adidas bielo- čierno- červená, 1 ks lopta zn. Adidas s motívmi hviezd bielo-čierna, 1 ks
lopta zn. Select bielo- fialová, 1 ks lopta zn. Adidas fialovo- oranžová, 1 ks lopta zn. Nike žlto- fialová
so znakom 1 ks lopta zn. Select žlto- modrá, 1 ks lopta zn. Adidas bielo-čierno-zelená, 1 ks lopta zn.
Adidas bielo-čierno-červená, 1 ks lopta zn. Nike žlto- fialová so znakom.

Z odborného vyjadrenia ŠPORTBAZÁR, s.r.o. vyplýva, že hodnota lôpt je spolu 430 Eur.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený má od 03. 05. 2018 do 16. 08.
2018 evidovaný jeden priestupok na úseku dopravy, ktorý bol vyriešený napomenutím.Z odpisu z registra trestov obvineného vyplýva jedno odsúdenie v roku 2016 pre trestný čin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pričom na obvineného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Na úvod súd musí konštatovať, že obžaloba a obsah vyšetrovacieho spisu sa javia ako zjednodušené
a príliš všeobecné.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu vo svojej podstate vyplýva, že na pozemok obžalovaného dopadajú lopty

zo susediaceho futbalového ihriska, pričom po tom čo obžalovaný na svojom pozemku zakopnutú loptu
nájde, túto zoberie a odloží ju do kurína.

Podľa obžaloby si mal obvinený týmto svojím konaním prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a
spôsobiť tak poškodenému malú škodu, čím mal spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku súd poukazuje na skutkovú podstatu trestného činu zatajenia
veci podľa § 236 Tr. poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sa trestného činu zatajenia veci dopustí ten,
kto si prisvojí cudziu vecmalej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom, alebo inak bez
privolenia oprávnenej osoby.

Pokiaľ ide o odlíšenie trestného činu krádeže od trestného činu zatajenia veci, v zmysle judikátu R
31/1978, ak páchateľ vie komu vec patrí a táto osoba má ešte vec vo svojom dosahu (napr. môže sa po
ňu vrátiť na miesto kde ju zabudla), nejde o zatajenie nálezu, ale o krádež.

V súvislosti so skutkom, ktorý je obvinenému kladený za vinu súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený
po tom, čo na svojom pozemku nájde loptu, síce môže predpokladať komu patrí, avšak je nepochybné,
že lopta sa tým, že sa nachádza na pozemku obvineného, ktorý je chránený domovou slobodou, dostala
z dosahu jej vlastníka, nakoľko je v moci obvineného a vlastník lopty nemôže bez porušenia domovej
slobody opätovne nadobudnúť loptu do svojej moci.

Súd zastáva názor, že použitím vyššie uvedeného judikátu, by tak konanie obvineného malo byť
kvalifikované ako trestný čin zatajenia veci podľa § 236 Tr. zákona, nakoľko lopty sú mimo dosahu ich
vlastníka.

Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnaskutočnosť,žetrestnýčinkrádežejepodľateórieprávazaraďovaný
medzi tzv. komisívne trestné činy, ktorého sa je možné dopustiť iba konaním, nie pasívne nekonaním.
Lopty sa nedostali do dispozície obvineného jeho vlastným pričinením.

Inak bez privolenia oprávnenej osoby sa môže vec dostať do moci páchateľa napr. tým, že ju prinesie

(prekopne) napríklad dieťa.

Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť kto, kedy a za akých okolností
prekopol jednotlivé lopty na pozemok obvineného. Či to bola dospelá osoba, ktorá ju prekopla omylom,
resp. dieťa, aby tak ustálil objektívnu stránku trestného činu zatajenia veci.

Bez toho, aby súd zásadným spôsobom spochybňoval výpoveď poškodeného, ale keďže ide o „trestné
konanie“, v ktorom sa rozhoduje o vine a treste a obvinenému má byť súdom uložený trest, pričom vina
obvineného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, musí súd konštatovať,
že na podklade dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemožno ani jednoznačne ustáliť, či

boli lopty prekopnuté na pozemok obvineného neúmyselne. Objektívna stránka trestného činu zatajenia
veci totiž vyžaduje, aby sa vec dostala do moci páchateľa bez privolenia oprávnenej osoby. Osoby,
ktoré prekopli lopty na pozemok obvineného alebo svedkovia prekopnutia lôpt totiž v prípravnom konaní
vypočutí neboli.

Tak trestný čin krádeže, ako aj trestný čin zatajenia veci sú trestnými činmi úmyselnými, pričom obe
skutkové podstaty na svoje naplnenie vyžadujú prisvojenie si veci páchateľom.Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z
dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať
ako s vlastnou vecou.

Znakmi prisvojenia sú (komentár IURAEDITION):

a) „odňatie veci z dispozície“ vlastníka alebo inej osoby oprávnenej vecou disponovať (napr. vec
vypožičaná z požičovne) ,

b) oprávnená osoba s takýmto odňatím nesúhlasí,
c) „úmysel páchateľa smeruje k nakladaniu s vecou ako vlastnou“ (nepatrí sem úmysel prechodného
užívania s úmyslom vec vrátiť oprávnenej osobe).

Súd konštatuje, že dokazovanie vykonané v prípravnom konaní nedáva jednoznačnú odpoveď na
otázku, čo je úmyslom obvineného, motívom jeho konania, t.j. či je úmyslom obvineného trvalo nakladať

s loptami ako vlastnými, resp. prechodne ich užívať, resp. či majú slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie
jeho cieľa uplatňovaním napr. zádržného práva. Obvinený totiž vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
ibavovšeobecnostiuviedol,žechceriešiťsituáciuvzmyslezákona,keďloptapreletelanajehopozemok
vzal ju a „odložil ju“. Nebolo tak ustálené za akým účelom obvinený lopty „odložil“, resp. zadržiava vo
svojej dispozícii - moci.

Pokiaľ ide o uplatňovanie zádržného práva v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka ten kto je povinný
vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku, voči tomu,
komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Veriteľ je
povinný bez zbytočného ohľadu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

Možno sa domnievať, že obvinený by mohol uplatňovať putatívne (domnelé) zádržné právo, keďže ako
sám vo svojej výpovedi uviedol „chce riešiť situáciu v zmysle zákona“ a iba „ju odložil“.

Súd však poukazuje na skutočnosť, že zádržné právo v zmysle zákona možno uplatniť výlučne na

zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky, pričom veriteľ je povinný upovedomiť dlžníka o zadržaní
a jeho dôvodoch. Z tohto pohľadu sa javí prípadné uplatňovanie zádržného práva obvineným ako
nezákonné.

Súdu je známa situácia, kedy bolo nezákonne uplatňovanie zádržného práva kvalifikované ako

trestný čin vydierania, prípadne hrubého nátlaku. V danom prípade však poškodeným bola obchodná
spoločnosť, ktorej v dôsledku uplatňovania nezákonného zádržného práva hrozilo ochromenie celej jej
činnosti, t.j. ťažká ujma.

V tejto súvislosti súd uvádza, že je toho názoru, že aj v prípade, ak by obvinený uplatňoval nezákonné

zádržnéprávo,ktorébymaloslúžiťktomu,abypoškodenýniečokonal,opomenulalebotrpel,alebomalo
slúžiť ako prostriedok na poskytnutie plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy, takéto konanie by
vzhľadom na okolnosti prípadu pohnútku „nekonania“ obvineného nebolo možné kvalifikovať ako trestný
čin vydierania, nakoľko súd zastáva názor, že zadržiavaním lôpt poškodenému nemôže vzniknúť žiadna
„ťažkáujma“,ktorýnásledokjenevyhnutnýmpredpokladomnaplneniaobjektívnejstránkytrestnéhočinu

či už vydierania alebo hrubého nátlaku.

Vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu súd identifikoval vzniknutú situáciu medzi obvineným a
poškodeným nie ako skutok, ale ako chronický stav - susedský spor.

V trestnom práve sa uplatňuje tzv. zásada humanity, ktorej súčasťou je požiadavka, že trestná
represia by mala byť rozumná. V trestnom práve sa zároveň uplatňuje zásada subsidiarity, v
zmysle ktorej trestné právo predstavuje prostriedok poslednej inštancie „ultima ratio“, pričom legitimitu
trestnoprávnych represívnych zásahov môže odôvodniť výlučne nevyhnutnosť ochrany spoločenských
záujmov trestnoprávnym riešením pre neexistenciu iného právneho riešenia.

Uvedené zásady sú zakotvené v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého nejde o prečin, ak
vzhľadomnaspôsobvykonaniačinuajehonásledky,okolnosti,zaktorýchbolspáchaný,mieruzavinenia
a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.Obvinený je vlastníkom pozemku, ktorý je zaťažovaný tzv. imisiami (prekopávaním lôpt). Poškodený je
vlastníkom lôpt, ktoré sú prekopávané na pozemok obvineného. Vlastnícke právo je pritom všeobecným,

priamym, právnym panstvom nad vecou. Je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes)
a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Vlastník
veci je taktiež oprávnený všetkých ostatných vylúčiť z užívania veci. Na druhej strane vlastníctvo veci
zaväzuje a s vlastníctvom veci sú spojené aj povinnosti. Vlastník veci sa musí napríklad zdržať všetkého,
čim by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Musí napr. v určitých prípadoch na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere umožniť vstup na svoje
pozemky, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb
a pod.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasanuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákona vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu
susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.

Súd je toho názoru, že za daných okolností nie je možné jednostranne priznať ochranu vlastníckemu

právu poškodeného prostriedkami trestného práva za súčasného ignorovania vlastníckych práv
obvineného.

Bolo by totiž možné na podklade obsahu spisu dospieť aj k záveru, že poškodený ako vlastník lôpt,
za ktoré nesie zodpovednosť (rovnako ako je tomu napr. v prípade zvierat § 127 ods. 1 OZ), prípadne

vlastník futbalového štadióna, sa na prekopávaní lôpt na pozemok obvineného môže podieľať v tzv.
nepriamom úmysle tým, že pasívne, t.j. nekonaním umožní, aby k takémuto následku dochádzalo. Ako
súd už uviedol, nejde o jednorazový skutok, ale o „opakujúci sa jav“, kedy dochádza k prekopávaniu
lôpt na pozemok obvineného. To, že môže dôjsť k prekopnutiu lopty na pozemok obvineného tak musí
byť poškodenému dobre známe (vedomostná zložka). Pokiaľ by bolo preukázané, že neurobil vhodné a

možné opatrenia na to, aby k prekopávaniu lôpt na pozemok obvineného nedochádzalo, bolo by možné
dospieť k záveru, že s prekopávaním lôpt na pozemok obvineného je uzrozumený (vôľová zložka).
V takom prípade by mohlo byť možné s obtiažnosťou jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnostíkonštatovať naplnenie časti objektívnej stránky trestného činu zatajenia veci a to, že k prekopávaniu lôpt
na pozemok obvineného dochádza bez jeho privolenia.

Súd poukazuje na skutočnosť, že futbalový štadión by mal byť bezpochyby verejnoprospešné
zariadenie, ktoré je vybudované vo verejnom záujme, v dôsledku čoho môže dôjsť aj k obmedzeniu
vlastníckych práv. Zastáva však názor, že aj keby bol daný verejný záujem na tom, aby obvinený
znášal prekopávanie lôpt na jeho pozemok a k náhodnému prekopávaniu lôpt na jeho pozemok by
nebolo možné žiadnym spôsobom zabrániť, tento verejný záujem nie je možné vzhľadom na spôsob

vykonania činu obvineným a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa zabezpečovať primárne prostriedkami trestného práva.

V danom prípade totiž nejde o aktívne, ale pasívne konanie obvineného, keďže lopty sa dostávajú do
jeho dispozície bez jeho pričinenia, pričom by bolo možné konštatovať, že dokonca proti jeho vôli. Jediné
čo obvinený urobí je, že loptu, ktorú nájde na svojom pozemku odloží do kurína. Nedochádza pritom k

zmene dispozície. Nejde o jednorazový skutok, ale o opakujúci sa jav. Prípadný trestnoprávny následok
nevzniká jednorazovo, ale až postupom času s vedomím poškodeného, že k prekopnutiu lopty môže
dôjsť a prekopnutím väčšieho počtu lôpt, pričom nemožno hovoriť o závažnom, resp. nenapraviteľnom
následku pre poškodeného, ktorému následku by malo byť predchádzané samotnou prevenciou zo
strany poškodeného, pričom prípadne vzniknutý následok je možné napraviť prostriedkami civilného

práva. Pohnútkou pasívneho konania obvineného je nepochybne dosiahnuť vo svojej podstate legitímny
cieľ a to, aby lopty neboli opakovane prekopávané na jeho pozemok.

Problém je v tom, že futbalový štadión sa nachádza v bezprostrednom susedstve pozemku obvineného
a mohol byť vypuklejší, ak by spolu susedili futbalový štadión a domov dôchodcov, kostol alebo napríklad

sklenárstvo, či kvetinárstvo s kvetinovým záhonom. V súčasnosti však už ide o objektívnu skutočnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené trestný súd zastáva názor, že na riešenie vzniknutej situácie obvinený a
poškodený majú primárne využiť vzájomnú dohodu, a pokiaľ k dohode nedôjde a zastávajú názor, že
orgány štátu, prípadne obce sú nečinné, hoci by činné byť mali, resp. ich opatrenia neúčinné, zákonom

ustanovené prostriedky civilného práva.

Na primárnu ochranu vlastníckeho práva slúžia ustanovenia § 126 a 127 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorých sa poškodený, ak zastáva názor, že obvinený lopty neoprávnene zadržiava, môže tzv. rei
vindikačnou žalobou (žalobou na vydanie veci) domáhať vydania veci obvineným a následne prípadne

využiť exekúciu. Prípadne sa môže domáhať, aby obvinený na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere,
ak na to budú splnené zákonné podmienky umožnil vstup na svoj pozemok. Zároveň by mal vykonať
nevyhnutné opatrenia, aby k vzniku následku nedošlo. Nie čakať, kým mu vznikne aspoň malá škoda
a potom podať jednoducho trestné oznámenie.

Na druhej strane pokiaľ sa obvinený domnieva, že je nad mieru primeranú pomerom zasahované do
jeho vlastníckeho práva imisiami lôpt, nemal by uplatňovať nezákonné zádržné právo, ale mal by sa tzv.
negatórnou žalobou (zapieracou žalobou) v zmysle § 126, resp. 127 Občianskeho zákonníka domáhať
ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva. Prípadne sa
môžedomáhať,akmuhrozíškoda,abysúduložilrušiteľoviaktívnupovinnosťurobiťvhodnéaprimerané

opatrenia na jej odvrátenie.

Súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 128 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je síce možné
vo verejnom záujme vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, ale to len na základe
zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak sa obvinený domnieva, že by mal mať nárok na náhradu za

obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo verejnom záujme, mal by podať príslušnú žalobu na civilný súd.

Obe strany by tak mali v tomto prípade podľa názoru trestného súdu na ochranu svojich vlastníckych
práv vyvinúť príslušnú aktivitu, a ak nedôjde k dohode a nie je možné zabrániť imisiám lôpt, zákonom
ustanovené prostriedky civilného práva podporené zodpovedajúcou právnou argumentáciou, za ktorú

nesú zodpovednosť a od ktorej závisí ich úspech vo veci a neočakávať, že ich vlastnícke práva a záujmy
bude ex offo zabezpečovať štát prostriedkami trestného práva.Na záver považuje súd za potrebné upozorniť, že by malo byť dotknutými stranami dostatočne zvážené,
či je možné brať vzniknutú situáciu na ľahkú váhu. Z obsahu spisu je totiž nepochybné, že pozemok,
na ktorý sú prekopávané lopty z futbalového ihriska je súčasťou obydlia obvineného, na ktorom sa

bezpochyby môže minimálne občas zdržovať. V prípade obvineného ide pritom v zmysle ustanovenia
§ 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 3 Tr. zákona o chránenú osobu (osoba vyššieho veku, ktorou sa
na účely Tr. zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov), čo by mala byť zainteresovaným
stranám dostatočne známa skutočnosť. Ako súd už uviedol vlastníctvo zaväzuje. Ustanovenie § 415
Občianskeho zákonníka zároveň zakotvuje tzv. všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa

nikomu neškodilo (neminem aedere), t.j. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Súd nevie na podklade obsahu spisu bez ďalšieho posúdiť akou silou a razanciou sú na pozemok
poškodeného lopty prekopávané. Aj keď je to možno málo pravdepodobné, v každom prípade, ak
by došlo k „neúmyselnému“ prekopnutiu lopty na pozemok obvineného, ktorá by ho trafila ako osobu

nezúčastnenú na futbalovom zápase alebo tréningu, a náhodou, nešťastnou zhodou okolností, by došlo
k poškodeniu zdravia obvineného, je možné, že takýto následok by mohol mať nielen občianskoprávne,
ale aj trestnoprávne následky, keďže trestného činu ublíženia na zdraví je možné dopustiť sa dokonca aj
z nevedomej nedbanlivosti. Do primárneho okruhu podozrivých by sa tak mohli dostať nielen futbalista,
ktorý loptu prekopol, ale napríklad aj vlastník alebo prevádzkovateľ futbalového štadióna, resp. vlastník

lopty, najmä ak by loptu prekopla trestne nezodpovedná osoba - dieťa a bolo by preukázané, že
zanedbali svoju prevenčnú povinnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade so zásadou ultima ratio, súd podľa § 241 odsek 1 písmeno c)
Trestnéhoporiadkua§215odsek1písmenob)Trestnéhoporiadkutrestnéstíhanieobvinenéhozastavil,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto

osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. Sťažnosť nemôže podať
ten, kto sa jej výslovne vzdal.