Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010260
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318010260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, na neverejnom zasadnutí dňa 13. februára 2019, v
trestnej veci odsúdeného G. H., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne
zo dňa 19.11.2018 sp.zn. 4Nt/17/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu v Brezne zo dňa 19.11.2018 sp.zn. 4Nt/17/2018 bolo rozhodnuté v zmysle
§ 399 ods. 2 Tr. por. a to tak, že návrh odsúdeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., P. XX,
tohto času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 1T/110/2017 sa zamieta.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený G. H..
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
pretože podľa jeho názoru návrh na povolenie obnovy konania dostatočne odôvodnil a zdôraznil, že
on bol zo strany príslušníkov policajného zboru v pôvodnom konaní prinútený k tomu, aby sa priznal,
teda vypovedal pod nátlakom a strachom z toho dôvodu, že pôjde do väzby. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že svoju výpoveď podpísal a urobil aj vyhlásenie, ktorému však nerozumel. Nevedel totiž,

čo sa na hlavnom pojednávaní deje. Poznamenal, že vzhľadom na jeho najvyšší dosiahnutý stupeň
vzdelania už v prípravnom konaní vznikli pochybnosti o jeho spôsobilosti sa náležite obhajovať, chápať
zmysel a obsah trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené. Vyslovil presvedčenie, že v pôvodnom
konaní mal mať ustanoveného obhajcu.
Na záver podotkol, že v jeho trestnej veci mali byť vypočuté aj jeho matka P. H. a suseda D. G., ktoré boli
s ním v dennodennom kontakte a ich výpovede by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Keďže on

nie si je vedomý trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený a za ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere sedem rokov, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por. a uložiť okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť odsúdeného je prípustná

a bola podaná oprávnenou osobou (§ 183 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 1 Tr. por.) a aj v zákonnej lehote
(§ 187 ods. 1 Tr. por.).
Na základe tohto postupu odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmomrozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli
najavo nové skutočnosti alebo dôkazy uvedené v situovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy
konania nemôže súd preskúmavať, či sa súd pri preskúmavaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s
obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne.
V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať vec a správnosť rozsudku, vydaného v

základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie
otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové,
skôr neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké
bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolenie obnovy konania je teda
skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú

také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku, vydaného súdom v
pôvodnom konaní. Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť
určitý objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci je dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol
vykonaný, alebo taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu

nových skutočností v konaní o povolení obnovy konania je potrebné zároveň preukázať.
V konaní o obnove konania sa teda nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia,
ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, v spojení s dôkazmi
už vykonanými, môžu odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Súd teda
nemôže bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy bez toho, aby ich hodnotil vo vzťahu ku

skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie. Nie každá nová skutočnosť, či
už dôkaz, sú tak spôsobilé vyvolať následky, predvídané v § 394 ods. 1 Tr. por.
Záver o tom, či existencia nových skutočností alebo nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné, než
pôvodné právoplatné rozhodnutie, môže súd ustáliť len v porovnaní s doposiaľ vykonanými dôkazmi, s
dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných dôkazov, a to v rozsahu ust. §

2 ods. 12 Tr. por., ktorý postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Tr. por. Už
v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania musí súd hodnotiť nové skutočností a dôkazy z
hľadiska ich významu, vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozsudku. Druhou podmienkou pre
povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. je, že nové skutočnosti resp. dôkazy neznáme
v čase rozhodovania o vine a treste by viedli k inému rozhodnutiu o vine, resp. treste a že pôvodne

uložený trest je v dôsledku novej skutočnosti v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa (§ viď aj uznesenie 1ÚS 673/2013).
Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Brezne zo dňa 18.10.2017 sp.zn.
1T/110/2017 bol v tom čase obžalovaný G. H. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to

uvedené v predmetnom rozhodnutí, za čo mu bol uložený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l)
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a keďže po vyhlásení rozsudku sa prokurátor a obžalovaný vzdali
odvolania,vsúladesust.§172ods.2Tr.por.bolvyhotovenýzjednodušenýrozsudok,ktorýneobsahoval

odôvodnenie. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom 20.10.2017.
Súd prvého stupňa, ktorý zamietol žiadosť odsúdeného G. H. na povolenie obnovy konania, odôvodnil
rozhodnutie najmä tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2017 v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom súd v zmysle § 257
ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie prijal. Obžalovaný voči tomuto postupu nemal žiadne námietky a pred

rozhodnutím súdu bol poučený o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o jeho vine je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c)
Tr. por. Obžalovaný sa následne ihneď vzdal práva podať odvolanie za seba, ako aj za ďalšie osoby
oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Súd ďalej poznamenal, že uvedené skutočnosti v plnom
rozsahu vyvracajú tvrdenia odsúdeného o tom, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, ako aj právo

na spravodlivý proces. Okrem toho v priebehu trestného stíhania, či už v prípravnom konaní, resp. v
konaní po podaní obžaloby pred súdom mal právo navrhnúť dôkazy, o čom bol v súlade s Trestným
poriadkom riadne poučený a v prípravnom konaní vyhlásil, že k výpovedi nebol žiadnym spôsobom
nútený, čo malo odozvu aj v tom, že na hlavnom pojednávaní dobrovoľne vyhlásil vinu za skutok, ktorýbol uvedený v obžalobe a pri priznaní viny zotrval na skutočnostiach uvádzaných z prípravného konania.
Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa nedospel k záveru, že v danom prípade bolo porušené
jeho právo na obhajobu a tým pádom aj právo na spravodlivý proces, a preto v tomto smere považuje

tvrdenie odsúdeného za účelové so snahou vyhnúť sa uloženému trestu, resp. dosiahnuť zmiernenie
výroku o treste. Záverom dodal, že nové dôkazy, na ktoré poukázal v návrhu na povolenie obnovy mohol
navrhnúť už v priebehu prípravného konania, resp. v konaní pred súdom, o čom bol poučený.
S postupom prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil, pretože aj podľa názoru odvolacieho
súdu dôkazná situácia v danej trestnej veci je takého charakteru, že navrhovaní svedkovia nijakým

spôsobom nemôžu ovplyvniť správne zistený skutkový stav. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do
pozornosti tú skutočnosť, že odsúdený v prípravnom konaní sa k protiprávnemu konaniu priznal a
podrobne aj opísal spôsob, ako malo dôjsť k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle
ust. § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom aj na § 138 písm. b) Tr. zák. Obsah
jeho výpovede zapadá do obsahu výpovede svedkyne poškodenej mal. K.Ch., ktorá taktiež podrobne
popísala protiprávne konanie zo strany obžalovaného a v tomto smere nevznikli žiadne pochybnosti,

ktoré by nasvedčovali tomu, že skutok sa mal uskutočniť iným spôsobom, ako je popísaný v obžalobe. V
danej trestnej veci okrem toho boli vypracované znalecké posudky tak na v tom čase obžalovaného, ako
aj na poškodenú a aj obsahy týchto znaleckých posudkov nevyvracajú tvrdenie maloletej poškodenej
K.Ch, ale práve naopak. Ak odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania sa domáha výsluchu jeho
matky P. H. a susedky D. G., v tejto súvislosti treba poznamenať, že ide o osoby, ktoré nežili v spoločnej

domácnosti s obžalovaným a ani neboli prítomné pri tom, kedy zo strany odsúdeného malo dochádzať
k protiprávnemu konaniu, a preto nemôžu potvrdiť, resp. vyvrátiť skutočnosti, ktoré vyplývajú či už z
výpovede poškodenej alebo z výpovede samotného odsúdeného z prípravného konania. Okrem toho
odvolací súd poznamenáva, že žiadnym z dôkazov, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli nevyplýva
to, že by odsúdený bol k výpovedi nejakým spôsobom zo strany príslušníkov PZ donucovaný, či už

formou psychického alebo fyzického nátlaku a ani to, že by nerozumel, pre čo je vedené trestné stíhanie
voči jeho osobe, pretože sám odsúdený tieto skutočnosti svojím podpisom vyvrátil.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
postup v zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. a nasl. a s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvého stupňa sa v celom
rozsahu stotožnil, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.