Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227954
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111227954.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: D. J., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. XX, T. T., v konaní právne zastúpený: JUDr. Peter Fischer, advokát, so sídlom
Horná 30, Banská Bystrica proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská
cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, o náhradu škody 3 636 € s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa

07. 11. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/230/2011-261 zo dňa 20. 09.
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody
sumu 3 636 € s úrokom z omeškania 9 % p. a. z priznanej sumy od 01. 09. 2010 do zaplatenia, v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:
„1. Žalobca navrhol, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 3636 Eur s úrokom z omeškania a trovami
konania titulom náhrady škody.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasžaloboužalobcu,výsluchomúčastníkovkonania,
výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, informatívnou kópiou z mapy kat. ú. T. T., geotechnickým
posudkom zo dňa 16. 08. 2011, žiadosťou o ohliadku zo dňa 25. 11. 2009, listom zo dňa 10. 02. 2010,
zo dňa 18. 05. 2010, rozpočtom - rekonštrukciou oporného múru zo dňa 22. 11. 2011, písomnými

vyjadreniami účastníkov konania, snímkou (č. l. 48), denným záznamom o výkonoch vozidla (č. l. 77 až
84), výsluchom svedkov H. I., O.. R. P., nahrávkou s DVD, snímkami (č. l. spisu 122 až 127), výsluchom
znalca.

4. Žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. ú. T. T., parcela č.
CK-N XXXX záhrady o výmere 272 m2, o čom ako dôkaz predložil list vlastníctva. Parcela hraničí s

cestnou komunikáciou R1 - I./59 v T. T.. Terén je veľmi svahovitý a pre možnosť uloženia cestného
telesa bola pôvodnému vlastníkovi vyvlastnená časť záhrady, na ktorú bol situovaný oporný múr a na
ňom vybudované teleso rýchlostnej komunikácie, tak ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy. V dôsledku
nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie, ktorú má v správe žalovaný,
respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne k pohybu svahu, jeho parcely.
Svahové posuny mu spôsobovali škodu a časovo ich možno ohraničiť do rokov 2008, 2009 a začiatok

roka 2010. Na zistenie príčin zosuvu svahu si dal vyhotoviť geotechnický posudok, ktorý vypracoval
S.. T. J. pod č. P11-28, z ktorého záveru je príčinnou vzniku svahových pohybov v predmetnej lokalitesústredený prítok povrchovej vody pochádzajúci z telesa cesty R1 - I./59 v dôsledku čoho došlo k
zníženiustabilityasúdržnostimáloodolnýchdolomitickýchhornínvosvahu.Kudalostiamdošlovrokoch
2008 až 2009, pričom od výstavby cesty v 70-tych rokoch minulého storočia k takýmto javom až do

uvedených udalostí nedochádzalo. Pretekanie vody z telesa cesty do záhrady a následné zosuvy sa po
sťažnostiach majiteľa nehnuteľnosti u správcu komunikácie neopakovalo z dôvodu, že správca vykonal
na úseku cesty v susedstve poškodenej nehnuteľnosti údržbu a nápravné opatrenia, čo potvrdil listom zo
dňa 10. 02. 2010. Posúdenie, či prívalové vody, ktoré nie je schopná zachytiť cestná komunikácia môžu
voľne vytekať mimo komunikácie a poškodzovať susediace nehnuteľnosti, nie je predmetom posudku.

5. Žalobca uviedol, že spočiatku nevedel koho a akým spôsobom má kontaktovať na odstránenie
závadnéhostavu,lebomubolaspôsobovanáškoda.Telefonickykontaktovalzamestnancovžalovaného,
ktorý sa dostavili na miesto a vykonali zabezpečovacie opatrenia, aby zabránili vzniku ďalších škôd.
Na činnosti žalovaného reagoval listom zo dňa 25. 11. 2009. Žalovaný odmietol obhliadku poškodenej
záhrady a návrh odškodnenia, a to listom zo dňa 10. 02. 2010 sp. zn. 5335/10700/2010. Následne vyzval

žalovaného listom zo dňa 18. 05. 2010 náhrade škody, na ktorý list nereagoval.

6. K zosuvu pôdy v dôsledku sústredeného prítoku povrchových vôd z telesa komunikácie dochádzalo
do začiatku roka 2010 a žalovaný sa listom zo dňa 10. 02. 2010 vyjadril, že nie je zodpovedný za škody
spôsobené v jeho záhrade. Na zabránenie zvyšovania škôd musel vykonať opatrenia, a to stavebné

úpravy, aby sa zosunutý svah neprevalil aj na ďalšie vedľajšie stavby, ktoré na zvalený oporný múr
bezprostredne nadväzujú. Tieto práce mohol vykonať až po zimnom období. Jednotlivé vykonané práce
dal oceniť s materiálnymi vstupmi rozpočtom, od ktorého odvodzuje výšku náhrady škody. Rozpočet bol
vypracovaný dňa 22. 11. 2011. Sanačné úpravy vykonával do konca augusta 2010 a od septembra 2010
si uplatňuje aj zákonný ročný úrok z omeškania z požadovanej sumy. V dôsledku stanoviska žalovaného

mu nezostávalo iné ako uplatniť si nárok súdnou cestou, ktorý opiera o ustanovenia § 415, § 420, § 420a
OZ. Úroky z omeškania si uplatňuje podľa § 517 ods. 2 OZ a žalobu procesne opiera o ustanovenie
§ 80 písm. b/ OSP.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nemôže súhlasiť s právnou kvalifikáciou žalobcu

zodpovednosti za škodu žalovaného. Ako vyplýva z opisu škodovej udalosti svoj nárok odvíja od
skutočnosti, že v dôsledku nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie,
ktorú má v správe žalovaný, respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne
k pohybu svahu, ako vyplýva z ním predloženého geotechnického posudku P11-28, od výstavby
komunikácie v 70-tych rokoch k poruchám na svahu nedochádzalo. Sám žalobca potvrdil, že technické

riešeniekomunikáciejesprávneakuškodovejudalostinemohloprísťvplyvomnesprávnehotechnického
riešenia. Čo sa týka zanedbania povinnosti žalovaný vykonáva správu predmetnej komunikácie a v
danom prípade by prípadná zodpovednosť žalobcu za škodu mala byť posudzovaná podľa ustanovení
zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách. Žalovaný vykonal miestnu obhliadku, bola
vykonaná funkčná skúška cestnej kanalizácie fekálnym vozom a bolo skonštatované, že je plne funkčná.

Žalovanýmázato,žeakosprávcadodržalpriúdržbecestypríslušnéustanoveniacestnéhozákonaanie
je zodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca sa domáha náhrady škody z titulu zosuvu pôdy. Poukázal
na rozpornosť tvrdení žalobcu, kde prostredníctvom posudku tvrdí, že k udalostiam došlo v rokoch 2008
a 2009. Žalobca v žalobe uvádza, že dochádzalo ku škode do začiatku roka 2010. O tom, že mal
vedomosť o škodovej udalosti pred začiatkom roka 2010 svedčí skutočnosť, že v súvislosti s udalosťou

zaslal žalovanému list zo dňa 25. 11. 2009, kedy preukázateľne vedel, respektíve sa domnieval, kto
za škodu zodpovedá a že dochádza ku škode. Žalovaný mal za to, že došlo k uplynutiu trojročnej
premlčacejdobyanárokjepremlčaný,vzniesolnámietkupremlčanianárokuvcelomrozsahu.Vprípade,
že by nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo k uplynutiu subjektívnej, keďže v čase
25. 11. 2009 o škode vedel aj o tom, kto za ňu zodpovedá, žalobu podal dňa 29. 11. 2011. Zároveň

namietol úrok z omeškania s tým, že podania žaloby žalovaný nemal vedomosť o presnom rozsahu
škody. Predmetná cesta bola daná do užívania v roku 1979, pričom žalobca a znalec uvádzajú, že do
obdobia roku 2008 k takýmto klimatickým javom nedochádzalo. Z uvedeného vyplýva, že kanalizácia
od spustenia do prevádzky až do decembra 2008 fungovala, t. j. bola naprojektovaná a postavená v
zmysle príslušných technických noriem a plnila svoju funkciu. To znamená, že príčinou vzniku škody

nemohlo byť nedostatočné technické riešenie odvodu vôd z cesty ako uvádza žalobca. Čo sa týka
zanedbania technickej údržby, žalovaný ako správca cesty vykonával a vykonáva pravidelnú bežnú
údržbu, zabezpečuje zametanie, čistenie, prečisťovanie odvodňovacích žľabov, drobné opravy, o čom
existujú záznamy. Denné záznamy o výkonoch vozidla za určité vybrané obdobie dokladajú do spisuako dôkaz, že žiadne povinnosti pri správe a údržbe predmetného úseku cesty nezanedbali a teda
vykonali dostatočné preventívne opatrenia na zabránenia vzniku škody. Zamestnanci žalovaného na
základe sťažností žalobcu zo dňa 25. 11. 2009 prišli na miesto poškodenej záhrady, vykonali obhliadku

a následne zabezpečili funkčnú skúšku cestnej kanalizácie fekálnym vozom ako aj jej prečistenie a bolo
konštatované, že kanalizácia je plne funkčná a nie je upchatá. Uskutočnilo sa to za účelom preverenia,
či nedošlo k upchatiu kanálov odvádzajúcich vodu, uskutočnilo sa to dňa 15. 01. 2010, o čom žalovaný
predložil faktúru Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. VEOLIA. Žalovaný mal
za to, že škodu nezavinil, prívalové dažde je nutné považovať za náhodu, za ktorú sa nezodpovedá a

škodu si poškodený znáša sám. Zároveň ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. Žalovaný mal za to, že
žalobca svojimi svojpomocnými zásahmi, terénnymi úpravami a spevňovaním svahu mohlo narušiť jeho
stabilitu a tým spôsobiť škodu, ktorá je predmetom tohto sporu. Poukázal na ustanovenie § 14 vyhlášky
k cestnému zákonu. Navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom, v ktorom býva bol postavený v roku 1958, ktorý
kúpilivroku1977.Časťzáhradybolazobratánavýstavbucestnejkomunikácie,ktorábolazhotovovanáv
rokoch 1974 až 1979. Terénne úpravy svahovitej záhrady boli uskutočnené v prírode, keď dom a záhradu
kúpili. Od kúpy po rok 2008 sa priebežne robila oprava terénnych úprav. Oprava spevnenia svahu v roku
2005 bola z betónových kvadier, ktoré boli spevnené vo vnútri roxorovým železom a betónom. Takýto istý

materiál použil znovu po zosuve svahu. Práce si zabezpečoval prostredníctvom kamarátov. Na fotografii,
ktorá je na (č. l. 48) je začiarknutá časť, kde sa vykonávala oprava cesty, lebo tam došlo k úplnému
prepadnutiu cestného telesa bola diera smerom do zeme, a to spôsobilo zosuv pôdy smerom dole do
záhrady. Prvá oprava sa uskutočnila po jeho liste vo februári 2010 a druhá oprava koncom roka 2010
alebo začiatkom roka 2011. Koncom roka 2008 došlo k nadmernému dažďu, jarok nebol dostatočne

spevnený, kanále nestačili brať povrchovú vodu a cestné teleso sa v časti jarku prepadlo. Myslí tým
žľab odvádzajúci vodu ku kanálu. Záhrada má povrch trávu, sú tam nasadené stromy a kríky, v prednej
časti je postavený na pozemku rodinný dom, za ním dvor, potom je oporný múr a za ním začína sporná
záhrada, ktorá je situovaná šikmo hore do svahu a v hornej časti nad ňou je cestné teleso.

9. Svedok H. I. uviedol, že so žalobcom sú priatelia, pozná pozemok, ktorý vlastní. V roku 2008 bol na
pozemku a videl, že v jeho zadnej časti pod cestou pozemok nie je spevnený, z cesty stekalo, preto
sa žalobca rozhodol, že pozemok spevní pod cestou a vybuduje tam oporný betónový múr. Pri týchto
prácach bol prítomný. Múr mal slúžiť na to, aby zemina sa nezosýpala smerom do záhrady. Múr sa robil
tak, že sa vykopal základ na spodu, na to ukladali betónové duté tvárnice, do ktorých boli zapustené

železné roxorové tyče a vnútro tvárnic bolo zaliate betónom. Asi po roku od jeho postavenia mu zavolal
žalobca, že v dôsledku stekajúcej vody zo svahu aj so zeminou došlo k porušeniu tohto múru, ktorý
sa zosunul a rozpadol. Celý priestor bol zamokrený, zemina zosunutá a žalobca mal dvor plný vody. Z
dôvodu obavy, že sa zemina bude znovu zosúvať osadili kolíky, natiahli šnúru, aby videli posun zeminy.
Zemina sa posúvala. Presné dátumy týchto udalostí uviesť nevedel. Pri opravách v roku 2010 nebol,

ale pamätá si, že sa ho žalobca pýtal, či uvoľnený materiál sa dá použiť, vie, že mu povedal, že nie,
že treba nový.

10. Svedok O.. R. P. uviedol, že vypracoval predmetný rozpočet, ktorý sa nachádza v spise na (č. l.
15). Je v ňom uvedená cena za použitý materiál a kalkuluje aj s cenou práce, ktorú treba vynaložiť na

to, aby sa mohol pôvodný vybudovaný oporný múr dostať do pôvodného stavu. Bol na mieste samom,
konštatoval, že pozemok žalobcu sa nachádza pod cestným telesom, v cestnom telese je kanál, na
ktorý sa bol pozrieť, keďže konštatoval, že tam neustále zateká z cesty voda. Kanál je nedostatočne
funkčný z dvoch dôvodov, buď je upchatý a preto nie je spôsobilý celé množstvo vody odviesť alebo
je poddimenzovaný a teda nie je postavený na také množstvo vody ako sa na ceste nachádza. Voda

nepretekávcelomrozsahudokanálaatedaniejeodvádzanádošachty,hromadísaastekánapozemok
žalobcu. Uviedol, že práve kvôli stekajúcej alebo pre stekajúcu vodu a podmočenú zeminu dochádza
k zosuvu zeminy smerom až do dvora žalobcu. Žalobca má na svojom pozemku vybudovanú vlastnú
šachtu, ktorá mu túto stekajúcu vodu sťahuje. V prípade, že by ju nemal alebo by bola zanesená zeminou
a upchala by sa a mohla by podmočiť až dom žalobcu, určite by podmočila pivničné priestory, čo by

mohlo mať vplyv na celú statiku stavby. Oporný múr stratil stabilitu práve v dôsledku zosuvu zeminy s
vodou, stratil svoju stabilitu a funkciu tak, že sa zničila jeho celistvosť, rozbila sa na menšie kusy, ktoré
sa už ako materiál pri oprave nedajú použiť, preto kalkuluje, že je potrebné použiť nové betónové duté
tvárnice, nové železné tyče, výstuže a zaliatie betónom a vyčíslená cena 3636 Eur je cena primeraná,iný materiál sa v rozpočte nenachádza a materiál je započítaný aj s prácou = osadenie. Uviedol, že
obhliadku robil v mesiaci november 2011 a vychádzal z cenníka stavebných prác firmy Cenkros, ktorý sa
aktualizuje podľa aktuálnych cien, vychádzal z cien pre rok 2011. Svedok zároveň uviedol, že v prípade,

že by bol oslovený žalobcom tak by mu takto vyčíslil náklady a ponechal by si aj otvorenú možnosť, že
sa takýto rozpočet mohol navýšiť, ak by sa zistilo, že základ by bol poškodený a vyžiadalo by si to ďalšie
náklady. Uviedol, že sa nevyžaduje vydanie stavebného povolenia na opravu múru.

11. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie - statika

stavieb. Úlohou znalca bolo po oboznámení sa so súdnym spisom a dôkazmi vykonať obhliadku miesta
samého na parcele C-KN č. XXXX, LV č. XXXX, kat. ú. T. T., uviesť, či príčinou zosuvu zeminy v záhrade
žalobcu k opornému múru bola stekajúca voda z cestného telesa, či to bola jediná príčina, ak nie,
uviesť ďalšie príčiny, ak bolo príčin viac, ktorá bola dominantná. K rozpočtu zo dňa 22. 11. 2011 uviesť,
či vyčíslená suma za materiál a cenu práce sú primerané vzhľadom na stav poškodenia oporného
múru podľa fotografie z roku 2008. Ak výpočet v rozpočte nie je primeraný, vyčísliť primerané náklady

na použitý materiál a cenu práce, a to z dôvodu uvedenia pôvodného stavu a zistiť, či stavebník na
zhotovovaný oporný múr urobil ohlásenie na stavebnom úrade, v ktorom roku, či urobil aj nové ohlásenie
za účelom opravy, v ktorom roku.

12. Zo znaleckého posudku č. 3/2015 znalca O.. H. U., a to záveru znaleckého posudku bolo zistené,

že hlavnou príčinou zosunu a poškodenia vybudovania oporného múru bola intenzívna infiltrácia
povrchovej vody pritekajúcej z povrchu cestného telesa - cesty R1 - I/59 do strmých kvartérnych
vrstiev, ktorá spôsobila vznik plošnej svahovej deformácie siahajúcej až ku konštrukcii oporného múru.
Svahová deformácia priťažila konštrukciu múru, čo spôsobilo jeho deštrukciu a naklonenie zvyšných
častí po stranách od poruchy. Konštrukcia múru nebola na takúto skutočnosť staticky dimenzovaná

a v zrealizovanej podobe nemohla zabrániť tlaku zeminy od vzniknutého zosuvu. Príčinou stekajúcej
vody bolo upchatie dažďového vpustu v odvodňovacom rigole komunikácie alebo kanalizácie vedenej
od tohto vpustu. K rozpočtu zo dňa 22. 11. 2011 znalec uviedol, že výkaz výmer materiálu v rozpočte
zo dňa 22. 11. 2011 zodpovedá stavu poškodenia oporného múru podľa fotografie z roku 2008 okrem
množstva lepených kotiev, ktoré upravil na 40 kusov. Podľa kontrolného rozpočtu je výsledná suma

bez DPH 3133,34 Eur. Znalec nezisťoval na stavebnom úrade, či boli urobené ohlásenia vzhľadom na
vyjadrenie žalobcu, že na stavebnom úrade žiadne ohlásenie na vybudovanie zrúteného oporného múru
a jeho opravu nepodal.

13. Žalobca nemal žiadne výhrady k znaleckému posudku.

14. Z vyjadrení žalovaného k znaleckému posudku žalovaný uviedol, že považuje za nedostatočne
preukázané, že naozaj došlo k upchatiu dna dažďového vpustu, čo malo údajne spôsobiť, že si voda
vytvorila novú cestu a začala vyvierať spod zeme. Znalec len skonštatoval a popísal hypotézu, ktorá
sa predpokladá po vzhliadnutí nahrávky žalobcu nedisponoval žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by si

sám vyhotovil, že vyvierajúca voda spod zeme nemohla byť aj príčinou geologických pomerov vôbec
nesúvisiacich s cestou. Môžu skonštatovať, že z videonahrávky sa dá posúdiť, že kanál v dôsledku
dažďa odtekal pomalšie, ale nebol upchatý a voda spod zeme vytekala v dôsledku miestnych svahových
pomerov bez zavinenia žalovaného a nepostačuje, že znalec stroho skonštatoval, že daný stav možno
vyhodnotiť a postaviť posudok na dohadoch a nepodložených dôkazoch. Žalovaný mal za to, že

samotným posúdením videa žalobcu na ktoré sa znalec odvoláva sa dá tiež skonštatovať, čo je na
záberoch zreteľné, že v rigole do vpustu vteká kalná voda, ale z prameňov o meter vedľa vpustu vyteká
čistá voda a teda je pravdepodobné, že zdrojom vytekajúcej čistej vody nebude upchatá kanalizácia,
ktorá sa na dráhe jeden meter nestihne vyčistiť a pramene čistej vody majú vyšší prietok ako je prítok
kalnejvodyvžľabe.Vyššíprítokzprameňovjepravdepodobnedotovanýinýmzdrojomvodyakoupchatý

vpust a žalovaný trvá na tom, že na zázname je zachytené, že zrážková voda z rozsiahleho strmého
územianadcestouvsiakladopodložiaaprirodzenýmicestamipretekánadol,čistísaavyvieravzáhrade
žalobcu. Zároveň poukázal, že k zrúteniu došlo koncom roku 2008 a znalec podložil svoje tvrdenia o
príčine zrútenia na videonahrávke z októbra 2012 a videonahrávka by sa mohla zobrať do úvahy vtedy,
keby žalobca žiadal náhradu škody za zrútenie oporného múru v danom období ako bola vyhotovená.

15. Zároveň nie je technicky správne tvrdenie znalca, že došlo k upchatiu dna dažďového vpustu,
všetky typy vpustov majú prehĺbené dno vo funkcii kalníka a odtok vpustu je od všetkých typov v určitej
výške nad dnom kalníka, čím sa vytvára pracovný objem kalníka a po technickej stránke sa môžehovoriť, že sa upchá odtok z vpustu nie jeho dno. Ak by bol riešený cez dno, t. j. bez zachytávania
kalov a nečistôt pri väčšom daždi by sa nečistotami upchala odtoková kanalizácia. Zároveň poukázali
na tvrdenie znalca na (str. 4 - 5) znaleckého posudku a na skutočnosť, že z odpovede na otázku

č. 6 vyplýva, že si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle stavebného zákona. Žalobca
nevie preukázať, či oporný múr vybudoval tak, aby spĺňal naozaj funkciu oporného múru, keďže sa
záhrada nachádza v extrémne strmom svahu a akýkoľvek neodborný zásah spôsobený vybudovaním
nelegálneho oporného múru mohlo viesť k ohrozeniu stability i cesty. Žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzizrútenímopornéhomúruakonanímžalovanéhoanepreukázal,že

oporný múr spĺňal stavebnotechnické predpisy. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť ako správca
cestnej komunikácie naopak žalobca porušil stavebnotechnické predpisy a mohol svojim neodborným
zásahom ohroziť stabilitu svahu.

16. Z dôvodu námietok zo strany žalovaného súd vypočul znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok.
Znalec uviedol, že na podanom posudku zotrváva ako aj na jeho záveroch v celom rozsahu. Uviedol,

že pokiaľ bola vyhotovená videonahrávka musel z niečoho vychádzať, výron vody tam bol v roku 2012
a k námietkam ohľadne vtekania kalnej a vytekania čírej vody uviedol, že nezaregistroval, že by to bola
kalná voda, nie je číra, ale je to voda z cestného telesa po daždi, čiže taká voda ako vteká aj vyteká.
Znalec poukázal na fotografiu č. 9 znaleckého posudku. Uviedol, že sa najobjektívnejšie snažil zistiť
príčinu porušenia oporného múru a vzhľadom na prítok vody z komunikácie (veľký prítok) musel mať

vplyv na poruchu múru a porušený bol práve v časti, kde je najväčší prítok vody, čiže z cesty, múr má
desať metrov, zrútilo sa asi päť - šesť metrov, v časti, kde bol prítok vody najväčší z komunikácie, ktorá
má šírku 20 metrov, tam kde prítok nezasahoval múr zostal neporušený. Na otázku, či na porušenie
múru môžu mať vplyv aj iné vedľajšie príčiny znalec uviedol, že pokiaľ popisuje všeobecné geologické
pomery poukázal na odpoveď v časti 3 strana 5 znaleckého posudku a zotrval na skutočnosti, že zosuv

múru bol vplyvom prítoku vody, čím sa zmenili fyzikálne vlastnosti zeminy za oporným múrom, zvýšil
sa tlak na múr a múr tomu neodolal. Oporný múr bol vybudovaný svojpomocne a vychádzal z toho, že
časť múru sa nezrútila tam, kde nepôsobil prítok vody a bol vyhotovený po celej svojej dĺžke rovnakým
spôsobom. Uviedol, že nevie posúdiť, či spĺňal parametre zo stavebno-technického hľadiska. Taký prítok
vody ako tam bol musel mať vplyv na jeho poškodenie a pokiaľ došlo k oprave odvodnenia v časti nad

pozemkom žalobcu na ceste nedochádza už k výronu vody.

17. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21.Predpokladomvznikukaždejobčianskoprávnejzodpovednostijeprotiprávnyúkonspôsobenieškody

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, kde sa vyžaduje zavinenie škodcu ide o subjektívnu zodpovednosť. V prípade, keď
sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 OZ spočíva zavinenie škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá.

22. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. ú.
T. T., parcela C-KN č. XXXX záhrady o výmere 272 m2. Nebolo sporné, že predmetná parcela hraničí
s cestnou komunikáciou R1 - I/59, terén je svahovitý a v časti nad záhradou žalobcu sa na cestnom
telese nachádza dažďový vpust s tým, že krajnica cesty má zrealizovaný rigol a po určitých úsekoch
dažďový vpust.

23. Žalobca domáhal sa od žalovaného náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že dochádzalo k značnému
prítoku povrchovej vody do jeho záhrady, a to z rýchlostnej cesty, ktorá pritekala po opornom múre, a to
v mieste dažďového vpustu na rýchlostnej ceste s tým, že prítok vody do záhrady bol na juhovýchodnejstrane záhrady nad miestom zosuvu a zrútenia časti oporného múru. Voda pritekajúca do vpustu
nestačila odtekať a pod vpustom vyvierala zo zeme a stekala po opornom múre do záhrady žalobcu až
do dvora za rodinným domom, kde vtekala do dažďového vpustu žalobcu.

24.Súdprirozhodovanívychádzalzdôkazu,atoznaleckéhoposudku,naktoromznaleczotrvalinapriek
námietkam zo strany žalovaného a uviedol, že príčinou poškodenia oporného múru a jeho zrútenia bola
skutočnosť, že pritekajúca voda do vpustu nestačila odtekať a vyvierala zo zeme formou prameňa a
stekala po opornom múre. Daný stav vyhodnotil tak, že došlo k upchatiu dažďového vpustu odvodnenia

cesty alebo kanalizácie, kde pritekajúca voda si vytvorila novú cestu a vyvierala pod cestou smerom
do záhrady. Videonahrávky, ktoré predložil žalobca boli zdokumentované po zosuve a zrútení oporného
múru a terénnych úpravách. Vzhľadom na to, že k oprave rigolu a dažďového vpustu došlo až po zrútení
oporného múru upchatý vpust alebo kanalizácia bol aj pred zosuvom a zrútením múru a pritekajúca
dažďová voda z cesty stekala do záhrady žalobcu, podmáčala zeminu a pôvodný rigol bol vyskladaný z
betónových žľabových tvárnic, po generálnej oprave úseku cesty bol zrealizovaný zo žľabových tvárnic

väčšej šírky a zo strany od záhrady žalobcu boli vydvihnuté až poza zvodidlá a dažďový vpust bol
opravený.

25. Súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal predpoklady vzniku zodpovednosti
na strane žalovaného s poukazom na § 420 OZ, a to vznik škody, ktorá predstavuje vynaložené náklady

na opravu poškodeného oporného múru, protiprávny úkon, a to skutočnosť, že k svahovým pohybom
v predmetnej lokalite došlo sústredeným prítokom povrchovej vody, ktorá pochádzala z telesa cesty
R1 v dôsledku čoho došlo k zníženiu stability a súdržnosti málo odolných hornín vo svahu. Uvedené
pretekanie vody z cesty do záhrady žalobcu a zosuvy sa po jeho sťažnostiach u správcu komunikácie
od uvedených udalostí neopakovali, pretože správca komunikácie vykonal na úseku cesty v susedstve

poškodenej nehnuteľnosti údržbu a nápravné opatrenia, čo potvrdil aj listom zo dňa 10. 02. 2010.
Pokiaľ sa žalovaný bránil a uvádzal, že v konaní nebolo preukázané, že zosuv oporného múru bol
spôsobenýtým,žekanalizáciabolaupchatáažesižalovanýneplnilsvojepovinnostisúvisiacesúdržbou
kanalizácie. Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný vpust bol
riadne udržiavaný a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým dažďom voda nepretekala cez rigol, ktorý tak

ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie bol postupne opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného
zábradlia,čiževodaužnáslednenemohlapretekaťdozáhradyžalobcu.Zfotodokumentáciepredloženej
vyplýva, že rigol bol popraskaný, nebol udržiavaný a pokiaľ žalovaný poukazoval, že voda mohla vytekať
ako podzemná voda, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, išlo iba o účelové tvrdenie. V
prípade, že by išlo o podzemnú vodu, táto by vytekala do záhrady žalobcu nepretržite. Táto skutočnosť

vyplynula z geotechnického posudku vypracovaného dňa 16. 08. 2011, zároveň aj zo znaleckého
posudku vyššie uvádzaného. Zároveň i z výsluchu znalca bolo zistené, že prítok vody tam musel byť, mal
vplyvamuselspôsobiťpoškodenieopornéhomúru,keďžepokiaľdošlokopraveodvodnenianacestnom
telese v časti nad pozemkom žalobcu nedochádzalo ani v súčasnosti po dažďoch nedochádza k výronu
vody. Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť, ktorá

bola zo strany žalobcu preukázaná a teda žalovaný predmetnú škodu zavinil. Žalovaný nepredložil do
spisu žiadne dôkazy ani nenavrhol dôkazy na skutočnosti, ktoré iba tvrdil a ktoré nemajú podklad vo
vykonanom dokazovaní.

26. Súd potom žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu škodu vo výške ako bola uplatnená žalobou s

poukazom na znalecký posudok a na predložený rozpočet rekonštrukcie oporného múru, kde náklady,
ktoré bolo potrebné vynaložiť súd považoval za primerané s tým, že bolo ustálené, že výkaz výmeru
materiálu v rozpočte zodpovedá stavu poškodenia múru podľa fotografie z roku 2008 upravené bolo
množstvo lepených kotiev s tým, že výsledná suma bez DPH je 3133,34 Eur pokiaľ žalobca požadoval
sumu uvedenú v žalobnom petite je aj s DPH, ktorú ako fyzická osoba musel zaplatiť.

27. Súd mal za to, že podľa § 441 OZ nebolo v konaní preukázané, že predmetná škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodeného, t. j. žalobcu a preto by mal škodu znášať pomerne alebo výlučne len
jeho zavinením pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že stavbu oporného múru neoznámil príslušnému
stavebnému úradu a poukazoval na to, že nezodpovedala stavebnotechnickým hľadiskám, čo však

žiadnym spôsobom v konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané len tvrdené, čo súd bral ako
obranu žalovaného. Súd poukazuje na to, že znalec uviedol, že v prípade, že by múr nezodpovedal
stavebnotechnickým hľadiskám bol by poškodený ako celok, avšak zrútila sa len časť múru, a to tá časť,
kde pôsobil prítok vody tam, kde nepôsobil a múr bol vyhotovený rovnakým spôsobom zostal zachovaný.28. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd s poukazom na ustanovenie
§ 106 ods. 1, 2 OZ mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný pokiaľ k postupnému pádu múru došlo

na konci roka 2008 na Vianoce, kedy bolo daždivé obdobie a žaloba bola podaná dňa 29. 11. 2011,
bola podaná v trojročnej objektívnej lehote a subjektívna lehota začína plynúť vtedy, keď poškodený
získa vedomosti o škode, nie o protiprávnom úkone, či škodnej udalosti, ale o určitej majetkovej ujme a
rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť tak, aby mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde
a o vedomosti, kto za škodu zodpovedá.

29. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ žalobcovi zákonný úrok z omeškania, t. j. odo dňa, ktorý si žalobca
uplatnil, keďže sanačné úpravy vykonával do konca augusta 2010 ako sankciu zo zákona za neplnenie
povinnosti plniť včas a riadne s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
platnom znení.

30. Súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktorú priznal žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi v konaní v plnej výške.

31. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením“.

3. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Poukázal, že procesný súd pri rozhodovaní vychádzal zo
znaleckého posudku a uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že nárok žalobcu je dôvodný. V znaleckom
posudku okrem iného konštatuje „príčinou stekajúcej vody bolo upchatie dažďového vpustu po
odvodňovacom rigole komunikácie alebo kanalizácie vedenej od tohto vpustu“. V konaní však nebolo
preukázané, že naozaj došlo k upchatiu dažďového vpustu. Znalec skonštatoval a popísal hypotézu,

ktorá sa „predpokladá“. Znalec nedisponoval žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by sám vyhotovil napr.
na mieste ohliadky, že vyvierajúca voda spod zeme nemohla byť aj príčinou geologických pomerov.
Ak okresný súd opiera svoje tvrdenie a rozhodnutie o dôkaz, akým je ZP, musí byť z obsahu ZP
jednoznačne preukázané samostatnou činnosťou znalca, že kanalizácia bola upchatá, ako aj súvislosť
medzi kanalizáciou žalovaného a vyvierajúcou vodou spod zeme v záhrade žalobcu. Na zázname

žalobcu zo dňa 27. 10. 2012 je zachytená skutočnosť, že zrážková voda z rozsiahleho strmého územia
nad cestou vsiakla do podložia a prirodzenými cestami preteká nadol.

4. Pri rozhodovaní okresný súd nezobral vôbec do úvahy, že k zrúteniu oporného múru došlo koncom
roku 2008, pričom znalec podložil svoje tvrdenia o príčine zrútenia oporného múru na základe posúdení

videonahrávky žalobcu zo dňa 27. 10. 2012. V konaní však nebolo nijako preukázané čo bolo príčinou
zrútenia oporného múru v roku jeho zrútenia, t. j. v roku 2008. Žalovaný naďalej zastáva názor,
že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrútením „oporného múru“ a konaním žalovaného.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, pričom

príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť preukázaná. Povinnosť tvrdenia, bremeno
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese
zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Súd však v rozsudku
vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uvádza: „Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z ktorého by
vyplývalo, že predmetný vstup bol riadne udržiavaný a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým dažďom, voda

nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, bol postupne opravovaný a
vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať do záhrady žalobcu“.
„Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť, ktorá
bola zo strany žalobcu preukázaná. a teda žalovaný predmetnú škodu zavinil. Žalovaný nepredložil
do spisu žiadne dôkazy, ani nenavrhol dôkazy na skutočnosti, ktoré iba tvrdil a ktoré nemajú podklad

vo vykonanom dokazovaní“. Žalovaný však predložil do konania dôkazy, ktorými preukazoval, že ako
správca cestnej komunikácie nachádzajúcej sa nad záhradou žalobcu, neporušil žiadnu svoju povinnosť
(vyjadrenie žalovaného zo dňa 18. 01. 2013 - dôkaz -č. 1 Denné záznamy o výkonoch vozidla -
mechanizmu, č. 2 Faktúra č. 107210026 - nachádzajúca sa v spise na č. l. 72 až 84).

5. Žalovaný neakceptuje tvrdenie procesného súdu, že podľa § 441 OZ nebolo preukázané, že
predmetná škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, t. j. žalobcu. Žalobca požadoval náhradu
škody za poškodený „oporný múr“, ku ktorému malo dôjsť ku koncu roku 2008. Okresný súd sa
nevysporiadal s otázkou, že žalobca nepreukázal, že oporný múr, ktorý neuniesol vplyv vonkajšiehoprostredia a tým sa mal zrútiť, spĺňal v čase jeho zrútenia stavebnotechnické predpisy, resp. parametre
oporného múru. Oporný múr bol vybudovaný svojpomocne a tým bez kontroly. Či oporný múr spĺňal
parametre oporného múru je otázkou zhodnotenia zavineného konania žalobcu. Samotné konanie

žalobcu tak mohlo byť príčinou vzniku škody.

6. V ďalšej časti odvolania žalovaný opäť poukazuje na skutočnosť, že nárok je premlčaný, a teda
náhrada bola žalobcovi priznaná za premlčaný nárok.

7. Žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného vzťahu. Poukaz na
znalecký posudok neobstojí, pretože aj z tohto vyplýva, že príčinou vzniku škody na majetku žalobcu
boli prívalové vody, ktoré nie je schopná zachytiť cestná kanalizácia. Predmetná cesta bola daná do
užívania v roku 1979, pričom žalobca ako aj znalec uvádzajú, že od obdobia spustenia komunikácie
do prevádzky až do decembra 2008 nedochádzalo k extrémnym klimatickým javom. To znamená, že
komunikácia fungovala a bola naprojektovaná v zmysle príslušných technických noriem a plnila svoju

funkciu. Príčinou vzniku škody teda nemohlo byť nedostatočné technické riešenie odvodu vôd z cesty.
Škoda však mohla byť spôsobená prívalovým dažďom, čo je nutné považovať za náhodu v pravom slova
zmysle. Náhodne vzniknutú škodu však znáša poškodený sám.

8. Záverom žalovaný zdôraznil, že odmieta, že nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi,

ale z opatrnosti namietal aj výšku škody priznanú okresným súdom. Suma 3 636 € predstavuje v
plnom rozsahu náklady žalobcu vynaložené na vybudovanie nového oporného múru. Okresný súd však
nezobral do úvahy, že žalobca v konaní nepreukázal hodnotu a stav pôvodného poškodeného múru.

9. Žalovaný preto navrhol rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu žalobcu v plnom rozsahu

zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania.

10. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril. Z jeho vyjadrenia vyplýva:
a) že dôkazné bremeno uniesol v dostatočnej miere a odbornú otázku zodpovedali znalci RNDr. X J.
ako aj znalec O.. U.,

b) nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania pri vybudovaní terasy na záhrade, nič neopomenul,
c) jeho nároky premlčané nie sú,
d) uplatňovanú škodu vyčíslil na základe rozpočtu, nie je stavbár, aby si tieto skutočnosti mohol
zabezpečiť vo vlastnej réžii. K výške uplatňovanej škody sa vyjadril aj znalec O.. U., ktorý potvrdil jej
reálnosť. On uplatňoval iba základnú škodu, neuplatňoval si škodu na porastoch.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a následne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

12. Procesný súd nesprávnym procesným postupom (neakceptovaním a nezaoberaním sa dôkaznými
tvrdeniami žalovaného) znemožnil žalovanému uplatňovať svoje procesné práva a tým porušil právo
na spravodlivý proces. Súd tiež nesprávne právne posúdil (v dôsledku neúplného hodnotenia) vec a
nevykonal potrebné dôkazy.

13. V priebehu ďalšieho konania bude procesný súd nútený:
a) zaoberať sa otázkou, či v prípade „prívalového dažďa“ nejde o náhodu, za ktorú žalovaný samozrejme
nezodpovedá, bude nútený zistiť, či predmetná cestná komunikácia pri projektovaní a stavby mala v
konečnom dôsledku eliminovať aj prívalové dažde.
b) bude potrebné, aby súd prvej inštancie aspoň pravdepodobne ustálil skutočnú škodu (teda škodu

spôsobenú zrútením „oporného múru“), pretože bez dôkazu nemožno akceptovať, že hodnota novo
vybudovaného „oporného múrika“ je skutočnou škodou. Samozrejme žalobcom vo vyjadrení tvrdené
poškodenia ovocných stromov, prípadne trvalých porastov, nemožno do tejto škody zahrňovať, pretože
nebola uplatnená.
c) procesný sú bude nútený ujasniť si ako je rozvrhnuté dôkazné bremeno a čo ktorá strana je

nútená v konaní dokazovať. V tejto súvislosti treba uviesť, že teória procesného práva podmieňuje
prospech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti,
ktoré môžu potvrdiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri
zhromaždení dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebnéna preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie

vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových
tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazného
bremena súdom prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, či účastník konania
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce

skutočnostiapredložiťalebooznačiťdôkazysvojhotvrdenia.Rozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať aj k jeho prerozdeľovaniu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôkazného bremena

na strane toho - ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že
neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
d) procesný súd vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uviedol: „Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z
ktorého by vyplývalo, že predmetný vpust bol riadne udržiavaný, a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým

dažďom, voda nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, bol postupne
opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať
do záhrady žalobcu“; „Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je
príčinná súvislosť, ktorá bola zo strany žalobcu preukázaná...“. Toto tvrdenie procesného súdu však
nezodpovedá celkom skutočnosti, pretože dôkazy o údržbe cestného telesa, a teda aj predmetného

vpustu, boli zo strany žalovaného produkované, naviac ale dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý
mal preukázať, že vpust bol neudržiavaný, zanedbaný, nepriepustný, prípadne upchatý. Dôkazy však
musia byť produkované k momentu škodovej udalosti, pričom zdokumentovanie okolností niekoľko
rokov po škodovej udalosti môže slúžiť iba ako podporný dôkaz.
e) procesný súd zatiaľ nevenoval pozornosť ani tvrdeniu žalovaného, ktoré požadovalo skúmanie

„kvality“ „oporného múru“. Sám žalobca tvrdí, že termín „oporný múr“ používa opisne a podľa neho sa
jedná o záhradnú kaskádu. Bolo teda potrebné zistiť, či predmetný múr bez ohľadu na to, či bol stavebne
projektovaný alebo postavený iba svojpomocne, bol vybudovaný tak, aby zvládal záťaž obvyklú danú
charakterom miestnych pomerov, a teda aj pokiaľ ide o vodné zrážky. Táto skutočnosť však má význam
iba v prípade, že najprv bude preukázané zavinené konanie (opomenutie) zo strany žalovaného.

f) pri zodpovedaní otázky, či prípadne nejde o premlčaný nárok, bude procesný súd musieť vychádzať
z nasledujúcich skutočností. Sám žalobca tvrdí, že múriky mali byť pováľané už dňa 24. 12. 2008,
pričom v návrhu hovorí o svahových posunoch od rokov 2008, 2009 a začiatok roku 2010. Žalobca
tvrdí, že o zodpovednostnom subjekte sa dozvedel až posudkom, ktorý mu bol odovzdaný dňa 16.
08. 2011. Krajský súd však poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 35/2008, z ktorého

vyplýva: „O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých
skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby
skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá
za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach

preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti
určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či
a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú
situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá

nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že
od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii
také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby
dostatočne pravdepodobná“. V spornom prípade je nespochybniteľným faktom, že žaloba bola podaná
dňa 29. 11. 2011.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).