Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201147
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201147.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: JOPI OIL s.r.o., so sídlom
Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom:
Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 42 499 500, konajúca prostredníctvom JUDr. Karol Nagy, konateľ
a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo

dňa 17.06.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo dňa 17.06.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým tento potvrdil

rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100716230/2019 zo dňa 22.03.2019 o predbežnom
opatrení o uložení povinnosti žalobcu zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,- eur na účet správcu dane.

2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). V návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že sumu uloženú napádaným rozhodnutím

je nutné vnímať aj v spojitosti s ďalšími šiestimi rozhodnutiami žalovaného, ktorými mu bolo uložené
zložiť na účet správcu dane celkovo sumu X.XXX.XXX,- eur, čo má pre neho ekonomicky negatívne
dôsledky likvidačného charakteru. Žalobca ďalej uviedol, že tieto peňažné sumy zložil na účet správcu
dane v plnej výške, a to aj napriek tomu, že považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné a
musel využiť externé zdroje financovania. Navyše, zložené peňažnú sumu zadržiava správca dane
už od decembra 2018. Žalobca dal do pozornosti súdu, že žalovaný zrušil svojimi rozhodnutiami

z 15. a 18. marca 2019 všetky predbežné opatrenia, ktoré mu boli uložené Kriminálnym úradom
finančnej správy, správca dane však nevyhovel jeho žiadosti o vrátenie zložených peňažných súm.
Dôvodom zamietnutia uvedenej žiadosti bola skutočnosť, že 22.03.2019 vydal Kriminálny úrad nové
predbežné opatrenia (s totožným, celkovým objemom peňažných prostriedkov na zloženie), ktoré
následne potvrdil žalovaný napádanými rozhodnutiami. Ďalej konštatoval, že na financovanie svojich
prevádzkových potrieb využíva aj prevádzkový, kontokorentný úver, čo preukázal sumárom financujúcej

banky o úverových produktoch mu poskytnutých. Uvedené externé financovanie tak vytvára tlak na
cash flow. Navyše, z dôvodu, že využil externé financovanie aj na úhradu väčšej časti peňažných
súm uložených napadnutým rozhodnutím, a že správca dane zadržiava zložené sumy v plnej výške
už takmer trištvrte roka, nie je schopný v dlhšom časovom horizonte zabezpečiť dostatočnú likviditu
bez toho, aby ohrozil plynulú prevádzku podniku. Nevyhnutnosť ďalšieho zadržiavania tak vysokého
objemu peňažných prostriedkov by mala pre výkon jeho ďalšej podnikateľskej činnosti značne negatívne

dôsledky. Uvedený postup by mohol negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť svoje jednotlivé záväzky
z pracovno-právnych a odberateľsko-dodávateľských vzťahov a ohroziť jeho ďalšiu činnosť, a teda ajplnenie jeho povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pokračovaním vo výkone napadnutého rozhodnutia mu
hrozí vážny nenapraviteľný následok, ktorý spočíva v riziku likvidačného dopadu na jeho majetkovú sféru
a krajne nepriaznivého zásahu do jeho podnikateľskej činnosti s dôsledkom jeho predĺženia, ukončenia

jeho podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov, zrušenia pracovných miest
dodávateľov a v konečnom dôsledku jeho zánik. Žalobca mal záverom za nepochybné, že z uvedených
dôvodov vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne mu
hroziacej. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež podľa názoru žalobcu nie je v rozpore
s verejným záujmom.

3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril
žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.09.2019. Bol názoru, že žalovaný
nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
vyplýva hrozba závažnej ujmy v jeho majetkovej sfére a jeho existencii. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny
súd, avšak len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v
zmysle § 185 písm. a), b) SSP.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok,

ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe
je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody -
hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálnyresp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba
vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a
jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,

že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne,

s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodnilkonštatovaním špecifikovanýmvbode2.tohtouznesenia,
pričom podľa presvedčenia správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho
postavenie (závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) nijako nepreukázal. Správny súd pri
rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej

ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným
záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného
účinku, v ktorom žalobca nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali reálnu hrozbu značnej
hospodárskej, resp. finančnej škody a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že zo strany žalobcu už

došlo k úhrade uloženej peňažnej sumy. Taktiež iné žalobcom uvádzané dopady, ktoré by mali podľa
neho znamenať ohrozenie jeho celkovej existencie (zánik podnikania) nepreukázal nijako inak ako len
svojim tvrdením, čo nie je dostatočné. Taktiež žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o ohrození
plnenia si jeho povinnosti voči štátnemu rozpočtu, schopnosti plniť si svoje záväzky z pracovnoprávnych
a odberateľsko-dodávateľských vzťahov, zrušenia jeho pracovných miesť a pracovných miest jeho

dodávateľov.

13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné

zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný
a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd

plne stotožňuje, je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné
uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým
spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne
posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.

14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7SžKs/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí

vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľnéhonásledkudotýkajúcehosažalobcu,resp.životnéhoprostrediaakoajrozporsverejným

záujmom.

15. Keďžepodľanázorusprávnehosúdužalobcahodnovernežiadnepriamereálnedopadyaujmy,ktoré
by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne nepreukázala uloženú peňažnú sumu už uhradil, správny súd potom dospel k záveru, že ním uvádzané dôvody
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len účelové. Potom je treba prijať záver, že neboli
splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.

e/ SSP).