Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6713208152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531,
zastúpený GARAJ & Partners s. r. o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125,
proti žalovanej S.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, O. XX, XXX XX O., zastúpená advokátom JUDr. Radkom
Petruňom, advokátom Advokátskej kancelárie ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960
01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 6 661,72 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/148/2013-733 zo 16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 661,72 €
spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 14. 12. 2012 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen náhradu trov konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe o zaplatenie 6 661,72 €
s príslušenstvom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 396,- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 14. 12. 2012 až do zaplatenia v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti o zaplatenie 1 265,72 € aj s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % z tejto sumy od 14. 12. 2012 do zaplatenia zamietol. Žalobcom uplatnený nárok,
ktorým sa domáhal od žalovanej vrátenia vyplatených odmien na základe šiestich dohôd o vykonaní

práce uzavretých v období rokov 2010 až 2011, kedy žalovaná bola členkou dozornej rady u právneho
predchodcu žalobcu I. pôžičkového fondu so sídlom v Bratislave (ďalej aj „Študentský pôžičkový
fond" alebo „fond") posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník" alebo „OZ") ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451, § 456 a § 457 po vyhodnotení dohôd o vykonaní práce za neplatné právne úkony podľa
§ 39 OZ z dôvodu ich rozporu so zákonom č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde (ďalej
aj zákona č. 200/1997 Z. z." alebo „zákon o Študentskom pôžičkovom fonde"), ktorý bol účinný v

období od 1. augusta 1997 do 31. decembra 2013. Dozorná rada bola orgánom fondu, ktorá podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 200/1997 Z. z. kontrolovala činnosť fondu a jeho hospodárenie. V § 6 ods. 7
tohto zákona bolo výslovne uvedené, že členstvo v dozornej rade je čestné. Rovnako bola definovaná
úloha dozornej rady a členstvo v nej aj v štatúte Študentského pôžičkového fondu z novembra 2017.Zákon č. 200/1997 Z. z. v § 5 ods. 4 výslovne zakazoval, aby zamestnanci fondu boli členmi rady fondu
a dozornej rady. Len riaditeľ fondu bol zamestnancom fondu. Do štatútu Študentského pôžičkového
fondu bolo prevzaté znenie zákona o zákaze zamestnancov fondu vykonávať funkciu člena rady fondu

a člena dozornej rady. Dohody o vykonaní práce uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou dňa 11. 03. 2010, 19. 04. 2010, 14. 06. 2010, 20. 10. 2010, 17. 12. 2010 a 20. 04. 2011
sú podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že obchádzajú ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z., ktorý vyplatenie
odmien členom rady fondu a dozornej rady neumožňoval vzhľadom na definíciu týchto funkcií ako

čestných funkcií. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohody o vykonaní práce nemohli vyvolať následok
predpokladaný zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce (ďalej aj „Zákonník práce") - vznik
pracovného pomeru práve z dôvodu neplatnosti týchto právnych úkonov a keď žalovaná nezískala
platne status zamestnanca, nemôže sa dovolávať ochrany v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka
práce. Podľa ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzatvárania dohôd o vykonaní
práce so žalovanou sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce môžu aplikovať

len ustanovenia prvej - všeobecnej časti Zákonníka práce a tie ustanovenia, o ktorých to Zákonník
práce výslovne ustanovuje. V prípade dohôd uzatvorených mimo pracovného pomeru, vrátane dohody o
vykonaní práce preto nie je možné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení,
vrátane vydania majetkového prospechu získaného z neplatného právneho úkonu, preto na posúdenie
žalobcom uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka

o bezdôvodnom obohatení. Opätovným výsluchom štatutárneho zástupcu Študentského pôžičkového
fondu v rozhodnom období ako svedka a výsluchom žalovanej po zrušení skoršieho rozsudku súdu
prvej inštancie odvolacím súdom nebola podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná vôľa účastníkov
dohôd o vykonaní práce skutočne uzavrieť dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce a
zámerom právneho predchodcu žalobcu nebolo vyvolať právne účinky dohody o vykonaní práce, t. j.

vznik pracovnoprávneho vzťahu, ale týmito dohodami ich účastníci iba obchádzali zákon a absenciu jeho
ustanovení o odmeňovaní členov rady fondu a dozornej rady za výkon tejto funkcie. Išlo o simulované
právne úkony, ktoré sú pre nedostatok vážnosti vôle účastníkov právneho úkonu neplatné. Za neplatný
označil súd prvej inštancie aj zastretý (disimulovaný) právny úkon, ktorým je nepomenovaná, atypická
dohoda o vyplatení odmeny pre členku dozornej rady fondu, keďže členstvo v dozornej rade podľa § 6

ods. 7 zákona č. 200/1997 Z. z. bolo čestné = bezodplatné. Ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka
pripúšťa uzavrieť aj nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka osobitne zákonom
neupravenú, ktorá však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.
1.1 Z neplatných právnych úkonov vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že činnosti, ktoré žalovaná na základe neplatných dohôd o

vykonaní práce vykonávala, vykonávala v rámci svojho členstva v dozornej rade právneho predchodcu
žalobcu a nie nad rámec tejto funkcie. Do pôsobnosti dozornej rady Študentského pôžičkového fondu
patrila kontrola činnosti fondu a jeho hospodárenia, tiež informačná funkcia o výsledku vykonaných
kontrol. Pôsobnosť dozornej rady bola v Štatúte fondu upravená v súlade so zákonom č. 200/1997 Z. z.
Úpravapôsobnostidozornejradyvzákoneč.200/1997Z.z.avštatúteŠtudentskéhopôžičkovéhofondu

bola strohá. Keďže dozorná rada je kolektívny orgán, možno mať podľa názoru súdu prvej inštancie
za to, že v rámci kontrolnej činnosti fondu a jeho hospodárenia boli členovia dozornej rady oprávnení
sledovať a vyhodnocovať hospodárenie fondu a celkovú činnosť fondu a k tejto kontrole museli mať
členoviadozornejradypodklady,ktorébolioprávnenísivyžiadaťodinýchorgánovfondu-riaditeľaarady
fondu a museli aj sami vyvíjať aktívnu činnosť v zmysle zhromažďovať si podklady, vyhodnocovať si ich,

aby mali poznatky na dostatočné preverenie činnosti fondu, pretože úloha dozornej rady pri kontrolnej
činnosti nebola len pasívna. Aj z informačnej povinnosti dozornej rady vyplýva aktivita na zhromaždenie
poznatkov, podkladov a materiálov, aby dozorná rada podávala overené a správne informácie tak,
ako jej to ukladá zákon a štatút fondu. Akákoľvek kontrolná činnosť nespočíva len v mechanickej
kontrole, ale zahŕňa množstvo iných vedľajších činností, ktoré vedú k výsledku kontrolného mechanizmu

dozornej rady. Žalovaná nemohla svoju činnosť vykonávať ako zamestnankyňa. Vykonávala ju ako
členka dozornej rady v rámci svojej čestnej a bezodplatnej funkcie.
1.2 Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnil žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie
včas a námietka premlčania vznesená žalovanou nebola dôvodná. Otázku vznesenej námietky
premlčania žalovanou a jej dôvodnosť v súdenej veci odvolací súd už vyhodnocoval v uznesení

sp. zn. 17Co/455/2015 z 23. 11. 2016, keď tento dospel k právnemu názoru, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobca v rámci plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby
podľa § 107 Občianskeho zákonníka, teda včas a súd prvej inštancie je týmto názorom podľa § 391 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok" alebo „C. s. p.")viazaný. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia ako plnenia z neplatného právneho
úkonu. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká
bezdôvodné obohatenie už od vzniku takéhoto právneho úkonu a odvtedy plynie objektívna premlčacia

doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, ako
sa oprávnený dozvie, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa
skutočná vedomosť oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia, nepostačuje, že oprávnený mal
možnosť skutkové okolnosti, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť získať
už skôr. Žalovaná bola členkou dozornej rady Študentského pôžičkového fondu v období od 01. 08.

2009 do 31. 07. 2011, kedy štatutárnym orgánom fondu (riaditeľom) bol F.. Y. L.. Študentský pôžičkový
fond konajúc prostredníctvom F.. Y. L. uzavrel nielen so žalovanou, ale aj inými členmi dozornej rady a
rady Študentského pôžičkového fondu dohody o vykonaní práce, v ktorých poveril členov dozornej rady
a rady fondu úlohami, o ktorých žalobca po zmene funkcionárov fondu tvrdí, že ich plnenie vyplýva z
členstva dozornej rady a rady fondu. Odmeny vyplácané na základe týchto dohôd sa vo výdavkoch fondu
zaraďovalimedzimzdovévýdavky,ktoréneboliodlíšenéodmzdovýchvýdavkovriadnychzamestnancov

fondu. Výročná správa o činnosti a hospodárení fondu, vrátane účtovnej závierky sa podľa zákona č.
200/1997Z.z.predkladalaNárodnejradeSlovenskejrepubliky.Výročnásprávaočinnostiahospodárení
fondu za rok 2010 nebola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky a z tohto dôvodu dozorná
rada fondu uznesením zo 14. 09. 2011 požiadala M. kanceláriu M. X. s. r. o., so sídlom v Bratislave
o vypracovanie stanoviska k otázke, či môže člen rady fondu a člen dozornej rady fondu uzavrieť

dohodu o vykonaní práce so Študentským pôžičkovým fondom, resp. či uzavreté dohody boli v súlade
s ustanovením § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. Výstupom k tejto žiadosti bolo Memorandum zo dňa
05. 10. 2011, kde bola zodpovedaná položená otázka tak, že dohody o vykonaní práce uzatvorené s
členmi rady fondu a členmi dozornej rady fondu neboli v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona č.
200/1997 Z. z. Za okamih začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1

OZ je potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať dátum 05. 10. 2011, kedy sa žalobca (nové
vedenie Študentského pôžičkového fondu) skutočne dozvedel o neplatnosti uzatvorených dohôd. Prvá
odmena podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 11. 03. 2010 bola žalovanej vyplatená 16. 03. 2010,
posledná 29. 04. 2011. Žaloba podaná na súd dňa 21. 12. 2012 o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola podaná v rámci plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Na tomto závere nemôže nič

meniť ani výpoveď svedka F.. Y. L. na pojednávaní dňa 17. 10. 2017, pretože tento nemal záujem v
mene Študentského pôžičkového fondu skúmať platnosť dohôd o vykonaní práce a oprávnenosť výplaty
odmien na základe týchto dohôd, keď mal za to, že len stály zamestnanec fondu nemôže byť členom
rady fondu a členom dozornej rady a že s členom rady fondu a členom dozornej rady je možné uzavrieť
dohodu o vykonaní práce ako „s nestálym zamestnancom" fondu.

1.3 Keď podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzniká obom účastníkom neplatnej zmluvy povinnosť vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal, skúmal súd prvej inštancie, či úlohy podľa dohôd o vykonaní práce
žalovanásplnilaačivzniklažalobcovipovinnosťvydaťaakouformoubezdôvodnéobohateniežalovanej.
Z dôkazov predložených do súdneho spisu a výsluchu strán sporu a svedkov súd zistil, že so žalovanou
bolo uzatvorených šesť dohôd o vykonaní práce.

Podľa dohody zo dňa 11. 03. 2010 bola žalovanej uložená úloha rozpracovať uznesenie Vlády SR č.
734 zo dňa 14. 10. 2009 na podmienky fondu na spoločné zasadnutie rady a dozornej rady fondu, ktoré
sa malo konať 16. marca 2010. Rada fondu a dozorná rada fondu zasadali spoločne. Rovnaká úloha
ako v dohode o vykonaní práce z 11. 03. 2010 bola uložená členom rady fondu a členom dozornej
rady fondu na spoločnom zasadnutí rady a dozornej rady dňa 16. 12. 2009 v prijatom uznesení č. 5 a

za splnenie tejto úlohy boli ako zodpovedné osoby určené riaditeľ, členovia rady a dozornej rady. Na
spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 16. marca 2010 sa kontrolovalo plnenie tejto úlohy
zo strany žalovanej, kde sa konštatuje, že žalovaná úlohu splnila. Žalovaná však podľa názoru súdu
prvej inštancie ku dňu 16. 03. 2010 úlohu splniť nemohla, keďže písomný výstup s názvom „Vyjadrenie
k uzneseniu Vlády Slovenskej republiky č. 734" je datované až dňom 14. 04. 2010, takmer jeden mesiac

po spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady konaného 16. 03. 2010. V súvislosti s dohodou zo
dňa 11. 03. 2010 vyplatil právny predchodca žalobcu žalovanej odmenu už dňa 16. marca 2010, teda
takmer jeden mesiac pred tým, ako žalovaná odovzdala výstup tejto úlohy. Už samotné tieto skutkové
okolnosti podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčujú záver, že dohoda o vykonaní práce zo dňa 11.
03. 2010 iba zakrývala odmeňovanie žalovanej ako členky dozornej rady, ktorej bola úloha na plnenie

uložená už 16. 12. 2009, rovnako ako aj ostatným členom rady fondu a dozornej rady.
Podľa dohody zo dňa 19. apríla 2010 mala žalovaná pripraviť návrh na úpravu sadzobníka poplatkov
a náhrad od 01. 07. 2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský rok 2010/2011 na spoločné
zasadnutie rady fondu a dozornej rady konané dňa 22. 04. 2010. Žalovaná poprela, že by žalobcompredložený písomný výstup označený ako „Memorandum" - návrhy pôžičiek poskytovaných ŠPF bez
dátumu vyhotovenia mal preukazovať splnenie úlohy uloženej v dohode o vykonaní práce z 19. apríla
2010. Splnenie tejto úlohy žalovaná nepreukázala svedeckou výpoveďou F.. Y. L. ani žiadnym iným

písomným výstupom, teda neuniesla dôkazné bremeno preukázať, že plnenie podľa tejto dohody
žalobcovi poskytla a nárok na odmenu podľa tejto dohody žalovanej nevznikol. Súd prvej inštancie
zistil, že časť tejto úlohy bola zadaná na vypracovanie pre členov rady fondu a členov dozornej rady
na zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 16. marca 2010 a pokiaľ by teda aj žalovaná túto úlohu
splnila a pripravila návrh na úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad, plnila by len úlohu uloženú členke

dozornej rady.
Obsah úlohy podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 14. 06. 2010 je totožný s úlohou uloženou na
vypracovanie pripomienok a návrhov členov rady fondu a dozornej rady k novelizácii štatútu fondu
uloženou na zasadnutí rady a dozornej rady fondu dňa 22. 04. 2010. I keď o splnení tejto úlohy má
svedčiť písomný výstup s názvom „Štatút Študentského pôžičkového fondu" bez jeho datovania, o
ktorom žalobca tvrdil, že je výstupom žalovanej a žalovaná túto skutočnosť nepoprela, možno podľa

názoru súdu prvej inštancie prisvedčiť žalobcovi, že z predloženého výstupu nemožno vyvodiť prínos
odrážajúci sa v konečnom znení štatútu fondu, ktorý bol po novelizácii prijatý. Žalovaná nepreukázala,
že by túto úlohu plnila nad rámec čestnej funkcie člena dozornej rady, ktorá jej bola uložená dňa 22. 04.
2010 ani prínos tohto výstupu, preto jej odmena za prácu podľa tejto dohody nepatrí.
Splnenie úlohy uloženej žalovanej v dohode o vykonaní práce zo dňa 20. 10. 2010 vymedzenej ako

„pripraviť analýzu posúdenia žiadosti o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na
príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej vysokej škole s aspektom zvýšenia pôžičky
do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom na výšku školného" nie je možné považovať podľa názoru
súdu prvej inštancie za preukázané. Táto úloha bola členom rady fondu a dozornej rady uložená už
na spoločnom zasadnutí dňa 16. marca 2010, čo je podchytené v zápisnici z tohto zasadnutia. K tejto

dohode o vykonaní práce doložil žalobca ako písomný výstup žalovanej „Memorandum" - pripomienky a
komentáre k novele zákona bez dátumu vyhotovenia, ktorý bol adresovaný žalobcovi od členky dozornej
rady Študentského pôžičkového fondu. Žalovaná tvrdenie žalobcu, že sa tento písomný výstup má
týkať úlohy uloženej v dohode z 20. 10. 2010 nerozporovala. Z obsahu výstupu však vyplýva, že tento
nesúvisí so zadanou úlohu a iný výstup predložený nebol. Za neprehliadnuteľnú skutočnosť označil súd

prvej inštancie, že kontrola vypracovania tejto úlohy zo strany členov rady fondu a dozornej rady bola
zaznamená už v zápisnici zo spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady dňa 22. 04. 2010. Nárok
na odmenu podľa tejto dohody o vykonaní práce žalovanej nevznikol.
Splnenie úlohy z dohody o vykonaní práce zo dňa 17. 12. 2010 preukazovala žalovaná písomným
výstupom datovaným 17. 01. 2011, hoci odmenu za vykonanú prácu prevzala už dňom 20. 12. 2010.

Úloha pripraviť zhodnotenie kritérií priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novele súvisiacich
zákonov v období od 22. 12. 2010 do 31. 12. 2010 bola uložená členom rady fondu a dozornej rady
na ich spoločnom zasadnutí dňa 16. marca 2010. Ak aj žalovaná splnila túto úlohu, tak to bolo v rámci
výkonu funkcie člena dozornej rady a práve odmeňovanie žalovanej ako členky dozornej rady malo byť
dohodou o vykonaní práce zo dňa 17. 12. 2010 zakryté.

Za nesplnenú považoval súd prvej inštancie aj úlohu vymedzenú v dohode o vykonaní práce zo dňa
20. apríla 2011, ktorá bola formulovaná tak, že má žalovaná pripraviť alternatívny návrh poskytovania
pôžičiek v akademickom roku 2011/2012 v nadväznosti na zmeny vo vysokom školstve publikované v
médiách. Splnenie tejto úlohy zo strany členov rady fondu a dozornej rady je zaznamenané v zápisnici
z ich spoločného zasadnutia dňa 29. 04. 2011. Osobitný písomný výstup alebo ústny výstup žalovanej

preukázaný nebol. Prevzatím odmeny, na ktorú žalovanej nárok nevznikol sa žalovaná na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatila.
1.4 Súd prvej inštancie porovnal dohody o vykonaní práce zo dňa 14. 06. 2010, 20. 10. 2010 a 17. 12.
2010 s inými dohodami o vykonaní práce uzatvorenými toho istého dňa s niektorými ďalšími členmi rady
fondu(dohodyovykonaníprácesčlenmidozornejrady súdupredloženéneboli)azistil,žetotožnéúlohy

v dohodách o vykonaní práce z rovnakého dňa boli ukladané viacerým členom rady fondu. Súd prvej
inštancie uzavrel, že všetky úlohy vymedzené v dohodách o vykonaní práce posudzovaných v tomto
súdnom spore boli žalovanej ukladané ako členke dozornej rady na zasadnutí rady fondu a dozornej
rady, uložené úlohy spadali do výkonu funkcie členky dozornej rady a nešlo o úlohy nad rámec funkcie
člena dozornej rady.

1.5 Žalovaná na základe neplatných dohôd o vykonaní práce prijala od žalobcu plnenie v skutočnej
výške 5 396,- € (výška a dátumy výplaty odmeny sú uvedené v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie). Súd nevyhovel žalobe o uloženie povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške rovnajúcej sa brutto odmenám, iba netto odmenám s odôvodnením, že zákonnoupovinnosťou žalobcu bolo vykonať z príjmu žalovanej zrážky (nekonkretizované súdom prvej inštancie)
príslušnému subjektu. Ak však žalovaná prijala plnenie iba v čiastke 5 396,- €, mohla sa na úkor žalobcu
obohatiť len o túto sumu. Rovnaký názor k výške bezdôvodného obohatenia zaujal aj Krajský súd v

Bratislave v rozsudku č. k. 10CoPr/18/2016-1235 zo 16. februára 2017. Len týmto spôsobom odôvodnil
súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 1 265,72 € s príslušenstvom.
1.6 Zo sumy 5 396,- € priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne od 14. 12. 2012 až do zaplatenia podľa § 563 a § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013. Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo 04. 12.
2012 adresovanú žalovanej a jej doručenie žalovanej náhradným spôsobom dňa 10. 12. 2012 žalobca
preukázal. Podľa výzvy mala žalovaná vydať bezdôvodné obohatenie najneskôr do 13. 12. 2012 a dňom
14. 12. 2012 sa dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ku dňu 14. 12. 2012 bola 8,75 % [základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 1,75 % (správne 0,75 % - poznámka odvolacieho súdu) zvýšená o 8 %-tuálnych bodov

= 8,75 %].
1.7 O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s.
p. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu vypočítal tak, že od úspechu žalobcu v rozsahu 81 %
uplatneného nároku odpočítal úspech žalovanej v rozsahu 19 % a pomer úspechu žalobcu a žalovanej
ustálil na 62 % v prospech žalobcu a v tomto rozsahu vznikol podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie

žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
1.8 V konaní za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vznikli štátu v súvislosti s
týmto sporom trovy konania vo výške 125,75 € ako trovy svedočného vyplatené svedkom L. a A.. Na
náhradu trov štátu s odkazom na ustanovenie § 251, § 253 ods. 1 a § 255 ods. 2 C. s. p. zaviazal súd
prvej inštancie strany sporu v takom pomere ako uspeli v konaní. Žalobcov neúspech bol vyčíslený na

38 %, neúspech žalovanej na 62 %. Preto bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania
v rozsahu 38 % a žalovanej v rozsahu 62 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol

a v závislých výrokoch č. III, IV a V o trovách konania napadol odvolaním žalobca s odvolacími dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. s výtkou, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Suma 1 265,72 €, o ktorú súd prvej inštancie žalobu zamietol, predstavuje 19 % daň
odvedenú platiteľom dane, t. j. žalobcom za daňovníka (žalovanú). Žalobca zotrváva na názore, že sa

žalovaná obohatila aj o túto sumu, ktorú žalobca musel vynaložiť na zaplatenie preddavku na daň zo
zdaniteľnej mzdy žalovanej podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Žalobca pri
odvedení dane príslušnému daňovému úradu bol iba v pozícii platiteľa dane a mal zákonnú povinnosť
vykonať zrážky zo mzdy žalovanej a poukázať daň príslušnému subjektu v mene daňovníka, t. j. v mene
žalovanej. Žalobca plnil za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť sama a žalovaná má v zákonom

stanovených prípadoch nárok požadovať od štátu zaplatenú daň späť. Podľa § 454 OZ sa bezdôvodne
obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. V zmysle rozhodovacej praxe súdov o
bezdôvodnom obohatení pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil voči tomu, za koho sa plnilo
a nie voči tomu, ktorému sa plnilo.
2.1 Žalobcajetohonázoru,ženímuplatnenýnárokmumalbyťpriznanývcelomrozsahuanárokujesiaj

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak by aj žalobca neuspel v odvolacom konaní, rozhodnutie súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neobstojí. Žalobca bol zatiaľ úspešný v 81 % a preto
má nárok na vyplatenie sumy, ktorá zodpovedá 81 % z celku. Celok predstavujú trovy konania, ktoré
žalobcovi počas konania reálne vznikli. Žalobca považuje za nelogické počítať trovy konania ako rozdiel
nároku žalobcu a žalovanej z dôvodu, že nárok žalobcu sa počíta z iného celku ako nárok žalovanej.

Navyše v čase rozhodovania súdu o trovách konania žalovaná ani nebola stranou, ktorá by mala nárok
na priznanie náhrady trov konania.
2.2 Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil povinnosť žalobcu zaplatiť štátu náhradu trov konania v
rozsahu38%apovinnosťžalovanejzaplatiťnáhradutrovkonaniaštátuvrozsahu62%.Akbolžalobcav
konaní úspešný v rozsahu 81 % a v rovnakom rozsahu bola v konaní neúspešná žalovaná a jej úspech v

spore predstavuje len 19 % z celku, mal súd uložiť povinnosť stranám sporu nahradiť štátu trovy konania
podľa tohto pomeru úspechu a neúspechu.
2.3 Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 1 265,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejtosumy od 14. 12. 2012 až do zaplatenia a tiež ju zaviaže na náhradu trov celého konania v rozsahu
100 % a náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil
s argumentáciou žalobcu v odvolaní, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti jeho

odvolaním zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Z rovnakých odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku
podala proti vyhovujúcej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná. Za nesporné
skutkové zistenia označila žalovaná, že so žalobcom uzavrela celkom šesť dohôd o vykonaní práce tak,

ako to uvádza súd prvej inštancie avšak odmietla jeho záver, že činnosti, ktoré na základe týchto dohôd
vykonávala spadali do rámca (pôsobnosti) funkcie člena dozornej rady podľa § 6 ods. 1, 4 a 6 zákona
o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorú funkciu vykonávala u žalobcu v období od 01. 08. 2009 do 31.
07. 2011. Z ustanovenia § 6 zákona č. 200/1997 Z. z. nesporne vyplýva, že dozorná rada je kontrolným
orgánom fondu. S názorom súdu prvej inštancie, že dozorná rada pri výkone kontrolnej funkcie nie
je pasívna a sama musí vyvíjať aktívnu činnosť, zhromažďovať si podklady, vyhodnocovať ich, aby

mala poznatky na dostatočné preverenie činnosti fondu a aby si ich mohla porovnať s poznatkami
predloženými od iných orgánov fondu ku kontrole ich správnosti možno súhlasiť, nie však s takou
interpretáciou náplne práce člena dozornej rady, podľa ktorej do rámca výkonu jeho funkcie spadajú
činnosti rýdzo právneho charakteru, ktoré žalovaná na základe sporných dohôd o vykonaní práce pre
žalobcu vykonávala. Z písomných výstupov, ktoré súdu žalovaná predložila za účelom preukázania

splnenia úloh podľa dohôd o vykonaní práce vyplýva:
Podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 11. marca 2010 bolo úlohou žalovanej rozpracovať uznesenie
Vlády SR č. 734 zo dňa 14. 10. 2009. Žalovaná túto úlohu riadne splnila, o čom svedčí písomný
výstup označený ako „Vyjadrenie k uzneseniu Vlády SR č. 734 zo dňa 14. 04. 2010". Obsahom
tohto dokumentu je zhodnotenie možnosti zvýšenia pôžičky pre slovenských študentov v zahraničí,

zhodnotenie technických a personálnych kapacít fondu v nadväznosti na zavedenie novej pôžičky a
možnosti jej zabezpečenia. Dokument sa opiera o vykonaný rešerš ohľadom priemernej výšky školného
v krajinách najčastejšie vyberaných študentmi. Je nemožné si predstaviť, v čom konkrétne by mala
mať táto činnosť kontrolný charakter, aby bolo možné konštatovať, že si žalovaná plnila len funkciu
členky dozornej rady. Absolútne neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že táto úloha bola uložená

na plnenie už pred uzavretím dohody zo dňa 11. 03. 2010 na spoločnom zasadnutí rady a dozornej
rady fondu dňa 16. 12. 2009. Uznesenie č. 5 na zasadnutí dňa 16. 12. 2009 prijala výlučne rada
fondu hlasmi svojich 7 členov a z tohto uznesenia nevyplýva, že by sa ním ukladali akékoľvek úlohy
členom dozornej rady. Spoločné zasadnutie rady a dozornej rady Študentského pôžičkového fondu
podľa zákona č. 200/1997 Z. z. nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený ukladať členom dozornej

rady akékoľvek povinnosti. Takéto oprávnenie neprináleží ani riaditeľovi fondu či rade fondu. Zákon
či štatút ani nepredpokladajú konanie takýchto spoločných zasadnutí. Neupravujú otázku spôsobu
prijímania rozhodnutí na týchto spoločných zasadnutiach. Zákon aj štatút konštituujú dozornú radu ako
samostatný a na výkonných orgánoch fondu nezávislý kontrolný orgán, ktorého zasadnutia zvoláva
predseda dozornej rady, resp. iný jej člen a zúčastňujú sa ho výlučne členovia dozornej rady. Ak rada

fondu zodpovedala dozornej rade, nemohla rada fondu ukladať úlohy členom dozornej rady. Už v
prvoinštančnom konaní žalovaná namietala iracionálny základ úvah súdu, že pokiaľ sa členovi dozornej
rady uloží určitá úloha na spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady, tak bude plnenie tejto úlohy
vždy spadať do rámca výkonu funkcie člena dozornej rady. Táto argumentácia bezo zvyšku platí aj vo
vzťahu k ostatným dohodám, pri ktorých súd prvej inštancie uzavrel, že plnenie úloh žalovanou spadá

do rámca výkonu funkcie člena dozornej rady.
Žalovaná si nepamätá, či o splnení úlohy zadanej v dohode o vykonaní práce zo dňa 19. apríla 2010 bol
vypracovaný písomný alebo len ústny výstup, s určitosťou však úloha splnená bola, čo potvrdil aj svedok
F.. L., ktorý bol zadávateľom tejto úlohy. Písomný výstup označený ako „Memorandum" - pripomienky a
komentáre k novele zákona ako už uviedla žalovaná na pojednávaní dňa 17. 10. 2017 sa viaže k dohode

o vykonaní práce zo dňa 20. 10. 2010.
Úlohou žalovanej vyplývajúcou z dohody o vykonaní práce zo 14. 06. 2010 bolo pripraviť návrh na
dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi
so zmenou sadzobníka poplatkov. V rámci plnenia tejto úlohy bola žalovaná nútená preštudovať
aktuálny štatút Študentského pôžičkového fondu, vykonať rešerš iných štatútov, štátnych aj neštátnych

fondov a navrhnúť ustanovenia doplňujúce aktuálny štatút. Text zahŕňa farebné rozlíšenie textu podľa
navrhovaných zmien. Podľa § 9 ods. 4 písm. g) štatútu fondu a § 5 ods. 3 písm. g) zákona o
Študentskom pôžičkovom fonde patrilo vypracovanie štatútu fondu do pôsobnosti riaditeľa fondu a do
jeho kompetencie spadá aj dopracovanie štatútu, preto nemôže plnenie tejto úlohy spadať pod výkonfunkcie člena dozornej rady. Nepravdivý je záver súdu prvej inštancie, že táto úloha bola uložená
žalovanej už na zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 22. 04. 2010. Z bodu 7 zápisnice z tohto
zasadnutia vyplýva, že žalovanej ani iným členom dozornej rady nebola v otázke dopracovania štatútu

na tomto zasadnutí uložená žiadna úloha. Riaditeľ fondu iba informoval prítomných, že v spolupráci s
vedúcimi oddelení a právnikom fondu, ako aj na základe pripomienok a návrhov členov rady fondu a
dozornej rady pripravuje novelizáciu štatútu fondu s platnosťou od 01. 09. 2010. Súd prvej inštancie
si nenáležite osvojil názor žalobcu, že z predloženého výstupu spracovaného na základe dohody o
vykonaní práce zo 14. 06. 2010 nie je viditeľný žiaden prínos pre fond. Hodnotiť prínos výstupu bolo

úlohou žalobcu a nie súdu. F.. L. ako zadávateľ úloh sa pred súdom jasne vyjadril, že výstupy, ktoré
fondu prekladala, prínosné pre fond boli.
Aj analýza posúdenia žiadosti o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na príslušné
školyaštudentovštudujúcichnazahraničnejvysokejškolesaspektomzvýšeniapôžičkydodvojnásobku
zákonnej výšky vzhľadom na výšku školného podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 20. 10. 2010 patrila
do kompetencie riaditeľa fondu a preto nemohla byť v kompetencii člena dozornej rady. Ak žalovaná

splnila túto úlohu, o čom svedčí ňou vypracovaný písomný výstup datovaný dňom 17. januára 2011
začínajúcioslovením„Váženýpánriaditeľ",odmenazatútoprácujejpatrí.Súdprvejinštancienesprávne
vrozsudkuuvádza,žežalovanánerozporovalatvrdeniežalobcuotom,žepísomnývýstupoznačenýako
„Memorandum" - pripomienky a komentáre k novele zákona sa viaže k tejto dohode o vykonaní práce z
20. 10. 2010. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2017 žalovaná zreteľne toto tvrdenie žalobcu rozporovala.

Písomný výstup označený ako „Memorandum" - pripomienky a komentáre k novele zákona sa viaže
k dohode o vykonaní práce zo 17. 12. 2010, kde bolo zadané žalovanej pripraviť zhodnotenie kritérií
priznávania pôžičiek uvedených v zákone. Plneniu tejto dohody predchádzalo štúdium zákona o
Študentskom pôžičkovom fonde a štúdium legislatívnych pravidiel vlády ustanovujúcich spôsob textácie
novelizovaných bodov zákona, analýza nedostatkov vyplývajúca z praxe a s výsledkom splnenia úlohy

bol návrh novelizácie zákona vo forme novelizačných bodov vrátane legislatívno-technických zmien
spolu s odôvodnením navrhovaných zmien. Aj úloha spočívajúca v zhodnotení kritérií priznávania
pôžičiek patrí do rámca funkcie riaditeľa fondu a nie do kompetencie člena dozornej rady.
Nepravdivé je tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná nezdokladovala žiaden písomný výstup
o splnení úlohy zadanej v dohode o vykonaní práce z 20. apríla 2011. Výsledkom splnenia úlohy

vyplývajúcej z tejto dohody je „Memorandum" - návrhy pôžičiek poskytovaných ŠPF. Pre plnenie
tejto úlohy žalovaná komunikovala so študentmi - žiadateľmi o pôžičku za účelom zistenia problémov
súvisiacich so žiadosťou a čerpaním pôžičiek, výsledky tohto prieskumu vyhodnotila a zostavila priority,
na ktoré je potrebné sa pri koncipovaní alternatívneho návrhu poskytovania pôžičiek zamerať. Žalovaná
vykonala aj rešerš výšok životného minima, minimálnej a priemernej mzdy a posudzovala vplyv príjmu

rodinných príslušníkov na získanie pôžičiek, pripravila pozmeňujúci návrh o spôsobe žiadosti o pôžičku
a jej poskytnutia zo strany Študentského pôžičkového fondu a vykonala ďalšie činnosti potrebné na
splnenie tejto úlohy. Ak vypracovanie štatútu fondu obsahujúceho ustanovenia upravujúce postup pri
poskytovaní pôžičiek a ich splácaní, ako aj uzatváranie zmlúv o pôžičke patrí podľa štatútu aj zákona
do kompetencie riaditeľa fondu, nemôže táto činnosť spadať do funkcie člena dozornej rady.

Žalovaná je presvedčená, že žiadna z úloh, ktoré na základe dohôd o vykonaní práce pre žalobcu
vykonala, nepatrí do rámca výkonu funkcie člena dozornej rady, pretože nesmerovala a nespočívala
vo výkone kontroly fondu a jeho účtovníctva, dohľadu nad výkonom činnosti fondu, čo bolo úlohou a
povinnosťou člena dozornej rady. Dozorná rada mohla kontrolovať len fakticky vykonané úkony fondu.
Posudzovanie prípadných budúcich úkonov fondu a ich dopad na fond, potenciálnych inštitútov alebo

dokumentov, ktoré chce fond zaviesť v rámci svojho fungovania, či analýzy noviel zákonov neprináleží
dozornej rade kontrolovať a preto nespadajú do jej pôsobnosti. Vychádzajúc z § 5 zákona č. 200/1997 Z.
z., resp. § 9 štatútu Študentského pôžičkového fondu je zrejmé, že činnosti predovšetkým vyplývajúce
z dohody zo dňa 19. 04. 2010, 14. 06. 2010, 20. 10. 2010, 17. 12. 2010 a 20. 04. 2011 patrili do
pôsobnosti riaditeľa fondu. V rámci výkonu funkcie člena dozornej rady žalovaná informovala študentskú

radu vysokých škôl o aktivitách Študentského pôžičkového fondu, komentovala výročnú správu a správu
audítora o výsledkoch hospodárenia a jej schválenie, komentovala správy predsedu dozornej rady,
kontrolovala stav celkového majetku, čerpanie pôžičiek a schvaľovanie plnenia rozpočtu. Záver súdu,
podľaktoréhočinnosti,ktorénazákladespornýchdohôdovykonaníprácežalovanávykonalaspadajúdo
rámca funkcie člena dozornej rady neobstojí aj s ohľadom na príkladné porovnanie pôsobnosti dozornej

rady v Študentskom pôžičkovom fonde a iných entitách.
3.1 Žalovaná opätovne vznáša námietku premlčania napriek tomu, že odvolací súd v uznesení sp.
zn. 17Co/455/2015 z 23. 11. 2016 vyslovil právny názor, že žalobca uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnil v rámci plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Napojednávaní dňa 17. 10. 2017 totiž svedok F.. L., ktorý bol riaditeľom fondu v čase uzavretia aj plnenia
sporných dohôd o vykonaní práce na otázku súdu odpovedal, že si uvedomoval skutočnosť, že člen rady
fondu a člen dozornej rady nemôžu byť zamestnancom fondu, to znamená, že štatutárny orgán fondu

už v čase podpisu týchto dohôd musel vedieť, že odporujú zákonu a sú absolútne neplatné. Subjektívna
premlčacia doba podľa názoru žalovanej teda nezačala plynúť až 5. októbra 2011, ale odo dňa prijatia
plnenia žalovanou. Ak bola žaloba na súd podaná až 21. 12. 2012, subjektívna dvojročná premlčacia
doba uplynula.
3.2 Žalovaná namieta nesprávnosť a nespravodlivosť výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania

v rozsahu 62 % a uloženej povinnosti žalovanej nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 62 %. Uzavretie
sporných dohôd o vykonaní práce inicioval samotný žalobca, ktorý ich aj na odporúčanie audítora
žalobcu vypracoval. Žalovanej ich predložil iba na podpis, bol to teda samotný žalobca, ktorý spôsobil
neplatnosťtýchtodohôdakeďsanáslednerozhodoldomáhaťsavráteniaplneniaztýchtodohôdsúdnou
cestou, koná amorálne. Ak sa aj súd prvej inštancie rozhodol v prevažnej časti žalobe vyhovieť, bolo
nanajvýš žiadúce a spravodlivé aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 257 C. s.

p. pre existenciu uvádzaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a žalobcovi ani štátu náhradu trov
konania voči žalovanej nepriznať.
3.3 Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zamietne žalobu o
zaplatenie 5 396,- € s príslušenstvom a žalobcu zaviaže k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania žalovanej.

4. Žalobca vo vyjadreniu k odvolaniu žalovanej poukazoval na dve podstatné skutočnosti vyplývajúce
z odvolania žalovanej a to, že podľa žalovanej úlohy, ktoré boli obsahom neplatných dohôd o vykonaní
práce spadajú do rámca výkonu funkcie člena rady fondu (do kompetencie riaditeľa - poznámka
odvolacieho súdu), čo žalobca označuje za nepravdivé tvrdenie a žalovaná opätovne vzniesla námietku

premlčania, hoci otázka premlčania bola už príslušným súdom vyriešená. Žalobca zopakoval, že
žalovaná ako údajný zamestnanec z neplatnej dohody o vykonaní práce vykonávala totožné úlohy,
ktoré jej boli uložené na zasadnutí rady fondu a dozornej rady. Rozdiel medzi nimi spočíval iba v tom,
že ako člen dozornej rady ich mala žalovaná vykonávať bezodplatne a ako údajný zamestnanec za
odplatu. K dohodám o vykonaní práce uzatváraným s členmi rady fondu a dozornej rady sa vyjadril

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/435/2014 z 29. 06. 2016 v skutkovo a
právne obdobnej veci, kde najvyšší súd položil otázku, aká bola skutočná vôľa účastníkov pri uzatváraní
týchto dohôd a vyslovil názor, že je potrebné skúmať, či nejde o simulovaný právny úkon. Podrobný
rozbor dohôd o vykonaní práce, výstupov a zápisníc zo spoločného zasadnutia rady a dozornej rady
Študentského pôžičkového fondu poskytol žalobca už v podaní z 12. 06. 2017. Úloha rozpracovať

uznesenie Vlády SR č. 734 zo dňa 14. 10. 2009 na podmienky fondu bola členom rady fondu uložená
na zasadnutí rady a dozornej rady fondu dňa 16. 12. 2009. Splnenie tejto úlohy je konštatované už
na zasadnutí rady a dozornej rady fondu dňa 16. 03. 2010, dokedy mala byť podľa dohody zo dňa
11. 03. 2010 uzavretej so žalovanou táto úloha splnená aj ňou, avšak výstup k predmetnej dohode
od žalovanej je datovaný až 14. 04. 2010. Na zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 16. 03.

2010 bolo uložené členom rady (dobrovoľne členom dozornej rady) preštudovať súčasný sadzobník
poplatkov za služby fondu a navrhnúť nové sadzby, ktoré by platili od 01. 07. 2010. Rovnakú úlohu
obsahuje aj dohoda o vykonaní práce uzavretá so žalovanou 19. apríla 2010. Dokument evidovaný ako
výstup k tejto úlohe nie je datovaný a je neúplný. V dohode zo dňa 14. 06. 2010 bola uložená úloha
pripraviť návrh na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a dozornej rady a

zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov. Rovnaká úloha bola uložená členom rady fondu
na zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 22. 04. 2010. Dokument evidovaný ako výstup k tejto
dohode nie je datovaný a z predloženého dokumentu nie je jasne identifikovateľný prínos zo strany
žalovanej. Na zasadnutí rady fondu a dozornej rady dňa 16. marca 2010 bola členom rady a dozornej
rady uložená úloha vypracovať vlastné námety a podnety ako postupovať pri poskytovaní pôžičiek pre

študentov študujúcich na slovenských vysokých školách a v zahraničí, ktorej splnenie zo strany členov
rád fondu sa kontrolovalo už na zasadnutí rady a dozornej rady fondu dňa 22. 04. 2010 so záverom:
úloha splnená. Napriek tomu bola v dohode zo dňa 20. 10. 2010 žalovanej uložená rovnaká úloha, ale
výstup evidovaný k tejto dohode nie je datovaný a obsahovo nesúvisí so zadanou úlohou. Jeho obsahom
sú pripomienky k novele zákona. Podľa dohody zo dňa 17. 12. 2010 mala žalovaná pripraviť zhodnotenie

kritérií priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novele súvisiacich zákonov v období od 20. 12. 2010
do 31. 12. 2010 a v tomto termíne žalovaná úlohu nesplnila. Dokument evidovaný ako výstup k tejto
dohode je datovaný až dňom 17. 01. 2011. Rovnaká úloha vypracovať vlastné námety a podnety, ako
postupovať pri poskytovaní pôžičiek pre študentov študujúcich na slovenských vysokých školách a vzahraničí bola uložená členom rady fondu na zasadnutí rady a dozornej rady fondu 16. marca 2010.
Dňa 20. apríla 2011 uzavreli žalobca so žalovanou dohodu o vykonaní práce, v ktorej bola uložená úloha
pripraviť alternatívny návrh poskytovania pôžičiek v akademickom roku 2011/2012 v nadväznosti na

zmeny vo vysokom školstve a k tejto dohode o vykonaní práce žiadny výstup v archíve fondu evidovaný
nie je. Kontrola vypracovania tejto úlohy uloženej členom rady fondu na zasadnutí rady a dozornej rady
fondu dňa 17. 12. 2010 je zaznamená v zápisnici zo spoločného zasadnutia rady a dozornej rady fondu
zodňa29.04.2011,kdejeuvedené,žeúlohabolasplnená.Žalobcajetohonázoru,žeúlohyvyplývajúce
z neplatných dohôd o vykonaní práce spadali pod výkon funkcie člena dozornej rady, preto je irelevantné

pre účely tohto konania skúmať, či predmetné úlohy boli vykonané.
4.1 Námietka premlčania vznesená žalovanou bola posúdená už aj odvolacím súdom a v súlade s
vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vyhodnotil túto námietku aj súd prvej inštancie. Svedok
F.. Y. L. bol v rozhodnou čase štatutárom fondu, t. j. osobou, ktorá podpisovala a uzatvárala s členmi
rady fondu a dozornej rady neplatné dohody o vykonaní práce, preto je jeho dôveryhodnosť znížená.
Navyše tento svedok v skutkovo a právne totožnej veci na pojednávaní v rámci svojej výpovede uvádzal,

že neplatné dohody o vykonaní práce považoval za platné a súladné so zákonom.
4.2 Neobstojí argument žalovanej, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi. O vznik sporu sa pričinila aj žalovaná, ktorá napriek výzve na vydanie
bezdôvodného obohatenia bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydala.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zhodne so súdom prvej inštancie uvádzala, že ak
žalobca sumu 1 256,72 € predstavujúcu zákonné zrážky z príjmu žalovanej nepoukázal žalovanej, ale
príslušnému daňovému úradu, nemohla sa žalovaná o túto sumu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období od 01. 08. 2009 do 31. 07.
2011 povinnosť platiť zákonné zrážky v prospech príslušného subjektu bola uložená zamestnávateľovi

a pokiaľ žalobca túto povinnosť plnil, neplnil tak povinnosť za žalovanú, ale svoju vlastnú. Aplikácia
ustanovenia § 454 OZ preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy. Pasívne vecne legitimovaným
subjektom, proti ktorému by si mohol žalobca nárok na vrátenie sumy 1 256,72 € uplatniť je práve tento
„príslušný subjekt".
5.1 Odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania odporuje zákonným

ustanoveniam upravujúcim pravidlá rozhodovania o trovách konania aj rozhodovacej praxi súdov. Pre
účely určenia pomeru úspechu/neúspechu strán sporu v súdnom konaní sa „celkom" nerozumejú trovy
konania vyčíslené žalobcom či žalovaným, ale výška žalobou uplatňovanej pohľadávky ku dňu podania
žaloby na súd. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu sa určuje podľa výšky priznanej/nepriznanej
pohľadávky. Postup súdu prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu strán sporu bol správny. Za logické

považuje žalovaná aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti tej ktorej strany nahradiť trovy
konania štátu. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol vo veci ako žiadala vo svojom odvolaní.

6. Ďalšími písomnými podaniami zo 06. 02. 2018 a 06. 08. 2018 doložil žalobca odvolaciemu súdu
rozhodnutia v skutkovo a právne obdobných veciach a v písomnom podaní zo 14. februára 2018

ako reakcia na vyjadrenie žalovanej z 18. januára 2018 žalobca iba zopakoval svoju argumentáciu z
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho povinnosti odviesť štátu daň z príjmu
žalovanej.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu sa v dôsledku odvolania oboch strán sporu stal celý predmet

konania. Žalobca nesúhlasil s časťou rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku vo výške
1 265,72 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy a žalovaná rozporovala svoju povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 5 396,- € spolu s úrokom z omeškania. Od rozhodnutia vo
veci samej sú závislé výroky o trovách konania medzi stranami sporu a trovách konania vzniknutých
štátu, ktorých správnosť by musel odvolací súd vyhodnocovať aj v prípade, ak by osobitné námietky

proti výrokom o trovách konania strany sporu nevzniesli.
7.1 Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Prvýkrát rozhodol odvolací súd vo veci uznesením sp.
zn. 17Co/455/2015 z 23. novembra 2016, v ktorom vyslovil právny názor na vec a inštruoval súd prvej
inštancie, ako má ďalej v konaní postupovať. Súd prvej inštancie rešpektoval právny názor vyslovený
odvolacím súdom i pokyny na doplnenie dokazovania, novými dôkazmi úplne a správne zistil skutkový

stav veci, z ktorého odvolací súd v súlade s § 383 Civilného sporového poriadku vychádza z dôvodu, že
dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť a následkom
toho ani prejednať vec na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné aodvolanie žalovanej dôvodné nie je. Pre lepšiu zrozumiteľnosť výroku rozsudku sa odvolací súd rozhodol
podľa § 388 C. s. p. zmeniť celý rozsudok súdu prvej inštancie, i keď v časti prvého výroku o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5 396,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto

sumy od 14. 12. 2012 až do zaplatenia ide obsahovo o potvrdzujúci rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s.
p., keďže sa odvolací súd nie 100 % zhoduje s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie, pre ktoré
je žalovaná povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

8. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi a mimo nich prihliada iba na

vady týkajúce sa procesných podmienok, aj keď v odvolacích dôvodoch neboli uplatnené. Vady týkajúce
sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. Obe sporové strany uplatnili rovnaké odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku majúc za to, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale každý z odvolateľov vzťahuje odvolací dôvod k iným
skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci a k výroku, ktorý vyznel v jeho neprospech.

8.1 Žalobca nekonkretizoval, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie.
Vychádzajúc z obsahu jeho odvolania je možné vyvodiť, že za nesprávne skutkové zistenia považuje
žalobca rozsah bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej, ktorú otázku ale odvolací
dôvod považuje skôr za právne posúdenie veci, či v rozsahu vyplatených preddavkov na daň zo
závislej činnosti zamestnávateľom za zamestnanca sa zamestnanec bezdôvodne obohatil na úkor

zamestnávateľa. Odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení v odvolaní žalobcu smeruje proti
názoru súdu prvej inštancie, že žalovaná nezískala bezdôvodné obohatenie na jeho úkor podľa § 454
OZ v rozsahu 19 % dane z príjmu odvedenej žalobcom z odmeny vyplácanej žalovanej podľa dohôd
o vykonaní práce štátu a tiež proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku strán sporu a štátu na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore.

8.2 Žalovaná za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie označuje, kedy, kto a akým spôsobom
jej ukladal úlohy (či na zasadnutí rady fondu a dozornej rady alebo v dohodách o vykonaní práce),
aké výstupy preukazujú (ne)splnenie uložených úloh a či riešené úlohy spadali do kompetencie člena
dozornej rady alebo boli nad rámec funkčných povinností člena dozornej rady. Odpoveď na otázku, či
úlohy, o ktorých žalovaná tvrdí, že ich plnila na základe dohôd o vykonaní práce spadajú do výkonu

funkcie člena dozornej rady považuje odvolací súd za otázku právnu z dôvodu, že je potrebné porovnať
kompetencie a povinnosti člena dozornej rady podľa zákona č. 200/1997 Z. z. s úlohami vymenovanými
v dohodách o vykonaní práce.

9. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje nároky z dohôd o vykonaní práce uzavretých v období od 01.

08. 2009 do 31. 07. 2011, kedy bola žalovaná, podľa zhodného tvrdenia strán sporu, členkou dozornej
rady Študentského pôžičkového fondu. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
žurnalizovaného na str. 7 až 13 spisu je zistiteľné, že v rovnakom období od 01. 08. 2009 do 31. 07.
2011 boli členmi orgánov Študentského pôžičkového fondu (právneho predchodcu žalobcu) tieto osoby:
- riaditeľ - F.. Y. L.

- členovia rady fondu - Bc. M. G., S. G., prof. F.. S. O., U.., K.. O. H., Bc. Y. J., K.. Y. I. a prof. F.. Z. L., U..
- dozorná rada - prof. F.. M. S., U.., S.. I. K. a prof. F.. K. K., U..
Rada fondu mala podľa zákona č. 200/1997 Z. z. siedmich členov a dozorná rada troch členov.

10. Právny predchodca žalobcu konajúc riaditeľ F.. Y. L. uzavrel so žalovanou šesť dohôd o vykonaní

prácevdňoch11.03.2010,19.04.2010,14.06.2010,20.10.2010,17.12.2010a20.04.2011.Vkaždej
z dohôd sa žalovaná označená ako zamestnanec zaviazala na splnenie určitej úlohy v časovom termíne
a právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť za vykonanú prácu zamestnancovi
odmenu v brutto vyjadrení, z ktorej sa žalovanej zrážala daň vo výške 19 %. Z kópie dohôd o vykonaní
práce, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a rozhodnutí súdov týkajúcich sa ďalších členov rady fondu a

dozornej rady správne súd prvej inštancie zistil, že dohody o vykonaní práce s totožným predmetom
(úlohou) boli uzatvárané aj s ďalšími členmi rady fondu a zrejme aj členmi dozornej rady, keď odmeny
na základe uzavretých dohôd o vykonaní práce boli vyplácané členom rady fondu a dozornej rady
na spoločnej listine v rovnakej výške, v rovnaký deň po zrazení preddavku na daň vo výške 19 %. Z
výročnej správy o hospodárení a výpovede riaditeľa fondu v rozhodnom období F.. Y. L. bolo zistené,

že tieto odmeny sa v účtovníctve Študentského pôžičkového fondu viedli pod mzdovými položkami. Na
výdavkových pokladničných dokladoch schválených F.. Y. L. je ako účel platby uvádzané „dohody o
vykonaní práce v hotovosti" vyplatené členom rady fondu a dozornej rady alebo ako „odmeny členom
rady fondu a dozornej rady". Na hromadnej listine potvrdzujúcej vlastnoručným podpisom prevzatieodmeny z dohôd o vykonaní práce sú uvedení vždy siedmi členovia rady fondu (G., G., H., J., I., L.,
O.) a traja členovia dozornej rady S., K., K.. Žalobca preukázal a žalovaná ani nespochybňovala, že na
základe dohôd o vykonaní práce prijala od žalobcu odmenu v hrubom vo výške 6 661,72 €, ktorá po

zrazení preddavku na daň zo závislej činnosti jej bola vyplatená vo výške 5 396,- €.

11. Úlohy, ktoré sa zaviazala žalovaná splniť v uvedených dohodách o vykonaní práce boli vymedzené
takto:
1. dohoda o vykonaní práce z 11. marca 2010: na zasadnutie dňa 16. 03. 2010 rozpracovať uznesenie

Vlády SR č. 734 zo dňa 14. 10. 2009 na podmienky Študentského pôžičkového fondu za odmenu 165,34
€ brutto, netto odmena 134,- €,
2. dohoda o vykonaní práce z 19. apríla 2010: pripraviť na zasadnutie dňa 22. 04. 2010 návrhy na
úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad od 01. 07. 2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský
rok 2010/2011 za brutto odmenu 165,34 €, netto odmena vo výške 134,- €,
3. dohoda o vykonaní práce zo dňa 14. 06. 2010: v období od 15. 06. 2010 do 29. 06. 2010 pripraviť

návrhy na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a dozornej rady a zmenami
súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov za odmenu vo výške 3 000,- € brutto, netto odmena 2
430,- €,
4. dohoda o vykonaní práce z 20. 10. 2010: pripraviť na zasadnutie dňa 22. 10. 2010 analýzu posúdenia
žiadosti o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na príslušné školy a študentov

študujúcich na zahraničnej VŠ s aspektom zvýšenia pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom
na výšku školného za odmenu brutto 165,34 €, ktorej zodpovedá odmena netto 134,- €,
5. dohoda o vykonaní práce zo 17. 12. 2010: v období od 20. 12. 2010 do 31. 12. 2010 pripraviť
zhodnotenie kritérií priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novely súvisiacich zákonov za odmenu
vo výške 3 000,- € brutto, netto odmena 2 430,- €,

6. dohoda o vykonaní práce z 20. 04. 2011: pripraviť na zasadnutie dňa 29. 04. 2011 alternatívny návrh
poskytovania pôžičiek v akademickom roku 2011/2012 v nadväznosti na zmeny vo vysokom školstve
publikované v médiách za brutto odmenu 165,34 €, odmena netto 134,- €.

12. Bývalý riaditeľ Študentského pôžičkového fondu F.. Y. L. na pojednávaní dňa 13. mája 2014 pri

prvom výsluchu ako svedka v tomto konaní pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu vypovedal,
že takéto dohody o vykonaní práce uzatváral už od roku 2004 a tvrdil, že predmetom dohôd o vykonaní
práce neboli úlohy, ktoré spadali do pôsobnosti členov rady fondu a dozornej rady, zasadnutia rady fondu
a dozornej rady boli spoločné a zúčastňoval sa ich aj on ako štatutár Študentského pôžičkového fondu
a na výslovnú otázku, či pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce so žalovanou smerovala jeho vôľa k

tomu, aby sa stala žalovaná zamestnankyňou fondu odpovedal, že jeho úmyslom bolo, aby žalovaná
pracovala na dohodu o vykonaní práce v období, keď to bolo potrebné, nie v stálom pracovnom pomere
ako zamestnanec. Tejto otázke predchádzala odpoveď na inú otázku, kde F.. Y. L. vysvetľoval, že celý
život pracoval ako ekonóm v ekonomickej činnosti a nikdy nechápal dohodu o vykonaní práce ako trvalý
pracovný pomer, pretože z takejto dohody nevyplývali rovnaké nároky ako z pracovnej zmluvy. F.. Y. L.

tvrdil, že žalovaná všetky úlohy z dohôd o vykonaní práce splnila.

13. Žalobca predložil súdu prvej inštancie zápisnice zo spoločného zasadnutia rady a dozornej rady
Študentského pôžičkového fondu, ktoré sa konali v dňoch 16. 12. 2009, 16. 03. 2010, 22. 04. 2010,
17. 12. 2010 a 29. 04. 2011, ktorými preukazoval, že rovnaké úlohy ako sa zaviazala splniť žalovaná

v dohodách o vykonaní práce, boli ukladané členom rady fondu a dozornej rady na ich spoločnom
zasadnutí.
13.1 Spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady dňa 16. 12. 2009 sa žalovaná zúčastnila. Na
tomto zasadnutí predseda dozornej rady prof. F.. K. K., U.. informoval o uznesení č. 734, ktoré prijala
Vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 14. októbra 2010 s úlohou zmeniť štatút Študentského

pôžičkového fondu tak, aby sa zvýšila výška pôžičky na akademický rok pre žiadateľov, ktorých štúdium
bude prebiehať v zahraničí. V uznesení č. 4/16122009 sa na tomto zasadnutí uložilo všetkým členom
rady a dozornej rady fondu preštudovať nový návrh zákona o pôžičkovom fonde študentov vysokých škôl
a začínajúcich pedagógov, zaslať návrhy a pripomienky riaditeľovi fondu a v uznesení č. 5/16122009 je
uvedené, že rada fondu prijala na vedomie informáciu pána K. o aplikácii uznesenia Vlády SR č. 734 zo

14. 10. 2009 do štatútu fondu s tým, že do budúceho zasadnutia rady fondu predložia členovia rady a
dozornej rady návrhy a pripomienky a tieto budú riešiť v spolupráci s legislatívnym odborom Ministerstva
školstva SR.13.2 Na spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady Študentského pôžičkového fondu dňa 16.
marca 2010 sa podľa písomnej zápisnice kontrolovalo plnenie úloh sformulovaných v uzneseniach
zo zasadnutia konaného 16. 12. 2009, kde k uzneseniu č. 4/16122009 sa uvádza, že nie všetci

členovia podali návrhy a pripomienky, ale toto uznesenie bolo zrušené z dôvodu, že minister školstva
nebude predkladať do parlamentu žiadne návrhy zákonov a ich novelizácie. Pri kontrole uznesenia
č. 5/16122009 je uvedené, že úloha - príprava návrhov a pripomienok k uzneseniu Vlády SR č.
734 - splnené. Za prijatie uznesenia č. 1/16032010 v znení: ukladá sa členom rady a dozornej rady
vypracovať vlastné námety a podnety ako postupovať pri poskytovaní pôžičiek pre študentov študujúcich

na slovenských vysokých školách a v zahraničí zahlasovali okrem siedmich členov rady fondu aj
traja členovia dozornej rady (K., S., K.) s termínom „do nasledujúceho zasadnutia" a o uznesení č.
3/16032010, ktorým sa uložilo členom rady fondu (dobrovoľne členom dozornej rady) preštudovať
súčasný sadzobník poplatkov za služby fondu a navrhnúť návrh nových sadzieb, ktorý by platil od 01.
07. 2010 hlasovali len členovia rady fondu.
13.3 Zasadnutie dňa 22. apríla 2010 bolo opäť spoločným zasadnutím rady fondu a dozornej rady,

ktorého sa zúčastnili aj všetci traja členovia dozornej rady, v úvode ktorého riaditeľ fondu kontroloval
plnenie uznesení zo 16. marca 2010 a uznesenia č. 1, 2, 3/16032010 vyhodnotil ako splnené.
13.4 Dňa 17. decembra 2010 sa žalovaná spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady
Študentského pôžičkového fondu nezúčastnila. Členovia rady fondu na tomto zasadnutí uznesením č.
6/17122010uložiličlenomradyadozornejradypripraviťnávrhy,akoriešiťcelkovúsituáciuvposkytovaní

pôžičiek pre študentov a riešiť sadzobník poplatkov tak, aby boli služby, ktoré sú nadštandardné
rentabilné pre fond. V ďalšom texte je úloha presnejšie konkretizovaná.
13.5 Na spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady Študentského pôžičkového fondu dňa 29.
apríla 2011, ktorého sa zúčastnila aj žalovaná je pri kontrole uznesení prijatých na zasadnutí dňa 17.
12. 2010 uvedené, že uznesenie č. 6/17122010 bolo splnené, členovia rady a dozornej rady predložili

svoje návrhy ako postupovať pri priznávaní pôžičiek v akademickom roku 2011/2012.

14. Právne vzťahy vzniknuté medzi Študentským pôžičkovým fondom a žalovanou bolo potrebné
posúdiť podľa zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde z dôvodu, že tento právny
predpis upravoval v čase rozhodnom pre posúdenie nárokov uplatnených v tomto súdnom spore

práva a povinnosti členov orgánu Študentského pôžičkového fondu a práve tento zákon v § 5 ods. 4
vylučoval súbeh pracovnoprávneho pomeru s funkciou člena rady fondu a dozornej rady. Odvolací súd
zotrváva na názore vyslovenom už v uznesení sp. zn. 17Co/455/2015, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná nemohli platne uzavrieť dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce z dôvodu, že
zamestnanci Študentského pôžičkového fondu nesmeli byť členmi rady fondu a dozornej rady a pokiaľ

takúto dohodu o vykonaní práce člen dozornej rady so Študentským pôžičkovým fondom uzavrel, je
táto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu so zákonom č. 200/1997 Z. z. K
rovnakémuzáverudospelajsúdprvejinštancieasvojzáverv90.bodeodôvodneniapodrobneodôvodnil
a na túto časť odôvodnenia odvolací súd odkazuje, keďže sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a k tomu
dodáva odvolací súd iba názor, že účelom ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. bolo vylúčiť

akékoľvek iné vzťahy, napríklad aj pracovnoprávne, ktoré by mohli ovplyvniť riadny výkon funkcie člena
rady fondu alebo dozornej rady, keď každý zamestnanec by z hľadiska nadriadenosti a podriadenosti
podliehal riaditeľovi fondu ako štatutárnemu orgánu fondu, ktorý bol kontrolovaný radou fondu (§ 5 ods.
2 zákona č. 200/1997 Z. z.) a rada fondu zodpovedala za svoju činnosť podľa § 3 ods. 5 zákona č.
200/1997 Z. z. dozornej rade.

15.Zákonč.200/1997Z.z.neupravujespôsobvýkonučinnostiradyfonduadozornejrady.Konkrétnejšiu
úpravu zvolávania rady fondu a dozornej rady obsahuje len štatút Študentského pôžičkového fondu,
avšak ani z jeho znenia nie je zistiteľné, z akého dôvodu sa uskutočňovali spoločné zasadnutia rady
a dozornej rady Študentského pôžičkového fondu, na ktorom sa zúčastnil aj riaditeľ fondu a podľa

obsahuzápisnícpredloženýchdosúdnehospisuriaditeľposchváleníprogramurokovanianapožiadanie
predsedníčky rady fondu viedol rokovanie rady fondu a dozornej rady, kontroloval plnenie uložených
úloh a aj usmerňoval a navrhoval prijatie úloh do budúcna. V súčasnosti už žalovaná dôsledne odlišuje
kompetenciejednotlivýchorgánovŠtudentskéhopôžičkovéhofonduatvrdí,žespoločnézasadnutierady
fondu a dozornej rady nie je kolektívnym orgánom, ktorý by mohol ukladať úlohy členom dozornej rady,

ale v rozhodnom období od 01. 08. 2009 do 31. 07. 2011 ako členka dozornej rady tak vyhranený prístup
k oprávneniam a povinnostiam orgánov fondu a členov orgánu fondu nemala, keď sa zúčastňovala
spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady a spoločne za prijatie niektorých uznesení s členmi
rady fondu hlasovala, hoci ani dozorná rada nebola podľa zákona oprávnená ukladať úlohy členomrady fondu, iba kontrolovať činnosť rady fondu. Prijímanie spoločných uznesení a vzájomné ukladanie
úloh medzi radou fondu a členmi dozornej rady nie je odôvodniteľné § 10 ods. 7 štatútu Študentského
pôžičkového fondu, podľa ktorého sa členovia dozornej rady fondu mohli zúčastňovať zasadnutia rady

fondu, keď zmyslom tohto ustanovenia malo byť zrejme len získavať poznatky o činnosti rady fondu za
účelom kontroly jej činnosti. Žalovaná ako členka dozornej rady brala na seba dobrovoľne povinnosti vo
vzťahu k predmetu rokovaní spoločných zasadnutí rady fondu a dozornej rady, o čom svedčia napríklad
uznesenieč.1/16032010prijaténazasadnutídňa16.marca2010,kdesaukladáčlenomradyadozornej
rady vypracovať vlastné námety a podnety ako postupovať pri poskytovaní pôžičiek pre študentov

študujúcich na slovenských vysokých školách a v zahraničí, za ktoré hlasovali nielen siedmi členovia
rady fondu, ale aj traja členovia dozornej rady, vrátane žalovanej, rovnako aj uznesenie 2/16032010,
kde boli uložené úlohy riaditeľovi fondu a ekonómke fondu, ktoré bolo prijaté desiatimi hlasmi (sedem
- členovia rady fondu, tri - členovia dozornej rady), rozpočet na rok 2011 schvaľovali spoločne rada
fondu a dozorná rada (zasadnutia dňa 17. 12. 2010 sa žalovaná nezúčastnila), rada fondu a dozorná
rada spoločne prijala uznesenia aj na zasadnutí dňa 29. apríla 2011 o povinnosti riaditeľa pripraviť

výročnú správu a výsledky hospodárenia za rok 2010 predkladanú Národnej rade Slovenskej republiky,
rada fondu a dozorná rada spoločne schvaľovala aj rozdelenie zisku za rok 2010, spoločne schvaľovali
priznávanie pôžičiek v akademickom roku 2011/2012 a ukladali riaditeľovi fondu zapracovať uznesenie
do štatútu fondu a žalovaná výstupy, o ktorých tvrdí, že boli plnením úloh, ktoré vzala na seba dohodami
o vykonaní práce predkladala riaditeľovi Študentského pôžičkového fondu nie ako zamestnankyňa, ale

ako členka dozornej rady. Všetky tieto skutočnosti spolu so zistením, že úlohy totožného znenia ako
žalovanej boli dohodami o vykonaní práce ukladané aj členom rady fondu a vyplácanými odmenami
v deň spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady v rovnakej výške členom týchto orgánov
potvrdzujú záver súdu prvej inštancie, že úmyslom účastníkov dohody o vykonaní práce vôbec nebolo
založiť pracovnoprávny vzťah, len nájsť formu, akým spôsobom by bolo možné odmeniť členov rady

fondu a dozornej rady za výkon tejto funkcie, keď zákon č. 200/1997 Z. z. nedovoľoval honorovať
členstvo v rade fondu a dozornej rade žiadnou sumou. K takémuto záveru dospeli súdy prvej a druhej
inštancie konajúce o nárokoch žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti ďalším členom
rady fondu, na ktoré poukázal žalobca v priebehu konania a do súdneho spisu doložil aj rozhodnutia
zaväzujúce členov rady fondu vydať žalobcovi ako právnemu nástupcovi Študentského pôžičkového

fondu bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa odmene dohodnutej v neplatných dohodách o vykonaní
práce. Žalobca ako právny nástupca Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov uspel žalobami
o vydanie bezdôvodného obohatenia aj proti členom orgánov Pôžičkového fondu pre začínajúcich
pedagógov, ktorí za vedenia riaditeľa F.. Y. L. uzatvárali rovnaké dohody o vykonaní práce ako žalovaná
zaúčelomzakrytianeoprávnenéhovyplácaniaodmienčlenomradyfonduadozornejrady,očomsvedčia

rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoPr/1/2018 z 21. marca 2019, tiež rozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/77/2017 z 10. apríla 2018. Týmto chce odvolací súd poukázať
iba na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so všeobecne panujúcim názorom súdov
Slovenskej republiky na platnosť dohôd o vykonaní práce uzatváraných s členmi orgánov Študentského
pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, teda v súlade s princípom právnej

istoty, ako je zakotvené v článku 2 Civilného sporového poriadku.

16. Je možné dať za pravdu žalovanej, že výkon činnosti podľa dohôd o vykonaní práce a uznesení
spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej rady podľa striktného znenia zákona č. 200/1997 Z. z.
nie je možné považovať za výkon funkcie člena dozornej rady, ktorá mala len kontrolovať činnosť fondu

a jeho hospodárenie, ale je možné považovať za činnosť, ku ktorej pristúpila dozorná rada nad rámec
kompetencií vyplývajúcich jej zo zákona. Pokiaľ odvolací súd v bode 7.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia
uviedol, že sa nie 100 % zhoduje s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie, pre ktoré je žalovaná
povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, tak mal na mysli vyššie uvedené, že úlohy ukladané
žalovanej na zasadnutí rady fondu a dozornej rady podľa zákona do výkonu funkcie členky dozornej

rady nespadali, inak povedané, žalovanej zo zákona nevyplývala povinnosť predkladať podnety, návrhy
a vyjadrenia k bodom programu prejednávaným na spoločnom zasadnutí rady fondu a dozornej rady,
ale tieto úlohy brala na seba žalovaná iniciatívne a dobrovoľne.
16.1 Zo zápisnice spoločného zasadnutia rady a dozornej rady Študentského pôžičkového fondu zo 16.
decembra 2009 vyplýva, že sa členovia rady fondu a dozornej rady spoločne zaviazali, že rozpracujú

uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 734 zo 14. 10. 2009, čo je podchytené v texte zápisnice
predchádzajúcej prijatiu uznesenia č. 5/16122009 radou fondu v znení: „k danému uzneseniu vlády SR
sa vyjadrovali aj ostatní členovia rady a dozornej rady fondu, svoje pripomienky a návrhy pre aplikáciu
daného uznesenia predložia riaditeľovi fondu na nasledujúcom zasadnutí rady fondu tak, aby mohlobyť vyvolané rokovanie na úrovni Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Ministerstva financií
Slovenskej republiky, resp. Úradu vlády SR skôr, ako bude uznesenie aplikované do štatútu fondu s
platnosťou od 01. 09. 2010". Správne je teda zistenie okresného súdu, že v dohode o vykonaní práce z

11. marca 2010 sa len formálne uložila žalovanej úloha rovnakého obsahu ako bol program spoločného
zasadnutia rady a dozornej rady dňa 16. marca 2010, aby sa odôvodnilo vyplatenie odmeny všetkým
členom rady fondu a dozornej rady za účasť na zasadnutí dňa 16. 03. 2010. Odvolací súd súhlasí s
názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná podľa dohody z 11. marca 2010 nevykonala pre žalobcu
žiadnu prácu, ktorá by nesúvisela s činnosťou v orgánoch fondu a ani jej dodatočný písomný výstup

zo 14. 04. 2010 nemožno považovať za výsledok skutočne odvedenej práce v prospech žalobcu, iba
za formálny podklad pre vyplatenie odmeny členovi dozornej rady dňa 16. marca 2010, kedy sa konalo
spoločné zasadnutie rady fondu a dozornej rady.
16.2 Žalovaná v odvolaní nevyvrátila zistenie súdu prvej inštancie, že o splnení úlohy zadanej žalovanej
v dohode o vykonaní práce z 19. apríla 2010 nesvedčí žiaden výstup a ak nebola vykonaná práca,
nevznikol nárok ani na odmenu.

16.3 Žalovaná nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že hodnotil prínos výstupu s názvom „Štatút
Študentského pôžičkového fondu" bez dátumu vyhotovenia, keď žalovaná pred súdom prvej inštancie
sa bránila aj tým, že dohody, na základe ktorých vykonávala prácu pre žalobcu formálne označené
ako dohody o vykonaní práce podľa Zákonníka práce by sa mohli považovať za napríklad zmluvu o
dielo, ktorej predmet splnila. Pre účely rozhodnutia o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

z neplatného právneho úkonu musel súd prvej inštancie zisťovať, či odovzdaná písomnosť bola pre
žalobcu prínosom, či ju využil, keď podľa § 457 Občianskeho zákonníka je v prípade neplatnej zmluvy
každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z textu zápisnice o spoločnom
zasadnutí rady fondu a dozornej rady zo dňa 22. apríla 2010 (bod 7 rôzne) aj odvolací súd vyvodzuje,
že novelizáciu štatútu fondu s platnosťou od 01. 09. 2010 pripravoval riaditeľ fondu, ale na základe

pripomienok a návrhov členov rady a dozornej rady a zadanie pripomienkovania a návrhu nových
ustanovení štatútu do dohody o vykonaní práce zo 14. 06. 2010 je opätovne iba vytvorením možnosti
vyplatiť odmenu členovi dozornej rady zo mzdových prostriedkov fondu. Na podporu tohto názoru
poukazuje odvolací súd na v súdnom spise založený rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
3Cpr/3/2013zo16.10.2013(oktoromvieodvolacísúd,žesanejednáokonečnérozhodnutie),zktorého

je zistiteľné, že členke rady fondu F.. M. G. bola dohodou o vykonaní práce zo dňa 14. 06. 2010 uložená
úplne rovnaká úloha: v období od 15. 06. 2010 do 29. 06. 2010 pripraviť návrhy na dopracovanie štatútu
fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka
poplatkov za dohodnutú odmenu 3 000,- € brutto. Dohoda o vykonaní práce uzatvorená s členkou rady
fondu M. G. je súčasťou spisu na str. 108 a na č. l. 105, 106, 107, 109, 110 a 111 sú založené úplne

zhodné dohody o vykonaní práce zo 14. 06. 2010 uzavreté aj s ďalšími členmi rady fondu H., J., I., G.,
O. a L..
16.4 Doložením kópie dohôd o vykonaní práce s členmi rady fondu uzavretými 20. októbra 2010
preukázal žalobca rovnaký postup pre ospravedlnenie vyplatenia odmeny členovi rady fondu a dozornej
rady (uzavretím dohody o vykonaní práce s vymedzenou úlohou), z ktorých je zistiteľné, že 20. októbra

2010 rovnaká úloha ako žalovanej pripraviť analýzu posúdenia žiadosti o pôžičku v akademickom roku
2010/2011 so zameraním na príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej vysokej škole s
aspektom zvýšenia pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky bola uložená aj iným členom výkonného
orgánu Študentského pôžičkového fondu. Žalovanou označovaný výstup patriaci k tejto dohode o
vykonaní práce zo 17. januára 2011 začínajúci oslovením „Vážený pán riaditeľ" je podpísaný S.. I. K.

ako členkou dozornej rady ŠPF a nie ako zamestnancom z dohody o vykonaní práce.
16.5 Totožnú dohodu o vykonaní práce ako so žalovanou uzavrel dňa 17. 12. 2010 právny predchodca
žalobcu aj s členmi rady fondu L., O., G., G., I., J. a H.. Každý z nich mal podľa predmetu dohody
pripraviť v období od 20. 12. 2010 do 31. 12. 2010 zhodnotenie kritérií priznávania pôžičiek uvedených
v zákone o novelách súvisiacich zákonov v predpokladanom rozsahu 150 hodín za odmenu, ktorá

bola rovnaká u radových členov orgánu fondu 3 000,- € brutto a zvýšená na 4 000,- € brutto len u K..
O. H., v tom čase vykonávajúcej funkciu predsedníčky rady fondu. Aj toto odstupňovanie odmeny za
rovnakú prácu iba potvrdzuje názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že tieto dohody o vykonaní
práce iba zakrývajú vyplácanie odmien členom orgánov Študentského pôžičkového fondu. Dňa 17. 12.
2010 sa konalo spoločné zasadnutie rady fondu a dozornej rady, ktorého sa žalovaná nezúčastnila

(ospravedlnená podľa zápisnice), napriek tomu na dohode o vykonaní práce zo 17. 12. 2010 sa jej
podpis s týmto dátumom nachádza. Na č. l. 26 spisu je založený hromadený príkaz na úhradu z 20. 12.
2010, z ktorého je zistiteľné, že skutočne členom kolektívnych orgánov boli vyplatené odmeny v rovnakej
výške, len vedúcim funkcionárom K.. H., predsedníčke rady fondu a prof. K., predsedovi dozornej radybola vyplatená odmena vo vyššej sume. Na tomto zasadnutí sa schvaľovala ročná odmena vo výške
8 000,- € aj riaditeľovi fondu F.. L.. K. výstup s názvom „Memorandum" bez dátumu vyhotovenia, o
ktorom žalovaná tvrdí, že je dôkazom o splnení úlohy uloženej v dohode o vykonaní práce z 17. 12.

2010 je adresovaný Študentskému pôžičkovému fondu od I. K. ako členky dozornej rady Študentského
pôžičkového fondu a úvodný text znie: „Bola som požiadaná, aby som poskytla svoje pripomienky k
novelizácii zákona, svoje návrhy a komentáre uvádzam nižšie" a končí slovami „bližšie podrobnosti
svojich návrhov budem prezentovať na zasadnutí dozornej rady Študentského pôžičkového fondu".
Tento text jasne svedčí o tom, že žalovaná podávala návrh a vyjadrenie ako členka dozornej rady a sama

nemala v čase odovzdania tohto písomného výstupu za to, že plní ako zamestnanec úlohu z dohody
o vykonaní práce. Bez vplyvu na správnosť zisteného skutkového stavu je konštatovanie súdu prvej
inštancie, že písomný výstup pod názvom „Memorandum - pripomienky a komentáre k novele zákona"
bez dátumu vyhotovenia sa viaže k dohode o vykonaní práce z 20. 10. 2010 a splnenie úlohy z dohody
o vykonaní práce zo 17. 12. 2010 má preukazovať list zo 17. 01. 2011, keďže všetky dohody o vykonaní
práce boli vyhodnotené ako neplatné, simulované právne úkony, v ktorých iba formálne boli zadávané

úlohy členom orgánov fondu, aby mohli byť odmeny za ich účasť na zasadnutí zúčtované zo mzdových
prostriedkov.
16.6 Žalovaná v odvolaní za nepravdivé tvrdenie označila zistenie súdu prvej inštancie, že splnenie
úlohy z dohody o vykonaní práce z 20. apríla 2011 nepreukázala žiadnym písomným výstupom. K
tejto dohode súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že splnenie tejto úlohy zo strany členov rady

fondu a dozornej rady je zaznamenané už v zápisnici z ich spoločného zasadnutia dňa 29. 04. 2011
a skutočne uviedol, že osobitne písomný alebo ústny výstup žalovanej k tejto dohode preukázaný
nebol. Podľa zápisnice zo zasadnutia rady fondu a dozornej rady z 29. apríla 2011, ktoré sa konalo
aj za účasti žalovanej po prevzatí vedenia zasadnutia od predsedníčky rady fondu kontroloval riaditeľ
Študentského pôžičkového fondu splnenie úloh uložených na poslednom zasadnutí rady a dozornej

rady, ktoré sa konalo 17. decembra 2010. K uzneseniu č. 6/17122010 je uvedené: „splnené, členovia
rady a dozornej rady predložili svoje návrhy, ako postupovať pri priznávaní pôžičiek v akademickom
roku 2011/2012". Uznesenie č. 6/17122010 v zápisnici zo spoločného zasadnutia rady fondu a dozornej
rady Študentského pôžičkového fondu bolo formulované tak, že ukladá členom rady a dozornej rady
pripraviť návrhy, ako riešiť celkovú situáciu v poskytovaní pôžičiek pre študentov a riešiť sadzobník

poplatkov tak, aby boli služby, ktoré sú nadštandardné, rentabilné pre fond. Táto úloha je bližšie
konkretizovaná v ďalšom odseku spôsobom, čo by mal takýto návrh obsahovať. O dohode z 20.
apríla 2011 platí všetko uvedené aj vyššie, že jej cieľom bolo iba umožniť vyplatenie odmeny členovi
dozornej rady, keď rovnaká úloha ako v dohode o vykonaní práce z 20. apríla 2011 bola uložená členom
rady fondu a dozornej rady už na zasadnutí dňa 17. 12. 2010. Členovia dozornej rady prítomní na

tomto zasadnutí sa žiadnym spôsobom nebránili, že z titulu funkcie člena dozornej rady im nevzniká
povinnosť plniť akékoľvek úlohy, z čoho je zrejmé, že v čase uskutočňovania týchto úkonov konali všetky
orgány Študentského pôžičkového fondu v zhode a napriek zastávaným funkciám sa nedelili na orgán
kontrolovaný a kontrolujúci. Zo súdnych rozhodnutí tvoriacich súčasť spisu je zistiteľné, že dohoda o
vykonaní práce s rovnakou úlohou ako so žalovanou v ten istý deň 20. apríla 2011 bola uzavretá aj s

predsedníčkou rady fondu O. H., Y. I., Z. L. a zrejme aj ďalšími členmi orgánov fondu, o čom však dôkazy
v súdnom spise sa nenachádzajú.

17. Už v uznesení sp. zn. 17Co/455/2015 vyslovil odvolací súd právny názor k začiatku plynutia
objektívnej a subjektívnej premlčacej doby u žalobcom uplatneného nároku. Súd prvej inštancie vedomí

si viazanosťou právneho názoru vysloveného odvolacím súdom podľa § 391 ods. 2 C. s. p. správne
skúmal, či opätovná výpoveď svedka F.. Y. L. po zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie
môže mať vplyv na posúdenie námietky premlčania vznesenou žalovanou v prvoinštančnom konaní
a správne sa vyporiadal s námietkou premlčania, keď konštatoval, že jeho svedecká výpoveď na
pojednávanídňa17.10.2017ničnemenínazáveresúduourčeníokamihuzačiatkuplynutiasubjektívnej

premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na súde. Na námietke premlčania zotrvala žalovaná
aj v podanom odvolaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že výpoveď svedka
F.. Y. L. na pojednávaní dňa 17. 10. 2017, kde tento uviedol, že si uvedomoval skutočnosť, že člen
rady fondu a dozornej rady nemôže byť zamestnancom fondu, ale si to vysvetľoval tak, že len stály
zamestnanec nemôže byť členom rady fondu a členom dozornej rady sa podstatne nelíši od jeho

výpovede na pojednávaní dňa 13. mája 2014, kde vypovedal, že dohody o vykonaní práce nechápal
ako dohody zakladajúce stály pracovný pomer a jeho úmyslom bolo, aby žalovaná pre neho pracovala
na základe dohody o vykonaní práce vtedy, keď to on potrebuje. F.. Y. L. ako štatutárny orgán
Študentského pôžičkového fondu uzatváral dohody o vykonaní práce v presvedčení, že sú platné. Zaokamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
možné považovať len deň 5. októbra 2011, kedy bolo vypracované právne stanovisko k posúdeniu
platnosti dohôd o vykonaní práce uzatváraných medzi Študentským pôžičkovým fondom a členmi

rady fondu a dozornej rady poverenou advokátskou kanceláriou. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. Cpj/37/78 z 21. 12. 1978 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 1/1979 je za
okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby možné považovať aj okamih, keď revízne orgány
vytkli organizácii neplatnosť uzavretej zmluvy. Podnetom na skúmanie platnosti dohôd o vykonaní práce

bolo až neprijatie výročnej správy o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane
účtovnej závierky za rok 2010 výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu,
mládež a šport na 15. schôdzi výboru dňa 16. júna 2011. Žalovaná nedôvodne vzniesla námietku
premlčania a žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v rámci plynutia objektívnej
aj subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu a súdu prvej inštancie, že dohody o vykonaní práce
uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako členkou dozornej rady je potrebné
považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s
doslovným znením ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde.
Ak zákon zakazuje, aby zamestnanci fondu boli členmi rady fondu a dozornej rady, platí to aj opačne,

že člen rady fondu a dozornej rady nemôže uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by medzi Študentským
pôžičkovým fondom a ním vznikol pracovnoprávny vzťah. Z okolností uzatvárania dohôd o vykonaní
práce je zrejmé, že jej účastníci ani nemali v úmysle založiť pracovnoprávny vzťah, išlo o simulované
právne úkony, ktoré nemohli vyvolať účinky právom inak spojené s platným právnym úkonom podľa
§ 226 Zákonníka práce. Žalovaná sa z tohto dôvodu nemôže dovolávať ochrany podľa § 17 ods. 3

Zákonníka práce, ktorý je aplikovateľný len na pracovnoprávny vzťah. Na posúdenie vzťahov medzi
žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovanou je aplikácia ustanovení Zákonníka práce vylúčená.
Rovnaké závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/435/2014
týkajúceho sa konania začatého na návrh žalobcu Fond na podporu vzdelávania proti žalovanej F.. M.
G. o vydanie bezdôvodného obohatenia z dohôd o vykonaní práce, ktoré uzatvárala ako členka rady

fondu v rozhodnom období ako žalovaná.

19. Vznik bezdôvodného obohatenia z neplatných právnych úkonov správne súd prvej inštancie
posudzoval podľa ustanovenia § 451, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné
obohatenie získané žalovanou na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré sa musí

vydať tomu, na úkor koho sa získal. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikla
povinnosť vydať žalovanej žiadne plnenie z dôvodu, že na základe neplatných zmlúv žiadne plnenie od
žalovanej neobdržal.

20. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe iba čiastočne majúc za to, že sa žalovaná na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatila len v sume 5 396,- €, ktoré skutočne od žalobcu ako odmeny z neplatných dohôd
prevzala. Vo vzťahu k sume 1 265,72 €, ktorá predstavuje 19 % daň z odmien vyplatených žalovanej
a odvedených žalobcom ako kvázi zamestnávateľom štátu súd prvej inštancie uviedol iba to, že sa
žalovaná o túto sumu bezdôvodne neobohatila, ale bližšie svoje úvahy súd prvej inštancie nevysvetlil a
nezdôvodnil, prečo nie je na vznik bezdôvodného obohatenia v tomto rozsahu aplikované ustanovenie

§ 454 OZ, ako to tvrdil žalobca.

21. Práva a povinnosti daňovníka, za ktorého je potrebné považovať aj žalovanú, ktorá príjem na základe
neplatných dohôd o vykonaní práce prijala upravoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
účinnom do 31. 07. 2011 v § 32 a nasledujúce a povinnosti zamestnávateľa ako platiteľa dane v § 39

a nasledujúce. Je nutné si uvedomiť, že sa účastníci dohody o vykonaní práce v tom čase správali ako
zamestnávateľ a zamestnanec považujúc dohody o vykonaní práce za platný právny úkon, z ktorého
vznikli povinnosti zamestnancovi aj zamestnávateľovi. Zamestnanec ako daňovník bol povinný platiť
preddavkynadaňazamestnávateľakoplatiteľdanevybraťodzamestnancapreddavoknadaňaodviesť
ju príslušnému správcovi dane. Preddavok na daň podľa § 35 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z

príjmovvzneníúčinnomdo31.07.2011bolazákonomurčenána19%zozdaniteľnejmzdyzaokrúhlenej
podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac. „Zamestnávateľ" sa správal spôsobom
určeným zákonom a preddavok na daň zrazil pri poukázaní zdaniteľnej mzdy „zamestnankyni", čo
vyplýva z hromadných príkazov na úhradu doložených do súdneho spisu potvrdených podpisom„zamestnanca" - žalovanej. U každého zamestnanca sa podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. vždy
do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vykonalo ročné zúčtovanie a
výpočet dane, pri ktorom sa buď vrátil rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov

zamestnancovi alebo dovyrubil daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania a odviedol sa
príslušnému správcovi dane. V prípade, ak zamestnanec nemohol požiadať o vykonanie ročného
zúčtovania zamestnávateľa z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu, bol povinný podať daňové
priznanie.

22. V konaní nebolo zisťované, či žalovaná podávala daňové priznania alebo jej ročné zúčtovanie dane
vykonával zamestnávateľ T. & U. s. r. o., so sídlom E. námestie, G., u ktorého bola podľa potvrdenia
na č. l. 336 spisu od mája 2010, aj v roku 2011 zamestnaná. Odvolací súd poukazom na uvedené
ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. chcel vyjadriť to, že vo vzťahu k správcovi dane bola oprávnená
žiadať o vrátenie neprávom zrazených preddavkov na daň len žalovaná, nie jej „zamestnávateľ" ako
platiteľ dane. Aj podľa súčasného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o vrátenie preddavkov na daň môže

požiadať správcu dane daňovník, ktorému nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa zákona
o dani z príjmov, takúto žiadosť nepodáva platiteľ dane. Právny predchodca žalobcu, ktorý preddavok
na daň z príjmu žalovanej odviedol nebol daňovníkom, iba platiteľom dane. Preddavky na daň však boli
zaplatené z prostriedkov Študentského pôžičkového fondu.

23. Žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej vo výške zodpovedajúcej
odvedeným preddavkom na daň správcovi dane podľa § 454 Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

25. Podľa § 382 C. s. p., ak má odvolací za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

26. Súd prvej inštancie v rozsudku necituje ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka a ani nevysvetlil
v bode 97 odôvodnenia, z akého dôvodu nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalovaná na jeho úkor získala
bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ aj vo výške 1 265,72 €. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
osobitne podľa § 382 C. s. p. vyzývať strany sporu k vyjadreniu na možné použitie ustanovenia §
454 OZ z dôvodu, že žalobca odôvodňuje svoje odvolanie práve s poukazom na ustanovenie § 454

OZ, v ktorom podrobne vysvetľoval, z akého dôvodu sa domnieva, že sa odvedená daň z odmeny
vyplácanej žalovanej má posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na jej strane na úkor žalobcu.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 18. januára 2018 na č. l. 811 spisu sa vyjadruje k
možnému právnemu posúdeniu časti nároku žalobcu podľa § 454 OZ a preto rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktorý inak (že bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ vzniklo) právne posúdil súdom prvej

inštancie zistené skutočnosti, nemôže byť pre žalovanú prekvapivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 4Cdo/125/2018 z 26. marca 2019 v bode 27 a 28 odôvodnenia uviedol: „O tzv.
prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na
iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto
iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa,

právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia
veci" vychádzajúci z § 382 C. s. p. (tiež por. § 171 ods. 1 C. s. p.) teda súvisí so zameraním sa na
dokazovanie sporných skutočností, aby strany sporu dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty
týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu

potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010). V zmysle ustanovenia § 382 C. s. p., právnym predpisom,
ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis o ktorého výklad a použitie nežiadal v
priebehu sporu žiadny z účastníkov sporu. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy,
keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej."

27. O výklad použitia ustanovenia § 454 OZ žiadal žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
a žalovaná mala v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcu možnosť vyjadrovať sa k možnému použitiu
tohto zákonného ustanovenia a právne argumentovať proti posúdeniu časti nároku podľa ustanovenia §
454 OZ. V priebehu odvolacieho konania sa skutkové okolnosti prípadu nezmenili, odvolací sú vychádzazo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, preto okrem právnych argumentov prednesených
žalovanou k možnému použitiu ustanovenia § 454 OZ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu už iné do úvahy
neprichádzajú.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/27/2009 z 27. januára 2010 uviedol:
„Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Záväzok z bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka) vznikne iba vtedy, ak sa naplnia

všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne
obohatí"). Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom a to na úkor iného, v majetkových pomeroch ktorého sa táto
zmena negatívne prejavila; ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného. Pri úvahe o
povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vychádzať z obsahu tohto vzťahu
a zo vzájomného postavenia jeho účastníkov. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový

prospech, ktorý sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny
poriadok neuznáva). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne

sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).
Pri ostatne uvedenom spôsobe získania bezdôvodného obohatenia ide o prípady, keď je tu právna
povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené, a naopak, nie je tu povinnosť na strane
toho, kto za neho jeho povinnosť splnil. Ten, kto plnenie poskytol za iného, má právo žiadať vydanie
predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Nevyhnutným

predpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniapodľaustanovenia§454Občianskehozákonníkaje,že
medzi tým, kto plnil za druhého jeho veriteľovi, a tým, komu sa plnilo (veriteľom) bolo zrejmé, že je plnené
za iného (za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho na splnenie
jeho dlhu poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením v zmysle ustanovenia § 559 Občianskeho
zákonníka). To je základný rozdiel medzi bezdôvodným obohatením získaným plnením bez právneho

dôvodu podľa § 452 Občianskeho zákonníka (kedy niekto plnil inému, hoci s ním nebol v žiadnom
právnom vzťahu a teda od začiatku neexistoval dôvod na toto plnenie) a bezdôvodným obohatením
získaným plnením za iného podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo
poskytnuté so súhlasom dlžníka, nesmie však ísť o situáciu, že by bolo plnené proti jeho vôli. Dlžník, za
ktoréhoboloplnené,sastávaobohatenýmnaúkortoho,ktozanehoveriteľoviposkytolplnenie(uspokojil

veriteľovi pohľadávku alebo jej časť). Takýmto splnením dlhu dlžníka sa jeho majetkový stav neznížil,
ako by tomu bolo v prípade, že by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový
prospech (obohacuje sa) v okamihu, kedy zanikol jeho dlh.
Odvolaciemu súdu možno prisvedčiť iba v tom, že platenie dane je verejnoprávnou povinnosťou a
teda v tom, že vzťah medzi platiteľom dane a správcom dane je vzťahom verejnoprávnym a nie

občianskoprávnym, z uvedeného ale nemožno bez ďalšieho vyvodiť možnosť aplikácie záverov prijatých
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 7/2001, ktorý riešil inú situáciu
(žalobca bol sám platiteľom dane a chcel, aby sa na plnení daňovej povinnosti podieľal aj žalovaný). V
preskúmavanej veci totiž nejde o nárok zo vzťahu medzi daňovým orgánom štátu a platiteľom dane, ale
vzťah medzi žalobcom, ktorý nie je v danej veci v žiadnom vzťahu so správcom dane, a žalovaným, za

ktorého žalobca plnil. Je bez významu povaha povinnosti žalovaného, t.j. či išlo o plnenie verejnoprávnej
alebo inej povinnosti. Právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania je teda majetkovým vzťahom
občianskoprávnym, aký má na mysli ustanovenie § 1 Občianskeho zákonníka a ani nárok z neho sa
nemôže potom riadiť daňovými predpismi, pretože platba, ktorá sa dostala správcovi dane od žalobcu,
nie je plnením v rámci administratívneho vzťahu medzi nimi."

29. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/27/2009 dopadá aj na prejednávanú vec. Žalobca plniac si svoju zákonnú povinnosť podľa zákona
o dani z príjmov zaplatil zo svojich prostriedkov za žalovanú preddavok na daň z príjmu, hoci daň vo
forme preddavkov bola povinná platiť žalovaná ako daňovník. Zaplatenie preddavkov na daň žalobcom

sa neudialo proti vôli žalovanej a úhradou týchto preddavkov na daň správcovi dane dlh žalovanej voči
správcovi dane zanikol. Od počiatku bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zrejmé, že
preddavky na daň platí právny predchodca žalobcu správcovi dane za žalovanú. Odvolací súd je toho
názoru, že žalovaná sa na úkor žalobcu podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatilaaj o sumu 1 265,72 €, o ktorú sa neznížil jej majetok z dôvodu, že preddavky na daň za žalovanú
zaplatil Študentský pôžičkový fond. Vychádzajúc z tohto právneho názoru odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1

265,72 € zamietnutá tak, že žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie aj v
tejto výške a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z tejto sumy od 14. 12. 2012, keďže
na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval žalobca žalovanú v rovnakom čase ako na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 5 396,- €, ktorú má podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná
žalobcovi vydať. Závery súdu prvej inštancie o počiatku omeškania so splnením peňažného dlhu podľa

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaná v odvolaní nerozporovala. Výška úrokov z omeškania je
určená vládnym nariadením č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

30. V časti, ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 5 396,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 14. 12. 2012

potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a
odvolaniu žalobcu vyhovel zmenou časti rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. Odvolací súd
opakuje, že celý rozsudok prvoinštančného súdu vo veci samej je zmeňujúci len z formálnych dôvodov
pre lepšiu zrozumiteľnosť rozhodnutia.

31. Po zmene rozsudku súdu prvej inštancie sa za úspešnú stranu v spore v plnom rozsahu považuje
žalobca. Zmena rozhodnutia vo veci samej má za následok zmenu pomeru úspechu strán v spore, od
ktorýchodvíjalsúdprvejinštancierozhodnutieotrováchkonaniamedzistranamisporuatrováchkonania
vzniknutých štátu. Žalobca vo svojom odvolaní bezdôvodne vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne
rozhodnutieotrováchkonaniapodľa§255ods.2C.s.p.podľapomeruúspechuvoveci.Pomerúspechu

strán sporu je možné určiť len odčítaním úspechu menej úspešnej strany sporu od úspechu úspešnejšej
strany sporu. Vo výške takto určeného rozdielu má úspešnejšia strana sporu právo, aby jej druhá strana
nahradila takto určenú pomernú časť trov, ktoré je možné podľa § 251 C. s. p. považovať za odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky vzniknuté v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, je jeho povinnosťou podľa § 396 ods.
2 C. s. p. rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Rešpektujúc toto
zákonné ustanovenie odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že neúspešnej žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy celého
konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešná strana sporu nemala nárok na náhradu trov
konania od neúspešnej žalovanej. Žalovaná v priebehu konania zdôrazňovala, že ako práva znalá osoba
pracujúca pre významnú advokátsku kanceláriu poskytovala žalobcovi právne analýzy, musela si byť
teda vedomá, že ako členka dozornej rady Študentského pôžičkového fondu nemôže uzavrieť dohody

o vykonaní práce so Študentským pôžičkovým fondom z dôvodu zákazu súbehu pracovnoprávneho
vzťahu k funkciou člena dozornej rady zakotveného v § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. a jej obrana,
že neplatnosť dohôd o vykonaní práce zavinil výlučne len právny predchodca žalobcu, ktorý jej predložil
zmluvu na podpis, obstáť vo svetle týchto okolností nemôže. Okrem toho boli v priebehu konania do
súdneho spisu zo strany žalobcu dokladané súdne rozhodnutia prvoinštančných, druhoinštančných aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých už bol zrejmý názor súdov Slovenskej republiky na
uzatvárané dohody medzi funkcionármi Študentského pôžičkového fondu aj Pôžičkového fondu pre
začínajúcich pedagógov, napriek tomu sa žalovaná v spore bránila vydaniu bezdôvodného obohatenia
čo i len sčasti. Existenciu iných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257
C. s. p. žalovaná netvrdila.

33. Tento súdny spor začal ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol zrušený k 01. 07. 2016 Civilným sporovým poriadkom. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil. Zákonné ustanovenie totožného obsahu ako bol § 148 ods. 1 O. s. p. Civilný sporový poriadok

neobsahuje, napriek tomu zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že trovy
vzniknuté štátu z titulu vyplateného svedočného svedkovi F.. L. a svedkovi A. musí pri analogickej
aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku o trovách konania nahradiť žalovaná v plnom
rozsahu ako neúspešná strana. Tento záver je potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 4Obo/3/2018 z 31. júla 2018 uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR pod poradovým (publikačným) číslom 75/2018, ktorého právna veta znie: „Štátu patrí náhrada
trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148

OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava
CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP
s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2
CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy
Civilného sporového poriadku". Aj povinnosť nahradiť štátu trovy je viazaná na rozhodnutie súdu prvej

inštancie o výške náhrady trov konania štátu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).