Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FORA - STAV, s.r.o., Hledíkova
3, Šurany, IČO: 36 673 749, zastúpeného JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,osprávnejžalobe
proti rozhodnutiu žalovaného č. 100822951/2018 zo dňa 25. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 05. 02. 2014 (doručené žalobcovi dňa 10. 02. 2014)
sa dňa 19. 02. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013. Dňa 19. 02. 2014 bola
spísaná zápisnica so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý predložil správcovi dane tam uvedené
listiny pre účely vykonania daňovej kontroly.

2. Na žiadosť správcu dane Daňový úrad Trnava v podaní zo dňa 03. 06. 2014 oznámil, že v spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, pričom na adrese sídla sa nachádza rodinný dom,
kde konateľa spoločnosti nezastihli a preto bol písomne požiadaný o zapožičanie dokladov. Napriek
tomu, že zásielka bola doručená 10. 04. 2014, doklady neboli predložené. Následne dožiadaný správca
dane zaslal konateľovi spoločnosti K. F. predvolanie na ústne pojednávanie. Tento sa napriek tomu,
že si zásielku prevzal, na pojednávanie nedostavil, a to ani na opakované predvolanie. Podľa výpisu

z obchodného registra spoločnosť zmenila od 23. 05. 2014 obchodné meno, sídlo i konateľa (BOGAL,
s.r.o.). Ďalej dožiadaný daňový úrad oznámil, že motorové vozidlá, ktoré boli predmetom šetrenia
správcu dane, nie sú priznané v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel za rok 2013.

3. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno správcovi dane oznámil, že držiteľom, budúcim držiteľom a
vlastníkom vozidla s evidenčným číslom BL 424BD bola v kontrolovanom zdaňovacom období G.
W., ktoré evidenčné číslo, podľa zistenia správcu dane, bolo nesprávne uvedené na faktúre zo dňa

01. 10. 2013. Správne evidenčné číslo malo byť uvedené BL 424DJ. Držiteľom motorového vozidla s
týmto evidenčným číslom v kontrolovanom zdaňovacom období bola spoločnosť CAESAR CAR s.r.o. a
vlastníkom spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o. Držiteľom motorového vozidla zn. AUDI
A7 evidenčné číslo: DS 214EH bola v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť STAVBA TRADE,s.r.o. a jeho vlastníkom bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.. Držiteľom
motorového vozidla zn. BMW 730D evidenčné číslo BL 887FD bola spoločnosť MIRA CAR s.r.o. a
vlastníkom tohto motorového vozidla bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o..

Držiteľom motorového vozidla zn. AUDI A8 S evidenčné číslo ZV 223CP bola spoločnosť JPZ s.r.o. a
jeho vlastníkom spoločnosť ČSOB Leasing, a. s.

4. Na žiadosť správcu dane Daňový úrad Košice v podaní zo dňa 29. 07. 2014 oznámil, že daňový
subjekt BOGAL, s.r.o. (právny nástupca ANTO CAR, s.r.o.) sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiava,

so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá. V súvislosti s iným konaním vykonali miestne
zisťovanie dňa 19. 06. 2014, na ktorom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza sídlo
daňového subjektu, ani poštová schránka, ani označenie názvu daňového subjektu. Správca bytového
domuDOMSPRÁVs.r.o.byty,teploainéslužbypotvrdil,ženemávedomosťotom,ženaadresevedenej
ako sídlo spoločnosti mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. prenajaté priestory.

5. Správca dane predvolal na výsluch svedka K. F. (na termín 24. 09. 2014, o čom upovedomil žalobcu).
O termíne výsluchu bol žalobca upovedomený. Svedok K. F. na ústnom pojednávaní dňa 24.09. 2014
uviedol, že hlavnou činnosťou spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. v období od 10. 04. 2009 do 22. 05. 2014
bola autopožičovňa s adresou prevádzky: Bratislavská 81, Galanta. V tomto období bol on oprávnený
konať v mene spoločnosti. V predmetnom období účtovníctvo robila spoločnosť TAX DATA, s.r.o. z

Galanty, neskôr účtovníctvo prevzala pani E. R. z G. pri I.. Obchodnú spoločnosť predal novému
majiteľovi, ktorého meno nevedel uviesť. Tomuto odovzdal aj všetku dokumentáciu ohľadne obchodnej
spoločnosti. Uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku z 12. 10. 2012, exkluzívnej zmluvy o
podnájmedopravnéhoprostriedkuz01.04.2013,dodatkuč.1z01.08.2013,dodatkuč.2z01.11.2013,
dodatku č. 3 z 01. 12. 2013 a dohody o ukončení exkluzívnej zmluvy z 31. 12. 2013 so spoločnosťou

žalobcupotvrdil,zmluvyodovzdalnovémumajiteľovi.Zmluvybolipripravenépokonzultáciisadvokátom,
tieto boli podpísané na adrese prevádzky, zmluvy podpísal on za spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. a
konatelia žalobcu prítomní na ústnom pojednávaní (pozn. súdu: na ústnom pojednávaní boli prítomní
konatelia žalobcu: B.. B. W. a B.. D. A.). Doplnil, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. mala viac ako 200
klientov. Konštatoval, že spoločnosť vlastnila nejaké budovy, tiež motorové vozidlá, pričom mala aj

motorové vozidlá na leasing a tiež prenajaté motorové vozidlá od iných spoločností. Tiež potvrdil, že v
roku 2013 prenajímal žalobcovi motorové vozidlá EČV: BL 424BD, DS 214EH, BL 887FD a ZV 223CP,
nevedel sa vyjadriť, či išlo o vozidlá vo vlastníctve spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., alebo vozidlá na
leasing, prípadne prenajaté od iných spoločností. Potvrdil i vystavenie faktúry č. 20130909 zo dňa 01.
10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013, obe znejúce na sumu 28.800,- eur pre spoločnosť žalobcu.

Daň z týchto faktúr priznal a odviedol v roku 2013. Suma na faktúrach predstavovala cenu za podnájom,
jej súčasťou boli všetky náklady súvisiace s prevádzkou uvedených vozidiel.

6. Tiež bol predvolaný svedok V. I. z A. (na termín 27. 10. 2014, o čom bol žalobca upovedomený). Tento
sa na výsluch nedostavil.

7. Výzvou zo dňa 09. 10. 2014 správca dane žiadal K. F. (bývalého konateľa spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o.), aby predložil doklady, a to potvrdenie o odovzdaní dokladov s konkrétnym zoznamom
odovzdaných dokladov a zápisnicu z Valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu, ktorú
zásielku si svedok neprevzal v odbernej lehote. Opakovaná výzva bola zaslaná dňa 04. 12. 2014, ktorú

si prevzal a žiadané doklady predložil dňa 17. 12. 2014.

8. Rozhodnutím zo dňa 10. 11. 2014 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pretože sa začalo konanie v oblasti medzinárodnej
výmeny daňových informácií. K prerušeniu daňovej kontroly došlo od 15. 11. 20147 do doby obdržania

požadovaných informácií od zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu.
Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20. 11. 2014.

9. Správca dane podaniami zo dňa 08. 12. 2014 predvolal na výsluch C. G. (ako bývalého konateľa
spoločnosti MIRA CAR s.r.o. a ako bývalého konateľa spoločnosti STAVBA TRADE s.r.o.). Predvolania

C. G. neprevzal v odbernej lehote. Rovnako neprevzal v odbernej lehote ani opakované predvolania na
výsluch svedka zo dňa 19. 01. 2015. Účasť svedka na ústnom pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť
ani cestou Obvodného oddelenia PZ Trstice na základe žiadosti o predvedenie.10. Dňa 22. 01. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bol
výsluch svedka C. D., konateľa spoločnosti JPZ s.r.o. Ústneho pojednávania sa zúčastnili konatelia
žalobcu i splnomocnený zástupca žalobcu. Svedok potvrdil, že spoločnosť JPZ s.r.o., za ktorú koná len

on osobne, bola držiteľom osobného motorového vozidla zn. AUDI S8 QUATTRO, EČV: ZV 223CP a toto
bola zaradené do majetku spoločnosti. Dňa 24. 04. 2013 bolo predmetné vozidlo zakúpené na leasing
od spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.. Motorové vozidlo bolo využívané na podnikateľské i na súkromné
účely. Toto motorové vozidlo chcela spoločnosť JPZ s.r.o. predať spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., avšak
spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. nesúhlasila s prevodom leasingu, avšak súhlasila so subnájmom vozidla

spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.. Zmluva o subnájme bola uzavretá vo Zvolene v sídle spoločnosti JPZ
s.r.o. Za spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. konal K. F. za spoločnosť JPZ s.r.o. konal on osobne. Pri podpise
zmluvy bola prítomná účtovníčka pani H.. Dňa 23. 01. 2015 spoločnosť JPZ s.r.o. predložila správcovi
dane: daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2013, faktúru č. 130100046 zo dňa 17. 04.
2013 vystavenú spoločnosťou FINATECH, s.r.o. spoločnosti JPZ s.r.o. vo výške 141.600,- eur s DPH za
tovar: AUDI S8, VIN: WAUZZZ4H5DN009526, rok výroby 2013, osvedčenie o evidencii k predmetnému

motorovému vozidlu EČV: ZV 223CP, zmluvu o užívaní č. UZF/13/30235 zo dňa 22. 10. 2013 uzavretú
medzi veriteľom: ČSOB Leasing, a. s., dlžníkom: JPZ s.r.o. a užívateľom: AMT INVEST, s.r.o. (za ktorú
konal K. F.) týkajúcu sa predmetného motorového vozidla, protokol o prevzatí motorového vozidla zo dňa
25. 09. 2013, zmluvu o spotrebnom úvere uzavretú medzi veriteľom: ČSOB Leasing, a. s. a dlžníkom:
JPZ s.r.o. dňa 24. 04. 2013.

11.Dňa23.01.2015spísalsprávcadanezápisnicuoústnompojednávanísosvedkyňouG.W.(zaúčasti
žalobcu), ktorá uviedla, že nevykonávala podnikateľskú činnosť, je vlastníkom motorového vozidla
CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom BL 424BD od marca 2011 a toto používala celý rok 2013
na súkromné účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, nikdy s uvedenou spoločnosťou neuzavrela
žiadnu zmluvu a uvedené vozidlo nedala nikomu do nájmu. Uvedenej spoločnosti nedala ani súhlas na

používanie tohto vozidla.

12. Správca dane spísal dňa 10. 03. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom C.. H.
G., predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorého spoločnosť sa zaoberá
požičiavaním osobných motorových vozidiel. Svedok potvrdil, že spoločnosť je vlastníkom vozidla BMW

740 x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, ktoré vozidlo bolo pridelené členke dozornej rady D. A.
na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo
spoločnosť priznala a odviedla. V podaní zo dňa 18. 03. 2015 oznámil, že spoločnosť CAESAR CAR
a. s. nemala uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani žiadnou
inou spoločnosťou.

13. Dňa 18. 06. 2015 doručil príslušný orgán rumunskej daňovej správy odpoveď na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) ohľadne osoby V. I.. Z odpovede na MVI vyplýva,
že nemohla byť vykonaná kontrola, lebo V. I. sa na adrese, na ktorej má evidovaný pobyt, nezdržiava
a nebolo ho možné kontaktovať ani na inej adrese. V oznámení zo dňa 19. 06. 2015 správca dane

oznámil žalobcovi, že dňa 18. 06. 2015 pominuli dôvody, pre ktorá bola kontrola prerušená (doručené
24. 06. 2015)

14. V podaní zo dňa 02. 07. 2015 oboznámil správca dane žalobcu s priebehom a predbežnými
výsledkami daňovej kontroly, pričom za zdaňovacie obdobie november 2013 mu nepriznal právo na

odpočítanie dane uplatnené v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty z prijatých
dodávateľských faktúr za podnájom motorových vozidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. na základe
faktúry č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 a oboznámil ho so zisteniami
uvedenými vyššie. Poukázal na to, že svedok K. F. potvrdil uzavretie zmlúv o podnájme, ako i vystavenie
faktúr za prenájom vozidiel s evidenčnými číslami BL - 424BD (správne malo byť BL 424DJ), DS 214EH,

BL 887FD a ZV 223CP, avšak nevedel predložiť relevantné doklady o dodaní služieb.

15. Dňa 13. 08. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november
2013, ktorý bol zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu zástupcovi žalobcu dňa 21. 08. 2015,
kedy sa skončila daňová kontrola.

16. V administratívnom spise sa nachádza i podanie správcu dane zo dňa 09. 10. 2015, v ktorom k
elektronickémupodaniuzodňa22.09.2015, oznámilžalobcovi,žejehopodnetnavylúčeniekontrolórov
je irelevantný, keďže v súčasnosti neprebieha žiadna daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nárokuna vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013 a za
zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nie je možné vylúčiť zamestnancov správcu
dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec B.. D. bol na základe vlastného podnetu

vylúčený z daňového konania z kontroly za zdaňovacie obdobie november 2013.
17. Podaním zo dňa 14. 10. 2015 bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam svedkov, ktorých žiada
vypočuť, bližšiu identifikáciu svedkov, a to najmä meno, priezvisko, adresu, a splnil tým povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku.

18. Následne správca dane dňa 01. 12. 2015 vyzval spoločnosť BOGAL, s.r.o. na predloženie dokladov
potrebných pre účely vyrubovacieho konania u žalobcu a o zmluvy uzatvorené v roku 2013 so
spoločnosťou AMT INVEST, s.r.o. (od 03. 04. 2014 zmena obchodného mena na: AMTT INVEST,
s.r.o.). Zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Cestou dožiadaného Daňového úradu Bratislava
požiadal správca dane o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu CAESAR CAR
a.s., a to, kto bol v roku 2013 oprávnený podpisovať zmluvy, či mal uvedený subjekt v roku 2013 v

obchodnom majetku motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, kto ho
používal a o predloženie účtovných dokladov k vozidlu za rok 2013. Zároveň požiadal Daňový úrad
Zvolen o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu JPZ s.r.o., a to, kto bol v roku 2013
oprávnený konať a uzatvárať zmluvy s obchodnými partnermi, či mal uvedený subjekt v roku 2013 v
obchodnom majetku motorové vozidlo AUDI S8 QUATTRO evidenčné číslo: ZV 223CP, na aký účel a

kto ho používal a o predloženie účtovných dokladov k vozidlu za rok 2013. Tiež žiadal o preverenie,
či spoločnosť JPZ s.r.o. mala uzavretú zmluvu o prenájme predmetného vozidla a ak áno, aké mala z
prenájmu výnosy, či za uvedené motorové vozidla bola priznaná a odvedená daň z motorových vozidiel
za rok 2013. Tiež požiadal o zaslanie tam uvedených dokumentov.

19. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 12. 01. 2016 a 13. 01. 2016 so svedkami,
ktorí boli vypočutí za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu:
G.. N. A., v roku 2013 bol výrobný riaditeľ žalobcu, ktorý potvrdil, že v roku 2013 sa užívali vozidlá, i zn.
BMW radu 7, evidenčné číslo si nepamätal, ale boli to označenia Bratislava a iné, pričom boli užívané
pre služobné účely;

B.. M. R., zamestnankyňa žalobcu v pozícii projektový manažér uviedla, že konatelia mali v
prenájme vozidlá, a to BMW, AUDI, evidenčné čísla uviesť nevedela, boli bratislavskej, zvolenskej a
dunajskostredskej ŠPZ, všetky vozidlá užívala spoločnosť na podnikateľské účely;
Y. A., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej konateľmi sú B. W. a D. A., jej syn
(konatelia totožní ako u žalobcu). Uviedla, že vozidlá zn. BMW a AUDI sa používali na podnikateľské

účely žalobcu, evidenčné čísla nevedela uviesť;
C. R., živnostník, ktorý pre žalobcu vykonáva grafické práce potvrdil, že konatelia žalobcu využívali autá
zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla si nepamätal;
C. G., konateľ iných spoločností potvrdil, že konatelia žalobcu mali požičané BMW 7-čkového radu s
bratislavskou ŠPZ, evidenčné čísla nevedel uviesť. Tiež uviedol, že jedenkrát bol na služobnej ceste

v Nemecku s B.. A. - konateľom žalobcu, ktorú absolvovali motorovým vozidlom zn. AUDI S8 EČV: ZV
223CP. Predmetné motorové vozidlo sa mu páčilo, tak si vyhotovil fotografiu dňa 06. 11. 2013.

20. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen v podaní zo dňa 08. 01. 2016 zaslal správcovi
dane zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 21. 12. 2015 spísanú u daňového subjektu JPZ s.r.o. „v

konkurze",úradnýzáznamzodňa21.12.2015ohľadnenahliadnutiadodaňovéhospisuspoločnostiJPZ
s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2013 ako i niektoré zo žiadaných listín. V odpovedi na
dožiadanie bolo uvedené, že miestnym zisťovaním bolo potvrdené, že spoločnosť JPZ s.r.o. prenajímala
motorovévozidloAUDIS8vzdaňovacíchobdobiachoktóber2013anovember2013daňovémusubjektu
- spoločnosti AMT INVEST, s.r.o..

21. Svedkyňa D. A., vypočutá dňa 09. 02. 2016 uviedla, že bola členkou dozornej rady v spoločnosti
CAESAR CAR a. s. Potvrdila, že v roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW 740d
evidenčné číslo BL 424DJ a používala ho viac menej na súkromné účely. Vozidlo využíval i jej priateľ
C. X., ale nevedela, na aký účel. Auto bývalo zaparkované v Q., kde bývala. Ona ho nedala do nájmu,

ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal K. F. na dlhšiu dobu. Všetky veci s tým spojené riešil priateľ, jej
z toho príjem neplynul.Svedok B.. B. D., obchodný partner žalobcu, vypočutý dňa 16. 02. 2016 potvrdil, že konateľ žalobcu
prišiel na obchodnú návštevu na BMW 7-čkovom rade, neskôr na AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť.

G.. G. N., vypočutý 16. 02. 2016 potvrdil, že bol projektový manažér spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA,
s.r.o., v ktorej boli tí istí konatelia, ako u žalobcu. Pamätal si, že používali vozidlá zn. BMW alebo AUDI,
evidenčné čísla nevedel uviesť.

22. Správca dane neúspešne vyzýval spoločnosť AMTT INVEST, s.r.o. (výzva zo dňa 29. 07. 2016) na

predloženie tam uvedených dokumentov týkajúcich sa roku 2013, keď spoločnosť AMTT INVEST, s.r.o.
si zásielku od správcu dane neprevzala v odbernej lehote.

23. V podaní zo dňa 26. 09. 2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania
vo vyrubovacom konaní. Dňa 08. 11. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom
žalobcu a jeho právnym zástupcom, na ktorom boli oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania.

24. OR PZ v Nových Zámkoch doručilo na výzvu správcu dane dňa 01. 12. 2016 výpis z evidenčnej karty
vodiča D. A., z ktorej vyplynulo, že tomuto bola v súvislosti s priestupkami uložená v roku 2013 pokuta
vo výške 20,- eur (dňa 05. 01. 2013) a pokuta vo výške 150,- eur (dňa 01. 04. 2013). OR PZ v Trenčíne
na výzvu správcu dane podaním zo dňa 30. 11. 2016, doručeným správcovi dane dňa 08. 12. 2016,

oznámilo, že C. G. bol v roku 2013 príslušníkmi ODI TN sankcionovaný dňa 22. 11. 2013 o 12.00 hod. v
Trenčíne na Bratislavskej ulici za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa
dopustil na motorovom vozidle značky AUDI, EČV: DS 214EH, pričom mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 120,- eur a túto na mieste zaplatil.

25. Dňa 15. 12. 2016 vypočul správca dane ďalších navrhnutých svedkov:
Q.B., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., (v ktorej sú totožní konatelia, ako u
žalobcu), potvrdila, že videla odstavené autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla nevedela uviesť, vozidlá
používali ich konatelia;
G.A., externá účtovníčka žalobcu potvrdila, že autá typu BMW a AUDI boli v prenájme, evidenčné čísla

nevedela uviesť, autá používali najmä konatelia, a to denne a na podnikateľské účely.

Dňa 19. 01. 2017 bola spísaná so svedkyňou F. Q., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA,
s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o používaní vozidiel zn.
BMW a AUDI konateľmi žalobcu a to denne.

Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 24. 01. 2017 so svedkom B.. G.. C. G., ktorý je
v obchodnom vzťahu so žalobcom a tento svedok potvrdil užívanie vozidiel zn. BMW a AUDI, evidenčné
čísla nevedel uviesť, ktoré užívali konatelia.

Dňa 14. 02. 2017 bola opakovane vypočutá D. A. (za účasti žalobcu), ktorá uviedla, že bola v dozornej

rade spoločnosti CAESAR CAR a.s. a to do 16. 09. 2016. Potvrdila, že v roku 2013 mala na súkromné
účely k dispozícii BMW evidenčným číslom BL 424DJ, ako i to, že v roku 2013 nedala vozidlo do nájmu,
ale ho dala do užívania svojmu priateľovi C. X.. Jej priateľ bol vo väzbe, v súčasnosti je na neznámom
mieste, pod ochranou NAKA. Asi 2-3 krát odniesla hotovosť p. D. od C. X., nevedela, za čo to bolo. Bolo
jej povedané, že je to splátka. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno Andrej

Tóth. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a predával autá. Od priateľa má informáciu,
že auto posunul ďalej p. F..

Svedok D. D., vypočutý 13. 03. 2017, člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. v roku 2013
(spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. bola akcionárom CAESAR CAR a. s. a zároveň sprostredkovateľom

pre leasingovú spoločnosť Volkswagen). V roku 2013 neprenajímala spoločnosť vozidlá, ktoré mala
zaradená v obchodnom majetku. Zápožičky boli jedine do spoločností, ktoré mali zhodného majiteľa so
spoločnosťou CAESAR CAR a. s. V roku 2013 nebolo prenajaté vozidlo BMW s evidenčným číslom BL
424DJ. Potvrdil, že mu D. A. doniesla hotovosť v roku 2013 asi 2 krát, ale to bola splátka za leasing
vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. K. F. spoznal, keď ako nový majiteľ

prevzal spoločnosť MIRA CAR, s.r.o.

Dňa 30. 05. 2017 bol vypočutý C. X. (chránený svedok za prítomnosti žalobcu), ktorý uviedol, že bol
spoluzakladateľom CEASAR CAR a.s. a jeho spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. tam vlastnila 30 % podiel.Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii vozidlo BMW s evidenčným číslom BL 424DJ, dal mu ho do
užívania pán D. a pán G.. Papiere o tom, že auto môže používať, podpisovala D. A., jeho družka.
Vozidlo užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho do užívania K. F., ktorý mu platil 1.000,- eur. Nikto

ho neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Oni platili splátky za auto a za to ho mohli používať.
Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.

26. Správca dane žiadal Prezídium Policajného zboru Bratislava o zapožičanie dokladov spoločnosti
MIRA CAR, s.r.o. V podaní zo dňa 20. 07. 2017 mu bolo oznámené, že nimi nedisponuje.

27. V podaní zo dňa 09. 10. 2017 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo
vyrubovacom konaní a dňa 14. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom a
jeho zástupcom, na ktorom boli prerokované jeho pripomienky.

28. Dňa 01. 12. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a jeho

zástupcom o nazeraní do spisu daňovej kontroly a o tom, že boli telefónom vyhotovené fotografie
niektorých, tam uvedených, listín.

29.Správcadanevydaldňa27.11.2017rozhodnutieč.102461407/2017,ktorýmurčilžalobcovirozdielv
sume 9.600,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, nadmerný odpočet

mu nepriznal v sume 8.057,34 eur a vyrubil mu daň v sume 1.542,66 eur (na základe faktúr vystavených
spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 za
podnájom motorových vozidiel v sume 57.600,- eur, z toho DPH 9.600,- eur). Proti rozhodnutiu správcu
dane podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 02. 02. 2018.

30. Súčasťou spisu je i faktúra č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 vystavená spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi, s predmetom fakturácie „1 podnájom BMW 740d
x Drieve BL 424BD, 2 podnájom AUDI A7 DS 214EH", spolu v sume 28.800,- eur, z toho základ dane
24.000,- eur, daň z pridanej hodnoty 4.800,- eur), na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa
01. 04. 2013 a dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013, faktúra č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 vystavená

spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi, s predmetom fakturácie
„1 podnájom BMW 730D BL 887FD, 2 AUDI A8 S8 ZV 223CP", spolu v sume 28.800,- eur, z toho základ
dane 24.000,- eur, daň z pridanej hodnoty 4.800,- eur), na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo
dňa01.04.2013,dodatkuč.1zodňa01.08.2013adodatkuč.2zodňa02.11.2013,knihajázd-firemné
vozidlo BMW + náhradné autá, ŠPZ: BL 128BD za rok 2013. Zo záznamu z evidencie vozidiel vyplýva,

že vlastníkom vozidla BMW 740d x Drive, evidenčné číslo BL 424BD je G. W., vlastníkom motorového
vozidla BMW 740d x Drive ev. č. BL 424DJ bola spoločnosť CAESAR CAR a.s.. V spise sa nachádza i
exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku, uzavretá medzi nájomcom - ANTO CAR, s.r.o. a
podnájomcom - žalobcom zo dňa 01. 04. 2013, ktorou nájomca prenecháva podnájomcovi k dočasnému
užívaniu uvedené osobné motorové vozidlá: BMW 740d x Drive, evidenčné číslo BL 424DJ a BMW 740d

x Drive, evidenčné číslo BL 125BD, uzavretá na dobu neurčitú, a to za sumu 24.000,- eur mesačne
bez DPH, s 20% DPH spolu 28.800,- eur. Na vozidlo typu BMW 740d x Drive, ev. č. BL 128BD bola
medzi tými istými účastníkmi uzavretá zmluva o podnájme dopravného prostriedku dňa 12. 10. 2012.
V spise je tiež založená exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku - dodatok č. 1 zo dňa
01. 08. 2013, z ktorého vyplýva, že počnúc uzavretím dodatku sa pôvodne prenajaté motorové vozidlo

zn. BMW 740 xDrive EČV: BL 125BD nahrádza motorovým vozidlom zn. AUDI A7 EČV: DS 214EH a
tiež prvá strana exkluzívnej zmluvy o podnájme dopravného prostriedku - dodatok č. 2 zo dňa 02. 11.
2013, z ktorého vyplýva, že pôvodne prenajaté motorové vozidlo zn. BMW 740 xDrive EČV: BL 125BD
nahrádza motorovým vozidlom zn. BMW 740d EČV: BL 887FD, tiež je tam uvedené, že dochádza aj
k náhrade motorového vozidla zn. AUDI A7 EČV: DS 214EH, avšak ďalšia strana zmluvy chýba, preto

nie je zrejmé akým motorovým vozidlom malo byť pôvodne prenajaté motorové vozidlo nahradené.
Držiteľom uvedeného vozidla zn. BMW 740d xDrive EČV: BL125BD bola spoločnosť PREMIUM Support
s.r.o., vlastníkom tohto motorového vozidla bola spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o.
Držiteľom motorového vozidla zn, BMW 740d x Drive EČV: BL 887FD bola spoločnosť MIRA CAR s.r.o.
a jeho vlastníkom spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.. Táto spoločnosť bola

tiež vlastníkom motorového vozidla zn. AUDI A7 EČV: DS 214EH, ktorého držiteľom bola spoločnosť
TIAMAT, s.r.o. Držiteľom motorového vozidla zn. AUDI A8 EČV: ZV 223CP bola spoločnosť JPZ s.r.o.
a jeho vlastníkom spoločnosť ČSOB Leasing, a. s. Súčasťou administratívneho spisu sú i faktúry, a
to faktúra č. 1301053 vystavená spoločnosťou GL, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa a tovar: diesel vmnožstve1962,57lanatural95vmnožstve212,49lvcelkovejsume3.001,04eursdátumomvystavenia
02. 05. 2013 a dátumom splatnosti 16. 05. 2013 spolu s dodacím listom, faktúry vystavené spoločnosťou
ARAVER, a.s. pre spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. ako odberateľa v súvislosti s motorovým vozidlom

EČV: ZV 223CP spolu so zákazkovým listom, zoznamom údržby a protokolom o vrátení náhradného
vozidlaAUDIA3EČV:TN688CP,ktorébolospoločnostiANTOCAR,s.r.o.zapožičanézdôvoduporuchy
motorového vozidla EČV: ZV 223CP.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

31. Žalovaný rozhodnutím č. 100822951/2018 zo dňa 25. 04. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane
zo dňa 27. 11. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ako vyplýva
z popísaného priebehu administratívneho konania v časti I. tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca si za

zdaňovacie obdobie november 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých dodávateľských
faktúr č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 celkove vo výške 9.600,- eur
za dodanie služby - prenájom motorových vodidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. Následne poukázal
na výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

32. K námietkami žalobcu uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola
v kontrolovanom období registrovaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú činnosť, ani o
tom, že žalobca využíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ale v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že používal motorové vozidlá,
ktoré mu poskytla formou prenájmu spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Žalobca predložil správcovi dane ako

dôkaz preukazujúci právo na odpočítanie dane dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou ANTO
CAR, s.r.o. a uzavreté zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Správca dane vykonal dokazovanie,
ktorého cieľom bolo preverenie reálneho dodania služby deklarovanej na predloženej faktúre u jeho
dodávateľa, pretože dôkazná povinnosť na strane obchodného partnera je jednou z podstatných
skutočností, ktorá má vplyv na preukázanie dodania plnení deklarovaných na dokladoch. V prípade

reálneho uskutočnenia obchodného prípadu musia jeho uskutočnenie preukázať obaja obchodní
partneri. Dodávateľská spoločnosť, ktorú v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia zastupoval jej
konateľ K. F., na výzvy správcu dane na preukázanie uskutočnenia dodania služby predložením
účtovných dokladov nereagovala, a teda dodanie služby žiadnym, správcom overiteľným spôsobom,
nepreukázala. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by vznik daňovej povinnosti

preukázal. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Právo na
odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Právo na odpočítanie dane
vzniká platiteľovi dane vtedy, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na
vstupe a plnením na výstupe.

33. K namietaným odmietnutým dôkazom žalovaný uviedol, že správca dane požiadal v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne príslušného správcu dane spoločnosti BOGAL, s.r.o.
(do 22. 05. 2014 ANTO CAR, s.r.o.) o poskytnutie listinných dôkazov získaných počas vykonaných
miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2013.

V odpovedi, prílohou ktorej boli získané listinné dôkazy, sa nenachádzali dôkazy, ktoré by mali vplyv
na skutočnosti zistené v kontrolovanom zdaňovacom období. K namietaným svedeckým výpovediam
uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že motorové vozidlá, ktoré mali byť poskytnuté
do užívania žalobcovi spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. videli. Vyjadrenia svedkov však nepreukazujú
tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlá poskytla žalobcovi do užívania na základe zmluvy o nájme

motorových vozidiel spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
34. Žalobca namietal i procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania formou dožiadania, keď neboli
okonanísvedeckýchvýpovedíupovedomeníanemalimožnosťsaichzúčastniť.Išloovýpoveďzástupcu
spoločnosti PRIEMIUM Support s. r.o. G.. M. R. a výpoveď zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a.
s. G. E.. K uvedeným námietkam zaujal žalovaný stanovisko, v ktorom zdôraznil, že svedkovia boli

vypočutí dožiadaným daňovým úradom. G.. M. R. na ústnom pojednávaní pred príslušným správcom
dane potvrdil, že spoločnosť vlastnila motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL
128BD a k ostatným preverovaným skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Zároveň uviedol, že spoločnosť
bola dňa 07. 12. 2015 zrušená bez likvidácie a dňa 07. 04. 2016 bola vymazaná z obchodného registra.Išlo teda o všeobecné vyjadrenia o činnosti spoločnosti ako takej, jej obchodnom majetku, evidencii
vozidiel. Tiež v prípade spoločnosti CAESAR CAR a. s. vykonal miestne príslušný správca dane ústne
pojednávanie s B... G. E., ktorá potvrdila, že motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom

BL 424DJ bolo do mája 2014 vo vlastníctve spoločnosti a bolo poskytnuté do užívania D. A.. Správca
dane uskutočnil svedeckú výpoveď s predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a.s. C..
H. G. a členom predstavenstva R.. D. D. a dve svedecké výpovede s D. A., ktorých sa splnomocnený
zástupca žalobcu zúčastnil a svedkom i kládol otázky. V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze sa vykonalo
miestnezisťovanie,atedanešloovýsluchsvedka,pretonemohlobyťžalobcoviupretéprávovyplývajúce

mu zo znenia § 25 daňového poriadku.

35. K ďalšej námietke žalobcu, že dňa 22. 09. 2015 predložil správcovi dane žiadosť, v ktorej v zmysle
§ 60 daňového poriadku žiadal o zmenu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že vykonávajú kontrolnú činnosť
jednostranným a zaujatým spôsobom. Najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec správcu dane listom

zo dňa 09. 10. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť je irelevantná, pretože v danom prípade už bola
daňová kontrola ukončená. B.. D. bol z daňového konania po vykonanej daňovej kontrole vylúčený na
základe vlastného podnetu, ktoré vylúčenie nemá vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania.

36. K námietke žalobcu ohľadne nezabezpečenia relevantných dokladov o prijatých a vystavených

faktúrach, evidencii DPH a ostatných dokladov zo spisov o daňových kontrolách vykonávaných u
daňového subjektu ANTO CAR, s.r.o. (od Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta a od Daňového
úradu Košice, pobočka Michalovce) žalovaný uviedol, že miestne príslušných správcov dane požiadal
o predloženie všetkých relevantných dokladov týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia,
správcovidanebolizaslanéfotokópiespisovýchmateriálov,vktorýchsavšakžiadnedokladytýkajúcesa

predmetných motorových vozidiel nenachádzali. Dôkazy získané pri miestnom zisťovaní od spoločnosti
BOGAL, s.r.o. žalobcovi dôvodne neboli sprístupnené k nahliadnutiu, nakoľko ide o doklady týkajúce sa
iného daňového subjektu pričom poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1 daňového poriadku.

37. Žalobca predložil správcovi dane v priebehu vyrubovacieho konania ako dôkaz, že motorové vozidlá

využíval v roku 2013 na podnikateľské účely, knihu jázd jedného motorového vozidla a to typu BMW
s evidenčným číslom BL 128BD. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
motorové vozidlá žalobcovi skutočne prenajala. Motorové vozidlo typu BMW s evidenčným číslom BL
424DJ mala v kontrolovanom zdaňovacom období zaradené v majetku spoločnosť CAESAR CAR a. s.,
pričompredsedapredstavenstvauvedenejspoločnostiuviedol,žespoločnosťhodaladoužívaniačlenka

dozornej rady D. A. a vozidlo nebolo predmetom prenájmu. Svedkyňa D. A. potvrdila, že vozidlo poskytla
na užívanie svojmu priateľovi a ten následne ďalším osobám. Svedok C.. H. G. predložil správcovi dane
doklady preukazujúce, že vozidlo bolo využívané na služobné a súkromné účely členkou predstavenstva
D. A.. Skutočnosť, že nemal ďalšie vedomosti o tom, ako členka dozornej rady vozidlo využívala, nie je
dôvodom na spochybnenie výpovede svedka.

38. K námietke žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov správcom dane žalovaný uviedol, že v zmysle § 3
ods. 3 daňového poriadku vyplýva správcovi dane povinnosť hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, pričom
je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Čo sa týka svedka C. G., jeho vyjadrenie
o tom, že sa viezol na pracovnú cestu jedným z prenajatých vozidiel, nie je dôkazom preukazujúcim,

že motorové vozidlo bolo poskytnuté spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a že toto bolo používané na
podnikateľské účely. Doplnil, že svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov, ktoré výpoveď svedka
preukazujú, nemá pre daňové konanie vypovedaciu schopnosť.

39. Pokiaľ ide o vypočutých svedkov - zamestnancov, obchodných partnerov žalobcu a blízke

osoby žalovaný uviedol, že títo vo svojich výpovediach potvrdili používanie predmetných motorových
vozidiel žalobcom, resp. že nimi zástupcovia žalobcu jazdili, avšak žalobca používanie predmetných
motorových vozidiel okrem predloženia faktúr a zmluvy o nájme dopravného prostriedku žiadnym iným
spôsobom nepreukázal. Ani skutočnosť, že išlo o luxusné motorové vozidlá, ktoré sú v Šuranoch ľahko
povšimnuteľné, nie je dôkazom o tom, že predmetné vozidlá boli prenajaté od spoločnosti ANTO CAR,

s.r.o. a že ich žalobca využíval na podnikateľské účely.

40. K prenajatému vozidlo Audi S8 QATRO s evidenčným číslom ZV 223CP poukazoval žalobca na to,
že má v spise založené písomné dôkazy o poskytnutí tohto vozidla spoločnosťou JPZ s.r.o. spoločnostiAMTTINVEST,s.r.o.,ktorejkonateľombolK.F.atútoskutočnosťsprávcadanenevyhodnotil.Kuvedenej
námietke žalobcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, že uvedené vozidlo poskytla spoločnosť JPZ s.r.o.
spoločnosti AMTT INVEST, s.r.o. nie je dôkazom o žalobcom deklarovanej skutočnosti, že spoločnosť

ANTO CAR, s.r.o. mu poskytla na používanie motorové vozidlá.

41. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na žiadosť žalobcu pripravil
a predložil mu všetky písomnosti a doklady týkajúce sa vykonávaných daňových kontrol v časovej
postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Súčasťou predložených písomnosti nemohli byť písomnosti

získané správcom dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov.

42. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

43. Žalobca v podanej žalobe (bez uvedenia dátumu), doručenej tunajšiemu súdu dňa 18. 06. 2018

žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Nitra číslo 102461407/2017. V žalobe popísal skutkový stav. Poukázal na sporné závery napadnutého
rozhodnutia s tým, že všetky žalobcove námietky uvedené počas konania v prvom stupni pred správcom
danežalovanýneakceptoval,nevysvetlilaneodstránilpochybnostionezákonnostianepreskúmateľnosti
rozhodnutia.

44. Poukázal na nepredložené dôkazy, ktoré sa týkali spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktorá medzitým
zmenila spoločníka a konateľa a tento správcovi dane uviedol, že všetky účtovné doklady má k dispozícii
nový konateľ spoločnosti, pričom doklady pravidelne predkladal správcovi dane a je možné ich od neho
získať. Správca dane žalobcovi odmietol poskytnúť informácie, aké listiny mu boli poskytnuté z dôvodu

ochrany dňového tajomstva a tieto neboli súčasťou spisu.

45. Žalobca namietal postup správcu dane v tom, že pri vykonávaní dokazovania spôsobom dožiadania
u iného správcu dane, kde boli predvolávaní svedkovia a boli s nimi spisované zápisnice, žalobca o
týchto úkonoch nebol upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. Tak tomu bolo pri vykonávaní

úkonu na Daňovom úrade Bratislava dňa 10. 11. 2015, kedy bola vypočutá zástupkyňa spoločnosti
CAESAR CAR a.s. B.. G. E. a u rovnakého správcu dane dňa 19. 04. 2016, kedy bol vypočutý zástupca
spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. G.. M. R., ako i pri miestnom zisťovaní v prípade subjektu JPZ,
s.r.o. v konkurze Daňovým úradom Banská Bystrica. Mal za to, že týmto postupom bolo porušené právo
žalobcu klásť svedkom otázky a právo na spravodlivý proces.

46. V žalobe tiež tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky doklady,
ktoré mohol mať ako obchodný partner spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného
dokazovania zabezpečoval pre správcu dane informácie, ktoré podľa jeho názoru, neboli jeho
povinnosťou, a to vrátane zisťovania vzťahov o užívaní predmetných motorových vozidiel, ktoré mal

poskytnuté do užívania od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovanie
zabezpečoval pre správcu dane informácie, ktoré neboli jeho povinnosťou. Poukázal na to, že K.
F., bývalý konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., potvrdil správnosť predložených listín a potvrdil
uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalobca nemal dôvod zisťovať u tohto obchodného partnera, akým
spôsobom nadobudol motorové vozidlo, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, či sú predmetom

leasingového vzťahu, resp. či ich má zapožičané bezplatne a od akého subjektu. Považuje za
nezákonné pripisovať ako negatívnu skutočnosť v rámci preukazovania zdaniteľného plnenia žalobcovi
tie skutočnosti, ktoré poukazujú na to, na základe akej listiny, dohody, zmluvy mala mať predmetné
motorové vozidlo v užívaní spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.

47. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, pretože
ak správca dane nadobudol pochybnosti z prijatých záverov, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu
k odstráneniu týchto pochybnosti, a to ešte pred doručením protokolu z daňovej kontroly. Žalobca
zastáva názor, že mal byť aj poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami možno dodanie služiebod dodávateľa preukázať. Ide o povinnosť správcu dane, nie možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/43/2012.

48. Zdôraznil, že keď správca dane a žalovaný dospeli k názoru, že žalobca nepreukázal využívanie
motorových vozidiel pri podnikateľskej činnosti, tak zjavne predpokladom tohto záveru je nevyhnutne
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá musel mať žalobca k dispozícii a využívať ich. Sporným
teda pre daňové orgány v zmysle tohto záveru zostala skutočnosť, či ich žalobca využíval pri svojej
podnikateľskej činnosti. Žalobca vyčerpal všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky a návrhy na

vykonanie dôkazov, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno. Správne orgány však v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov prišli k záverom, ktoré sú arbritrárne a nepreskúmateľné. Dôkazy, podľa
názoru žalobca, hodnotili absolútne subjektívne a zaujate v závislosti od toho, ktoré dôkazy potvrdzovali
ich predpojatý záver, pričom účelovo vyberali dôkazy, ktorým pripisovali vyššiu váhu, ako iným dôkazom,
čo je v absolútnom rozpore s akýmkoľvek civilným, trestným, súdnym, správnym, daňovým a obdobným
konaním, keďže v zásade pri hodnotení dôkazov majú všetky dôkazy rovnakú silu. Poukázal na postup

správcu dane, ktorému postačovala výpoveď H. G. k tomu, aby dospel k záveru, že motorové vozidlo zn.
BMW radu 7 žalobca nemohol mať k dispozícii a že došlo iba k fiktívnemu prenájmu. Z jeho výpovede
pritom bolo jednoznačne zrejmé, že nemal vedomosť o tom, čo sa dialo s predmetným motorovým
vozidlom, kto s ním nakladal a kto ho užíval a k týmto skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Žalobca
zdĺhavým a náročným zisťovaním vypátral osoby a dokumenty, ktorými preukázal akým spôsobom sa

predmetné motorové vozidlo dostalo do jeho užívania, kto ho mal pridelený, ako s ním nakladal a tiež
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo poskytnuté do užívania spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
a následne žalobcovi. Namietal, že správca dane sa nijako nevysporiadal so svedeckou výpoveďou
C. G., ktorý svoju svedeckú výpoveď doložil aj fotografiou motorového vozidla zn. AUDI S8, EČV: ZV
223CP patriaceho spoločnosti JPZ s.r.o. a tvrdil, že sa na tomto motorovom vozidle zúčastnil pracovnej

cesty s konateľom žalobcu B.. A.. Tiež uviedol, že sa zúčastnil aj ďalšej pracovnej cesty s konateľom
žalobcu B.. A. a že túto absolvovali na motorovom vozidle zn. AUDI A7 s evidenčným číslom z okresu
Dunajská Streda, pričom týmto motorovým vozidlom, ktoré šoféroval, sa dopustil priestupku a bola
mu uložená pokuta. Uvedené tvrdenie svedka bolo potvrdené príslušným dopravným inšpektorátom.
Napriek uvedenému správca dane konštatoval, že len slovná výpoveď (i vo vzťahu k svedkovi C. G.)

nemá vypovedaciu schopnosť.

49. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby zaoberal rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu.
Uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne. Žalobca predložil
všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať. Na priame otázky, aké doklady správca dane

ešte požaduje, žalobca odpoveď nedostal. Keďže žalobca nemal zo strany správcu dane konkrétne
sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp.
zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých citoval.

50. Za nezákonný postup daňových orgánov považoval žalobca i tú skutočnosť, že správca dane
vyhotovoval tri samostatné daňové spisy, resp. viedol samostatný spis samostatne ku každému
zdaňovaciemu obdobiu, ktoré bolo predmetom kontroly a žalobcovi z predložených listín je zrejmé, že vo
veci nebol vyhotovený žiadny formálny spis, listiny neboli zažurnalizované a žalobca nevedel vyhodnotiť,
ktoré listiny sa týkajú ktorého konkrétneho spisu. Závery správcu dane sú nepreskúmateľné aj z dôvodu,

že všetky daňové konania boli prerušované, pričom vo veci vydal tri rozhodnutia. Prvé vo veci daňovej
kontroly za mesiac november prerušil ku dňu 15. 11. 2014 a zostávajúce dve prerušil ku dňu 30. 03.
2015, a to s odôvodnením, že dňa 15. 10. 2014 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom je zrejmé, že táto informácia sa týkala všetkých
troch konaní. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(R 66/1998, sp. zn. 3Sžo/7/2012, sp. zn. 3Sžo/87/2013 týkajúce sa úplnosti administratívneho spisu).
Mal za to, že boli porušené jeho práva v rámci daňového konania, keďže vo veci nebol vedený riadny
administratívny spis, v rámci ktorého by sa mohli oboznámiť so všetkými relevantnými a originálnymi
listinnými dokladmi, a teda ani sa k veci relevantne, riadne a v celom rozsahu vyjadriť.

51. V správnej žaloby poukázal na neprofesionálny a neštandardný postup B.. D. D. (poverený
zamestnanec na výkon daňovej kontroly u žalobcu), v dôsledku čoho nadobudol dojem o jeho
predpojatosti. Po zistení, že sa uvedený zamestnanec správcu dane nezúčastňuje na veci, žiadal
od správcu dane vyjadrenie, z akého dôvodu Ing. Plesnivý viac nie je súčasťou kontrolného tímu. Zvyjadrenia zo dňa 09. 10. 2015 vyplýva, že B.. D. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového
konania týkajúceho sa všetkých kontrolovaných období, pričom nie je uvedené, z akého dôvodu bol
tento zamestnanec správcu dane vylúčený a jediným dôvodom môže byť iba jeho nezaujatosť. Uvedená

skutočnosť má vážny vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania, ktorého bol vylúčený zamestnanec
účastný. Zo spisu nie je zrejmé, na základe čoho a kedy vznikla predpojatosť B.. D., a teda je zrejmé,
že dôvody jeho predpojatosti k veci museli trvať už dlhšiu dobu, a možno aj od začatia výkonu kontroly,
ale touto skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal a neriešil ju. Je potom dôvodné sa domnievať, že celé
dokazovanie nemôže používať právnu ochranu a nebolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom.

52. Žalobca prezentoval názor, že správca dane vykonával daňovú kontrolu spôsobom, ktorým porušil
v žalobe uvedené práva žalobcu ako daňového subjektu; teda spôsobom nezodpovedajúcim zákonu.
Samotný protokol trpí vadami, a teda ako taký nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie
správcu dane vo vyrubovacom konaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca splnil všetko,
čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície,

ako aj tá skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

53. V závere žaloby poukázal na skutočnosť, že v apríli 2014 došlo k prevodu obchodného podielu
v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., kedy došlo aj k zmene konateľa a sídla spoločnosti. Obchodný
vzťah, ktorý je predmetom kontroly, začal v mesiaci apríl 2013 a trval do decembra 2013. To,

že spoločnosť od jej zmeny je nekontaktná, nemôže byť skutočnosťou, ktorá je pripisovaná na
zodpovednosť žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného vychádza z neprávneho právneho posúdenia, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného

54. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 10. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.

55. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K namietanému odstráneniu pochybností o
nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane v priebehu
odvolacieho konania preskúmal a nezistil zo strany správcu dane taký postup, ktorý by bol dôvodom na
zrušenie rozhodnutia správcu dane.

56. Uviedol, že v čase, keď miestne príslušný správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. výzvu na predloženie účtovných dokladov a tiež v čase, kedy správca dane vyzval konateľa
spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. na ústne pojednávanie a predloženie účtovných dokladov spoločnosti, bol
konateľomspoločnostiK.F.,ktorýnavýzvysprávcudanenereagovalapožadovanédokladyavyjadrenie
k nim nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly mal konateľ spoločnosti

doklady spoločnosti k dispozícii, a teda mal možnosť skutočnosti vyplývajúce z obchodného vzťahu so
žalobcom správcovi dane preukázať. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyjadrenie K. F., ktorý
sa zúčastnil svedeckej výpovede až v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti a nemal k dispozícii
doklady spoločnosti, za vyjadrenie, ktoré nie je preukázané a v daňovom konaní nemá vypovedaciu
schopnosť.

57.Kzabezpečeniudokladov,ktorézískalmiestnepríslušnýsprávcadane spoločnostiANTOCAR,s.r.o.
pri vykonávaných miestnych zisťovaniach uviedol, že správca dane požiadal o predloženie dokladov
získaných pri vykonávaných miestnych zisťovaniach v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ale doklady, ktoré
boli správcovi dane doručené, sa týkali daňových kontrol vykonávaných u iných obchodných partnerov

spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., čo bolo tiež dôvodom, prečo správca dane nepredložili uvedené doklady
žalobcovi k nahliadnutiu (daňového tajomstvo).58. K námietkam, ktoré sa týkali porušenia procesného práva žalobcu klásť svedkom otázky, keď
dožiadané daňového úrady vykonali výsluch svedkov G.. M. R. a B... G. E. uviedol totožné argumenty,
ako sú vedené v samotnom rozhodnutí žalovaného.

59. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti, že
služby boli žalobcovi skutočne aj dodané, nemá bez predloženie správcom dane overiteľných dôkazov
v danej veci vypovedaciu hodnotu. Vyjadrenie konateľa spoločnosti je iba tvrdením o niečom, čo nie
je preukázané. K svedeckým výpovediam (zamestnancov žalobcu a známych žalobcu), ktorí potvrdili,

že videli jazdiť auto v meste, resp. že sa na ňom viezli, cestovali na služobnú cestu, nie sú dôkazmi
o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola vlastníkom motorových vozidiel, a ani o tom, že žalobca
využíval motorové vozidlá v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Naviac, svedkovia typ
a evidenčné čísla motorových vozidiel identifikovať nevedeli, takže nie je preukázané, že sa jednalo
o motorové vozidlá, nadobudnuté od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom správca dane vykonaným
dokazovaním zistil, že predmetné motorové vozidlá spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ani nepatrili.

60. K namietanému porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane
oboznámil žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku so skutočnosťami zistenými v
priebehu daňovej kontroly oboznámením zo dňa 02. 07. 2015, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené 20. 07. 2015, teda ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Správca

dane zároveň žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a v prípade, ak disponuje
dôkazmi, aby ich predložil. Žalobca na uvedené reagoval a navrhol doplniť dokazovanie, ktoré správca
dane aj akceptoval a vykonal ho. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich právach, o výsledku daňovej
kontroly bol informovaný, mal možnosť sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a svoje vyjadrenie preukázať
predložením dôkazov.

61. K tvrdeniu žalobcu, že mal byť správcom dane poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami
môže dodanie služieb preukázať žalovaný uviedol, že nie je jeho úlohou definovať dôkazné prostriedky,
ktorými by mal daňový subjekt na preukázanie deklarovaných skutočností disponovať, alebo aké
dôkazné prostriedky by si mal zabezpečiť. V prípade spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako obchodného

partnera žalobcu by bolo na preukázanie dodania služby postačujúce, aby spoločnosť predložila
správcovi dane dodávateľské faktúry, uzatvorené zmluvy o prenájme a aby preukázala, že predmet
plnenia v zmysle uzatvorenej zmluvy, t. j. motorové vozidlá mala vo vlastníctve a mohla nimi disponovať.

62. Žalovaný k namietanému arbitrárnemu, nepreskúmateľnému a nelogickému záveru správcu dane,

ktoré nemá oporu v platnej legislatíve uviedol, že jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval
uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo predloženie dodávateľskej faktúry
a zmluvy o podnájme dopravného prostriedku. Správca dane reálne dodanie služby uvedenej na
predloženej faktúre preveroval u dodávateľa a nad akúkoľvek pochybnosť zistil, že deklarovaný
dodávateľ, i keď vystavenie dokladov a uskutočnenie obchodnej transakcie potvrdil, spôsob

uskutočnenia daňovej transakcie, t.j. že mu vznikla daňová povinnosti daň priznať a odviesť, žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal.

63. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa venoval svedeckým výpovediam svedkov (C.. H. G. a D. A.),
ku ktorým sa vyjadril totožne, ako vo svojom rozhodnutí. K pracovnej ceste, ktorú mal vykonať svedok

C. G. a ktorý si z nej urobil fotografiu žalovaný uviedol, že vykonanie pracovnej cesty sa nepreukazuje
fotografiami motorového vozidla, ale vedením záznamov o prevádzke motorového vozidla. Žalovaný
zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane v priebehu daňovej kontroly, aby špecifikoval doklady,
ktorými má daňový subjekt preukazovať svoje uplatnené nároky, resp. aké dôkazné prostriedky si mal
zabezpečiť k tomu, aby mu bolo možné uplatnené právo na odpočítanie dane uznať.

64. K judikatúre, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že v zmysle odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/63/2011 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III.ÚS 78/2011 je primárne
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom

uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.65. K namietanému neúplnému administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že daňový poriadok pojem
spisu daňového subjektu resp. žurnalizovaného spisu nedefinuje. Správca dane na žiadosť žalobcu

pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady, ktoré sa týkajú vykonaných daňových kontrol v
časovejpostupnosti,doktorýchmoholnazrieť.Jehosúčasťounemohlibyťpísomnostizískanésprávcom
dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov. Daňovú kontrolu
vykonávanú na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 prerušil k 15. 11. 2014
a daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl až október a december 2013 prerušil až ku dňu 30.

03. 2015 z dôvodu, že v tom čase vykonával úkony, a to svedecké výpovede so svedkami, ktorých
sa zúčastňoval i žalobca. V čase prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôže vykonávať žiadne
úkony. Správca dane nemal možnosť predložiť žalobcovi spisový materiál podľa jeho predstáv, lebo
žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane vykonával
dokazovania, a teda spisový materiál, v ktorom by boli listinné dôkazy chronologicky uložené a zviazané,
mať nemohol. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zmene zamestnanca vykonávajúceho

daňovú kontrolu, nie je dôvodom, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že protokol z daňovej
kontroly je nezákonný.

66. V ostatnom texte je vyjadrenie žalovaného, ktoré je totožné s argumentmi, obsiahnutými v samotnom
rozhodnutí žalovaného, ktoré je popísané v časti II. tohto rozsudku. Žalovaným navrhol, aby súd podanú

žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

67. V podaní zo dňa 31. 10. 2018 žalobca podal vyjadrenie: „Doplnenie skutočností k žalobe", v ktorom
poukázal na oficiálnu tlačovú správu Finančnej správy Slovenskej republiky zo dňa 01. 09. 2019, a to
obvinenie dvoch pracovníkov Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky z korupčného správania z
dôvodu vyžiadania úplatku v sume 50.000,- eur a jednou z obvinených osôb je daňový kontrolór D. P.,

ktorý mal byť väzobne stíhaný. Podľa zistení žalobcu malo ísť práve o daňového kontrolóra, na ktorého
zaujatosťaneštandardnýpostuppoukázalvžalobeaktorýsanechalzkonaniavylúčiťavovyrubovacom
konaní už voči žalobcovi nekonal.

68.Vpodanízodňa13.02.2019zaujalžalobcastanoviskokvyjadreniužalovanéhokžalobe.Uviedol,že

všetci vypočutí svedkovia sa dostavili na výsluch na základe predvolania správcu dane, a nedostavovali
sa na vypočutie v ich spoločnosti. Poukázal na výpoveď svedkyne D. A. a jej druha C. X., ktorý bol
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a táto jeho spoločnosť bola zároveň
hlavným akcionárom spoločnosti CAESAR CAR a. s. Opakovane sa vyjadroval k rozloženiu dôkazného
bremena a mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a svoje tvrdenia preukázal.

69. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosť o porušeniach ohľadne
predloženia administratívneho spisu, na ktoré poukázal, i keď daňový poriadok pojem spisu daňového
subjektu nedefinuje, týmito skutočnosťami sa zaoberajú ním uvádzané judikáty. K úplnosti spisu uviedol,
že mal mať k dispozícii všetky dôkazy a písomnosti, z ktorých daňové orgány vychádzali, vrátane tých,

ktoré boli predmetom dožiadania od iných správcov dane, nakoľko tieto dôkazy slúžili daňovým orgánom
k vydaniu rozhodnutí.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

70. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04.

2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §
107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa
31. 07. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.71. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,

d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

72. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako
svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca
dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví,
správca dane môže postupovať podľa § 20.
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a

klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt
alebo jeho zástupcu.

Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

73. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 12. 2013, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

74. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie

odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 pri ním tvrdenej dodávke
služieb podľa faktúr č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 od dodávateľa
ANTO CAR, s.r.o. s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel, celkovo v sume 57.600,- eur,
z toho základ dane 48.000,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 9.600,- eur.

75. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku

zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach zo dňa 01. 10. 2013 a zo
dňa 02. 11. 2013 vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako
odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať

daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z
pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný vyššie
uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa,

výsluchom žalobcu, bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa služieb a svedkov (zamestnancov
žalobcu, jeho obchodných partnerov, prípadne jeho známych), získaním informácií cestou dožiadaných
správcov dane ako aj cestou Policajného zboru SR.

76. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry č. 20130909 zo dňa 01. 10.

2013 za podnájom motorových vozidiel zn. BMW EČV: BL 424BD (správne malo byť uvedené BL 424DJ)
a zn. AUDI EČV: DS 214EH a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 za podnájom motorových vozidiel zn.
BMW EČV: BL 887FD a zn. AUDI EČV: ZV 223CP, vystavené spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako
dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci október a november 2013, ku ktorým pripojil zmluvy
o nájme dopravného prostriedku (exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku zo dňa 01.

04.2013,dodatokč.1ktejtozmluvezodňa01.08.2013adodatokč.2zodňa01.11.2013).Predloženie
týchto faktúr a zmlúv je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty,
ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie
služby dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na
akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom

uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú
dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

77. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb pre žalobcu
(odberateľ) spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. (dodávateľ) v kontrolovanom zdaňovacom období, správca

dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu
Trnava bol predvolaný vtedajší konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. K. F. na ústne pojednávanie.
Vtedajší konateľ uvedenej spoločnosti, ktorý mal bezprostredne spolupracovať so žalobcom, sa však na
predvolanie nedostavil a ani na výzvu dožiadaného daňového úradu nepredložil požadované doklady.V priebehu daňovej kontroly (23. 05. 2014) došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. a v dôsledku toho k zmene názvu, sídla i konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. z
dovtedajšieho spoločníka a konateľa K. F., na nového spoločníka a konateľa V. I., s bydliskom v A.,

zmene obchodného názvu spoločnosti na BOGAL, s.r.o., ako i k zmene sídla spoločnosti. Správca
dane požiadal o preverenie spoločnosti BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. od
23. 05. 2014) Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce. Tento správcovi dane oznámil, že daňový
subjekt BOGAL, s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym zisťovaním
na uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla sa nenachádza, nenachádza sa tam

ani poštová schránka s jeho označením. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné
služby potvrdil, že nemá vedomosť, že na adrese sídla spoločnosti by mala spoločnosť BOGAL, s.r.o.
sídlo, resp. prenajaté priestory pre účely podnikania. Ďalej bolo zistené, že uvedená spoločnosť podala
posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v roku 2012 a k dani z pridanej hodnoty
za marec 2014.

78.SprávcadanenáslednevykonalvýsluchužbývaléhokonateľaspoločnostiANTOCAR,s.r.o.(konateľ
v čase realizovania obchodov so žalobcom) K. F., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ako i
uzavretie zmlúv o podnájme dopravného prostriedku, ale kópie zmlúv nemal k dispozícii, lebo ich
odovzdal novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel a nemal na neho žiadny kontakt. Svedok
potvrdil vystavenie faktúr č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 za

prenájom motorových vozidiel, ako i skutočnosť, že spoločnosť uvedené vozidlá prenajímala žalobcovi.
Nevedel však predložiť relevantné dôkazy o dodaní uvedených služieb. Správcovi dane sa nepodarilo
zabezpečiť potrebné dôkazy ani od súčasného konateľa právneho nástupcu dodávateľa - spoločnosti
BOGAL, s.r.o. V. V., ktorý bol konateľom spoločnosti BOGAL, s.r.o. a ktorý sa na predvolanie správcu
dane nedostavil. Správca dane následne požiadal formou medzinárodnej výmeny informácií o pomoc

rumunskú daňovú správcu, ktorá potvrdila, že na správcovi dane známej adrese pobytu uvedenej v
obchodnom registri má V. I. bydlisko, ale v súčasnosti sa tam nezdržiava. Iná adresa, na ktorej by bol
zastihnutý, nebola známa.

79. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. november 2013 bol konateľom spoločnosti ANTO CAR,

s.r.o. K. F., ktorého sa správcovi dane podarilo vypočuť až potom, čo tento previedol svoj obchodný
podiel v predmetnej spoločnosti. Správne poukazoval žalovaný na tú skutočnosť, že správca dane K.
F. ešte v čase jeho konateľstva v spoločnosti dodávateľa chcel vypočuť, ale tento sa výsluchu vyhýbal
a na predvolanie dožiadaného správcu dane nereagoval a nezúčastnil sa ho. Dôvodne potom správca
dane získal pochybnosti o reálnom dodaní služieb žalobcovi na základe predložených faktúr zo dňa 01.

10. 2013 a 02. 11. 2013. I napriek tomu, že svedok K. F. v čase, kedy už nebol konateľom spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie, nemohol
správca dane na uvedené tvrdenia bez predloženia relevantných dôkazov od deklarovaného dodávateľa
prihliadnuť a považovať ich za preukázané. Doklady sa mali nachádzať u nového konateľa spoločnosti
BOGAL, s.r.o., ktorý však bol nekontaktný a tiež nebolo možné preveriť spoločnosť BOGAL, s.r.o.

(nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) v sídle spoločnosti, pretože dožiadaný daňový úrad zistil, že
spoločnosť je na adrese sídla neznáma.

80. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne
dôkazy o reálnosti dodania služieb tak, ako boli uvedené na faktúrach, na základe ktorých si žalobca

uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období november 2013. S poukazom
na vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a predložené listinné doklady, je i
podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie služieb
žalobcovi podľa predložených faktúr zo strany spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom
preukázané. Dodanie služieb nepreukázal ani konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ani právny

nástupca uvedenej spoločnosti, spoločnosť BOGAL, s.r.o., ktorá bola pre správcu dane nekontaktná.
Svedkovia, ktorí boli vypočutí správcom dane, sa vyjadrili len k tomu, že konatelia žalobcu používali
vozidlá zn. BMW a AUDI, nevedeli uviesť ich evidenčné čísla, a ich výpoveď je z hľadiska dôkaznej
sily bez právneho významu, pretože svedkovia nevedeli potvrdiť, či boli uvedené vozidlá predmetom
nájmu od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Uvedené sa týka i svedka C. G., ktorý síce k svojej výpovedi

predložil i fotografiu motorového vozidla, na ktorom absolvoval služobnú cestu s konateľom žalobcu
Ing. Rampašekom, jeho výpoveď (i keď podložená fotodokumentáciou) však nijako nepreukazuje to,
že predmetné motorové vozidlo (resp. motorové vozidlá) mal žalobca prenajaté od dodávateľa ANTO
CAR, s.r.o. Uvedené nepreukazuje ani skutočnosť, že dňa 22. 11. 2013 o 12.00 hod. v Trenčínena Bratislavskej ulici bola tomuto svedkovi príslušníkom PZ SR uložená pokuta za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil na motorovom vozidle značky AUDI,
EČV: DS 214EH. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že vychádzajúc z vystavených faktúr

v mesiaci november 2013 už žalobca nemal k dispozícii motorové vozidlo zn. AUDI EČV: DS 214EH,
ale motorové vozidlo zn. AUDI EČV: ZV 223CP. Svedkami potvrdené skutočnosti, že boli využívané
motorové vozidlá určitej značky, aj podľa názoru súdu nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. K tvrdeniam
žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými
alebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však

potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto
má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane
vydať alebo zapožičať. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania služby,
musel mať správca dane jednoznačne preukázané, že na strane dodávateľa služby vznikla daňová
povinnosť, čo sa však v rámci dokazovania nepodarilo preukázať, pričom dôkazná povinnosť bola na

strane žalobcu.

81. Predmetom fakturácie bolo dodanie služieb podľa faktúr vystavených spoločnosťou ANTO
CAR, s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci október a november 2013. V priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania však deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel doložiť

dôkazy preukazujúce dodanie služieb faktúrových v mesiaci október a november 2013. Za danej situácie
dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie
dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu
podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by
mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia

je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

82.Správcadanevpriebehudaňovejkontrolyspochybnilžalobcompredloženélistinnédoklady(faktúry),
ktorými preukazoval dodanie služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou
žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených
listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania
žalobcanepredložil(okremfaktúrazmlúv)aanineoznačilžiadnyrelevantnýdôkazpreukazujúcidodanie

služieb fakturovaných spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť
bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri
deklarovaných dodávkach služieb od tejto spoločnosti.

83. K námietke žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka G.. M. R. (zástupca spoločnosti

PREMIUM Support s.r.o.) a svedkyne Ing. Moniky Spótovej (zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR
a. s.) správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce,
že bol žalobca o týchto výsluchoch upovedomený. Uvedené zápisnice o ústnom pojednávaní boli
vykonané dožiadaným daňovým úradom, čo však nie je dôvod na to, aby daňový subjekt, ktorého sa
daňová kontrola týka, nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Napriek tomu správny súd má za to,

že i keď žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedených svedkov, táto skutočnosť nemala vplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Svedok G.. M. R. sa vyjadroval len všeobecne o fungovaní spoločnosti
PREMIUM Support s.r.o. a k jej obchodnému majetku, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadroval k
vzťahom so žalobcom. Svedkyňa Ing. G. E. sa vyjadrila k vozidlu, ktoré malo byť predmetom dodania
služieb žalobcovi a uviedla, komu bolo v rámci spoločnosti vozidlo zverené a kto ním mohol disponovať.

Tiež nebolo obsahom jej výpovede vyjadrenie, ktoré by sa bezprostredne týkalo dodania služby
žalobcovi. Súd je toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo
klásť týmto svedkom otázky. Uvedený postup dožiadaného daňového úradu za daných okolností
nemohol mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov. Správca dane na základe
informácií, ktoré získal od svedkyne Ing. G. E., vypočul predsedu predstavenstva spoločnosti CAESAR

CAR a. s., ktorá bola vlastníkom uvedeného vozidla, i osobu, ktorej bolo v kontrolovanom zdaňovacom
období vozidlo zverené (D. A.), i jej priateľa (C. X.), ktorému dala vozidlo do dispozície, ktorých
výpovedí sa už konateľ žalobcu, resp. jeho splnomocnený zástupca, zúčastnili. Je treba zdôrazniť, že
žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane,vrátane zápisníc, dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca
mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v
daňovom protokole, a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní.

V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze bolo vykonané miestne zisťovanie, pričom nebolo povinnosťou
príslušného správcu dane upovedomiť o tomto úkone žalobcu. Navyše bolo preukázané, že spoločnosť
JPZ, s.r.o. mala uzavretú zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla zn. AUDI EČV: ZV 223CP
so spoločnosťou AMT INVEST, s.r.o. a nie so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ktorá mala následne
predmetné motorové vozidlo prenajať žalobcovi. Pokiaľ ide o motorové vozidlá zn. AUDI EČV: DS

214EH a zn. BMW EČV: BL 887FD, v priebehu daňového konania nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. vo vzťahu k prenájmu týchto motorových vozidiel žalobcovi,
spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nebola vlastníkom, ani držiteľom týchto motorových vozidiel v zmysle
evidencie dopravného inšpektorátu, pričom nebolo ničím preukázané oprávnenie nakladať s týmito
motorovými vozidlami spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., keď napriek predvolaniu C. G., ktorý bol v
čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia konateľom držiteľov týchto motorových vozidiel (konateľom

spoločnosti STAVBA TRADE, s.r.o. a spoločnosti MIRA CAR, s.r.o.) tento sa na výsluch nedostavil a
jeho účasť sa nepodarilo zabezpečiť ani formou predvedenia cestou príslušného oddelenia Policajného
zboru SR.

84.Správnysúdsanestotožňujeanisnázoromžalobcu,ženebolojehopovinnosťoupreverovaťsi,akým

spôsobom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nadobudla motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom,
podnájomcom, alebo sú predmetom leasingového vzťahu, alebo ich má zapožičané bezplatne a od
koho. Naopak, aj pre možné negatívne následky neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty, mal
žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť si aj z evidencie vozidiel,

resp. z osvedčení o evidencii jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak žalobca neurobil, dostal sa do dôkaznej
núdze a to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.

85. Žalobca v podanej žalobe namietal i postup správcu dane a v jeho dôsledku porušenie ust. §
46 ods. 5 daňového poriadku, teda že správca dane nadobudol pochybnosti o daňovej transakcii

a nevyzval ho k odstráneniu týchto pochybností, a to v čase pred doručením protokolu z daňovej
kontroly. V administratívnom spise sa nachádza podanie správcu dane zo dňa 02. 07. 2015 s označením
„Oboznámenie", v ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami vykovaného dokazovania, z ktorého je
zrejmé, že správca dane má pochybnosti o obchodnej transakcii. V predmetnom oboznámení je
vyslovene uvedené, že nebolo na základe dokazovania (ktoré je podrobne popísané) preukázané, že

služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané, lebo samotná existencia faktúr a ich zaúčtovanie
v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítane
dane. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o pochybnostiach sa dozvedel až z protokolu z daňovej
kontroly, ktorý bol spísaný dňa 13. 08. 2015, nakoľko uvedené oboznámenie mu predchádzalo (02.
07. 2015). V závere uvedeného podania správca dane vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má dôkazy

týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly, tieto predložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia
oznámenia. Uvedenú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú, lebo mal preukázané, že
správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu o vzniknutých pochybnostiach, ako i povinnosť vyzvať
ho k ich odstráneniu, splnil.

86. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zamestnanca správcu dane B.. D., považoval správny súd za
nedôvodnú. Pokiaľ žalobca disponoval informáciami, že B.. D. môže byť vo veci daňovej kontroly u
žalobcu zaujatý, mohol využiť svoje právo v zmysle ust. § 60 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzniesť námietku zaujatosti v priebehu
daňovej kontroly, nie po jej ukončení. Tvrdenia žalobcu o tom, že mohol byť zaujatý od počiatku daňovej

kontroly, sú len v rovine špekulácií žalobcu a nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise.

87. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že mu správcom dane nebolo umožnené
nahliadnuť do správy z Daňového úradu Galanta, ktorá sa mala týkať dokladov uvedenému daňovému
úradu priebežne predkladaných K. F. (konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) správny súd uvádza, že ju

považuje za nedôvodnú. Pokiaľ správa z Daňového úradu Galanta neobsahovala listiny, ktoré sa týkali
žalobcu, ale doklady týkajúce sa iných daňových subjektov, bol správca dane povinný zachovať o ich
obsahu daňové tajomstvo, čo mu vyplýva z ustanovenia § 11 daňového poriadku.88. Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa formy spisu, ktorý
mu mal správca dane predložiť za účelom jeho nahliadnutia. Podstatná je skutočnosť, že mu bol
predložený kompletný spis a že sa mohol oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci

daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Nie je zrejmé,
akým spôsobom mali byť dotknuté práva žalobcu tým, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis.
Rovnako tak považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa toho, že správca dane viedol spis ku
každému zdaňovaciemu obdobiu zvlášť, ak za príslušné zdaňovacie obdobie potom správca dane
vydal i samostatné rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca odvolanie a následne správne žaloby proti

rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli jeho odvolania zamietnuté.

89. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.)
podľa predložených faktúr. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd
toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani

z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -

žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný".

90. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným

bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania
správcadanevyvodilsprávnyprávnyzáver,žežalobcanepreukázalzákonnosťuplatnenéhoodpočítania
dane pri deklarovaných dodávkach služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Dôkazné bremeno bolo
jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. §

51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že
žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok služieb) ako odberateľ a
takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných

náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť
tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z
pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

91. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje,

že žalobca okrem faktúr, zmlúv o nájme dopravného prostriedku nepredložil také relevantné dôkazy,
ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb podľa faktúr zo dňa 01. 10. 2013 a zo dňa 02. 11.
2013, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane.
Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti

správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v
ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na
daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie
výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných
podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

92. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke
služby, ktoré mu mal podľa predloženej faktúry dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť ANTO
CAR, s.r.o., aby preukázal, že služby mu boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, ataktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti

ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá služby dodala. Žalobca si
zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované
služby reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry zo dňa
01. 10. 2013 a zo dňa 02. 11. 2013, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú

skutočnosť, že si dostatočne neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený disponovať
jednotlivými vozidlami v takom rozsahu, ako vyplýva z predložených zmlúv o podnájme dopravného
prostriedku. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade,
ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu
a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v

tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a
deklarovaným dodávateľom služieb. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod
kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. §
49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je
iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je

platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní
musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi
pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

93. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov.
O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný v podaní

zo dňa 02. 07. 2015 a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní
správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp.
predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu,
resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s

poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Správny súd považuje v tejto
súvislosti za potrebné uviesť, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké

dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v
priebehu konania.

94. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom z nich i citoval,
ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým
stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery
týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol,
v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa

predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na
strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol
priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť
obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich

z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj
zabezpečiťpotrebnépodkladynapreukázanieoprávnenostiuplatneniaodpočtudanezpridanejhodnoty.95. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,

a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že
nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse

Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne
spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby
svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi),
čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril, či je jeho dodávateľ služieb - nájmu
motorových vozidiel oprávnený týmito motorovými vozidlami disponovať a na základe čoho. Bolo
potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou

starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na
zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí
predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach

Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že si
to charakter zdaniteľného plnenia vyžadovalo. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej
daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami
má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať

uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
96. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2017 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2013 v sume 9.600,- eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume
8.057,34 eur a vyrubil mu daň v sume 1.542,66 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie

správcu dane zo dňa 27. 11. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

97. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám

logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

98. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04.
1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval

a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia právana odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

99. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

100. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho

spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

101. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru,
že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako
nedôvodné resp. také, ktoré nemohli viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany správnych

orgánov.

102. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.